Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/711/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa OD ŠAFRÁN s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Zvolenská cesta 14, IČO: 36 624 179, zastúpeného advokátom AKSK, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 15 proti odporcovi MAXMALL s.r.o. so sídlom Prievidza, J. Kollára 624/16 IČO: 45 420 106, zastúpenému advokátkou JUDr. Máriou Habalčíkovou, so sídlom Prievidza, Bakalárska 4, o určenie, že zmluva o prenájme nehnuteľnosti trvá, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. marca 2014 č. k.17C/336/2013-101 jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozsudkom zo dňa 24. marca 2014 č. k. -101 okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že zmluva o prenájme nehnuteľnosti uzavretá dňa 1.1.2005 medzi navrhovateľom ako nájomcom a V. Q. predchádzajúcou vlastníčku nehnuteľností, teraz konateľkou odporcu, ako prenajímateľom existuje, je platná, pričom účastníci sú ňou viazaní, a uloženia povinnosti, aby sa odporca zdržal čohokoľvek, čím by mu bránil v užívaní nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo 544 pre katastrálne územie Prievidza a ktorých dočasné užívanie ním je predmetom zmluvy o prenájme nehnuteľností. Zároveň uložil navrhovateľovi nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 251,68 eur, zaplatením advokátke odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd návrh v časti určenia zamietol, a to z toho dôvodu, že na takomto návrhu nebol daný naliehavý právny záujem podľa , podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určenia existencie právneho vzťahu sa v zásade možno domáhať len v tom prípade, ak sa účastník právneho vzťahu nemôže proti odporcovi domáhať plnenia z tohto existujúceho právneho vzťahu. Predmetom návrhu navrhovateľa bol právny vzťah z nájomnej zmluvy, pričom podľa tvrdení navrhovateľa odporca navrhovateľovi bráni pri výkone práva založeného touto nájomnou zmluvou. Z toho je zrejmé a dokazuje to aj druhá časť návrhu navrhovateľa, že navrhovateľ má právo priamo sa domáhať plnenia z právneho vzťahu, ktorého určenia sa domáha prvou časťou svojho návrhu. Preto na návrhu navrhovateľa v jeho prvej časti nie je naliehavý právny záujem, a preto súd návrh v tejto časti z dôvodov podľa zamietol. V časti návrhu na uloženie plnenia povinností z uzavretej zmluvy, ktorú mala podľa jeho tvrdení uzavrieť ako prenajímateľka predchádzajúca vlastníčka, navrhovateľ nevyhnutne tvrdil skutočnosti, z ktorých mal súd dospieť k záveru, že medzi ním a predchádzajúcou vlastníčkou bola platne uzavretá nájomná zmluva. Tieto skutočnosti boli odporcom namietané a z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by predchádzajúca vlastníčka mala pri podpise listiny, na ktorej mal byť písomne

