Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/98/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa M. proti odporcovi W., o zaplatenie 2.271,51 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 07. novembra 2012, č.k. -155, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.271,51 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania zastavil a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa svojho nároku proti odporcovi domáhal z dôvodu, že odporca sa dňa 19.02.2009, po predvedení na Obvodné oddelenie PZ O. E., dopustil protiprávneho konania - útoku na verejného činiteľa, v dôsledku ktorého príslušník OO PZ O. E. E. E. utrpel zranenia - pomliaždenie tváre, čeľuste, hrudníka, hornej časti ľavej nohy a ľavého predkolenia, liečenie ktorých si vyžiadalo dočasnú neschopnosť poškodeného policajta na výkon štátnej služby od 20.02.2009 do 10.03.2009. V súvislosti s poškodením zdravia bola poškodenému policajtovi priznaná náhrada škody na zdraví, a to: náhrada za bolesť vo výške 1.736 Eur a počas dočasnej neschopnosti poškodeného na výkon štátnej služby plat v nemoci a náhrada služobného platu celkom vo výške 535,51 Eur. Vyplatené sumy si uplatňuje voči odporcovi ako regres v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z. Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že konanie voči nemu je vykonštruované, on poškodenému zranenia uvedené v žalobe nespôsobil, potvrdil však, že v tejto súvislosti bol uznaný vinným. Poukázal na to, že poškodený bol dňa 20.02.2009 o 0:20 hod. u lekára s tým, že mal pomliaždenie nosa, pomliaždenie kolena s ranou, o 01:04 hod. podľa nemocničnej správy už nemal pomliaždenie nosa, uvedené bolo pomliaždenie kolena bez rany na koži. Namietal tiež znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní, pretože znalec nemal k dispozícii všetky podklady, dĺžka trvania práceneschopnosti poškodeného bola určená v rozsahu 10 - 14 dní. Bodovanie bolestného podľa jeho názoru tiež nie je správne, pretože sa v ňom uvádza pomliaždenie hornej časti nohy, ale takéto zranenie v rozsudku, ktorým bol uznaný vinným, sa neuvádza. Žiadal, aby boli opätovne vypočutí všetci svedkovia vrátane poškodeného a taktiež žiadal vypracovanie nového znaleckého posudku. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že rozsudkom tamojšieho súdu, č.k. -283 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. -298, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.05.2010, bolo preukázané, že odporca sa dňa 19.02.2009 dopustil protiprávneho konania, pri ktorom došlo k ublíženiu na zdraví poškodeného E. E.. V súvislosti s obranou odporcu, že poškodeného nenapadol a zranenia mu nespôsobil, súd uvádza, že podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pri hodnotení dôkazov je súd viazaný rozhodnutím príslušných

orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt, pričom je viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku, a tým aj formou zavinenia predpokladanou trestným zákonom (R 35/1993). Vzhľadom k tomu okresný súd nevykonal dokazovanie navrhované odporcom, ktorým chcel preukazovať, že k napadnutiu a spôsobeniu zranení z jeho strany voči poškodenému nedošlo. Navrhovateľ v súvislosti s poškodením zdravia E. E. vyplatil sumu 1.736 Eur, t. j. 2-násobok základného počtu bodov podľa posudku o bolestnom, keďže k poškodeniu zdravia došlo pri výkone služby (§ 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.). Odporca správnosť posudku v konaní namietal, konkrétne položku 160f pomliaždenie hornej časti nohy - 15 bodov. Jeho správnosť však bola preverená aj hlavným posudkovým lekárom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Pre úplnosť súd uvádza, že v prílohe č. I. k zákonu č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia je pod položkou č. 160ch uvedené pomliaždenie viacerých prstov nohy - 15 bodov. Pokiaľ by teda došlo k mylnému uvedeniu položky spôsobeného zranenia, rovnaký počet bodov zodpovedá hodnoteniu podľa položky č. 160f ako aj podľa položky č. 160ch. Okrem toho bol poškodenému vyplatený počas jeho neschopnosti na výkon služby služobný plat za prvých desať dní dočasnej práceneschopnosti vo výške 317,78 Eur a za ostatné dni práceneschopnosti náhrada služobného platu vo výške 217,73 Eur, t. j. celkom 535,51 Eur (v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.). Poškodený bol práceneschopný od 20.02.2009 do 10.03.2009. Odporca v konaní namietol, že podľa znaleckého posudku, vykonaného v trestnom konaní, bola doba obmedzenia obvyklého spôsobu života najviac 14 dní. V tejto súvislosti súd uvádza, že doba obmedzenia obvyklého spôsobu života bola znaleckým posudkom určovaná na účely trestného konania pre potreby právnej kvalifikácie skutku. Pokiaľ však ošetrujúci lekár zhodnotil zdravotný stav poškodeného tak, že si vyžadoval práceneschopnosť od 20.02.2009 do 10.03.2009, súd o tom nemá dôvod pochybovať. Je nepochybné, že navrhovateľ vyplatil poškodenému náhradu škody na zdraví za obdobie celej jeho práceneschopnosti a podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. má nárok na úhradu vyplatenej sumy voči odporcovi. Odporca v konaní namietal celý znalecký posudok U.. T., vypracovaný v trestnom konaní, pretože podľa neho znalec nemal k dispozícii všetky podklady, poukazoval na rozpory vo výpovedi poškodeného a v jednotlivých lekárskych správach a žiadal vypracovanie nového znaleckého posudku. Všetky tieto skutočnosti boli odporom namietané aj v trestnom konaní, pričom odporca využil aj možnosť opravného prostriedku a súd prvého stupňa i odvolací súd sa všetkými odporcom uvádzanými skutočnosťami zaoberal v rámci trestného konania a dospel k záveru, že odporca sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví, a že poškodenému E. E. spôsobil zranenia uvedené vo výrokovej časti rozsudku zo dňa 24.03.2010. Okresný súd preto v tomto občianskoprávnom konaní nepovažoval za potrebné nariaďovať ďalšie znalecké dokazovanie. V súvislosti s poškodením zdravia E. E. došlo zo strany navrhovateľa k vyplateniu sumy celkom 2.271,51 Eur. Keďže rozsudkom tamojšieho súdu, č.k. -283 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. -298 bolo preukázané, že poškodenie zdravia spôsobil odporca, navrhovateľovi vznikol nárok podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. Okresný súd preto rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.271,51 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ sa pôvodne voči odporcovi domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 2 % z dlžnej sumy od 15.08.2009 do zaplatenia, pred začatím pojednávania však v tejto časti vzal svoj návrh späť, preto okresný súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že vo veci úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v tomto konaní trovy nevznikli. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., § 96 ods. 1, 3 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a súdiac podľa obsahu jeho odvolania, domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c), písm. b), písm. e) O.s.p. Vytýkal súdu prvého stupňa, že dňa 08.12.2010 bolo vytýčené pojednávanie o 10:30 hod., predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené, pričom dňa 06.12.2010 oznámil, že sa chce zúčastniť pojednávania dňa 08.12.2010 a v opačnom prípade žiadal odročenie pojednávania, pričom súd prvého stupňa oznámil, že jeho účasť na pojednávaní nie je nutná. Dňa 08.12.2010 Okresný súd Prievidza vo veci pojednával, keď vychádzal zo sfalšovaného úradného záznamu zo dňa 07.12.2010, podľa ktorého sa mal telefonicky ospravedlniť z neúčasti na pojednávaní. Dňa 14.01.2011

bol vypočutý dožiadaným Okresným súdom Košice II., kde navrhol, aby boli vykonané dôkazy, a aby súd opätovne vykonal znalecké dokazovanie a ustanovil nezávislého znalca. Vytýkal súdu prvého stupňa, že mu neustanovil právneho zástupcu z radov advokátov, keď sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Ďalej uviedol, že bol prítomný na pojednávaní dňa 07.11.2012, pričom zákonná sudkyňa bojkotovala celé dokazovanie s poukazom na § 135 ods. 1 O.s.p., že súd je viazaný rozhodnutím súdu v trestnom konaní a nevykonala dokazovanie, ktoré navrhoval, ktorým chcel preukázať, že k napadnutiu a spôsobeniu zranenia z jeho strany voči poškodenému nedošlo. Poukázal na skutočnosť, že právoplatne uznaný za vinného bol 27.05.2010 a údajne poškodenému E. bola vyplatená náhrada za bolesť 17.07.2009, čiže 10 mesiacov predtým, ako bol uznaný za vinného a nečakalo sa na rozhodnutie o jeho vine. Poukazoval na vady v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. , kde sa súd s jeho návrhmi nevysporiadal a porušil jeho právo na obhajobu. Poukazoval tiež na vady znaleckého posudku, vypracovaného v trestnom konaní znalcom U.. T. číslo XX/XXXX, na výsluch svedka U.. P. I. a poukazoval na rozpory v ich odborných vyjadreniach v trestnom konaní. Tvrdil, že novým znaleckým dokazovaním by vznikol dôkaz, ktorým by bolo preukázané, že v trestnom konaní došlo k vadám, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a bol by naplnený odvolací dôvod podľa § 205a ods. 1 písm. b) O.s.p. Namietal výpoveď údajne poškodeného E. v trestnom konaní, sp. zn. a opätovne namietal znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní. Poukazoval na judikatúru v trestných veciach a opätovne vytýkal Okresnému súdu Prievidza a Krajskému súdu v Trenčíne, že v trestnom konaní nebrali do úvahy rozpory ohľadne údajných zranení poškodeného E., ktoré vyplynuli z výpovede U.. I. a U.. T., poukazoval na vyjadrenie hlavnej posudkovej lekárky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky plk. U.. U. T., na stanoviská k bodovému ohodnoteniu U.. Y. P..

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odporca vo svojom odvolaní uvádza len irelevantné skutočnosti, pričom so všetkými tvrdeniami, obsiahnutými v jeho odvolaní, sa súd už zaoberal v konaní pred súdom prvého stupňa. Zotrval na svojich písomných vyjadreniach založených v súdnom spise, ako aj na ústnych vyjadreniach prednesených v predmetnej veci na pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie odporcu zamietol a napadnutý rozsudok potvrdil.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Výrok rozsudku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania zastavené, nebolo účastníkmi napadnuté odvolaním, odvolací súd sa ho nedotýkal, nakoľko nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Odporca podaným odvolaním napadol výrok, ktorým mu súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.271,51 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje odvolanie odôvodňoval predovšetkým tým, že súd nevykonal dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania v danej veci ohľadne zranení, ktoré mal utrpieť poškodený E. E., keď poukazoval na vady znaleckého posudku U.. T. a na výsluch lekárov v priebehu trestného konania.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky odporcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V prejednávanej veci odporca v podanom odvolaní cituje ust. § 205 ods. 2 písm. c), písm. b), písm. e) O.s.p.; z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta predovšetkým neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.).

Odporca nariadením znaleckého dokazovania v tomto súdnom konaní chcel preukázať, že k napadnutiu a spôsobeniu zranení poškodenému E. z jeho strany nedošlo.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. spočíva v tej skutočnosti, že ak účastník navrhol vykonanie dôkazu, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

Súd prvého stupňa sa s uvedenými námietkami odporcu vysporiadal vo svojom rozhodnutí a uviedol, že nepovažoval za potrebné nariaďovať ďalšie znalecké dokazovanie, nakoľko všetky odporcom namietané skutočnosti boli uplatnené i v trestnom konaní, odporca využil možnosť opravného prostriedku, súdy sa so všetkými odporcami uvádzanými skutočnosťami zaoberal v rámci trestného konania a dospel k záveru, že odporca sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví, a že poškodenému E. E. spôsobil zranenia uvedené vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. -283 zo dňa 24.03.2010.

Okresný súd Prievidza svojím rozsudkom zo dňa 24.03.2010, č.k. -283 uznal odporcu (okrem iného) za vinného, že dňa 19.02.2009 asi o 18:15 hod. v priestoroch budovy Obvodného oddelenia Policajného zboru SR v O. E., okres P. po jeho predvedení pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol poškodeného nadstrážmajstra E. E., že ho rukami chytil pod krk, priložil ho k mreži a škrtil ho, najmenej 4 x ho päsťou pravej ruky udrel do oblasti hlavy, následne ho udieral do oblasti brucha, pleca, rúk, čím mu spôsobil pomliaždenie ľavej strany tváre s miernym opuchom ľavého líca, pomliaždenie s opuchom sánky vľavo, pomliaždenie pravých rebier a pomliaždenie s odreninou na ľavom predkolení a v oblasti prstov ľavej nohy s dĺžkou liečenia a dĺžkou narušenia obvyklého spôsobu života v trvaní najviac 14 dní, pričom v konaní bol okrem znalca U.. U. T. vypočutý U.. C. O., U.. U. U., U.. P. I., U.. Y. U. mladší, U.. Y. P., ktorí sa vyjadrili k vykonaniu ošetrenia poškodeného, k popisu jeho zranení, pričom súdny znalec podrobne popísal, aké zranenia poškodený utrpel a vyjadril sa k spôsobu vzniku zranení v dĺžke narušenia obvyklého spôsobu života poškodeného. Odvolanie odporcu v danej veci bolo Krajským súdom v Trenčíne uznesením zo dňa 27.05.2010, č.k. -298 zamietnuté s tým, že nemal pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení okresného súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 22.03.2011, č.k. odvolanie odporcu odmietol.

