Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_12P-148-2014.pdf
PDF · 68.65 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/148/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Levice vo veci starostlivosti o mal. dieťa: E. bytom u navrhovateľov, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: Y., otec neuvedený, na návrh E. a E., o zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
Mal. E. s a z v e r u j e do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov E., ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia.
Právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok majú iba v bežných veciach.
Matka je povinná prispievať na výživu mal. E. výživným vo výške 30 % zo sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 15-teho dňa kal. mesiaca vopred, k rukám E., počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Manželia E., starí rodičia mal. E., návrhom zo dňa 18.9.2014 žiadali, aby súd po vykonanom dokazovaní zveril mal. E. do ich náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko matka maloletého ich dcéra starostlivosť o maloletého riadne nezabezpečuje, je nezodpovedná a vedie túlavý spôsob života.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno
maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2. Zákona o rodine Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa§ 45 ods. 3. Zákona o rodine V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností
k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4. Zákona o rodine Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa ods. 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 46 ods. 1 Zákona rodine Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu;
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
S poukazom na závery vykonaného dokazovania súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko účastníci
konania sa vzdali odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 O. s. p.)