Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_76S-85-2021.pdf
PDF · 203.05 KB
Case nature
Area
Subarea
76S/85/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: COON spol. s.r.o., so sídlom Závodská 46, 010 01 Žilina, IČO: 36 372 072, právne zastúpený: JUDr. Anton Tabačák, PhD., so sídlom advokátskej kancelárie Hlavná 82, 027 42 Oravský Biely Potok, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101693171/2021 zo dňa 09. septembra 2021, č. 101691420/2021 zo dňa 09. septembra 2021, č. 101692167/2021 zo dňa 09. septembra 2021, č. 101692531/2021 zo dňa 09. septembra 2021, č. 101692833/2021 zo dňa 09. septembra 2021, č. 101693027/2021 zo dňa 09. septembra 2021, č. 101693349/2021 zo dňa 09. septembra 2021, č. 101691605/2021 zo dňa 09. septembra 2021, takto
rozhodol:
I. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101693171/2021 zo dňa 09. septembra 2021 z a m i e t a.
II. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101691420/2021 zo dňa 09. septembra 2021 z a m i e t a.
III. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101692167/2021 zo dňa 09. septembra 2021 z a m i e t a.
IV. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101692531/2021 zo dňa 09. septembra 2021 z a m i e t a.
V. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101692833/2021 zo dňa 09. septembra 2021 z a m i e t a.
VI. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101693027/2021 zo dňa 09. septembra 2021 z a m i e t a.
VII. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101693349/2021 zo dňa 09. septembra 2021 z a m i e t a.
VIII. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101691605/2021 zo dňa 09. septembra 2021 z a m i e t a.
IX. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2017 až august 2017. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 101562851/2020 zo dňa 12.10.2020, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 16.10.2020. Dňa 12.11.2020 žalobca zaslal vyjadrenie k protokolu.
2.V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100918803/2021 zo dňa 27.05.2021 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 157 965,66 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101693171/2021 zo dňa 09.09.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (vec napadla pod sp. zn. 76S/85/2021).
3. Správca dane rozhodnutím č. 100918357/2021 zo dňa 27.05.2021 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 545 605,77 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 101691420/2021 zo dňa 09.09.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (vec napadla pod sp. zn. 76S/86/2021).
4. Správca dane rozhodnutím č. 100917953/2021 zo dňa 27.05.2021 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 598 652,97 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101692167/2021 zo dňa 09.09.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (vec napadla pod sp. zn. 76S/87/2021).
5. Správca dane rozhodnutím č. 100918124/2021 zo dňa 27.05.2021 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 462 843,04 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101692531/2021 zo dňa 09.09.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (vec napadla pod sp. zn. 76S/88/2021).
6. Správca dane rozhodnutím č. 100918697/2021 zo dňa 27.05.2021 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 468 492,02 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2017. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101692833/2021 zo dňa 09.09.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (vec napadla pod sp. zn. 74S/55/2021).
7. Správca dane rozhodnutím č. 100918580/2021 zo dňa 27.05.2021 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 552 209,58 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101693027/2021 zo dňa 09.09.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (vec napadla pod sp. zn. 74S/56/2021).
8. Správca dane rozhodnutím č. 100918235/2021 zo dňa 27.05.2021 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 551 195,64 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101693349/2021 zo dňa 09.09.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (vec napadla pod sp. zn. 74S/57/2021).
9. Správca dane rozhodnutím č. 100918005/2021 zo dňa 27.05.2021 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 500 062,98 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2017. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 101691605/2021 zo dňa 09.09.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (vec napadla pod sp. zn. 74S/58/2021).
10. Správca dane prvostupňové rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní odôvodnil tým, že na základe zisteného skutkového stavu zistil reťazové obchody medzi viacerými spoločnosťami, pri ktorých nastal jediný pohyb tovaru, a to od prvého dodávateľa - spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o. priamo k poslednému odberateľovi spoločnosti VOMS, s.r.o. (žalobca - obchodné meno žalobcu bolo do 20.10.2021 VOMS, s.r.o., od tohto dátumu bolo obchodné meno COON, spol. s r.o.). Ďalej správca dane poukázal na závery rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veciach C-245/04 EMAG, C-430/09 EUROTYRE, C-587/10 VSTR a C-386/16 TORIDAS. Poukázal ďalej na ust. § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a uviedol, že po posúdení zistených skutočností v ich vzájomných súvislostiach, s použitím aj záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci EMAG (bod 38) dospel k záveru, že žalobca vo všetkých popísaných reťazcoch reálne nenadobudol tovar na území tuzemska (SR) od deklarovaného dodávateľa BaF TRADING, s.r.o., so sídlom Tomášikova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 45 378 771 (ďalej aj len „BaF TRADING, s.r.o.“), ale tovar nadobudol na území Rakúska a prepravil ho vlastnými vozidlami do svojich čerpacích staníc v tuzemsku alebo ku svojim odberateľom. Správca dane poukázal na to, že žalobca prijal ID kódy od deklarovaného dodávateľa, čím mu bolo umožnené, aby načerpal pohonné hmoty v sklade Lobau Rakúsko do vlastných vozidiel a prepravil týmito pohonné hmoty priamo do svojich čerpacích staníc alebo podľa objednávok priamo k svojim odberateľom. Žalobca podľa správcu dane neprevzal tovar (PHM) v sklade prvého dodávateľa OMV Rakúsko len ako prepravca tovaru na základe Prepravnej zmluvy so spoločnosťou BaF TRADING, s.r.o., ale tovar prevzal ako nadobúdateľ tovaru, pretože vedel, že tento tovar neprepravuje pre spoločnosť BaF TRADING, s.r.o., ale prepravuje ho pre vlastnú potrebu (do svojich čerpacích staníc alebo pre svojich odberateľov). Preto moment prevodu práva disponovať s tovarom ako vlastník na žalobcu nastal podľa správcu dane pred začatím prepravy v mieste dodania tovaru, teda v skladoch prvého dodávateľa OMV Rakúsko. Prepravu tovaru, ktorý bol po fakturovaní od prvého dodávateľa až po kontrolovaného platiteľa vyložený v čerpacích staniciach prepravcu alebo jeho odberateľov, správca dane neposúdil samostatne, ale v súvislosti so skutočnosťou, že žalobca už pri prevzatí tovaru na území Rakúska vedel, že ho použije v tuzemsku pre vlastnú potrebu. V tejto súvislosti poukázal správca dane aj na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-401/18 Herst s.r.o.
11. Ďalej správca dane uviedol, že vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalobca už vopred, pred prevzatím tovaru na základe konkrétneho ID a pred začatím prepravy vedel, že tovar použije na vlastné podnikanie. V zmysle uvedeného rozhodnutia C-401/18 správca dane skutočnosti, že žalobca uskutočnil jedinú prepravu v rámci reťazového obchodu a súčasne vedel, že tovar použije na svoje podnikanie v tuzemsku, vyhodnotil ako dôkazy preukazujúce, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník jeho prevzatím na území Rakúska. Jediná preprava v rámci spoločenstva sa tak musí pripísať len dodávke od BaF TRADING, s.r.o. pre žalobcu a len na túto dodávku môže byť uplatnené oslobodenie od dane. Všetky dodávky uskutočnené medzi spoločnosťami konajúcimi v reťazci pred spoločnosťou BaF TRADING, s.r.o. sú dodávkami bez prepravy, na ktoré nemôže byť uplatnené oslobodenie od dane, ani nemôžu byť zaťažené slovenskou daňou, ale musia byť zaťažené daňou platnou v Rakúsku, pretože k dodaniam tovaru medzi týmito spoločnosťami došlo v Rakúsku.
12. Správca dane poukázal ďalej na to, že v prípade prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu od dodávateľa BaF TRADING, s.r.o. keď prepravu tovaru si zabezpečil priamo žalobca, muselo byť vlastnícke právo k tovaru z OMV Slovensko, s.r.o. registrovaného v Rakúsku prevedené postupne na ďalšie spoločnosti popísané vo fakturačných reťazcoch ešte v Rakúsku, pretože prevod sa uskutočnil skôr ako začal prepravu vykonávať žalobca medzi členskými štátmi Rakúsko - Slovensko. Za miesto dodávky tovaru pre spoločnosti v obchodnom reťazci sa preto považuje miesto v členskom štáte odoslania zásielky alebo dopravy tovarov, teda Rakúsko. Skôr ako sa fyzicky začala preprava tovaru, museli všetky tuzemské spoločnosti v popísaných reťazcoch, ako súčasť reťazového obchodu spojeného s jedným pohybom tovaru, previesť právo nakladať s tovarom ako vlastník postupne na nasledujúce spoločnosti v obchodnom reťazci. Táto okolnosť poukazuje na skutočnosť, že prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník z prvého nadobúdateľa pod slovenským IČ DPH, cez spoločnosti v obchodnom reťazci na spoločnosť BaF TRADING, s.r.o., a následne na žalobcu, sa uskutočnil na území členského štátu prvej dodávky, t. j. Rakúsko, a to predtým, ako došlo k fyzickej preprave v rámci spoločenstva. V tomto prípade nemožno k dodávke OMV Slovensko, s.r.o. až BaF TRADING, s.r.o. pripísať prepravu v rámci spoločenstva, keďže dodávky tovaru nezakladali zasielanie alebo dopravu. Za
miesto dodávky sa považuje miesto, kde sa tovar nachádzal v čase začatia predmetnej dodávky, teda v tomto prípade Rakúsko.
13. Správca dane nepovažoval za sporné, že žalobca nadobudol tovar, ale považoval za preukázané, že deklarovanému dodávateľovi BaF TRADING, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) v tuzemsku, ktorá je jednou zo základných podmienok na odpočítanie dane u žalobcu vyplývajúcou z § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Daňovému subjektu BaF TRADING, s.r.o. vznikla daňová povinnosť z dodania tovaru odberateľom v tuzemsku iba z titulu uvedenia dane vo faktúrach podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná túto zaplatiť. Daň, ktorá je splatná iba z titulu uvedenia na faktúre, však nezakladá právo na jej odpočet. Správca dane uzavrel, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH z dôvodu, že si uplatnil právo na odpočítanie dane neoprávnene.
14. Faktúry vystavené deklarovaným dodávateľom BaF TRADING, s.r.o. neboli faktúry za uskutočnené dodávky tovaru v tuzemsku, ktoré by boli vyhotovené v súlade s § 71 ods. 1 zákona o DPH na základe vzniku daňovej povinnosti. Faktúry vyhotovené platiteľom je možné považovať iba za doklady, na ktorých je uvedená daň. V tomto prípade subjekt vyhotovujúci faktúry uviedol daň, ktorú odberateľ nemal platiť, lebo nevznikla daňová povinnosť. V zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH je takáto daň splatná z dôvodu uvedenia na faktúre.
15. Žalobca podľa správcu dane získal právo nakladať s tovarom ako vlastník pred tým, ako sa tovar začal fyzicky prepravovať z Rakúska a následne sa v tuzemsku stal nadobúdateľom tovaru, pričom si odpočítal daň na základe faktúr vystavených s neoprávnene uplatnenou daňou. Faktúry vystavené v mene spoločnosti BaF TRADING, s.r.o. pre žalobcu nespĺňali podľa správcu dane podmienky faktúry, ktorá je potrebná pre uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Podľa správcu dane údaje uvedené vo faktúrach nezodpovedajú reálnemu skutkovému stavu, ktorý zistil a preukázal správca dane. Platiteľ BaF TRADING, s.r.o. nebol oprávnený uviesť v predmetných faktúrach daň a žalobca nebol oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane, pretože k uplatneniu tohto práva nemal faktúry vystavené v súlade so zákonom.
16. Žalovaný v druhostupňových rozhodnutiach neuznal odvolacie námietky žalobcu za dôvodné. Za správne považoval závery správcu dane, a to, že správca dane spochybnil, že tovar fakturovaný dodávateľom BaF TRADING, s.r.o. bol nadobudnutý na území Slovenskej republiky. Poukázal aj na to, že na základe žalobcom predložených medzinárodných nákladných listov (CMR) správca dane správne ustálil, že uskutočnenie dodávok tovaru bolo v rozpore s faktúrami vystavenými spoločnosťou BaF TRADING, s.r.o. pre žalobcu.
17. Žalovaný uviedol, že v prípade dodávok pohonných hmôt sa jednalo o dodanie toho istého tovaru správcom dane v identifikovaných reťazcoch, avšak samotné uskutočnenie prepravy bolo bez zastávok, prekládok, t. j. išlo o priame dodanie zo skladov (z rafinérie v rakúskom meste Lobau) na územie tuzemska. Preprava tovaru - pohonných hmôt začínala v Rakúsku v meste Lobau a končila na čerpacích staniciach žalobcu alebo podľa objednávok jeho odberateľov. Tovar prepravovala spoločnosť VOMS, s.r.o./žalobca vlastnými vozidlami (cisternami). Správca dane podľa žalovaného správne ustálil, že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník pred tým, ako sa tovar začal prepravovať z Rakúska, teda že spoločnosť BaF TRADING, s.r.o. dodala tovar žalobcovi s miestom dodania v Rakúsku a nie na Slovensku.
18. Podľa žalovaného pokiaľ BaF TRADING, s.r.o. predávala tovar nachádzajúci sa na území Rakúska a žalobca musel vykonať jeho prepravu priamo zo skladu v meste Lobau, tak nie je možné konštatovať, že spoločnosť BaF TRADING, s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník na území SR. Spoločnosť BaF TRADING, s.r.o. zaslala SMS-kou prípadne e-mailom odberové kódy žalobcovi, ktoré slúžili na prevzatie tovaru v sklade Lobau v Rakúsku a žalobca následne elektronicky doručil spoločnosti BaF TRADING, s.r.o. plniace listy o načerpaní pohonných hmôt do cisterny v Rakúsku, čím spoločnosť BaF TRADING, s.r.o. umožnila žalobcovi nakladať s tovarom ako vlastník aj vzhľadom na podmienky ustanovené v uzatvorenej kúpnej zmluve, v zmysle ktorej tovar mal byť dodaný zo skladov v Lobau v Rakúsku.