Odvolací súd zdôrazňuje, že zo znenia ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia vykonania navrhnutých dôkazov, ale len v prípade, pokiaľ súd prvého stupňa nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej.

Pokiaľ odporca vytýkal súdu prvého stupňa, že nenariadil v tomto súdnom konaní znalecké dokazovanie ohľadne zranení poškodeného E. E., odvolací súd môže len konštatovať, že postup súdu prvého stupňa bol správny. Nie je možné považovať za opomenutý dôkaz v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nenariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania ohľadne zranení poškodeného E. E.. V preskúmavanej veci dôvody pre nariadenie znaleckého dokazovania ďalším znalcom, prípadne znaleckou inštitúciou nie sú dané.

Z ust. § 135 ods. 1 veta tretia O.s.p. vyplýva, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutiami o osobnom stave.

V danej veci bolo významné posúdenie otázky, v akom rozsahu bol súd v tomto občianskoprávnom konaní viazaný závermi rozsudkov okresného a krajského súdu v trestnom konaní. Ústavný súd Slovenskej republiky sa k výkladu ust. § 135 O.s.p. vyjadril tak, že ústavne súladný výklad uvedeného ustanovenia vyžaduje, aby súdy, zúčastnené na rozhodovaní o nej, boli viazané odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa a súdu odvolacieho vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia odsúdeného a súdom prvého stupňa boli zistené, to platí aj o zistení vzniku škody u poškodeného v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného. Ústavný súd konštatoval, že rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal ( -55) .

Výklad ust. § 135 O.s.p. súdom prvého stupňa a jeho procesný postup v danej veci bol súladný s citovaným uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, že v danej veci nebolo dôvodné nariaďovanie ďalšieho znaleckého dokazovania, a to vzhľadom na rozsah dokazovania a právoplatné rozhodnutia súdov v trestnom konaní (citované v predchádzajúcej časti tohto rozsudku), ktorými sú súdy v tomto občianskoprávnom konaní s poukazom na § 135 O.s.p. viazané.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. nepovažoval za daný.

Pokiaľ odporca vytýkal súdu prvého stupňa, že dňa 08.12.2010 vo veci pojednával bez jeho prítomnosti s tým, že poukazoval na nepravdivý úradný záznam z č.l. 31 spisu, odvolací súd zdôrazňuje, že uvedený úradný záznam bol spísaný súdnym úradníkom Okresného súdu Prievidza, o ktorom pravdivosti nemá žiadne pochybnosti. Je však potrebné konštatovať, že na druhej strane úradného záznamu sa nachádza ďalší úradný záznam rovnakého súdneho úradníka, z ktorého vyplýva, že dve hodiny po vyhotovení tohto prvého úradného záznamu opätovne telefonovali s ÚVTOS M. - X., že odporca sa domáha, aby sa zúčastnil pojednávania dňa 08.12.2010 a uviedli, že ak jeho účasť na pojednávaní nie je nutná, treba mu odfaxovať, že pojednávanie sa môže konať v jeho neprítomnosti, čo bolo súdom prvého stupňa i vykonané.

Odporca ďalej vytýkal, že nedošlo k odročeniu pojednávania dňa 08.12.2010 napriek tomu, že o to žiadal, nakoľko nebol prítomný na tomto pojednávaní. Odvolací súd môže len konštatovať, že súd prvého stupňa dňa 08.12.2010 vo veci síce pojednával v neprítomnosti odporcu, vypočul zástupkyňu navrhovateľa a následne pojednávanie v zmysle návrhu odporcu odročil za účelom jeho výsluchu prostredníctvom dožiadaného súdu, ktorý postup odvolací súd považoval za legitímny a súladný s ustanoveniami § 119, § 101 a § 39 O.s.p. V tomto smere nie je možné súdu prvého stupňa nič vytknúť vzhľadom na to, že následne bol odporca vypočutý v ÚVTOS M. - X. vyššou súdnou úradníčkou dňa 04.01.2011 (č.l. 42 spisu) a na jeho písomnú žiadosť bol i vypočutý pred súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 07.11.2012, na ktorom bol za prítomnosti odporcu súdom prvého stupňa vynesený rozsudok vo veci samej . Nebol preto naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., odporcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ odporca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e), písm. b) O.s.p., odvolací súd udáva, že z obsahu odvolania odporcu nie je zrejmé, na akých tvrdeniach založil tieto dovolacie dôvody. Podmienky pre aplikáciu ust. § 205a O.s.p. v danej veci splnené neboli.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu žiadne trovy odvolacieho konania navrhovateľovi nevyplynuli.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .