Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Co-122-2015.pdf
PDF · 104.08 KB
Case nature
Subarea
2Co/122/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľa E.. I. O. Q., bytom P., I. Č.. XX, zastúpeného D.. O.. E. D., advokátom, P., E. Č.. XXX/XXX/A, proti odporcom 1. O.. H. Z., bytom P., R. Č.. X, 2. D. Z.L., bytom tamtiež, odporcom v 1. a 2.rade zastúpeným D.. E. P., advokátom, P., M.Á. XX, 3. T. J..S..Z.., P., E. X, IČO: XX XXX XXX, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa a odporcu v 3.rade proti uzneseniu 15C/294/2014-32 z 8.1.2015 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch, ktorými odporcovi v 3.rade bola uložená povinnosť v nebytovom priestore č. 12 - 1 v bytovom dome I. Č.. XX, súp. č. XXX, na parcele č. 406 na ulici I. Č.. XX R. P., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území J.É. E., obec P.
- J. E., okres Košice I, ktorý je vedený Okresným úradom v Košiciach, katastrálny odbor, zdržať sa prehrávania reprodukovanej hudby, ako aj zdržať sa umožnenia spevu alebo hudby bez reprodukcie jednej a viacerým osobám, ktorým návrh v prevyšujúcej časti bol zamietnutý a ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podať žalobu o ochranu vlastníckych práv podľa § 126 a § 127 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov a vo výroku o trovách konania.
M e n í uznesenie vo výroku o trvaní uloženej povinnosti odporcovi v 3.rade tak, že predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o návrhu navrhovateľa o ochranu vlastníckych práv podľa § 126 a § 127 Obč.zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením vydal predbežné opatrenie, ktorým odporcovi v 3.rade uložil povinnosť v nebytovom priestore č. 12 - 1 v bytovom dome I. Č.. X5, súp. č. XXX, na parcele č. 406 na ulici I. Č.. XX R. P., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území J. E., obec P. - J.É. E., okres Košice I, ktorý je vedený Okresným úradom v Košiciach, katastrálny odbor, zdržať sa prehrávania reprodukovanej hudby, ako aj zdržať sa umožnenia spevu alebo hudby bez reprodukcie jednej a viacerým osobám a to v trvaní 6 mesiacov, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podať žalobu o ochranu vlastníckych práv podľa § 126 a § 127 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov s tým, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Pri rozhodovaní vychádzal z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhovateľ žiadal do času rozhodnutia vo veci samej uložiť odporcovi v 3. rade povinnosť v nebytovom priestore č. 12 - 1 v bytovom dome I. Č.. XX, súp. č. XXX, na parcele č. 406 na ulici I. Č.. XX R. P., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území J. E., obec P. - J. E., okres Košice I, ktorý je vedený Okresným úradom v Košiciach, katastrálny odbor, zdržať sa prehrávania reprodukovanej hudby, ako aj zdržať sa umožnenia spevu alebo hudby bez reprodukcie jednej a viacerým osobám, do času rozhodnutia vo veci samej uložiť odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zdržať
sa uzatvorenia nájomnej zmluvy na nebytový priestor č. 12 - 1 v bytovom dome I. Č.. XX, súp. č. XXX, na parcele č. 406 na ulici I. Č.. XX R. P.O., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území J. E., obec P. - J. E., okres Košice I, ktorý je vedený Okresným úradom v Košiciach, katastrálny odbor, ktorého účelom je prehrávanie reprodukovanej hudby, ako aj umožnenie spevu alebo hudby bez reprodukcie jednej a viacerým osobám a zaviazať ho k povinnosti do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podať žalobu o ochranu vlastníckych práv. Navrhovateľ odôvodnil návrh na nariadenie predbežného opatrenia prevádzkou karaoke baru, ktorá preukázateľne nad mieru primeranú pomerom obťažuje jeho a jeho rodinu, vrátane maloletých detí, keď je vlastníkom bytu evidovaného na LV č. XXXX a pri jeho užívaní je rušený návštevníkmi predmetného baru, ktorí v mesiacoch november a december 2014 pokračovali a pokračujú v nadmernej imisii hluku, čo je preukázané protokolom o meraní vypracovaným Katedrou environmentalistiky, Strojníckej fakulty, Technickej univerzity v Košiciach. Súd prvého stupňa z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 39C/144/2014 v spojení s uznesením 1Co/711/2014-139 Krajského súdu v Košiciach zistil, že predchádzajúci návrh navrhovateľa, spolu s ďalšími navrhovateľmi proti odporcom O.. H. Z. a spol. bol zamietnutý s poukazom aj na tú skutočnosť, že z predložených dôkazov nebolo možné vyvodiť záver o osvedčení tvrdenia o neprimeranom obťažovaní hlukom. Právne vec posúdil podľa § 74 ods. 1, § 75 ods.1 vety prvej, § 76 ods.1 písm.e/, ods.4 a § 77 ods.1 písm.d/ O.s.p. ako aj podľa § 126 ods.1 a § 127 ods.1 Obč.zák., upravujúcich susedské vzťahy, a to aj medzi vzdialenejšími susedmi. Poukázal na to, že navrhovateľ, vlastniaci byt nachádzajúci sa nad nebytovým priestorom vo vlastníctve odporcov v 1. a 2.rade, kde sa nachádza prevádzka karaoke baru v nájme odporcu v 3.rade predložil spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia protokol o meraní a posúdení imisií hluku v chránenom vnútornom prostredí (v byte navrhovateľa) a podľa tohto v obývacej miestnosti bytu na I. XX R. P. bola prekročená prípustná hodnota ekvivalentnej hladiny A akustického tlaku. Berúc do úvahy aj predložené stanovisko Mesta Košice - stavebného úradu z 26. 9. 2014 a tiež Krajského pamiatkového úradu Košice návrhu na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi v 3.rade vyhovel a uložil mu povinnosť zdržať sa prehrávania reprodukovanej hudby ako aj zdržať sa umožnenia spevu alebo hudby bez reprodukcie jednej alebo viacerým osobám v trvaní 6-tich mesiacov. V prevyšujúcej časti návrh voči odporcovi v 3.rade zamietol, keď podľa neho nebola preukázaná naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov do času rozhodnutia vo veci samej. Taktiež zamietol návrh smerujúci voči odporcom v 1. a 2.rade, keďže títo ako vlastníci predmetného nebytového priestoru majú právo ohľadom neho uzatvárať nájomné zmluvy aj za účelom prehrávania hudby a vo vzťahu k budúcim možným nájomcom nebolo osvedčené tvrdenie o neprimeranom obťažovaní hlukom.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ a to v časti prvého výroku v rozsahu časového ohraničenia povinnosti zdržať sa činnosti vymedzenej v tomto výroku v trvaní 6-tich mesiacov a súčasne napadol aj druhý zamietavý výrok. Bol toho názoru, že okresný súd náležite nezdôvodnil, prečo odporcu v 3.rade obmedzil len na obdobie 6-tich mesiacov a nie do času rozhodnutia vo veci samej, hoci mu zároveň uložil povinnosť podať žalobu na ochranu vlastníckych práv. Uviedol, že v stanovenej lehote takúto žalobu podá, čím sa dá jasne ohraničiť povinnosť odporcu v 3.rade. Už zo samotného odôvodnenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pritom bolo zrejmé, že toto má zabezpečiť ochranu vlastníckych práv jemu patriacich a má zabezpečiť aj ochranu zdravia a zdravý vývoj jeho maloletých detí. V kontexte druhého zamietavého výroku voči odporcom v 1. a 2.rade bol toho názoru, že nie je povinný osvedčovať, či v budúcnosti dôjde k neprimeranej imisii zo strany budúcich nájomcov, nakoľko znaleckým posudkom preukázal, že ak sa v danom nebytovom priestore spieva alebo reprodukuje hudba, táto preniká do jeho bytu a obmedzuje ho.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním aj odporca v 3.rade a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Odmietol tvrdenie navrhovateľa, že prevádzka karaoke baru preukázateľne, nad mieru primeranú pomerom obťažuje jeho a jeho rodinu vrátane maloletých detí. Poukázal na to, že po ľavej strane prevádzky je rušná štvorprúdová komunikácia, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje hlučnosť pochádzajúcu z prevádzky baru a bežne sa stáva, že stojace vozidlá na susediacej križovatke vytvárajú nadpriemerný hluk a to nielen z premávky, ale aj z hudby výkonných subwooferov a to aj v neskorých nočných hodinách. Z predloženého protokolu o meraní je zrejmé, že posudzované namerané hodnoty vychádzali iba z niektorých vzoriek impulzívnej zložky a to konkrétne iba v niekoľko sekundových intervaloch, ktoré boli dosadené do celkového meracieho vzťahu, na základe ktorého sa stanovila celková nameraná hodnota, ktorá nesprávne ovplyvnila celé konečné hodnoty merania, nakoľko celkový hluk z vonkajšieho prostredia je podľa neho vyšší a prekročenia špecifického hluku (ktorý nemusel byť
z jeho prevádzky) sú len minimálne alebo žiadne. Mal za to, že celé konanie navrhovateľa je namierené voči prevádzke ako celej, nakoľko už pred zahájením jej činnosti sa navrhovateľ vyjadril tak, že sa postará akýmkoľvek spôsobom o jej zatvorenie. Mal preto podozrenie, že zo strany navrhovateľa mohlo dôjsť k úmyselnému ovplyvňovaniu merania. Aj keď meranie hluku vykonal a vypracoval zamestnanec Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach H.. O.. L. A., H.. ako osoba oprávnená na základe odbornej spôsobilosti, spochybnil niektoré tvrdenia tohto technika. Vyslovil tiež záver, že navrhovateľ nemá záujem o žiadne konečné technické riešenie problematiky hluku a susedských vzťahov a celé jeho konanie smeruje jednoznačne iba k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti.