19. Ďalej žalovaný poukázal na to, že správca dane porovnal medzinárodné nákladné listy (CMR) so Zmluvou o zabezpečení prepravy PHM z Lobau, ktorá bola uzavretá medzi BaF TRADING, s.r.o. a VOMS, s.r.o. (žalobca), pričom správca dane podľa žalovaného správne dospel k záveru, že zmluva je v rozpore s predloženými CMR dokladmi. Pokiaľ by uvedené spoločnosti postupovali v zmysle rámcových zmlúv o zabezpečení prepravy PHM z Lobau, tak na predložených CMR by bol ako príjemca tovaru uvedený BaF TRADING, s.r.o., prípadne prvý odberateľ s prideleným slovenským IČ DPH nachádzajúci sa v reťazcoch identifikovaných správcom dane. Na všetkých CMR dokladoch je ale žalobca uvedený ako príjemca tovaru. Ďalej žalovaný poukázal na vyhlášku ministra zahraničných vecí č. 11/1975 zo dňa 27.11.1974 o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (CMR), v zmysle ktorej (kapitola III, článok 4) platí, že CMR je dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy - nákladný list (CMR) a že nákladný list, pokiaľ sa nepreukáže opak, je vierohodným dokladom o uzavretí a o obsahu prepravnej zmluvy (kapitola III, článok 9, bod 9).
20. Podľa žalovaného nebolo možné určovať miesto dodania na základe refakturácie prepravných dokladov ale podľa toho, kde sa preprava fakturovaného tovaru začala uskutočňovať, pričom nebolo ani rozhodujúce, kto prepravu vykonával.
21. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že súčasťou administratívneho spisu je aj písomný dôkazný materiál, ktorý jasne a presne určuje adresu skutočného miesta v Bratislave, kde sa malo uskutočniť dodanie tovaru od BaF TRADING, s.r.o. a tým miestom mal byť hraničný prechod medzi Slovenskou republikou a Rakúskom, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie nezodpovedá údajom uvedeným na CMR listoch, kde je ako miesto nakladania tovaru uvedené mesto Lobau v Rakúsku a ako miesto vykladania tovaru je uvedená spoločnosť žalobcu.
22. Pokiaľ žalobca poukazoval v odvolaní na to, že nesúhlasí so správcom dane, ktorý posudzoval právnu stránku veci na základe vytvorenia reťazcov, pričom on mal obchodný vzťah len so spoločnosťou BaF TRADING, s.r.o., žalovaný uviedol, že bolo na žalobcovi, aby predložil všetky doklady a dôkazy, ktoré by potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočňovali tak, ako boli deklarované prostredníctvom predložených faktúr. Žalobca svoje tvrdenia nepreukázal a pochybnosti správcu dane nevyvrátil, t. j. neuniesol svoje dôkazné bremeno. Ďalej žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR o tom, že aj keď má určitý doklad všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť odpočítanie dane (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/11/2014 a 5Sžf/101/2013) a ďalej, že v prípade dôvodných pochybností ohľadne dodávok má správca dane legitímne právo preverovať celý obchodný reťazec (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012).
23. Žalobca namietal rozdielnu a selektívnu interpretáciu rozsudkov Súdneho dvora EÚ. Žalovaný k týmto odvolacím námietkam uviedol, že žalobca uvádza všeobecné tvrdenia, svoju argumentáciu zakladá predovšetkým na konštatovaní, že záver správcu dane neprihliadal na právne podklady a na skutkovú stránku predmetnej veci, ale podľa žalovaného správca dane pri vyhodnotení zisteného skutkového stavu postupoval v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ a uviedol, z ktorých konkrétnych bodov rozsudkov vychádzal. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach a zistil, že žalobca reálne nenadobudol tovar fakturovaný deklarovaným dodávateľom na území Slovenskej republiky, ale nadobudol ho v Rakúsku vlastnými dopravnými prostriedkami a prepravil ho do vlastných čerpacích staníc alebo svojim odberateľom. Správca dane identifikoval reťazové obchody medzi viacerými spoločnosťami, pri ktorých nastal jeden pohyb tovaru od prvého dodávateľa k žalobcovi.
24. Aplikáciu rozsudkov Súdneho dvora EÚ na prejednávanú vec považoval žalovaný za správnu. Konkrétne postup správcu dane, keď určil (v zmysle uvedených rozhodnutí), v ktorom momente bolo prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník na príjemcu tovaru a vyhodnotenie prepravy. Za nesporné žalovaný považoval to, že správca dane preukázal, že preprava bola žalobcom vykonaná, avšak nebola poskytnutá daňovému subjektu BaF TRADING, s.r.o. z dôvodu, že si žalobca prepravoval iba vlastný tovar. Na CMR listoch je žalobca uvedený ako príjemca tovaru. Na predložených nákladných CMR listoch by v prípade platnosti zmlúv o zabezpečení prepravy PHM z Lobau bol uvedený ako príjemca BaF TRADING, s.r.o., prípadne prvý odberateľ s prideleným slovenským IČ DPH v obchodnom reťazci identifikovanom správcom dane.
25. Povinnosť preukázať splnenie zákonom stanovených formálnych a materiálnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane zaťažovala predovšetkým žalobcu a správca dane postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, hodnotil všetky dôkazy samostatne i v kontexte s ostatnými zisteniami, ktoré sú podrobne uvedené v protokole a v prvostupňových rozhodnutiach.
26. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že informácie uvedené v odpovediach Colného úradu Bratislava boli získané len na základe formálnej kontroly. Colný úrad konštatoval, že ako miesto určenia boli v elektronických sprievodných dokumentoch uvedené spoločnosti - zákazníci spoločnosti TRANSOIL, s.r.o., ktoré uvedený daňový subjekt uviedol pri objednávke. Colný úrad tiež uviedol, že vo všetkých obchodných prípadoch sa jednalo o vlastný odber, to znamená, že daňový subjekt TRANSOIL PLUS, s.r.o. si prepravu z daňového skladu OMV Rakúsko realizoval vlastným prepravcom. Správca dane tieto skutočnosti vyhodnotil a v napadnutom rozhodnutí uviedol, že informácie poskytnuté colným úradom sú v rozpore s realitou, pretože podľa kontrolných výkazov daňových subjektov a jednotlivých zistení správcu dane je odberateľom spoločnosti TRANSOIL, s.r.o. spoločnosť GAT CORPORATION, s.r.o. Obdobné situácie nastali aj v iných správcom dane identifikovaných reťazcoch, t. j. odberateľom spoločnosti TRANSOIL PLUS, s.r.o. je spoločnosť PETROL EXPORT, s.r.o., odberateľom spoločnosti SORTIE, s.r.o. je spoločnosť K2-trading, s.r.o. a odberateľ L- Air SK, s.r.o. je spoločnosť BaF TRADING, s.r.o. Ani jedna zo spomenutých spoločností nie je uvedená na dokladoch týkajúcich sa dodávok tovaru pre žalobcu. Spoločnosť žalobcu na dokladoch bola uvedená ako zákazník a dopravca, a to aj napriek tomu, že v prípade niektorých identifikovaných reťazcov sa jedná až o štvrtý subjekt v reťazci.
27. Žalovaný považoval za preukázaný záver správcu dane, keď tento nepovažoval zmluvy o zabezpečení prepravy za doklady preukazujúce skutočnosti, ktoré žalobca tvrdil, pretože tieto boli spochybnené a boli v rozpore s predloženými nákladnými listami. Zároveň poukázal aj na to, že ak by dochádzalo k zmene vlastníctva tak, ako bol tovar fakturovaný v obchodnom reťazci, tak žalobca by ako dopravca fakturoval spoločnosti BaF TRADING, s.r.o. prepravu na území Slovenskej republiky a medzinárodnú prepravu zo skladu Lobau v Rakúsku na územie SR by fakturoval na prvého nadobúdateľa pod slovenským IČ DPH (OMV Slovensko, s.r.o.). Podľa žalovaného nadobudnutia tovaru deklarované prvými spoločnosťami pod slovenským IČ DPH v tuzemsku z iného členského štátu nenapĺňajú podmienky, aby sa nadobudnutia tohto tovaru spoločnosťami v správcom dane identifikovaných reťazcoch mohli klasifikovať ako nadobudnutia v tuzemsku, pretože miesto a okamih dodania tovaru, resp. prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na uvedené spoločnosti nastal skôr než sa fyzicky uskutočnila preprava tovaru vykonaná spoločnosťou žalobcu do miesta určenia dodávky, t. j. do tuzemska. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane o tom, že v predmetnom prípade neboli splnené podmienky pre odpočet DPH a že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH z dôvodu, že právo na odpočítanie dane si v zmysle vyššie uvedených skutočností uplatnil neoprávnene.
28. Žalovaný považoval za správne skutkové zistenia správcu dane a to, že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník predtým, ako sa tovar začal fyzicky prepravovať z Rakúska. Ďalej žalovaný poukázal na to, že Daňový úrad Žilina vydal dňa 22.07.2019 protokol č. 101773566/2019 týkajúci sa daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018, vykonanej u žalobcu. Podľa žalovaného sa ale rozhodnutia preskúmavané v odvolacom konaní týkali zdaňovacích období január 2017 až august 2017 a daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia č. 102442890/2019 zo dňa 28.10.2019 dňa 03.12.2019. Zistenia, ktoré sú predmetom napadnutých rozhodnutí, vychádzajú z odlišného skutkového stavu než daňová kontrola za zdaňovacie obdobie marec 2018. Skutočnosti, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, boli správcom dane zistené a vyhodnotené po dátume vydania protokolu za zdaňovacie obdobie marec 2018.
29. Pokiaľ žalobca v odvolaní žiadal o spojene konaní týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia január 2017 až august 2017, žalovaný uviedol, že správcom dane boli vydané za príslušné zdaňovacie obdobia rozhodnutia jednotlivo, pretože zdaňovacím obdobím platiteľa dane je kalendárny mesiac. Ide o jeden druh dane - DPH, ale o rôzne zdaňovacie obdobia, a preto správca dane vydal samostatné rozhodnutia za každé zdaňovacie obdobie zvlášť. Obdobne postupoval aj žalovaný, keď preskúmaval každé z napadnutých rozhodnutí samostatne. Preto žalovaný nevyhovel návrhu na spojenie vecí.
30. Podľa žalovaného správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor na to, aby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane uvedené ním v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia, umožnil žalobcovi vyjadrovať sa k skutočnostiam týkajúcich sa kontroly DPH a predkladať doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
Správne žaloby žalobcu - žalobné body
31. Správnymi žalobami, podanými v zákonných lehotách, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného. Na základe výziev správneho súdu obsiahnutých v uzneseniach č.k. 76S/85/2021-12, č.k. 76S/86/2021 - 12, č.k. 76S/87/2021 - 12, č.k. 76S/88/2021 - 12, č.k. 74S/55/2021
- 13, č.k. 74S/56/2021 - 13, č.k. 74S/57/2021 - 13 a č.k. 74S/58/2021 - 13 zo dňa 25.11.2021 žalobca doplnil správne žaloby. Správny súd žalobcu vyzval, aby jednoznačne označil rozhodnutia, ktoré žiada preskúmať správnym súdom, pretože žalobca označil v správnych žalobách ako žalovaného Finančné riaditeľstvo SR, ale v petite správnych žalôb žiadal zrušiť rozhodnutia správcu dane - Daňového úradu Banská Bystrica. Ďalej správny súd vyzval žalobcu na doplnenie údaja o dni doručenia rozhodnutí, ktorých prieskumu sa domáhal (náležitosť správnej žaloby v zmysle §182 ods. 1 písm. d) SSP) a žiadal priložiť jedno vyhotovenie týchto rozhodnutí (náležitosť správnej žaloby v zmysle § 182 ods. 2 písm. c) SSP). Na základe uvedených výziev žalobca doplnil správnu žalobu a upravil petity správnych žalôb tak, že žiada zrušiť rozhodnutia žalovaného identifikované v jednotlivých správnych žalobách, predložil aj jedno vyhotovenie správnou žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného vydaných v odvolacom konaní, ktoré žiadal správnymi žalobami zrušiť a oznámil aj deň doručenia rozhodnutí.
32. Žalobca v správnych žalobách predniesol aj návrh na spojenie vecí z dôvodu, že sa týkajú tých istých účastníkov konania a zároveň spolu skutkovo a právne súvisia. Správny súd uznesením č.k. 76S/85/2021-62 zo dňa 08.02.2022 spojil na spoločné konanie veci vedené na správnom súde pod sp. zn. 76S/85/2021, 76S/86/2021, 76S/87/2021, 76S/88/2021, 74S/55/2021, 74S/56/2021, 74S/57/2021 a 74S/58/2021 s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou sp. zn. 76S/85/2021. Správny súd postupoval podľa § 65 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku a v rámci hospodárnosti konania spojil veci, ktoré sa začali na základe samostatne podaných správnych žalôb na spoločné konanie, nakoľko veci sa týkali tých istých účastníkov a skutkovo spolu súvisia.
33. Žalobca v správnych žalobách poukázal na priebeh daňovej kontroly a vyrubovacích konaní. Uviedol, že si v mesiacoch január až august 2017 objednával u spoločnosti BaF dodávku PHM z Rakúskej republiky a spoločnosť BaF ako predávajúci v tuzemsku na základe čl. VI. bod 4 Rámcovej zmluvy dodala Žalobcovi ako kupujúcemu objednané množstvá PHM v tuzemsku po tom, čo si na ich prepravu objednala cisterny kupujúceho, za čo každá z týchto dvoch zmluvných strán vystavila druhej zmluvnej strane daňový doklad (faktúru) v súlade s ustanoveniami rámcovej zmluvy a zákonom o DPH. Daňový úrad Banská Bystrica v rámci kontroly dospel na základe vykonaných dôkazov k mylným záverom, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočet DHP v rozpore s § 51 a 49 zákona o DPH.
34. Daňový úrad Banská Bystrica a žalovaný vo svojich rozhodnutiach poukazovali na rozhodnutia ESD, z ktorých však vyberali iba určité časti a nepridŕžali sa týchto rozhodnutí ako celku, čím selektívne poukazovali na pasáže vytrhnuté z kontextu bez toho, aby sledovali celkový zmysel týchto nálezov ESD a tým objektívne dospeli k záverom korešpondujúcim s reálnym stavom a priebehom transakcií medzi žalobcom a spoločnosťou BaF.
35. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-414/17 (AREX CZ a. s.) bod. č. 70: „Z judikatúry týkajúcej sa výkladu článku 138 ods. 1 smernice o DPH vyplýva, že pokiaľ ide o transakciu, ktorá tvorí reťazec dvoch po sebe idúcich dodaní, ktoré viedli iba k jednej preprave v rámci Spoločenstva, možno prepravu v rámci Spoločenstva priradiť jednému z dvoch dodaní a iba toto dodanie tak bude oslobodené podľa tohto ustanovenia, a že na účely určenia, ktorému z oboch dodaní treba priradiť prepravu v rámci Spoločenstva, treba vykonať celkové posúdenie všetkých osobitných okolností vo veci samej. Na účely tohto posúdenia je najmä potrebné určiť, v ktorom momente bolo druhýkrát prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník na koncového príjemcu. Za predpokladu, že by sa druhý prevod tohto práva, teda druhé dodanie, uskutočnil skôr ako preprava v rámci Spoločenstva, nemožno o takejto preprave hovoriť v súvislosti s prvým dodaním uskutočneným v prospech prvého nadobúdateľa“
36. Rovnako podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-401/18 (Herst s. r. o.) bod. č. 43: „Za týchto podmienok a s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď na vyriešenie sporu vo veci samej treba dodať, že podľa judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa výkladu článku 138 ods. 1 smernice o DPH platí, že pokiaľ ide o transakcie tvoriace reťazec viacerých po sebe nasledujúcich dodaní, pri ktorých došlo len k jednej preprave v rámci Spoločenstva, možno prepravu v rámci Spoločenstva pripísať len jednému z týchto dodaní, ktoré bude preto na základe uplatnenia tohto ustanovenia ako jediné oslobodené od dane, a že na to, aby sa určilo, ktorému dodaniu sa musí pripísať preprava v rámci Spoločenstva, treba pristúpiť k celkovému posúdeniu všetkých osobitných okolností prejednávanej veci. Táto judikatúra sa uplatňuje aj na posúdenie transakcií, ktoré rovnako ako transakcie dotknuté vo veci samej tvoria reťazec transakcií nákupu a ďalšieho predaja výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani, pri ktorých došlo iba k jednej preprave v rámci Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2018, AREX CZ, C-414/17, EU:C:2018:1027, body 70 a 71)“.
37. V zmysle ustanovenia čl. VI. bod č. 4 Rámcovej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou BaF bolo prvé dodanie uskutočnené medzi predávajúcim, spoločnosťou OMV Slovensko s.r.o. a spoločnosťou BaF. Následne jeho predaj žalobcovi spoločnosti BaF už nebol oslobodený od DPH v zmysle článku 138 ods. 1 smernice o DPH a tým pádom ani nemohlo dôjsť k porušeniu § 51 a 49 zákona o DPH.
38. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-414/17 (AREX CZ a. s.) bod. č. 72: „Na účely určenia, ktorému nadobudnutiu v reťazci dotknutom vo veci samej treba priradiť jedinú prepravu v rámci Spoločenstva a ktoré nadobudnutie treba ako jediné kvalifikovať ako nadobudnutie v rámci Spoločenstva, prislúcha vnútroštátnemu súdu vykonať celkové posúdenie všetkých osobitných okolností prejednávanej veci a určiť najmä, v ktorom okamihu došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na Arex. Za predpokladu, že k tomuto prevodu došlo predtým, než sa uskutočnila preprava v rámci Spoločenstva, musí sa táto preprava priradiť nadobudnutiu uskutočnenému spoločnosťou Arex a toto nadobudnutie treba teda kvalifikovať ako nadobudnutie v rámci Spoločenstva.“
39. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-414/17 (AREX CZ a. s.) bod. č. 75: „Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku. Prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako majiteľ nevyžaduje, aby strana, na ktorú bol tento majetok prevedený, ho fyzicky držala, ani aby uvedený majetok bol k nej fyzicky prepravený a/alebo aby jej bol fyzicky doručený.“
40. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-386/16 (Toridas) bod. č. 34: „Pokiaľ ide o transakcie, ktoré tak ako vo veci samej tvoria reťaz dvoch za sebou nasledujúcich dodaní vytvárajúcich len jedno zaslanie tovaru v rámci Spoločenstva, z judikatúry Súdneho dvora po prvé vyplýva, že o preprave v rámci Spoločenstva možno hovoriť len pri jednom z týchto dvoch dodaní, ktoré preto bude oslobodené od dane v zmysle článku 138 ods. 1 smernice o DPH.“
41. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-386/16 (Toridas) bod. č. 36: „Na účely tohto posúdenia je najmä potrebné určiť, v ktorom momente bolo druhýkrát prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník na koncového príjemcu. Za predpokladu, že by sa druhý prevod tohto práva, teda druhé dodanie, uskutočnil skôr ako preprava v rámci Spoločenstva, nemožno o takejto preprave hovoriť v súvislosti s prvým dodaním uskutočneným v prospech prvého nadobúdateľa.“
42. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-587/10 (Vogtländische Straßen-, Tief- und Rohrleitungsbau GmbH Rodewisch (VSTR)) bod. č. 34: „Čo sa týka kritérií posúdenia, ktoré môžu byť uplatnené, Súdny dvor už rozhodol, že ak prvý nadobúdateľ získal právo nakladať s tovarom ako vlastník na území členského štátu prvej dodávky, prejaví svoj úmysel prepraviť tento tovar do iného členského štátu a predloží svoje identifikačné číslo pre DPH pridelené týmto naposledy menovaným členským štátom, preprava v rámci Spoločenstva sa musí pripísať prvej dodávke pod podmienkou, že právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v členskom štáte určenia prepravy v rámci Spoločenstva.“
43. K nadobudnutiu vlastníctva k prevádzaným PHM na základe Rámcovej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou BaF dochádza striktne na území Slovenskej republiky, o čom svedčí aj skutočnosť, že
spoločnosť BaF vystavila daňový doklad (faktúru) vždy až po dodaní PHM a nikdy nie pred tým, čím by sa mohlo javiť, že došlo k prevodu práv ešte pred samotným zahájením prepravy PHM, čo v tomto prípade zmluvné strany eliminovali po prvé ustanovením v Rámcovej zmluve článok VI. bod 4, ako aj samotným vystavením daňového dokladu (faktúry) po dodaní PHM, v momente kedy sa PHM nachádzala už na území Slovenskej republiky v držbe žalobcu.
44. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v spojenej veci C-95/07 a C-96/07 (Ecotrade SpA) bod. č. 62: „Pokiaľ ide o povinnosti, ktoré vyplývajú z článku 18 ods. 1 písm. d) šiestej smernice, hoci je pravdou, že toto ustanovenie umožňuje členským štátom stanoviť formálne požiadavky týkajúce sa výkonu práva na odpočítanie v prípade prenesenia daňovej povinnosti, ich porušenie zdaniteľnou osobou ju nemôže zbaviť jej práva na odpočítanie.“
45. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v spojenej veci C-95/07 a C-96/07 (Ecotrade SpA) bod. č. 63: „Keďže je totiž nespochybniteľné, že systém prenesenia daňovej povinnosti bol uplatniteľný vo veciach samých, zásada daňovej neutrality vyžaduje, aby odpočítanie DPH na vstupe bolo priznané, ak sú splnené základné požiadavky, hoci určité formálne požiadavky boli zdaniteľnými osobami opomenuté (pozri analogicky rozsudok z 27. septembra 2007, Collée, C-146/05, Zb. s. I-7861, bod 31).“
46. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v spojenej veci C-95/07 a C-96/07 (Ecotrade SpA) bod. č. 71: „V každom prípade dobrá viera zdaniteľnej osoby je relevantná pre odpoveď vnútroštátnemu súdu iba v rozsahu, v akom existuje z dôvodu správania zdaniteľnej osoby nebezpečenstvo strát daňových príjmov pre dotknutý členský štát (pozri v tomto zmysle rozsudok Collée, už citovaný, body 35 a 36). Napriek tomu porušenie účtovných povinností ako vo veci samej nemôže byť považované za nebezpečenstvo strát daňových príjmov, keďže, ako sa pripomenulo v bode 56 tohto rozsudku, v rámci uplatnenia systému prenesenia daňovej povinnosti žiadnu sumu nie je v zásade potrebné zaplatiť do štátnej pokladnice. Z týchto dôvodov takéto porušenie nemôže byť stotožňované s plnením súvisiacim s daňovým únikom alebo so zneužitím predpisov Spoločenstva, pokiaľ je nesporné, že takéto plnenie nebolo vykonané s cieľom získať nenáležitú daňovú výhodu (pozri v tomto zmysle rozsudok Collée, už citovaný, bod 39).“
47. Vychádzajúc z vyššie citovaných nálezov ESD, pri prenesenom odpočte DPH zo strany žalobcu, „žiadnu sumu nie je v zásade potrebné zaplatiť do štátnej pokladnice. Z týchto dôvodov takéto porušenie nemôže byť stotožňované s plnením súvisiacim s daňovým únikom alebo so zneužitím predpisov Spoločenstva“ Žalobca postupoval len v súlade s Rámcovou zmluvou medzi žalobcom a spoločnosťou BaF a tieto obchodné transakcie sa po dohode zmluvných strán riadili kúpou PHM v tuzemsku.
48. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-414/17 (AREX CZ a. s.) bod. č. 44: „Podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho doslovné znenie, ale aj kontext, v ktorom sa nachádza, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.“
49. Žalobca uviedol, že týmto nálezom rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v prípade AREX CZ a.s., na ktorý sa Daňový úrad Banská Bystrica odvoláva najčastejšie, by chcel poukázať na jeho objektívnu požiadavku zvýraznenú aj v odvolaní, kedy sa dožadoval, aby odvolací orgán pristupoval ku každému jednému prípadu jednotlivo a osobitne hodnotil predložené dôkazy, aby mohol dospieť k objektívnym skutočnostiam odzrkadľujúcim skutočný stav a priebeh obchodných transakcií žalobcu.
50. Žalobca uviedol, že sa cíti byť nezákonným rozhodnutím a procesným postupom žalovaného poškodený na svojich právach a domáha sa preskúmania zákonnosti rozhodnutí Daňového úradu Banská Bystrica.
Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám
51. Žalovaný uviedol, že z rozhodnutí prvostupňového orgánu vyplýva, že správca dane na základe vlastných zistení spochybnil skutočnosť, že tovar (pohonné hmoty), fakturovaný dodávateľom BaF TRADING s.r.o., bol nadobudnutý na území Slovenskej republiky. Správca dane na základe žalobcom predložených medzinárodných nákladných listov CMR zistil, že uskutočnenie dodávok tovaru bolo v rozpore s faktúrami vystavenými spoločnosťou BaF TRADING s.r.o. pre žalobcu. Na dokladoch CMR bol žalobca ako dopravca a aj ako príjemca fakturovaných pohonných hmôt.
52. Žalovaný poukázal na to, že správca dane počas daňovej kontroly porovnal nákladné listy CMR so Zmluvou o zabezpečení prepravy PHM z Lobau, uzavretou medzi spoločnosťou BaF TRADING s.r.o. a žalobcom, a zistil, že zmluva je v rozpore s predloženými dokladmi CMR. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach konštatoval, že pokiaľ by uvedené spoločnosti postupovali v zmysle Rámcových zmlúv o zabezpečovaní prepravy PHM z Lobau, tak na predložených CMR by bol ako príjemca tovaru uvedený daňový subjekt BaF TRADING s.r.o., prípadne prvý odberateľ s prideleným slovenským IČ DPH nachádzajúci sa v reťazcoch identifikovaných správcom dane. Správca dane považoval rámcovú zmluvu, jednotlivé zmluvy o zabezpečení prepravy a následnú fakturáciu za účelové rozdelenie prepravy. Na všetkých predložených dokladoch CMR je žalobca uvedený ako príjemca tovaru. Žalovaný konštatoval, že v zmysle kapitoly III, čl. 4 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 z 27.11.1974 o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (CMR) je dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy nákladný list (CMR). V zmysle kapitoly III, čl. 9 a bodu 9 je nákladný list, pokiaľ sa nepreukáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy.
53. V prípade dodania tovaru v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je dodaním tovaru miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. Podľa žalovaného v posudzovaných prípadoch nie je možné určovať miesto dodania na základe refakturácie prepravných dokladov ale podľa toho, kde sa preprava fakturovaného tovaru začala uskutočňovať. V danom prípade nie je rozhodujúce, kto vykonáva prepravu. Môže to byť dodávateľ, odberateľ alebo tretia osoba na účet dodávateľa alebo odberateľa.
54. Obsahom spisového materiálu v danej veci je aj písomný dôkazový materiál, ktorý jasne a presne určuje adresu skutočného miesta v Bratislave, kde sa malo uskutočniť dodanie od spoločnosti BaF TRADING s.r.o., a tým miestom je hraničný prechod medzi Slovenskou republikou a Rakúskom. Podľa žalovaného ale tieto skutočnosti nezodpovedajú údajom uvedeným na nákladných listoch CMR. V jednotlivých CMR dokladoch je ako miesto nakladania tovaru uvedené mesto Lobau v Rakúsku a ako miesto vykladania tovaru je uvedená spoločnosť VOMS. s.r.o/žalobca.
55. Žalovaný uviedol, že v predmetných prípadoch bolo na žalobcovi ako na kontrolovanom daňovom subjekte, aby predložil doklady a dôkazy, ktoré by potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované prostredníctvom predložených faktúr. Žalobca svoje tvrdenia nepreukázal a pochybnosti správcu dane nevyvrátil, t. j. neuniesol svoje dôkazné bremeno.
56. Správca dane pri vyhodnotení zisteného skutkového stavu postupoval aj v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, konkrétne v zmysle rozsudku EUROTYRE C-430/09 a rozsudku EMAG C-245/04. Pri uvedených rozsudkoch správca dane uviedol, z ktorých konkrétnych bodov predmetných rozsudkov vychádzal. Žalovaný má za to, že správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach a zistil, že kontrolovaný daňový subjekt reálne nenadobudol tovar fakturovaný dodávateľom BaF TRADING s.r.o. na území tuzemska - Slovenskej republiky, ale daný tovar nadobudol na území Rakúska a vlastnými dopravnými prostriedkami ho prepravil do vlastných čerpacích staníc alebo svojim odberateľom.
57. V posudzovanom prípade správca dane identifikoval reťazové obchody medzi viacerými spoločnosťami, pri ktorých nastal len jeden pohyb tovaru, t. j. od prvého dodávateľa spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o., priamo k poslednému odberateľovi - žalobcovi. Správca dane preto poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci EMAG C-245/04, bod 38, v ktorom súd poukázal na skutočnosť, že keď dve po sebe nasledujúce dodávky zakladajú iba jediný pohyb tovaru, musia byť považované za časovo po sebe nasledujúce. Sprostredkujúci nadobúdateľ môže totiž previesť na druhého nadobúdateľa právo disponovať s tovarom ako majiteľ, iba ak ho predtým dostal od prvého predávajúceho, a preto k druhej dodávke môže dôjsť až po vykonaní prvej dodávky.
58. V posudzovanom prípade bolo nevyhnutné určiť, v ktorom momente bolo preverené právo nakladať s tovarom ako vlastník na príjemcu tovaru. Za predpokladu, že by sa prevod tohto práva, teda dodanie, uskutočnilo skôr ako preprava medzi členskými štátmi, nemožno o takejto preprave hovoriť v súvislosti s prvým dodaním uskutočneným v prospech prvého nadobúdateľa (viď. rozsudok z 27. 09.2012 vo veci VSTR. C-587/10, EU:C:2012:592. bod 32 a citovanú judikatúru: TORIDAS C-386716, bod 36).
59. Správca dane zistený skutkový stav posúdil aj v kontexte rozsudku Súdneho dvora EÚ C-401/18 vo veci Herst s.r.o., podľa ktorého článok 20 smernice Rady 2006 112 ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje jedinú prepravu tovaru v rámci Spoločenstva v režime podmienečného oslobodenia od spotrebnej dane s úmyslom nadobudnúť tento tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu v členskom štáte určenia, nadobúda právo nakladať s uvedeným tovarom ako vlastník v zmysle tohto ustanovenia, ak je splnená podmienka, že má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie toho istého tovaru, najmä rozhodnutie predať ho.
60. V zmysle zistení správcu dane prenos práva nakladať s tovarom ako vlastník z prvého nadobúdateľa pod slovenským IČ DPH, cez spoločnosti v obchodnom reťazci na spoločnosť BaF TRADING s.r.o., a následne žalobcu, sa uskutočnilo na území členského štátu prvej dodávky - v Rakúsku, a to predtým, ako došlo k fyzickej preprave v rámci Spoločenstva. V tomto prípade nemožno dodávkam OMV Slovensko, s.r.o. až BAF TRADING s.r.o. pripísať prepravu v rámci Spoločenstva, keďže dodávky tovaru nezakladali zaslanie alebo dopravu. Za miesto dodávky sa považuje miesto, kde sa tovar nachádzal v čase začatia predmetnej dodávky, teda v tomto prípade Rakúsko.
61. Žalovaný opakovane uviedol, že miesto dodania sa určuje v zmysle § 13 ods. 1 zákona o DPH podľa toho, kde sa preprava tovaru začína uskutočňovať. Z prvostupňových rozhodnutí a administratívnych spisov je zrejmé, že správca dane preukázal, že preprava bola žalobcom vykonaná, avšak nebola poskytnutá daňovému subjektu BaF TRADIXG s.r.o. z dôvodu, že si žalobca prepravoval iba vlastný tovar. Na nákladných listoch CMR je žalobca uvedený ako príjemca tovaru. Na predložených nákladných listoch CMR by v prípade platnosti Zmlúv o zabezpečovaní prepravy PHM z Lobau bol uvedený ako príjemca daňový subjekt BaF TRADING s.r.o., prípadne prvý odberateľ s prideleným slovenským IČ DPH v obchodnom reťazci identifikovanom správcom dane.
62. Správca dane nepovažoval zmluvy o zabezpečení prepravy za doklady preukazujúce žalobcom tvrdené skutočnosti, pretože zmluvy o zabezpečení prepravy uzatvorené medzi spoločnosťou BaF TRADING s.r.o. a žalobcom boli správcom dane spochybnené. Podľa žalovaného v zmysle zistení správcu dane boli predmetné zmluvy v rozpore s predloženými nákladnými listami CMR. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach tiež konštatoval, že ak by v posudzovanom prípade dochádzalo k zmene vlastníctva tak, ako bol tovar fakturovaný v obchodnom reťazci, tak žalobca by ako dopravca fakturoval spoločnosti BaF TRANDING s.r.o. prepravu na území Slovenskej republiky, a medzinárodnú prepravu zo skladu Lobau Rakúsko na územie Slovenskej republiky by fakturoval na prvého nadobúdateľa pod slovenským IČ DPH ( prvý nadobúdateľ tovaru od odosielateľa OMV Slovensko s.r.o.)
63. Žalovaný poukázal na rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 4 Afs 124 2021 - 70 zo dňa 15.11.2021, týkajúci sa podľa žalovaného skutkovo podobného prípadu, kedy správne orgány konštatovali, že k prevodu vlastníckeho práva k PHM došlo na území Rakúska. Nejvyšší správní soud mal v bode 29 predmetného rozsudku za to, že faktické okolnosti dodania PHM vo svojom súhrne svedčia o tom, že na žalobcu prešlo právo nakladať s PHM ako vlastník už v Rakúsku pri nakládke PHM, resp. bezprostredne po nej, čo vyvrátilo argumentáciu žalobcu, ktorý s poukazom na rámcovú zmluvu a CMR doklady tvrdil, že miesto plnenia bolo v Českej republike.