zachytený právny úkon účastníkov - zmluva o prenájme, vôľu takýto právny úkon urobiť. Z dôkazov okresný súd nemal preukázané skutočnosti, z ktorých malo vyplynúť uzavretie zmluvy, ktorej plnenia sa navrhovateľ domáhal. K takému právnemu úkonu nedošlo, a preto treba navrhovateľom predloženú zmluvu považovať za neplatnú podľa v spojení s , a to pre nedostatok vôle na strane predchádzajúcej vlastníčky. Preto súd návrh v jeho druhej časti zamietol. Okresný súd ďalej dovodil, že i keby mala predchádzajúca vlastníčka vôľu uzavrieť takú nájomnú zmluvu, ktorej obsah bol tvrdený navrhovateľom a zachytený na listene predloženej navrhovateľom, nebolo by možné takýto právny úkon považovať za platný. Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral úžitky. Navrhovateľom a predchádzajúcou vlastníčkou uzavretá nájomná zmluva celkom postráda prvok odplatnosti vyjadrený v , keďže dojednaná odmena vo výške 1,- Sk celkom nezodpovedá hodnote prenechávaného užívania. Rovnako požiadavke dočasnosti podľa nezodpovedá dojednaná doba nájmu, ktorej predmetom bola predovšetkým budova s nebytovými priestormi, v trvaní viac ako 90 rokov, keďže ide o dobu, ktorá sa blíži životnosti takejto budovy, plánovaniu podnikania obchodnej spoločnosti a životu spoločníkov obchodnej spoločnosti. Zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a predchádzajúcou vlastníčkou postráda základné náležitosti nájomnej zmluvy, čo je spôsobené tým, že touto zmluvou sa obchádzal základný účel nájomnej zmluvy a účel zmluvných typov záväzkového práva vyjadrený v . Preto treba uvedenú zmluvu považovať za neplatnú podľa , keďže svojim obsahom a účelom obchádza účel a . Z tvrdení navrhovateľa vyplynulo, že účelom urobenia tohto právneho úkonu bolo to, že s nehnuteľnosťami, ktorých vlastníkom mal byť konateľ navrhovateľa a ktoré boli v dôsledku simulácie vedené na konateľku odporcu ako predchádzajúcu vlastníčku v katastri nehnuteľností, chcel konateľ navrhovateľa disponovať tak, aby touto zmluvou urobil svoj závet, resp. zabezpečil pohľadávku z pôžičky, ktorú mal poskytnúť konateľke odporcu za účelom nadobudnutia týchto nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ konajúci prostredníctvom svojho konateľa zriadením obchodnej spoločnosti a následným uzavretím nájomnej zmluvy mienil zastierať celkom iný právny úkon, keďže hospodárskym dôvodom uzavretia tejto ním pripravenej zmluvy, nemalo byť dočasné prenechanie veci za odplatu, ale celkom iný hospodársky účel, ktorým mala byť sanovaná simulácia vlastníctva týchto nehnuteľností konateľkou odporcu. Z vyjadrení konateľa navrhovateľa je zrejmé, že týmto úkonom mienil zastierať buď dohodu o urovnaní podľa , ktorej predmetom malo byť usporiadanie sporného vlastníctva k nehnuteľnostiam, závet podľa , ktorých chcel disponovať nehnuteľnosťami na dobu presahujúcu jeho život, zabezpečovací prevod práva podľa alebo záložnú zmluvu podľa , ktorými chcel zabezpečiť tvrdenú pôžičku predchádzajúcej vlastníčke. Z obsahu uzavretej zmluvy je však zrejmé, že táto nájomná zmluva nespĺňa náležitosti žiadneho z uvedených právnych úkonov, keďže neobsahuje jasné označenie toho, čo má byť predmetom urovnania, označenie zabezpečovanej pohľadávky, resp. formálne a obsahové náležitosti závetu. Preto nemožno údajne uzavretej nájomnej zmluve priznať platnosť iného právneho úkonu ani podľa , keďže táto zmluva nespĺňa náležitosti ani jedného z právnych úkonov, ktorý by zodpovedal dôvodu tohto záväzku, ktorý v priebehu konania tvrdil navrhovateľ. Preto i keby súd považoval tvrdenia navrhovateľa za preukázané, musel by jeho návrh pre neplatnosť ním predloženej zmluvy zamietnuť. Tento výsledkom je logickým následkom toho, že konateľ navrhovateľa pri ochrane svojho tvrdeného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam najprv nevyužil základný nástroj tejto ochrany - kataster nehnuteľností a pri svojich ďalších úkonoch konal v zrejmom právnom bezvedomí, keď svoje ciele vyjadroval kauze nezodpovedajúcimi právnymi úkonmi. Vec právne posúdil podľa , , , , , , a . Vzhľadom na zamietnutie návrhu súd o náhrade trov konania rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ osobne i prostredníctvom zástupcu včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že podanému návrhu vyhovie v celom rozsahu. Uplatnil odvolací dôvod podľa a . Navrhovateľ vo svojom vlastnom odvolaní uviedol, že okresný súd sa už nemal zaoberať otázkou platnosti zmluvy o prenájme nehnuteľnosti, lebo táto otázka už bola vyriešená v inom súdnom konaní rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. , v ktorom bol zamietnutý návrh konateľky odporcu o určenie neexistencie nájomného vzťahu a vypratania nehnuteľnosti, z dôvodu, že neuniesla dôkazné bremeno. Okresný súd tak „rozhodoval na rámec svojich právomocí“. V odvolaní podanom prostredníctvom zástupcu uviedol, že

