Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Co-313-2014.pdf
PDF · 78.04 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/313/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa M., zastúpeného T., proti odporkyni T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne I., zastúpeného advokátom P., o zaplatenie 391,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. decembra 2013, č.k. 22C/55/2012-42, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 16,34 Eur, na účet advokáta P.. D. V., č. účtu: Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: Q., VS: XXXXXX, do 3 dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 86,04 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 391,82 Eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 361,12 Eur od 09.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy k úverovému účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.01.2005, uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa, bankou - V. a odporkyňou, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 bola pohľadávka banky voči odporkyni postúpená na postupníka- navrhovateľa. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 391,82 Eur, ktorá spočívala v istine 361,12 Eur, riadnom úroku 30,70 Eur. Odporkyňa po postúpení pohľadávky neuhradila navrhovateľovi žiadnu sumu. Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd prvého stupňa za to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (ako veriteľom) a odporkyňou (ako dlžníkom) vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obch. zák. - dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, podľa ktorého právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla povinnosť poskytnúť odporkyni úver a odporkyni povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Súd prvého stupňa ďalej predmetnú zmluvu vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 23a z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Posúdiac prejednávanú vec dospel k záveru, že žalobnému návrhu nemožno vyhovieť. Podľa výpisu z účtovných kníh banky banka odstúpila od zmluvy zo dňa 27.12.2005. Právny predchodca navrhovateľa mohol svoj nárok na súde uplatniť prvýkrát dňa 28.12.2005. Navrhovateľ však uplatnil tvrdené právo na súde až dňa 18.10.2011, teda takmer tri roky po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby (od 28.12..2005 do 28.12.2008). Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej čiastky je premlčané a nemožno ho
- s prihliadnutím k námietke vedľajšieho účastníka - priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.). Vzhľadom na tieto závery súd prvého stupňa žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Súd prvého stupňa
konštatoval, že odporkyňa, ktorá mala vo veci plný úspech, mala podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania. Nakoľko však odporkyni trovy konania preukázateľne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila, súd jej ich náhradu nepriznal. Vzhľadom na plný úspech odporkyne vo veci, vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. i vedľajšiemu účastníkov, vystupujúcemu v konaní na jeho strane. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia 391,82 Eur s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje 28,22 Eur. Právny zástupca vykonal 2 úkony právnej služby, ktoré si vyúčtoval, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu), vyjadrenie zo (§ 14 ods. 1 písm. b/, resp. § 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu ), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 56,44 Eur. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 7,63 Eur x 2 úkony t.j. spolu vo výške 15,26 Eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšila sa odmena a náhrady podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky o 20 % DPH, t.j. o sumu 14,34 Eur.
Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal včas odvolanie navrhovateľ, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ mal za to, že v danom prípade bola na mieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 OSP. Zastával názor, že vedľajší účastník
- združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 OSP, a to najmä účelnosť vynaložených trov konania. V zmysle uvedeného navrhovateľ zastával názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Navrhovateľ zároveň zastával názor, že skutočnosť, že súd účastníkovi právo na náhradu trov konania neprizná, sama o sebe neznamená popretie rovnosti podmienok v konkrétnom súdnom konaní, a ani odňatie procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom. Zároveň poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ považoval právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 OSP ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 26,58 Eur s DPH.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na viaceré rozhodnutia jednotlivých senátov krajských súdov. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/93/2012. Je zjavne absurdné, ak navrhovateľ ako účastník konania zastúpený advokátom, upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu odvolacích trov vo výške 26,58 Eur.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania vedľajšieho účastníka. Rozsudok súdu prvého stupňa nebol napadnutý účastníkmi v ostatných výrokoch. V týchto častiach rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).
V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V danej veci bolo preto potrebné
rozhodnúť o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ako to aj správne v odôvodnení rozhodnutia uviedol súd prvého stupňa.
Z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v danej veci vyplýva, že navrhovateľom podaný návrh na začatie konania bol súdom prvého stupňa v celku zamietnutý, a nakoľko odporkyňa bola v konaní úspešná, patrí jej podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania. V dôsledku toho je povinný znášať náhradu trov konania navrhovateľ, ktoré vznikli odporkyni, tak aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa (odporkyne), čím mu v prípade úspechu nemožno uprieť právo na náhradu trov konania. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil a vo veci podal vyjadrenie (dňa 09.03.2012, č.l. 28). V konaní na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nevzhliadol ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p.
V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal proti opdporkyni zaplatenia sumy 391,82 Eur s príslušenstvom. Navrhovateľ bol neúspešný v celom rozsahu, keď jeho návrh bol v celku zamietnutý. Za danej procesnej situácie potom súd prvého stupňa správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal navrhovateľa na zaplatenie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vo výške 86,04 Eur. V predmetnej veci je tarifnou hodnotou veci suma 391,82 Eur, následne základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 28,22 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania za dva úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podané vyjadrenie k návrhu, t.j. 2x 28,22 Eur, k tomu 2x režijný paušál 7,63 Eur, 20% DPH 14,34 Eur, t.j. celkovo 86,04 Eur. Súd prvého stupňa preto správne vyčíslil celkovú sumu trov konania, na ktorých náhradu má nárok vedľajší účastník na strane odporkyne voči navrhovateľovi.
Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považuje za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa potom správne postupoval, keď uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,34 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 86,04 Eur, predstavujúca náhradu trov prvostupňového konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalobcu, doručené súdu prvého stupňa dňa 20.05.2014, režijný paušál 8,04 Eur, t. j. spolu trovy odvolacieho konania vo výške 16,34 Eur.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .