Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/294/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Miroslavom Juričkom, v právnej veci navrhovateľky T. Š., J.. F., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX/X, Q. V., právne zastúpenej Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom AK M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves proti odporcovi - manželovi, ktorý návrh na rozvod nepodal X. Š., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, za účasti maloletého dieťaťa J. Š., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo T. Š., J.. F., Z.. XX.XX.XXXX a X. Š., J.. Š., Z.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX V. A., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.

II. Na čas po rozvode sa zveruje mal. J. Š., Z.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky; obaja rodičia sú opravení mal. zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. J. sumou 300,- Eur mesačne vopred k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci, počnúc od právoplatnosti.

IV. Styk otca s mal. J. súd neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka (ďalej aj manželka a matka) sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX domáhala rozvodu jej manželstva s manželom, ktorý návrh na rozvod nepodal (ďalej aj manžel, odporca a otec), na čas po rozvode žiadala zveriť maloletého J. do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca žiadala určiť výživné na maloletého J. sumou 400,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým nežiadala upraviť.

2. Podaný návrh zdôvodnila tým, že manželia sa zosobášili po Xročnej známosti, manželstvo bolo už od počiatku búrlivé. Syn sa narodil po ťažkom pôrode, následne dostala popôrodnú depresiu, manžel jej však s ničím nepomáhal, nestál pri nej. Spočiatku bývali u jej rodičov, následne sa presťahovali do spoločného nájmu, kde žili po dobou X rokov. Ich vzájomné vzťahy počas tohto spolužitia úplne ochladli. Od Z. XXXX už žije so svojim synom u jej rodičov, manžel žije u svojich rodičov. Manželstvo je rozvrátené a neplní si žiadnu zo svojich funkcií. Ani jeden z manželov nemá záujem na udržaní manželstva. Čo sa úpravy rodičovských práv týka, žiada aby bol styk otca so synom neupravený, otec má totiž turnusovú prácu a preto nikdy nie je doma v rovnakom čase. Otcovi v styku so synom nebráni, vedia sa na ňom

dohodnú, syn má s otcom vytvorený dobrý vzťah. Dohodli sa aj na platení výživného 400,- Eur k 15- tému dňu v mesiaci.

3. K podanému návrhu navrhovateľka pripojila aj sobášny list a rodný list maloletého J..

4. Odporca k podanému návrhu zaslal súdu dňa XX.XX.XXXX písomné vyjadrenie, v ktorom súhlasil s rozvodom manželstva, nesúhlasí však s dôvodmi rozvratu opísanými manželkou. Naopak o manželku sa vždy staral, snažil sa finančne zabezpečiť rodinu ťažkou prácou mimo domova, vždy keď bol doma sa snažil naplno venovať rodine. Dokonca manželke odpustil aj neveru v P.J. XXXX, snažil sa manželstvo zachrániť pre dobro syna. Uviedol, že rozvrat manželských vzťahov nastal v rokoch XXXX-XXXX kedy manželia prestali spoločne tráviť voľný čas, intímne sa stýkať a na žiadosť navrhovateľky sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Odvtedy prestal vnímať ich vzťah ako dôverný partnerský a zotrvával v ňom len kvôli synovi. Po spoločnom spolužití s manželkou je presvedčený, že táto nie je schopná viesť plnohodnotný manželský život a ani už nemá záujem o obnovu manželského spolužitia, nevie si to už ani predstaviť. Jeho citové väzby ochladli. Má zato, že sú splnené zákonne podmienky pre rozvod manželstva. Súhlasí, aby bol syn zverený do starostlivosti navrhovateľky, avšak s právom oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhuje však upraviť styk vždy v dňoch, keď je doma, nie v práci, v čase od 16:00 hod do 19:00 hod. s tým, že si ho vyzdvihne z predškolského zariadenia a odovzdá ho matke. Výživné navrhol uhrádzať vo výške 120,- Eur. Má nevyhnutné výdavky na hypotéku 113,08 Eur, a pôžičku 47,80 Eur, obe spláca aj za navrhovateľku, životné poistenie 30,- Eur, poistenie vecí 5,- Eur, telefónny paušál 50,- Eur, PHM do práce 200,- Eur, podnájom rodičom 100,- Eur, drogéria 50,- Eur a potraviny 200,- Eur. Uviedol, že so synom má dobrý vzťah, od narodenia sa zapája do jeho starostlivosti, preto nemôže súhlasiť s matkou navrhnutým stykom „neobmedzene“, čo považuje za nevykonateľné rozhodnutie. Nakoľko pracuje na turnusy, žiada, aby súd na danú skutočnosť prihliadal a určil styk tak, že otec matke oznámi mesiac dopredu, ktoré dni bude oprávnený sa so synom stretávať. O úpravu styku žiada z dôvodu, že matka mu neumožňuje sa so synom stretávať takmer vôbec, zakazuje mu ísť so synom k starým rodičom. Má zato, že výkon rodičovských práv má byť na v záujme maloletého.