výklad ust. pokladá s ohľadom na platnú judikatúru, ale aj právnu teóriu za príliš, neprimerane, zužujúci a nesprávny. Postavenie navrhovateľa a tým aj jeho možnosť domáhať sa priamo plnenia zo zmluvy o prenájme nehnuteľnosti sú v súčasnej dobe viac ako neisté. Konaním odporcu je neustále spochybňovaná jeho pozícia ako nájomcu predmetných nehnuteľností, odporca mu bráni v užívaní predmetných nehnuteľností. Za tohto stavu navrhovateľ nemôže zodpovedne uzavrieť podnájomné zmluvy s inými podnájomníkmi. V dôsledku postoja odporcu sa tak ocitol v neriešiteľnej situácii, kde síce má nájomnú zmluvu platnú, ale na druhej strane neustále spochybňovanú odporcom. Predmetným určením by bol stanovený pevný, neotrasiteľný, základ vzájomného právneho vzťahu navrhovateľa a odporcu. Súd bez akéhokoľvek dôkazu spochybňoval pravosť, celistvosť dokumentu a reálne uzavretie predmetnej zmluvy o prenájme nehnuteľností. Bez predloženia akéhokoľvek dôkazu vzal za preukázané tvrdenia konateľky odporcu o údajnom podstrčení posledného listu predmetnej zmluvy na podpísanie. U dôkazov predložených navrhovateľom súd zvažoval ich dôkaznú silu, dokonca uvádzal skutočnosti, ktoré ju podľa jeho názoru znižujú. U konateľky odporcu uznal za preukázané tvrdenia a z nich vyplývajúce skutočnosti, aj keď o nich nepredložila jediný dôkaz. Vôbec nezohľadnil skutočnosť, že predmetná zmluva bola uzavretá v roku 2005 a konateľka sa ňou až do rozchodu s konateľom navrhovateľa bez akýchkoľvek námietok viac ako 2 roky riadila a jej platnosť začala spochybňovať až po rozchode s konateľom navrhovateľa. Výška nájomného a doba zjednaného nájmu, t. j. 1,- Sk po dobu celého nájmu v trvaní 99 rokov, tieto skutočnosti a dohoda na nich boli však logickým a etickým vyjadrením okolností, za ktorých došlo ku kúpe predmetných nehnuteľností. Zmluva o prenájme nehnuteľností je platným právnym úkonom, pričom vôľa oboch účastníkov v nej prejavená v dobe jej uzavretia bola v zmysle v spojení s vážna. Nemôže súhlasiť s právnym názorom súdu, že predmetná zmluva o prenájme nehnuteľností bola simulovaným právnym úkonom, ktorý mal zastrieť celkom iný právny úkon, nakoľko podľa názoru súdu hospodárskym dôvodom jej uzavretia nebolo dočasné prenechanie veci za odplatu, ale celkom iný hospodársky účel, ktorým mala byť sanovaná simulácia vlastníctva týchto nehnuteľností konateľkou odporcu. Vlastníctvo konateľky odporcu nebolo nikdy simulované. Konateľka sa v zmysle dohody s konateľom navrhovateľa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností, čo bolo aj účelom predmetnej kúpnej zmluvy. Zámerom oboch bolo, aby konateľka odporcu nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Zmluva o prenájme nehnuteľností mala navrhovateľovi zabezpečiť dočasné užívanie predmetných nehnuteľností. Doba a výška nájmu boli len morálnym a etickým vyústením okolností, ktoré viedli k uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy. Samotná zmluva o prenájme nehnuteľností takisto nebola simulovaným právnym úkonom a nemala nijako sanovať vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam vo vzťahu ku konateľovi navrhovateľa či navrhovateľovi. Ak by aj napriek všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam mala byť predmetná zmluva o prenájme nehnuteľností neplatná, mohla byť posúdená s ohľadom na ust. v spojení s ust. a násl. ako platne uzatvorená zmluva o výpožičke, ktorej náležitosti spĺňa.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred okresným súdom.