Odporcovia v 1. a 2.rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadali napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti druhého výroku, ktorým návrh voči ním bol zamietnutý, potvrdiť ako vecne a právne správny. Stotožnili sa s názorom prvostupňového súdu, že vo vzťahu k iným osobám, s ktorými by v budúcnosti uzatvárali nájomnú zmluvu nebolo osvedčené tvrdenie o neprimeranom obťažovaní hlukom. Citovali § 123 Obč.zák. a mali za to, že nariadením navrhnutého predbežného opatrenia by došlo k neúmernému zásahu do ich zákonom priznaných práv, konkrétne do práva disponovať s vecou v ich vlastníctve a dať ju do nájmu.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu v 3.rade uviedol, že nateraz bez pochýb aj v zmysle predloženého znaleckého posudku je preukázané, že odporcovia prevádzkou baru alebo iného stravovacieho zariadenia a reprodukovanou hudbou alebo spevom, alebo hudbou bez reprodukcie spôsobujú imisiu hluku do susedských bytových jednotiek, čím ohrozujú zdravie obyvateľov a to najmä zdravie maloletých detí žijúcich v bytovom dome. Nesúhlasil s tvrdením odporcu v 3.rade, že hluk do jeho bytu prichádza výlučne cez okná, rovnako ako hluk z cesty, keďže hluk v bytových domoch sa šíri najmä alebo výlučne cez alebo prostredníctvom stien, podláh a dutín a v žiadnom prípade nie cez okná. Odporca v 3.rade sa v odvolaní síce snažil spochybniť objektívnosť merania hluku odborne spôsobilou osobou, avšak nepredložil jediný relevantný dôkaz o neodbornosti spracovania uvedeného posudku. Upozornil, že odporca v 3.rade napriek vykonateľnému predbežnému opatreniu naďalej úmyselne porušuje jeho dikciu a naďalej sa v predmetnej prevádzke spieva a hrá sa reprodukovaná hudba, a tak táto vehementná ignorácia súdneho príkazu je len ďalším dôkazom, že odporca nielenže nerešpektuje toto uznesenie, ale prejavuje aj svoj postoj a neúctu k hodnotám právneho štátu a ochrane záujmov osôb, čo je v príkrom rozpore s jeho tvrdeniami v podanom odvolaní.
Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1, 3 O.s.p. a uznesenie podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil s tou zmenou, že povinnosť uložená odporcovi v 3.rade bude trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o návrhu navrhovateľa o ochranu vlastníckych práv.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. znení účinnom od 15.10.2008 (ďalej len O.s.p.) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami (písm. e/) alebo aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal (písm.f/).
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 221 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, ktorý slúži na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov alebo ak existuje obava, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie v oboch prípadoch musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej (i keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Navrhovateľ musí mať právny záujem na vydaní predbežného opatrenia, ktorého existencia sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti predbežného opatrenia (právne významných skutočností) z hľadiska ust. § 74 ods. 1 a § 102 ods. 1 O.s.p., to zn. navrhovateľ musí osvedčiť oprávnenosť požadovaného predbežného opatrenia z hľadiska existencie práva, na ochranu ktorého má byť nariadené a potrebu (naliehavosť) navrhovanej dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Predbežné opatrenie, ktorým sa dočasne upravujú pomery účastníkov, zamedzuje aj vzniku škody, príp. inej ujmy na strane navrhovateľa, ktorá by v budúcnosti bola iba ťažko napraviteľná, a ak k nim už došlo, zabraňuje ich rozširovaniu.
Potrebnosť dočasnej úpravy, ktorá je obsahom predbežného opatrenia, úzko súvisí s dočasnosťou takéhoto rozhodnutia súdu. Osvedčenie potrebnosti vyplýva z viacerých skutočností, pričom stačí, ak je osvedčená aspoň jedna z nich: 1. predbežné opatrenie zabezpečí účel občianskeho súdneho konania v konkrétnom prípade, t.j. ochranu porušeného alebo ohrozeného práva tým, že sa vytvorí situácia pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého sa žiada, bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania, 2. výrok predbežného opatrenia zabráni vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa do tej miery, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu, alebo 3. obsah predbežného opatrenia do rozhodnutia vo veci samej vylúči vznik nenávratného stavu v právnych vzťahoch účastníkov alebo vznik nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej škody, príp. inej ujmy (Ján Mazák: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, vyd. IURA EDITION, 1997, str.87-88).
Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vždy skúmať, či navrhované predbežné opatrenie má vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom súdneho konania vo veci samej, to znam. či právny vzťah, ktorý sa dočasne upraví predbežným opatrením, bude vyriešený konečným rozhodnutím, a zvážiť, či predbežným opatrením sa nevytvorí nenávratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi (táto zásada limituje nariadenie predbežného opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže, že dočasná ochrana účastníka nemá oporu v konečnom rozhodnutí súdu), či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a napokon či predbežným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru (podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere), čo znamená, že žalovaný môže byť obmedzený v nakladaní len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku, na vydanie veci a pod. Súd musí dbať tiež na to, aby predbežným opatrením bola poskytnutá ochrana nielen tomu, kto žiada o nariadenie predbežného opatrenia (navrhovateľovi), ale v rámci zákonných a ústavných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje (odporcovi). Ochrana záujmov odporcu však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov navrhovateľa, t.j. strany, ktorá o vydanie predbežného opatrenia žiada.
Podmienky pre vydanie predbežného opatrenia pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O.s.p.) a po začatí konania (§ 102 O.s.p.) sú v podstate totožné. V právnej teórii i v súdnej praxi je už ustálený taký výklad ust. § 102 O.s.p., že po začatí konania možno vydať predbežné opatrenie aj vtedy, ak je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov odôvodnená obavou, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, čo znamená, že aj po začatí konania možno vydať predbežné opatrenie nielen z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ale taktiež z dôvodu obavy, že by mohol byť zmarený
výkon súdneho rozhodnutia (aj keď rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané). V prípade predbežného opatrenia nariadeného z tohto (druhého) zákonného dôvodu musia byť dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený a kumulatívne, že žalobca má pohľadávku alebo iný nárok, a že mu tento nárok bude priznaný súdnym rozhodnutím. Obava z ohrozenia je taký objektívny stav, ktorý oprávneného núti, aby požiadal o zabezpečenie budúcej exekúcie, základom tejto obavy je ohrozenie, ktoré súd skúma u povinného a oprávnený musí tvrdiť a osvedčiť, že povinný koná tak (robí právne alebo faktické úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa rozhodol o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia podľa správnych zákonných ustanovení a s napadnutým uznesením, až na dobu trvania zákazu uloženého odporcovi v 3.rade je možné súhlasiť.
Súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím uložil odporcovi v 3.rade povinnosť zdržať sa prehrávania reprodukovanej hudby ako aj zdržať sa umožnenia spevu alebo hudby bez reprodukcie jednej a viacerým osobám v trvaní 6-tich mesiacov, berúc do úvahy predovšetkým závery meraní vyplývajúce z protokolu, predloženého navrhovateľom, berúc do úvahy tiež oprávnené záujmy jeho manželky a maloletých detí.
Odvolací súd, súc viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými odporcom v 3.rade dospel k záveru, že tieto nepostačujú pre zamietnutie návrhu aj voči tomuto odporcovi. Odporca v 3.rade v odvolaní spochybnil hlavne závery prezentovaných meraní a upozorňoval, že nadpriemerný hluk v byte navrhovateľa môže pochádzať aj z premávky na susediacej štvorprúdovej komunikácii, či z vozidiel stojacich na križovatke a bol toho názoru, že navrhovateľ vyslovene nemá záujem o žiadne konečné technické riešenie problematiky hluku a susedských vzťahov.
Platná právna úprava (predpisy o ochrane verejného zdravia, Občiansky zákonník atď.) poskytuje vlastníkom nehnuteľnosti ochranu, ak preukážu obťažovanie hlukom, presahujúcim mieru primeranú pomerom, alebo vážne ohrozenie výkonu ich práv, spôsobených činnosťou vlastníka veci pri jej užívaní (tzv. imisie). Podľa zaužívanej súdnej praxe, ak je prekročený hygienický (zdravotný) limit hluku, ide vždy o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, aj keď v danom mieste ide o hluk obvyklý. V danej veci navrhovateľ za účelom preukázania nadmerného hluku, pochádzajúceho z prevádzky odporcu v 3.rade predložil spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia Protokol o meraní, objektivizácii a posúdení imisii hluku v chránenom vnútornom prostredí budov vypracovaný H.. O.. L. A., H.. z úseku objektivizácie faktorov prostredia Katedry environmentalistiky Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Podľa posudku zdrojom hluku, ktorý prestupuje do chráneného vnútorného priestoru (bytu navrhovateľa) je prevádzka Guinness Karaoke Music Pub, ktorého prevádzkové hodiny sú počas týždňa od 17.00 hod. do 01.00 hod. a v sobotu od 18.00 hod. do 03.00 hod. a počas tohto času prevádzka baru ruší a ovplyvňuje akustickú situáciu posudzovanej bytovej jednotky. Dominantným zdrojom hluku je karaoke - hudba a spev, tento zdroj hluku sa vyskytuje náhodne, podľa požiadavky návštevníkov Pubu a jeho intenzita závisí od nastavenia hlasitosti pozadia (hudby) a zosilnenia spevu a samotnej spievajúcej osoby. Merania imisie hluku boli vykonané v dňoch 1.11.2014 v čase 00:00 hod. do 02:22 hod. a dňa 5.až 6.11.2014 v čase od 23:26 hod. do 00:24 hod. V tomto čase bol Pub v štandardnej prevádzke a merania boli vykonané tak, že priamo pri meraní bol odfiltrovaný hluk spôsobovaný prejazdom automobilov, hlavne po ul. Moyzesova a aj po ul. Alžbetina a prípadný ďalší rušivý a s posudzovaným zdrojom hluku nesúvisiaci hluk bol z nameraných dát odfiltrovaný pri vyhodnotení merania. Z výsledkov meraní v obývacej izbe navrhovateľa vyplynulo, že prípustné hodnoty ekvivalentnej hladiny A akustického tlaku ako aj prípustné hodnoty maximálnej hladiny A akustického tlaku boli prekročené.
Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi v 3.rade osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov a odporca v 3.rade v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia (pokiaľ ide o uloženú povinnosť), či spochybniť predložený protokol o meraní. Pri tomto type dôkazu pritom súd, vzhľadom na jeho odborný charakter, môže hodnotiť len to, či sa protokol javí vierohodný a z hľadiska záverov logický a či jeho zhotoviteľ vychádza zo zistených skutočností, v tomto prípade z nameraných hodnôt. Odvolací súd, pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predložený protokol považoval za
vierohodný, najmä z hľadiska (nespochybnených) použitých prístrojov a získaných záznamov o meraní hluku.
Dôvodná je však odvolacia námietka navrhovateľa, ak tento spochybnil vymedzenie trvania uloženej povinnosti odporcovi v 3.rade. Pokiaľ súd prvého stupňa mal osvedčenú potrebu obmedziť tohto odporcu, v záujme rešpektovania oprávnených záujmov navrhovateľa, hoci len dočasne, uloženie povinnosti na obdobie 6-tich mesiacov sa javí ako nepostačujúce. Podľa názoru odvolacieho súdu priliehavejším je vymedzenie výroku o trvaní povinnosti do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o žalobe o zdržaní sa obťažovania navrhovateľa hlukom.
Na druhej strane však odvolací súd nepokladá za dôvodné odvolacie námietky navrhovateľa vo vzťahu k zamietavej časti napadnutého uznesenia smerujúceho voči odporcom v 1. a 2.rade a v tejto časti sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. S prihliadnutím na charakter predbežného opatrenia, jeho dočasnosť a okamžité riešenie právnych pomerov účastníkov, ktoré neznesie odklad, je neprimerané obmedzovať odporcu v 1. a 2.rade vo vzťahu k budúcim (teraz ešte neznámym nájomcom) a bez ďalšieho predpokladať, že i títo neprimeraným hlukom môžu zasahovať do vlastníckych práv navrhovateľa.
O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo o nich rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.