5. K návrhu pripojil aj čestné prehlásenie, potvrdenie o príjme, pracovnú zmluvu a mzdové listy za obdobie od XX/XXXX do XX/XXXX.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením sobášneho listu, rodného listu maloletého a listín tykajúcich sa osobných, zárobkových a majetkových pomerov manželov, ktoré účastníci doložili do súdneho spisu a zistil nasledovné:

7. Manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX V. A., u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Manželia sú rodičia maloletého syna J., Z.. XX.XX.XXXX.

8. Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených. V rámci svojej účastníckej výpovede uviedla, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti od Z. XXXX, býva teraz so synom u svojej matky. Ako manželia mali rôzne predstavy na život, manželstvo, dokonca sa s manželom už raz v roku XXXX rozišli z dôvodu hádok a požívania alkoholu, vtedy mali už v kríze prvé ich spoločné Vianoce. Manželovi však dala šancu, či sa niečo zmení, avšak sa nič nezmenilo. Manžela už neľúbi, má už asi X mesiace nového partnera. Počas spolužitia manžel chodil na turnusy XX dní v práci, X dní doma, v súčasnej dobe manžel pracuje na turnusoch X dní v práci a X dní doma. Ona zabezpečovala starostlivosť o celú domácnosť sama, zakupovala synovi ošatenie, syn bol zvyknutý na určitý štandard, všetko však bolo zakupované zo spoločných peňazí. Zriadila si však vlastný účet, na ktorý jej chodieval jej príjem - rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, účet má dodnes. Otec sa so synom stretáva pravidelne, u otca však neprespáva, otec sa toho ani nedožaduje. Otec jej v Z. prvýkrát poslal 200,- Eur. Uviedla, že otec v návrhu síce deklaroval mesačný príjem cca XXX-XXX Eur, avšak jeho skutočný príjem, pokiaľ pracoval celý mesiac, a nebol na OČR so synom, čo bolo zhruba 3-4 krát do roka, bol okolo 2.000,- Eur. Mesačne prispieva rodičom 100,- Eur na bývanie a elektrickú energiu. Na zakupovaní stravy sa podieľajú spoločne so svojou matkou, avšak syn má alergiu na bielkovinu kravského mlieka, preto synovi osobitne zakupuje osobitné potraviny, kde napríklad 1 liter mlieka stojí 3,49 Eur, syn pije mlieko často, mesačne tak len pre jeho potraviny uhradí určite 200,- Eur. Uhrádza si telefónny paušál 60,- Eur. Má vysoké výdavky na PHM od 230-300 Eur, denne vozieva syna do škôlky a následne cestuje do práce do Q.Q. Z. V.. Svoje osobné výdavky prispôsobuje potrebám syna. Syn má taktiež zdravotné problémy s dýchaním, je často chorý, užíva preto viaceré lieky, kde len pravidelné

lieky matka zakupuje v sume 25,- Eur. Ak sa pridruží ďalšia choroba, náklady na lieky stúpajú aj na sumu 30-40 Eur mesačne. Syn má tiež predpísaný liečebný pobyt, tento je síce sčasti preplácaný, avšak matka musí takt či tak uhradiť zhruba sumu 400,- Eur za pobyt. Matka pracuje v Q. Z. V. v Š. G. s príjmom cca XXX,- Eur, V. V. I.. V súčasnej dobe je matka PN, ak jej to zdravotný stav dovolí, plánuje nastúpiť do práce po novom roku. Zdravotný stav syna ju obmedzuje v práci, musí byť so synom na OČR, ovplyvňuje to však variabilnú zložku mzdy. Za syna mesačne uhrádza 35,- Eur na stravu do škôlky, ktorá stúpne od roku XXXX na sumu 41,- Eur, tiež uhrádza školné 5,- Eur.

9. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že on za príčinu rozvratu manželstva vníma to, že ho manželka v roku XXXX podviedla. Neveru jej odpustil, napriek tomu ho v roku XXXX podviedla znova, dozvedel sa to od syna. Aj sa snažil s manželkou po tom ako opustila domácnosť o obnovu manželského spolužitia, ako sa však dozvedel o jej nevere, stratil o ňu záujem. V súčasnej dobe býva u svojich rodičov; nemá tam vlastnú izbu, je to dočasné bývanie, plánuje si zakúpiť byt, aby mohol brávať syna na noc. Už ani nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa už asi 4-5 mesiacov nestýkajú. Mesačne prispieva rodičom na bývanie 100,- Eur, na strave sa podieľa spoločne s rodičmi, má náklady na PHM okolo 200,- Eur. V práci ma náklady na stravu cca 200,- Eur mesačne, ubytovanie v práci mu prepláca zamestnávateľ. Mesačne má príjem cca 950,- Eur, nie je pravda ako tvrdila jeho manželka, že dostáva aj príjem v obálke cca spolu do 2.000,- Eur mesačne. V pracovnej zmluve má mesačný pracovný čas XXX hodín a tento rozsahu aj odpracuje. Dôvod prečo manželka v tomto klame nevie. Je vodičom Z. T. - L. a taktiež má Q. Q., môže tak P. Z. Z., Q. B.. Vie si však privyrobiť ako X. Q., kde vie zarobiť 40-50 Eur na deň. Nejedná sa však o pravidelný príjem. Uhrádza mesačne za telefónny paušál 50,- Eur, spláca tiež pôžičku po 150,- Eur mesačne, ktorú si vzali jeho rodičia vo výške 16.000,- Eur aby im poskytli finančné prostriedky na začiatok stavby domu. Spoločne s manželkou sú vlastníkmi pozemku v O.. Vlastní tiež vozidlo B., ponechal ho však manželke, tiež je vlastníkom staršieho vozidla Š. Q., ktorý spláca po 50,- Eur mesačne, ešte asi po dobu X rokov.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

14. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

15. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. K jeho zrušeniu možno pristúpiť len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle § 18 Zákona o rodine sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. V rodinnom prostredí by tak mala vládnuť vzájomná tolerancia, porozumenie, dôvera, láska.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaných zákonných ustanovení upravujúcich rozvod manželstva sú teda splnené, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú vážne rozvrátené, že manželstvo účastníkov prestalo plniť svoj spoločenský účel. Je nutné konštatovať, že nemožno vzťah účastníkov už ani hodnotiť ako partnerský - manželský, a to s poukazom na tú skutočnosť, že v súčasnej dobe teda ani nežijú spolu v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a ani sa intímne nestýkajú.

Nevykonávajú spoločnú starostlivosť o syna. Navrhovateľka vyhlásila, že už niekoľko mesiacov má novú známosť. Manželia vzájomne nekomunikujú o zabezpečovaní bežných potrieb rodiny. Z vykonaného dokazovania je teda jednoznačne zrejmé, že manželstvo účastníkov si neplní svoju funkciu v žiadnej oblasti a je len formálnym zväzkom. Takéto manželstvo, ktoré nespĺňa svoj účel vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, je nefunkčné. Je možné konštatovať, že vzhľadom na konzistentný postoj oboch manželov, ktorí nechcú zotrvať v tomto manželstve, nechcú obnoviť manželské spolužitie ani sa pokúsiť sa pomeriť, pomenovať príčiny rozvratu a pokúsiť sa ich odstrániť za účelom ďalšieho spoločného spolužitia a spoločnej výchovy maloletého syna, je teda bez perspektívy jeho obnovenia. Ani jeden z manželov neprejavil vôľu zotrvať v tomto manželstve. Z uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol.

17. Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

19. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

22. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

30. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva a to na čas po rozvode. Manželia sú rodičia maloletého J., Z.. XX.XX.XXXX.

31. Súd po vykonanom dokazovaní zveril maloletého J. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pretože mal za preukázané z vykonaných dôkazov, predovšetkým z účastníckych výpovedi matky a otca, ako aj správy kolízneho opatrovníka, že rodičia toho času už nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý syn je v starostlivosti matky. Matka sa o neho riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Maloletý má pri matke vytvorené vhodné podmienky na zdravý rast a vývin. Súd dospel k záveru, že je v záujem maloletého zveriť ho do starostlivosti matky, kde budú zabezpečované potreby, ktorá je súčasne oprávnená aj povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

32. Pokiaľ ide o výživné na maloletého J., súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré deklarovali na pojednávaní, a ktoré druhý z rodičov nerozporoval, teda tvrdenia považoval súd za nesporné, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je totiž vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

33. Pri výške výživného súd predovšetkým prihliada na odôvodnené potreby maloletého, v danom konkrétnom prípade zvýšené predovšetkým z dôvodu jeho zdravotných problémov, ktoré taktiež obmedzujú matku na plnohodnotný výkon práce, ako aj na príjmové a výdavkové pomery povinného rodiča. Pokiaľ ide o nákladové položky na maloletého, k tomu je potrebné uviesť, že mesačné vyčíslenie nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých jeho pravidelných a nepravidelných potrieb tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patria náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Ďalej je potrebné tiež skonštatovať, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť, že v čase, keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup oblečenia, nepravidelnú úhradu liekov, zdravotnú starostlivosť či cestovného k lekárovi pre dieťa nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie, spravidla jedného roka. Na druhej stráne súd nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne prihliadať z hľadiska ich prípadného rozrátania na príslušné mesiace.

34. Z vyjadrenia otca, ktoré v súdnom konaní učinil ako aj predložil listinnými dôkazmi vyplýva, že v súčasnej dobe pracuje, príjem udáva v sume cca XXX,- Eur mesačne, podľa vyjadrenia matky, podľa jej vedomosti otec si vie mesačne privyrobiť až do sumy X.XXX,- Eur nezdaneného príjmu, ako tomu bolo

za ich spoločného spolužitia. Otec však uvedené tvrdenie spochybňoval. Súd sa však prikláňal k tvrdeniu matku, nevidel dôvod, prečo by matka mala takto v konaní pred súdom klamať. Tvrdenie matky môže nasvedčovať aj jej vyjadrenie, podľa ktorého synovi zakupujú tzv. značkové oblečenie (napr. športová súprava 60,- Eur, zimná vetrovka 75,- Eur.) v období, keď príjem matky bol rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Výdavky otec deklaroval na hypotéku 113,08 Eur, a pôžičku 47,80 Eur, obe spláca aj za navrhovateľku, životné poistenie 30,- Eur, poistenie vecí 5,- Eur, telefónny paušál 50,- Eur, PHM do práce 200,- Eur, podnájom rodičom 100,- Eur, drogéria 50,- Eur a potraviny 200,- Eur. Rovnako tak matka deklarovala v konaní výdavky v súvislosti s bývaním, so zabezpečovaním ošatenia, hygienických potrieb a telefónu. Súčasne však poukázala na zvýšené výdavky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti u maloletého, ktoré spočívajú jednak vo zvýšenej potrebe nakupovať lieky ako aj výdavky na pravidelné E. X..

35. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť taktiež príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, súd ustálil výšku výživného zo strany otca na syna J. sumu 300,- Eur, na ktoré súd otca zaviazal prispievať k rukám matky. Ako miesto plnenia súd určil k rukám matky a deň zročnosti výživného 15. deň v mesiaci.

36. Čo sa úpravy styku otca so synom týka, súd má zato, že tento nie je možné upraviť, z vykonaného dokazovania predovšetkým vyplynulo, že manželia ako rodičia sa vedia dohodnúť na rozsahu stretávania, k stretávaniu aj dochádza. Bolo však nutné predovšetkým prihliadať na to, že otec vykonáva prácu v turnusoch, teda ani nie je dosť možné jednoznačne určiť dobu oprávnenia otca sa so synom stretávať vykonateľným spôsobom.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a pod.).

38. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa z prítomných účastníkov navrhovateľka, jej prítomný právny zástupca ako aj zástupca kolízneho opatrovníka vzdali práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku, vo všetkých jeho výrokoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. Na podanie odvolania nie je oprávnený účastník, ktorý sa oprávnenia podať odvolanie voči súdu vzdal po vyhlásení rozhodnutia.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.