Námietku navrhovateľa o nemožnosti okresného súdu opätovne sa zoberať otázkou platnosti zmluvy o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 01.01.2005 uzatvorenej medzi ním a predchádzajúcou vlastníčkou, konateľkou odporcu MUDr. V. Q. (ďalej len „predchádzajúca vlastníčka“) z dôvodu už rozhodnutej veci v konaní vedenom okresným súdom pod sp.zn. na návrh predchádzajúcej vlastníčky o určenie neplatnosti zmluvy o prenájme, vyhodnotil odvolací súd ako nesprávnu a nedôvodnú. Predovšetkým, ak sa navrhovateľ domnieva, že daná otázka už bola vyriešená a právoplatne rozhodnutá( a preto sa ňou okresný súd nemal (nesmel) v tomto konaní zaoberať), nie je zrejmé, prečo navrhovateľ podával návrh, ktorým sa domáhal určenia jej platnosti, čím sám uvedenú otázku urobil predmetom konania. Ak by totiž šlo o prekážku rozhodnutej veci v zmysle , ako tvrdí navrhovateľ, nemohol by súd vydať vecné rozhodnutie, ako navrhovateľ žiadal, ale musel by

konanie podľa zastaviť. Aj napriek tejto zmätočnosti a nezrozumiteľnosti odvolania navrhovateľa, v konečnom dôsledku je zrejmé, že v konaní nie je daná prekážka rozhodnutej veci. Z odôvodenia rozsudku okresného súdu zo dňa 28.05.2013 č. k. - 499 vyplýva, že návrh predchádzajúcej vlastníčky okresný súd zamietol z procesných dôvodov bez vecného vybavenia, a to z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. O prekážku veci rozsúdenej podľa

nejde, ak predchádzajúcim rozsudkom bola určujúca žaloba zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania (R 15/2005). Z uvedených dôvodov túto námietku navrhovateľa odvolací súd zamietol.

Námietku navrhovateľa voči posúdeniu naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení, odvolací súd vyhodnotil taktiež ako nedôvodnú. Stotožnil sa so závermi okresného súdu, na ktoré odkazuje ( ). Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ustanovenia . nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ustanovenia (R 17/1972). Napokon nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vyplynul z rozhodnutia okresného súdu o nasledujúcej žalobnej žiadosti navrhovateľa smerujúcej na plnenie, v ktorom bola otázka platnosti zmluvy riešená ako prejudiciálna (predbežná) otázka.

Odvolací súd súhlasí s okresným súdom, ktorý v rámci posudzovania žalobnej žiadosti na plnenie posudzoval otázku platnosti zmluvy o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 01.01.2005 uzavretú medzi ním a predchádzajúcou vlastníčkou a dospel k záveru, že navrhovateľom predloženú zmluvu, o ktorú opiera svoj nárok, treba považovať za neplatnú podľa v spojení s , a to pre nedostatok vôle na strane predchádzajúcej vlastníčky.

Z porovnania zmluvy o prenájme nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, a zmluvy o nájme nebytových priestorov, ako aj z ďalších listinných dôkazov, s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov, sa javí vierohodný popis skutkového deja tak, ako ho vykonal odporca resp. predchádzajúca vlastníčka. Tá od počiatku vzájomných sporov tvrdila, že sa najprv dozvedela o existencii zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá je oproti zmluve o prenájme nehnuteľnosti obsahovo podstatne stručnejšia, pre navrhovateľa menej výhodná, ochranná najmä z pohľadu skutkového deja, ktorý nasledoval po vzniku sporov medzi účastníkmi (dojednané nájomné 1,- Sk ročne, namiesto 1,- Sk za celú dobu prenájmu v zmluve o prenájme nehnuteľnosti, čo má pre navrhovateľa osobitný význam vo vzťahu k existencii jediného potvrdenia o zaplatení nájomného 1,- Sk v roku 2006, uvedená prísnejšia úprava zákona o nebytových priestoroch napr. oproti úprave , menej výhodná zmluvná pokuta pre prípad odstúpenia prenajímateľa od zmluvy, ku ktorému napokon po vzniku sporov došlo). Zmluva o prenájme nehnuteľnosti je pre navrhovateľa priaznivejšia, je v nej uvedená presná špecifikácia predmetu nájmu, výslovné označenie navrhovateľa ako jediného správcu predmetu nájmu a dokonca aj budúcich nadobudnutých nehnuteľností, stanovená prísnejšia (vyššia) zmluvná pokuta pre prípad odstúpenia prenajímateľa od zmluvy, rozšírenie prípadov konania proti navrhovateľovi postihnuteľných zmluvnou pokutou, dojednanie o predkupnom práve atď., pričom svojimi zmluvnými dojednaniami akoby reagovala na všetky spory, ktoré sa následne odohrali medzi predchádzajúcou vlastníčkou a navrhovateľom po rozpade ich vzťahu a to riešením chrániacim navrhovateľa. Jediná zhoda medzi oboma zmluvami a to absolútna (vrátane rovnakých pravopisných chýb) je na poslednej strane. Na túto skutočnosť poukazuje predchádzajúca vlastníčka od doby, kedy sa podľa svojho tvrdenia dozvedela o existencii zmluvy o prenájme nehnuteľnosti, ako druhej verzie nájomnej zmluvy (viď oznámenie o podozrení zo spáchania trestných činov zo dňa 24.04.2008). Obe zmluvy sú podpísané konateľom navrhovateľa i predchádzajúcou vlastníčkou, čo ani jeden z nich nepopiera.

Odporca predložil ďalšie dôkazy nepriamo potvrdzujúce jeho verziu skutkových okolností a to oznámenie odstúpenia od zmluvy o prenájme nebytových priestorov adresované navrhovateľovi zo dňa 09.11.2007, odpoveď navrhovateľa na oznámenie ohľadne odstúpenia od zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 09.11.2007, výpoveď zo dňa 12.12.2007. V uvedených listinách predchádzajúca vlastníčka spomínala iba zmluvu o nájme nebytových priestorov. Až v trestnom oznámení zo dňa 24.04.2008 a následne odstúpení od všetkých nájomných zmlúv zo dňa 26.05.2008 po prvýkrát spomenula zmluvu

o prenájme nehnuteľností, pričom ju považovala za neplatnú, a uvádzala, že o jej existencii doposiaľ nemala vedomosť.

Navrhovateľ resp. jeho konateľ až dňa 19.11.2008 v trestnom konaní vypovedal, že zmluva o nájme nebytových priestorov je vyrobená účelovo a platná je zmluva o prenájme nehnuteľnosti. Zároveň však potvrdil, že podpis na zmluve o nájme nebytových priestorov je jeho. Nijakým spôsobom neozrejmil, ako je možné, že sa na podľa neho účelovo vyrobenej zmluve o nájme nebytových priestorov nachádza jeho podpis.

Naopak predchádzajúca vlastníčka od začiatku sporov vysvetľovala existenciu jej vlastnoručného podpisu na zmluve o prenájme nehnuteľnosti, hoci jej obsah podľa svojho tvrdenia nepoznala, a to tým, že počas spoločného života a podnikania podpísala len poslednú stranu zmluvy bez toho, aby bola uzrozumená s obsahom zmluvy, ktorá mala byť následne vyhotovená štandardným spôsobom.

Významným dôkazom v tomto smere je odpoveď navrhovateľa na oznámenie predchádzajúcej vlastníčky ohľadne odstúpenia od zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 09.11.2007, v ktorom navrhovateľ resp. jeho splnomocnenec spomína výslovne len zmluvu o nájme nebytových priestorov z 01.01.2005 za nájomné 1,- Sk ročne uzavretú v zmysle Zb, s tým, že ju považuje za platnú. Neskôr však, ako už bolo vyššieuvedené, vo výpovedi v trestnom konaní navrhovateľ tvrdil opak, že táto zmluva je vyrobená účelovo, teda neplatná. Tento rozpor medzi svojimi tvrdeniami ohľadom zmluvy o nájme nebytových priestorov však nevysvetlil.

Naopak predchádzajúca vlastníčka od počiatku popisovala skutkový dej rovnako, nemenila svoje vyjadrenia a vysvetlila všetky rozpory medzi jej tvrdeniami a listinami, ktoré navrhovateľ predkladá na dôkaz.

Navrhovateľom predložený dôkaz, a to zmluva o podnájme nehnuteľnosti podpísaná predchádzajúcou vlastníčkou nepreukazuje, ktorá zo zmlúv týkajúcich sa nájmu nehnuteľností je v jej preambule spomínaná, najmä či je to tá, ktorá je predmetom tohto konania. Zároveň je znížená dôkazná sila zmluvy, pretože, hoci podpis navrhovateľa je na každej strane zmluvy vrátane prvej strany obsahujúcej spomínanú preambulu, podpis predchádzajúcej vlastníčky je len na poslednej strane.

Za uvedeného stavu tvrdení a dôkazov dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako okresný súd, teda, že nie je preukázané, že by predchádzajúca vlastníčka mala pri podpise listiny, na ktorých bola zachytená zmluva o prenájme nehnuteľnosti, na základe ktorej sa navrhovateľ domáha uloženia povinností odporcovi v predmetnom konaní.

Okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov podľa a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd nezistil v jeho postupe žiadne pochybenie.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa voči posúdeniu zmluvy ako simulovanej, odvolací súd sa aj v danom závere stotožňuje s okresným súdom. To, že navrhovateľ resp. konateľ navrhovateľa sa považoval a považuje za vlastníka predmetných nehnuteľností, vyplýva z jeho vyjadrení vo viacerých konaniach. V priebehu trestného konania opakovane uvádzal, že fyzickým vlastníkom nehnuteľnosti bol on, čoho si mala byť vedomá aj predchádzajúca vlastníčka. Podľa odôvodnenia rozsudku okresného súdu vo veci sp.zn. sa proti predchádzajúcej vlastníčke návrhom zo dňa 30.12.2009 vo veci vedenej okresným súdom pod sp.zn. domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností.

Z formulácie práv a povinností odporcu a predchádzajúcej vlastníčky v zmluve o prenájme nehnuteľnosti vyplýva, že navrhovateľ mal v pozícii nájomcu požívať časovo neobmedzene resp. po dobu presahujúcu jeho život, život jeho spoločníkov i životnosť budovy všetky výhody patriace tradične do obsahu

vlastníckeho práva (vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky, spravovať ju a nakladať s ňou v zmysle podnájmu ako jediný oprávnený subjekt) a zabezpečiť tieto práva i pre svojich právnych nástupcov. Podľa jeho vlastných vyjadrení predchádzajúca vlastníčka mala byť len formálnou zapísanou vlastníčkou. Preto bola zmluva dojednaná ako takmer bezodplatná (1,- Sk za celú dobu nájmu) a bez prvku dočasnosti (doba 99 rokov, ktorá presahuje život fyzických i právnických osôb), ako uvádzal okresný súd. Z tohto stavu dôkazov vyplýva, že skutočnou vôľou pri uzatváraní takejto zmluvy nebolo vytvorenie záväzkového vzťahu, ale sledovanie kauzy, ktorej by zodpovedal prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, s ktorým je však spojená zásada publicity katastra nehnuteľností, čomu sa chcel konateľ odporcu vyhnúť. Predmetná zmluva tak obchádzala cieľ a zmysel zákonnej úpravy nájomnej zmluvy ako aj zákonnej úpravy vlastníckeho práva. Už samotná absencia pojmových znakov nájomnej zmluvy (dočasnosť a odplatnosť) má za následok neplatnosť zmluvy pre rozpor a obchádzanie zákona podľa . Okrem toho jej neplatnosť spôsobuje aj nezhoda vôle a prejavu v dôsledku simulácie. Právo nemôže uznať predstieraný právny úkon, nemôže mu priznať právnu relevanciu, pretože tento právny úkon nezodpovedá vôli konajúceho ( ). Zmluvu o prenájme nehnuteľnosti možno posúdiť ako simulovanú (predstieranú) zmluvu, ktorá zastierala (disimulovala) zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Nemožno ju však konvertovať na platnú kúpnu zmluvu, keďže neobsahuje podstatnú zložku kúpnej zmluvy (kúpnu cenu) ani na iný typ zmluvy o prevode nehnuteľnosti pre nesplnenie formálnych náležitosti vyžadovaných katastrálnym zákonom.

K požiadavke navrhovateľa, aby súd posúdil zmluvu v zmysle ako zmluvu o výpožičke, odvolací súd uvádza, že predmetný právny úkon nespĺňa pojmový znak zmluvy o výpožičke a to dočasnosť z dôvodov uvedených vyššie, preto uvedená konverzia nie je možná.

Z uvedených dôvodov, aj keby bola predchádzajúca vlastníčka uzrozumená s obsahom právneho úkonu zachyteného na listine označenej ako zmluva o prenájme nehnuteľnosti, nebolo by možné vzhľadom na absenciu podstatných zložiek nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke a vzhľadom na nezhodu vôle a prejavu priznať tomuto úkonu právnu relevanciu s následkom uloženia povinností odporcovi v zmysle návrhu.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ods. a , Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že odporca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu v zmysle v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Toto právo si však v zmysle neuplatnil, ani mu žiadne trovy zo spisu nevyplynuli, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .