Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-414-2013.pdf
PDF · 95.49 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/414/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, reg.č. HE 308237 zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30, IČO: 367 15 352 proti odporkyni: E. J., L..X.X.XXXX, L. J. E. T., Č. XXXX/X , t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom: JUDr.Peter Dudič, zamestnanec Okresného súdu Košice okolie, v konaní o zaplatenie 1.127,42 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Odporkyni náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.9.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 1.127,42 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 5.9.2012 až do zaplatenia. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.
Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že pohľadávku uplatnenú návrhom nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 21.8.2012 medzi pôvodným veriteľom - Všeobecnou úverovou bankou, a.s., so sídlom v Bratislave a navrhovateľom. Pôvodný veriteľ a odporkyňa uzatvorili dňa 19.10.2007 zmluvu o bežnom účte a o poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, na základe ktorej banka poskytla odporkyni na účte povolené prečerpanie v rozsahu úverového rámca 15.000,-Sk denne. Odporkyňa v rozpore so zmluvnými dojednaniami, po poskytnutí povoleného prečerpania na účte, nezabezpečila dostatok finančných prostriedkov na úhradu splátok úveru, úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na svojom účte, čím sa dostala do nepovoleného prečerpania.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila. Jej pobyt sa súdu nepodarilo zistiť napriek vykonanému šetreniu. Rodičia odporkyne nevyslovili súhlas s tým, aby ich súd ustanovil za opatrovníkov na jej zastupovanie v tomto konaní. Súd preto odporkyni v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka z radov zamestnancov súdu. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Z písomnej zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu súd zistil, že Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 313 20 155 ako banka a odporkyňa ako majiteľ účtu uzavreli dňa 19.10.2007 zmluvu, na základe ktorej sa banka zaviazala zriadiť pre odporkyňu bežný účet č.XXXXXXXXXX/XXXX na menu v Sk, s povoleným prečerpaním na účte a vystavil jej platobnú kartu typu Medzinárodná PK Maestro s denným limitom 15.000 Sk. Odporkyňa prehlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB a.s. pre depozitné produkty ( ďalej len
Všeobecné podmienky ), účinnými od 1.10.2007 a Cenníkom VÚB a.s., tvoriacimi neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Z článku 4.10. Všeobecných podmienok ( Povolené prečerpanie na bežných účtoch ) vyplýva, že práva a povinnosti zmluvných strán sa v prípade povoleného prečerpania spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere. Odporkyňa sa okrem iného zaviazala zložiť po vzniku debetného zostatku bez zbytočného odkladu peňažné prostriedky na úhradu splátok úveru, úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov, zaplatiť úroky z uskutočneného povoleného prečerpania.
Z článku 4.11. Všeobecných podmienok ( Nepovolené prečerpanie ) vyplýva, že banka je oprávnená zúčtovať svoje pohľadávky voči majiteľovi účtu (bankové inkaso úrokov a poplatkov za služby), ak sa zúčtovaním prekročí hranica povoleného prečerpania. V takomto prípade celý debetný zostatok na bežnom účte nadobúda charakter nepovoleného debetu.
Z článku 4.11.3. Všeobecných podmienok vyplýva, že v prípade vzniku nepovoleného prečerpania banka zašle majiteľovi účtu upomienku, s požiadavkou o vyrovnanie prekročenia debetu (nepovoleného prečerpania). Ak majiteľ účtu nepovolené prečerpanie nevyrovná v stanovenej lehote, pohľadávka banky z nepovoleného prečerpania sa stane okamžite splatná v celom rozsahu, vrátane príslušenstva a banka si uplatní svoje práva zo zabezpečenia pohľadávky alebo ju bude vymáhať mimosúdnou, resp. súdnou cestou.
Z prehľadu histórie transakcií na bežnom účte odporkyne súd zistil, že táto bola od 21.7.2008 v debete. Dátum posledného evidovaného prečerpania je 27.2.2009. Dňa 20.4.2009 bol odporkyni vyúčtovaný poplatok za upomienku vo výške 13,28 EUR.
Z Cenníka VÚB a.s. súd zistil, že poplatok za upomienku pri nepovolenom prečerpaní je 13,28 EUR.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca a navrhovateľ ako postupník uzavreli dňa 21.8.2012 zmluvu, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok postupcu špecifikovaných v zozname postupovaných pohľadávok, na postupníka - navrhovateľa. Z prílohy č.2 tejto zmluvy súd zistil, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka VÚB a.s. voči odporkyni, špecifikovaná číslom bežného účtu, výškou pohľadávky 1.127,42 EUR a dátum posledného evidovaného prečerpania je 27.2.2009.
Z listu VÚB a.s. zo dňa 23.8.2012 súd zistil, že banka oznámila odporkyni, že pohľadávku zo zmluvy o bežnom účte postúpila na navrhovateľa.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písmena d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, zmluvy o úvere, zmluvy o kontrolnej činnosti, zasielateľskej zmluvy, zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku, zmluvy o tichom spoločenstve, zmluvy o otvorení akreditívu, zmluvy o inkase, zmluvy o bankovom uložení veci, zmluvy o bežnom účte a zmluvy o vkladovom účte.
Podľa ustanovenia § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa ustanovenia § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 500 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon neustanovuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou
a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.
Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že právny predchodca navrhovateľa ako banka a odporkyňa ako klient uzavreli dňa 19.10.2007 zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej banka zriadila pre odporkyňu bežný účet a poskytla mu s tým súvisiace bankové služby. Zmluva bola uzatvorená v zákonom predpísanej písomnej forme v súlade s ust. § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmetom tejto zmluvy bolo aj poskytnutie kontokorentného úveru formou umožnenia čerpania povoleného debetu na bežnom účte založenom v uvedenej banke, ktorý bol dohodnutý vo výške 15.000,- Sk denne. Z článku 4.10. Všeobecných podmienok ( Povolené prečerpanie na bežných účtoch ), tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy vyplýva, že práva a povinnosti zmluvných strán sa v prípade povoleného prečerpania spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere, t.j. podľa vyššie cit. ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Odporkyňa sa okrem iného zaviazala zložiť po vzniku debetného zostatku bez zbytočného odkladu peňažné prostriedky na úhradu splátok úveru, úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov. Zmluvné strany sa dohodli, že ak sa zúčtovaním prekročí hranica povoleného prečerpania, celý debetný zostatok na bežnom účte nadobúda charakter nepovoleného debetu.
Z prehľadu histórie transakcií na bežnom účte odporkyne súd zistil, že odporkyňa čerpala bankou poskytnutý kontokorentný úver, pričom prekročila dohodnutú sumu povoleného úveru a nevyrovnala debetný zostatok bežného účtu, čím celý debetný zostatok účtu nadobudol charakter nepovoleného debetu. Ako to vyplýva z histórie transakcií, ako aj z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, dátum posledného evidovaného prečerpania je 27.2.2009.
Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ust. § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Záväzkovoprávny vzťah, ktorý vznikol medzi bankou a odporkyňou na základe zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere, napriek právnej forme a teda, napriek tomu, že po právnej stránke ide o absolútne obchody podľa ust. § 261 ods.3 Obchodného zákonníka, je svojim charakterom spotrebiteľským vzťahom. Je nepochybné, že banka ako dodávateľ podľa ust.§ 52 ods.3 Občianskeho zákonníka pri uzavieraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňa podľa ust. § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Je nesporné, že posudzovaná zmluva, zmluvné podmienky, vrátane Všeobecných obchodných podmienok, boli bankou pripravené vopred a odporkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť ich obsah. Preto sa aj na tento prípad vzťahuje osobitná ochrana spotrebiteľa.
Ochranu spotrebiteľa poskytuje aj inštitút posudzovania premlčania uplatneného nároku ex offo, aj bez toho, že sa dlžník premlčania dovolá.
Zákonom č. 102/2014 Z. z. ako bod 11 Čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zavedený nový § 5b v tomto znení: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá. Inými slovami, okrem údaju o účinnosti novej právnej úpravy, absentujú pravidlá koexistencie starej a novej právnej úpravy. Je preto otázne, či sa nová právna úprava obsiahnutá v spomínanom ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má aplikovať aj na vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy. Riešenie naznačeného problému tak vyžaduje odpoveď na dve základné otázky. Po prvé, či ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má povahu hmotnoprávnu alebo naopak procesnú.
Súd zastáva názor, že ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. Týmto orgánom je predovšetkým a najmä súd, čo vyplýva jasne a nepochybne z odvolávky normatívneho textu na premlčanie vo význame prekážky žalovateľnosti uplatneného subjektívneho práva. To, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy.
Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je lex specialis k ustanoveniu 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, nakoľko v naznačených diferenciách normuje procesné vzťahy (procesnú činnosť súdu), keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní . Ako to vyplýva z dikcie poslednej vety ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“ Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že pokiaľ nepôjde o nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka uplatnenú v konaní pred súdom. A naopak, pokiaľ pôjde o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, na premlčanie (správnejšie na márne uplynutie premlčacej lehoty) súd prihliadne i bez návrhu dlžníka.
Čo sa týka druhej nastolenej otázky, t.j. otázky časovej pôsobnosti a teda, uplatniteľnosti pravidla obsiahnutého v tejto právnej norme, je potrebné uviesť, že rozdiel medzi pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem vo svojej podstate zásadný nie je. Pravidlom (a vlastne pojmovým znakom) každej právnej normy je, že reguluje spoločenské vzťahy dopredu, nie spätne. Z hľadiska legislatívneho vyjadrenia túto problematiku riešia tzv. intertemporálne (prechodné) ustanovenia právnych predpisov. Avšak sú aj prípady, ako je práve ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, keď zákonodarca mlčí a nestanovuje žiadne pravidlá časovej koexistencie starej a novej právnej úpravy. Všeobecným pravidlom je tzv. okamžitá aplikabilita procesných noriem, čo znamená, že procesná norma pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky „živé“ spory (a iné právne veci) prebiehajúce na súdoch. Inak povedané, z mlčania zákonodarcu v prípade procesných noriem možno bez problémov vyvodiť pravidlo o časovej pôsobnosti procesnej normy, pretože proste pôsobí v čase „dopredu“.
Ak teda platí, že právna norma § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter, a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, musí súd prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach, podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy.
Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa ustanovenia § 388 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa ustanovenia § 400 Obchodného zákonníka, zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
V danom prípade je nepochybné, že právo, ktoré si uplatnil navrhovateľ podaným návrhom, je vymáhateľné na súde, preto v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, v tomto prípade začala plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Actio nata, teda možnosť uplatnenia pohľadávky na súde vzniká, akonáhle si dlžník nesplnil svoj splatný dlh, resp. záväzok.
Z článku 4.11.3. Všeobecných podmienok vyplýva, že v prípade vzniku nepovoleného prečerpania banka zašle majiteľovi účtu upomienku, s požiadavkou o vyrovnanie prekročenia debetu (nepovoleného prečerpania) a ak majiteľ účtu nepovolené prečerpanie nevyrovná v stanovenej lehote, pohľadávka banky z nepovoleného prečerpania sa stane okamžite splatnou v celom rozsahu. Hoci navrhovateľ nepredložil samotnú upomienku, z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že upomienka na nepovolené prečerpanie bola odporkyni zaslaná v čase od dátumu posledného evidovaného prečerpania, t.j. od 27.2.2009 do 20.4.2009, kedy bol v zmysle histórie transakcií na bežnom účte odporkyni vyúčtovaný poplatok za upomienku z dôvodu nepovoleného prečerpania vo výške stanovenej Cenníkom (13,28 EUR). Okamžitá splatnosť teda nastala najneskôr dňa 20.4.2009. Je potom zrejmé, že navrhovateľ resp. ešte banka mohli prvýkrát uplatniť svoje právo voči odporkyni podaním žaloby na súde už nasledujúceho dňa, t.j. 21.4.2009. Uvedeného dňa preto začala plynúť všeobecná štvorročná premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ktorá uplynula dňa 21.4.2013. Keďže návrh na začatie konania bol na súde podaný až 20.9.2013, je zrejmé, že sa tak stalo až 5 mesiacov po uplynutí premlčacej doby.
Zhrnúc vyššie uvedené súd uplatnený nárok navrhovateľovi nemohol priznať a návrh preto v celom rozsahu zamietol.
Podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade bol návrh v celom rozsahu zamietnutý a v zmysle zásady úspechu v konaní by mala odporkyňa právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva proti navrhovateľovi, ktorý v spore úspech nemal. Odporkyňa si však nárok na náhradu trov konania neuplatnila, resp.jej ani žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( 205 ods. 2 O.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 O.s.p. ).