Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/578/2007

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - zriaďovateľ Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline, Žilina, Kuzmányho 26, IČO: 00 735 841, proti povinnému I. H., F.. XX.XX.XXXX, T. J., T. XXX/XX, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku, Exekútorský úrad so sídlom v Humennom, Kukorelliho 1505/50, pod sp. zn. EX 1237/2007, o vymoženie 33,19 Eur (1.000,- Sk) s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad Humenné, Kukorelliho 1505/50, trovy exekúcie vo výške 57,89 Eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov exekúcie.

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. I. zo dňa 15.11.2005 vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru E. - R., vydal dňa 16.11.2007 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 023958* pre súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku, Exekútorský úrad so sídlom v Humennom, Laborecká 80 (pôvodné sídlo exekútorského úradu

- poznámka súdu), na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 33,19 Eur (1.000,- Sk) a trov exekúcie.

V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený súdnym exekútorom podnet na zastavenie exekúcie. V ňom súdny exekútor citoval ustanovenie o priestupkoch (ďalej len „“) účinné do 31.8.2008, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Súdny exekútor mal za to, že došlo k zániku práva, keďže vyššie uvedená lehota má prekluzívny charakter a jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká, pričom na zánik tohto práva prihliada súd z úradnej povinnosti. Prekluzívna trojročná lehota na vymáhanie práva mala uplynúť dňa 1.12.2008. Na základe uvedeného súdny exekútor navrhol, aby súd exekúciu zastavil a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Súdny exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 115,20 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“), pričom ich vyúčtovanie bolo prílohou podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Spolu s podnetom súdny exekútor doručil exekútorský spis sp. zn. EX 1237/2007.

Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.9.2014 oprávnený vyjadril súhlas s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený namietal výšku trov exekúcie, ktoré si uplatnil súdny exekútor, pričom konštatoval, že súdnemu exekútorovi nemožno priznať odmenu

za úkony, ktoré vykoná súdny exekútor po vydaní uznesenia o zastavení exekúcie, rovnako hotové výdavky, ktoré mu vzniknú v súvislosti s ukončením exekúcie. Ďalej uviedol, že súdny exekútor má podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku právo na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku, pričom účelnosť určitých úkonov a uplatnený hotových výdavkov je sporná. Posúdenie ich účelnosti ponechal na exekučnom súde v rámci rozhodnutia o trovách konania.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)., exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa o priestupkoch v znení , t. j. v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie. Súd po právnom posúdení dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uplynutiu prekluzívnej doby, teda k zániku práva oprávneného. V tomto prípade má súd za to, že sa jedná o zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že v prípade rozhodnutí správnych orgánov (ktorými bezpochyby sú aj individuálne právne akty aplikácie práva vydané v priestupkovom alebo tzv. blokovom konaní - poznámka súdu) je právnym následkom prekludovania práva neúčinnosť takýchto rozhodnutí. Z exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. I. zo dňa 15.11.2005 mal súd preukázané, že povinnému bolo uložené zaplatiť pokutu 33,19 Eur (1.000,- Sk) do 15 dní odo dňa právoplatnosti bloku na pokutu, t. j. do 15 dní odo dňa 15.11.2005, keďže blok na pokutu je právoplatný dňom podpisu páchateľa priestupku, teda dňom 15.11.2005. Povinný mal uhradiť pokutu najneskôr dňa 1.12.2005. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 1.12.2005. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej doby došlo dňa 1.12.2008 v zmysle , teda po nadobudnutím účinnosti dňa 1.9.2008, ktorým bol odsek 1 z vypustení.

Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Predmetné ustanovenie vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V rámci novely zákonodarca nezakotvil do žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Podľa právneho názoru súdu napriek skutočnosti, že k uplynutiu prekluzívnej doby došlo dňa 1.12.2008, teda po nadobudnutí účinnosti novely , ktorým bolo ustanovenie zo znenia zákona vypustené, na plynutie uvedenej prekluzívnej doby je potrené aplikovať predmetné ustanovenie. Samotná zmena zákona nemôže viesť k „predĺženiu“ doby, v ktorej možno vykonať rozhodnutie o priestupku v neprospech dlžníka, resp. priestupcu, najmä ak začatie jej plynutia sa riadilo právnou úpravou, ktorá bola v čase začatia platná a účinná, pričom k jej zmene, resp. zrušeniu došlo až počas jej plynutia, a zákonodarca sa s aplikáciou novej právnej úpravy opomenul vysporiadať v tzv. intertemporálnych ustanoveniach právneho predpisu. Opačný výklad by bolo v rozpore s ústavným princípom právnej istoty v právnych vzťahoch. Na podporu svojho právneho názoru súd poukazuje aj

na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30.10.2008, podľa ktorého, je potrebné lehotu na vykonanie rozhodnutia - ako vlastnosť exekučného titulu - posudzovať podľa právnych predpisov, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný.

Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne. Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť ustanovení hmotnoprávnych ( - zodpovednosť za priestupok) alebo procesnoprávnych ( a - ukladanie sankcií a ochranných opatrení). Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200 ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. v platnom znení pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (, a EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (viac ako 13 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej doby), preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej doby, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania konania, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej doby v priebehu konania nemohol ovplyvniť.

O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s § a ods. 1 Exekučného poriadku a §, a vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 ( ďalej len „ vyhláška“) tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 57,89 Eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) s použitím § 14 ods. 2 vyhlášky, t. j. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v sume 13,28 Eur. Odmena za dve začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu (1 hod. a 6,64 Eur) za úkony: výzva na poskytnutie súčinnosti povinný 5 minút, 3 x žiadosť o poskytnutie súčinnosti, t. j. 3 x 5 minút (sociálna poisťovňa, OR PZ - ODI, Správa katastra, 4 x príkaz na začatie exekúcie, t. j. 4 x 5 minút (VÚB, a.s.,

Slovenská sporiteľňa, a.s., Tatra banka, a.s., ČSOB, a.s.), 4 x exekučný príkaz t. j. 4 x 5 minút (VÚB, a.s., Slovenská sporiteľňa, a.s., Tatra banka, a.s., ČSOB, a.s.), výzva na zaplatenie dlžnej sumy 15 minút a návrh na zastavenie exekúcie 30 minút. Ďalej odmena súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) s použitím § 14 ods. 3 vyhlášky a v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 26,56 Eur (1 úkon a 3,32 Eur) spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, 2 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného a 2 x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 8,40 Eur (poštovné 6 x 1,40 Eur) za poštové služby. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 48,24 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 9,65 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 57,89 Eur vrátane DPH.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkony prevzatie návrhu (30 minút), žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti (10 minút), vrátenie poverenia (10 minút), keďže považuje tieto úkony za administratívne veľmi jednoduché, pričom odmena za ne je už zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 cit. vyhlášky. Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkon vyhotovenie žiadosti o vydanie poverenia (15 minút) a upovedomenie o začatí exekúcie (30 minút), keďže súd mal za to, že dané úkony boli vyúčtované duplicitne, pričom súd priznal za uvedené úkony súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Rovnako súd nepriznal odmenu za úkony odblokovanie vozidla a odblokovanie účtu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a), keďže nedošlo k blokácii motorového vozidla, pretože povinný nie je vlastníkom motorového vozidla a súd má za to, že tieto úkony súdny exekútor nevykonal v súvislosti s dosiahnutím účelu exekúcie, ktorým je nútený výkon exekučného titulu, tieto úkony sú len povinnosťou súdneho exekútora, ktorá mu vplýva z Exekučného poriadku po skončení exekučného konania. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky za úkon doručenie exekučného príkazu, ktorý súdny exekútor účtoval 2-krát, keďže má za to, že paušálna odmena za tento úkon patrí súdnemu exekútorovi za doručenie exekučného príkazu všetkým subjektom podľa Exekučného poriadku a nie každému subjektu jednotlivo. Taktiež súd krátil časovú odmenu za úkony vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, keďže sa jedná o úpravu a vpisovanie do vopred pripravených vzorov, ktoré v žiadnom prípadne nemohlo trvať jednotlivo 15 minút pri každom príkaze, preto súd krátil túto časovú odmenu na 5 minút. Obdobne súd krátil časovú odmenu pri úkone návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo 60 minút na 30 minút. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 7,60 Eur, keďže realizovanie takéhoto doručovania nemal z exekútorského spisu Ex 1237/2007 preukázané, s výnimkou doručovania, za ktoré poštovné priznal. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 10,-- Eur označené ako náklady administratívy, telekomunikačné poplatky, bankové poplatky, keďže súd nemal preukázané (napr. dokladom o úhrade, príp. faktúrou a pod.), že dané výdavky boli súdnym exekútorom účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v tomto exekučnom konaní. Súd poznamenáva, že je vecou súdneho exekútora, aby do exekútorského spisu doložil také doklady, ktoré budú nad všetky pochybnosti preukazovať všetky trovy, ktoré mu v priebehu exekúcie vznikli pri jej výkone. Z povahy úpravy trov konania v Exekučnom poriadku a subsidiárne v vyplýva, že nemožno priznať trovy konania, ktoré vzniknú po rozhodnutí o trovách, resp. ktorých vynaloženie nie je preukázané V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú odmenu a hotové výdavky.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia - Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.