Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/1458/2013

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, Banská Bystrica, proti povinnému: A. D., nar. XX. XX. XXXX, V. D. XX/XX, XXXX W., C., evidovanej u súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu, Exekútorský úrad Lučenec, so sídlom Ul. Št. Moyzesa 50, 984 01 Lučenec, pod sp.zn. EX 475/2013, pre vymoženie pohľadávky vo výške 337,98 Eur a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti druhému výroku uznesenia Okresného súdu č.k. -49 zo dňa 06. 03. 2014 o trovách exekúcie súdneho exekútora, takto

rozhodol:

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 86,23 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky 337,98 Eur, a to na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, č.k. 700-211052013- GC04/13 zo dňa 20. 02. 2013, a trov exekúcie. Na exekučnom titule je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19. 04. 2013. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie došiel súdnemu exekútorovi dňa 16. 05. 2013

Poverením č. 5601 084947 zo dňa 24. 05. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril jej vykonaním súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu, ktorý ju eviduje pod sp. zn. EX 475/2013.

V danej veci vyšší súdny úradník uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -41 zo dňa zo dňa 08. 10. 2013 rozhodol tak, že vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že na základe zistených skutočností a z predložených dokladov zo strany povinnej vyšší súdny úradník exekučného súdu zistil, že dňa 17. 09. 2013 bola nariadená obnova konania na exekučný titul z dôvodu, že povinnej od 10. 09. 2012 bola určená uplatniteľná legislatíva Rakúskej republiky, tj. od 10. 09. 2012 do 31. 12. 2012 povinná nemala platiť povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby v Slovenskej republike. Pobočka poisťovne v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemala vedomosť o určení legislatívy Rakúskej republiky. Povinnej bola určená legislatíva Rakúskej republiky dňa 16. 07. 2013. Toto citované rozhodnutie súdu o vyhovení námietok proti exekúcii nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 11. 2013.

Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o vyhovení námietkam proti exekúcii vyšší súdny úradník exekučného súdu následne exekúciu bez ďalšieho zastavil, a to vydaním uznesenia o zastavení exekúcie č.k. -49 dňa 06. 03. 2014. Tomuto nasvedčuje postup v zmysle ust. § 50 ods. 5 EP, podľa ktorého ak sa exekúcia zastavila z dôvodu, že sa právoplatne vyhovelo námietkam, odvolanie nie je prípustné.

Proti druhému výroku citovaného uznesenia vyššieho súdneho úradníka okresného súdu zo dňa 06. 03. 2014, ktorým rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora, podal odvolanie oprávnený (odvolanie zo dňa 26. 03. 2014). Žiadal odvolací súd, aby zmenil rozhodnutie v napadnutom výroku tak, že povinný je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 86,23 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Oprávnený sa vyjadril k povinnej ohľadom údajov podnikateľského subjektu. Naposledy si menovaná splnila oznamovaciu povinnosť podľa zákona o sociálnom poistení dňa 02. 10. 2009, kedy uviedla adresu pobytu G. XX, L. L.. Odvtedy oznamovaciu povinnosť neuskutočnila, ani neoznámila oprávnenému skutočnosti ohľadom zmeny pobytu do Rakúska, neoznámila taktiež poisťovni zmenu korešpondenčnej adresy ani iné právne významné skutočnosti. Preto má za to, že pôvodne vydaný exekučný titul bol vystavený správne, včas a v správnej výške. Toto rozhodnutie bolo opakovane doručované povinnej na poslednú známu adresu trvalého pobytu. Aj dátum vykonateľnosti na rozhodnutí bol vystavený správne s ohľadom na skutočnosti existencie živnostenského oprávnenia, registrácie podnikateľského subjektu a adresy trvalého pobytu či korešpondenčnej adresy povinnej. Ďalej oprávnený uviedol, že nemal vedomosť o zmene podnikania, či miesta prevádzky ku dňu vystavenia rozhodnutia o splatnom poistnom a ku dňu jeho doručovania, nakoľko povinný nemal zmenu vykázanú ani v iných registroch. Komunikácia oprávneného s povinným nastala až na základe začatej exekúcie - konkrétne zablokovaním účtu povinného. Povinný oprel svoje námietky proti exekúcii len o tú skutočnosť, že na základe zákona o sociálnom a zdravotnom poistení v EÚ, poistenec nesmie byť zároveň poistencom vo viacerých štátoch v rámci EÚ. Povinné sociálne a zdravotné poistenie sa uhrádza v tom štáte EÚ, kde je prevažne vykonávaná zárobková činnosť a kde sa poistenec trvale zdržiava. V písomných námietkach však povinná zabudla uviesť svoje povinnosti vo vzťahu k registrom Slovenskej republiky aj voči SP. Tým, že si neplnila svoje notifikačné povinnosti, dôsledkom čoho bolo vydanie rozhodnutia označeného ako exekučný titul. V dôsledku oneskorene predložených listín, dôkazov a informácií, oprávnený postupoval správne formou obnovy konania, zrušenia pôvodne vydaného rozhodnutia, o čom predkladá súdu dôkazy, s ktorými sa súd oboznámil (č.l. 56 až 65 súdneho spisu). Preto súd správne rozhodol o zastavení exekúcie postupom podľa § 50 ods. 5 EP. Oprávnený tento stav nijako nezavinil, čo doložil predloženými listinami vzhľadom na novoobjavené skutočnosti. Preto nie je splnený zákonný dôvod, kedy možno oprávneného zaviazať k náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 EP.

Vyjadrením zo dňa 17. 04. 2014 povinná uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu považuje za správne.

Keďže odvolanie oprávneného proti druhému výroku uznesenia o trovách exekúcie vo veci napadlo po nadobudnutí účinnosti novelizácie Exekučného poriadku vykonanej , je potrebné na rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu o trovách aplikovať ustanovenia účinného zákona. Nemožnosť použitia prechodných ustanovení vyplýva zo skutočností, že odvolanie proti rozhodnutiu o trovách bolo podané po účinnosti novelizácie Exekučného poriadku a nemožno tak použiť ani ustanovenia ods. 3 §-u 243b EP. Na tento účel nemožno použiť ani ustanovenie ods. 1 §-u 243b, ktoré je osobitným hmotnoprávnym prechodným ustanovením s výnimkami uvedenými v ods. 2 citovaného ustanovenia. V súlade so zásadou okamžitej aplikability procesných noriem sa potom na rozhodovanie musia použiť tie procesné predpisy, ktoré sú účinné v čase rozhodovania.

Odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu vydaného vyšším súdnym úradníkom, proti výroku ktorého zákon odvolanie nepripúšťa ( EP s účinnosťou od 01. 11. 2013). Teda odvolaním napadnuté uznesenie v druhom výroku o trovách exekúcie sa zo zákona zrušuje a opätovne musí rozhodnúť o týchto trovách sudca. Takýto záver vyplýva z ust. posledná veta , v ktorom sa uvádza, že ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Keďže odvolanie oprávneného bolo podané oprávnenou osobou a včas, preto súd pristúpil k vecnému posúdeniu a rozhodovaniu o trovách exekúcie.

Oprávnený ako odvolateľ nenamietal zastavenie exekúcie v danej veci, ale namietal zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekúcie, keďže nezavinil stav vydania vopred označeného rozhodnutia

ako exekučného titulu, a to z dôvodov popísaných. Preto nie je splnený zákonný dôvod, kedy možno oprávneného zaviazať k náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 EP.

Je nesporné, že v danej veci exekúcia začala dňa 16. 05. 2013, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej. Exekučný súd poznamenáva, že v prípade posudzovania námietok povinnej proti exekúcii, ide o spor o začatie exekúcie, v rámci konania ktorého súd na základe takejto písomnej námietky rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene, tj. ku dňu podania návrhu oprávneným na vykonanie exekúcie proti povinnej. Námietky sú procesnou obranou povinného účastníka proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Je nesporné, že námietkam povinnej bolo uznesením súdu vyhovené, voči ktorému oprávnený nenamietal, nepodal opravný prostriedok. Výrok rozhodnutia súdu o vyhovení námietkam povinnej proti exekúcii znamená, že v čase začatia exekučného konania neboli splnené procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, a to vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul) a skutočnosť, že označená povinná osoba dobrovoľne nesplnila to, čo jej malo ukladať vykonateľné rozhodnutie, teda exekúcia nezačala oprávnene. V prípade, že skutočnosti uvádzané povinnou osobou v predmetných námietkach by neboli dôvodom na ich vyhovenie, súd by takéto námietky zamietol, avšak by mohli byť dôvodom pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. b/ EP). To znamená, že môže nastať taký stav, že exekučné konanie v čase jeho začatia bolo dôvodné (súd by námietky zamietol ako neopodstatnené za predpokladu ich podania), ale až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie by došiel podnet na jej zastavenie (súd by následne exekúciu zastavil).

Preto po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia súdu o vyhovení námietkam, súd exekúciu bez ďalšieho zastavil vydaním ďalšieho uznesenia o zastavení exekúcie zo dňa 06. 03. 2014, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Tomuto nasvedčuje postup vyplývajúci priamo z ust. § 50 ods. 5 EP. Teda vyhovenie námietkam povinnej proti exekúcii znamenalo, že v čase začatia exekučného konania neboli splnené procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, teda exekúcia nezačala oprávnene. Sudca exekučného súdu poukazuje na to, že oprávnený nenamietal rozhodnutie o vyhovení týmto námietkam, a to ku dňu začatia exekučného konania. Oprávnený v rámci odvolania doložil listiny vzhľadom na novoobjavené skutočnosti. Na dodatočne uvádzané dôvody po právoplatnom rozhodnutí o zastavení exekúcie nie je možné prihliadať, a to s poukazom na právoplatné rozhodnutia súdu, od ktorých je závislý výrok o trovách exekúcie exekútora.

Vzhľadom na uvedené je v danom prípade namieste aplikácia ust. § 203 ods. 1 EP, nakoľko oprávnený procesne zavinil zastavenie exekučného konania, keďže z vopred uvádzaného dôvodu toto konanie nezačalo oprávnene. Tomuto nasvedčuje právoplatné rozhodnutie o vyhovení námietkam povinnej proti exekúcii, proti ktorému oprávnený odvolanie nepodal. To znamená, že v konaní o námietkach proti exekúcii, ktoré bolo sporom o dôvodnosti začatia exekúcie, bol povinný účastník úspešný. Nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má svoj základ v ustanoveniach procesného práva. Preto o zavinení oprávneného možno uvažovať len z tohto hľadiska, teda podľa procesného výsledku konania. Z tohto hľadiska bolo potom potrebné posudzovať aj otázku, kto má platiť trovy exekúcie. Preto exekučný súd rozhodol tak, že oprávneného zaviazal k náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 EP, keďže on navrhol vykonanie exekúcie, a to s poukazom na okolnosti konkrétneho prípadu.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 86,23 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny 36,52 Eur, ďalej z náhrady hotových výdavkov 35,34 Eur a 20 % DPH 14,37 Eur. Súd po preskúmaní špecifikácie trov zo dňa 26. 11. 2013 a pripojeného EX spisu zistil, že táto je správna a v súlade s vyhláškou MS SR č.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len ""), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa , paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, eura.

Hoci oprávnený priamo nenamietal výšku trov exekúcie, sudca exekučného súdu konštatuje, že súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu písomné vyčíslenie trov exekúcie, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Tomuto prináleží odmena vo výške 36,52 Eur za 11 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 Eur, pomenované priamo vo vyčíslení trov exekúcie (získanie poverenia, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia, 2x každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie účtu povinného, 4x každé zisťovanie majetku povinného). Vyúčtovanie trov exekúcie bolo už oprávnenému doručené spolu s predchádzajúcim rozhodnutím o zastavení exekúcie.

Podľa citovanej , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súd priznal aj náhradu hotových výdavkov vo výške 35,34 Eur (za poštovné 27,80 Eur, poplatky 6,64 Eur, bankové poplatky 0,90 Eur).

Ust. citovanej upravuje, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, a to vo výške 35,34 Eur. Tieto pozostávajú z poštovného 27,80 Eur, telefónnych a internetových poplatkov (KaPor, IRIS, SP a iné) 6,64 Eur, bankových poplatkov a IRIS (ISEB- informačný systém ex. blokácií) 0,90 Eur. Vyčíslenému poštovnému 27,80 Eur vrátane budúceho poštovného 6,00 Eur (v súvislosti s ukončením exekúcie - zaslanie vyúčtovania oprávnenému i povinnému, zaslanie uznesenia o zastavení exekúcie a priznaní trov exekúcie so žiadosťou o vyznačenie právoplatnosti, vrátenie poverenia súdu) zodpovedá počet odosielaných zásielok (obsahujúcich písomnosti vydané súdnym exekútorom počas exekúcie). V danej veci bola exekúcia právoplatne zastavená a pre takýto prípad skončenia exekučného konania je zákonnou povinnosťou súdneho exekútora medzi inými aj vopred uvádzaná jeho činnosť, s ktorou súvisí poštovné. Ďalej súd konštatuje, že hotové výdavky titulom telkomunikačných a internetových poplatkov vo výške 6,64 Eur a titulom bankových poplatkov a IRIS vo výške 0,90 Eur sú primerané. Išlo predovšetkým o lustráciu majetku povinného na konkrétnych portáloch v rámci internetových stránok. Súdny exekútor preukázal vynaloženie týchto hotových výdavkov presnou špecifikáciou a ich výškou. Preto súd rozhodol tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 86,23 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny 36,52 Eur, z náhrady hotových výdavkov 35,34 Eur a 20% DPH v sume 14,37 Eur.

Podľa vety druhej , ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti ( ), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade bola predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím exekúcia už zastavená (proces konania neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Dňa 01. 11. 2013 nadobudol účinnosť , ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Uvedená novela sa týka aj ust. Exekučného poriadku. Od 01. 11. 2013 Exekučný poriadok prípustnosť odvolania proti rozhodnutiam o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku výslovne neupravuje. S poukazom na ust. , podľa ktorého odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, potom platí, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie pri jej zastavení podľa EP nie je prípustné.

Poučenie:

Proti výroku tohto uznesenia o trovách exekúcie nie je prípustné podať odvolanie.