64. Z prvostupňových rozhodnutí správcu dane vyplýva, že v prípade prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu od dodávateľa BaF TRADING s.r.o., keď prepravu tovaru si zabezpečil priamo žalobca, muselo byť vlastnícke právo k tovaru z OMV Slovensko, s.r.o. (registrovaného v Rakúsku) prevedené postupne na ďalšie spoločnosti v popísaných fakturačných reťazcoch ešte v Rakúsku, pretože prevod sa uskutočnil skôr ako začal prepravu vykonávať žalobca medzi členskými štátmi Rakúsko a Slovensko. Za miesto dodávky tovaru sa teda považuje miesto v členskom štáte odoslania zásielky alebo dopravy tovarov, t. j. Rakúsko. V prípade dodania tovaru spoločnosťou OMV Slovensko, s.r.o. prvému nadobúdateľovi pod slovenským IČ DPH v každom správcom dane identifikovanom obchodnom reťazci nemožno hovoriť o dodaní tovaru s prepravou, zakladajúce uplatnenie oslobodenia dodávky tovaru v rámci Spoločenstva, pretože moment prevodu práva disponovať s tovarom ako vlastník musel prejsť na prvého nadobúdateľa pod slovenským IČ DPH skôr než žalobca začal fyzicky vykonávať prepravu medzi členskými štátmi Rakúsko - Slovensko, keďže pri preberaní tovaru v Rakúsku vedel, že tovar je určený pre jeho potreby. Správca dane konštatoval, že skôr ako fyzicky začala preprava tovaru,
museli všetky tuzemské spoločnosti v reťazcoch, ako súčasť reťazového obchodu spojeného s jedným pohybom tovaru, previesť právo nakladať s tovarom ako vlastník postupne na nasledujúce spoločnosti v obchodnom reťazci.
65. Žalovaný zdôraznil, že nadobudnutia tovaru deklarované prvými spoločnosťami pod slovenským IČ DPH v tuzemsku z iného členského štátu, nenapĺňajú podmienky, aby sa nadobudnutia tohto tovaru spoločnosťami v správcom dane identifikovaných reťazcoch mohli klasifikovať ako nadobudnutia v tuzemsku, pretože miesto a okamih dodania tovaru, resp. prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na uvedené spoločnosti nastal skôr, než sa fyzicky uskutočnila preprava tovaru vykonaná žalobcom do miesta určenia dodávky, t. j. do tuzemska.
66. Správca dane na základe jednotlivých zistení a po vyhodnotení dôkazov dospel k správnym záverom, že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník predtým, ako sa tovar začal fyzicky prepravovať z Rakúska, a následne sa v tuzemsku stal nadobúdateľom tovaru, pričom si odpočítal daň na základe faktúr vystavených s neoprávnene uplatnenou daňou. Správca dane oprávnene spochybnil údaje uvedené na faktúrach vystavených spoločnosťou BaF TRADING s.r.o. a preukázal, že tieto údaje nezodpovedajú reálnemu skutkovému stavu. Skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe, vyššie uvedené závery správcu dane nevyvracajú.
67. Žalobca bol povinný preukázať splnenie zákonom stanovených formálnych a materiálnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom BaF TRADING s.r.o., a teda dôkazná povinnosť zaťažovala predovšetkým žalobcu. Správcom dane bolo preukázané, že dodávateľovi žalobcu, spoločnosti BaF TRADING s.r.o,. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku, ktorá je jednou zo základných podmienok na odpočítanie dane u kontrolovaného daňového subjektu vyplývajúca z ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH.
68. Správca dane postupoval v súlade s ust. § 3. § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s ustanovením § 24 cit. zákona dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku odpočítania dane v zmysle zákona o DPH v predmetnom zdaňovacom období. Správca dane dostatočne zistil skutkový stav k posúdeniu preverovaných obchodov a všetky získané dôkazy dostatočne vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správne žaloby žalobcu zamietol.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniam žalovaného (replika)
69. Žalobca uviedol, že z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že vychádza výlučne z nákladných listov - CMR dokladov, podľa ktorých je žalobca uvedený ako príjemca tovaru. Žalovaný konštatuje, že v zmysle kapitoly III čl. 4 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 z 27.11.1974 o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (CMR) je dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy nákladný list (CMR). V zmysle kapitoly III čl. 9 a bodu 9 je nákladný list, pokiaľ sa nepreukáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy.
70. Pokiaľ sa žalovaný dovoláva judikatúry Súdneho dvora EÚ, konkrétne v zmysle rozsudku EUROTYRE C-430/09 a rozsudku EMAG C-245/04, je nutné posudzovať tieto výňatky z judikátov ako účelné a skresľujúce celú situáciu podľa potreby žalovaného. Rovnako tak ako žalovaný aj žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ v jednotlivých žalobách.
71. Žalobca považoval za potrebné poukázať na problematiku dodania tovaru, kedy je možné chápať dodanie ako prvé dodanie a kedy je možné uvažovať o druhom dodaní. Túto problematiku rieši prípad C-414/17 (AREX CZ a. s.) bod. č. 70: „Z judikatúry týkajúcej sa výkladu článku 138 ods. 1 smernice o DPH vyplýva, že pokiaľ ide o transakciu, ktorá tvorí reťazec dvoch po sebe idúcich dodaní, ktoré viedli iba k jednej preprave v rámci Spoločenstva, možno prepravu v rámci Spoločenstva priradiť jednému z dvoch dodaní a iba toto dodanie tak bude oslobodené podľa tohto ustanovenia, a že na účely určenia, ktorému z oboch dodaní treba priradiť prepravu v rámci Spoločenstva, treba vykonať celkové posúdenie všetkých osobitných okolností vo veci samej. Na účely tohto posúdenia je najmä potrebné určiť, v ktorom momente bolo druhýkrát prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník na koncového príjemcu. Za predpokladu, že by sa druhý prevod tohto práva, teda druhé dodanie, uskutočnil skôr ako preprava v
rámci Spoločenstva, nemožno o takejto preprave hovoriť v súvislosti s prvým dodaním uskutočneným v prospech prvého nadobúdateľa“.
72. Ak sa žalovaný odvolával na judikatúru rozsudku Súdneho dvora EÚ C-401/18 vo veci Herst s.r.o., podľa ktorého článok 20 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje jedinú prepravu tovaru v rámci Spoločenstva v režime podmienečného oslobodenia od spotrebnej dane s úmyslom nadobudnúť tento tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu v členskom štáte určenia, nadobúda právo nakladať s uvedeným tovarom ako vlastník v zmysle tohto ustanovenia, ak je splnená podmienka, že má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie toho istého tovaru, najmä rozhodnutie predať ho, tak žalobca uviedol, že takéto právo rozhodovať o tovare žalobca nemal, nakoľko bol viazaný rámcovou zmluvou, podľa ktorej mohol rozhodovať o tovare až po tom, čo došlo k jeho faktickej úhrade na základe vystavených daňových dokladov spoločnosťou BaF TRADING, s. r. o. Žalovaný ani správca dane nerozlišujú medzi inštitútom faktickej držby tovaru a právom nakladať s ním. Toto právo nakladania s tovarom žalobca v momente prepravy nemal a získal ho až po úhrade kúpnej ceny. Jediný zmluvný partner žalobcu bola spoločnosť BaF TRADING, s. r. o., a preto nie je možné od neho požadovať, aby bola na CMR listoch alebo v zmluve o preprave tovaru uvedená iná spoločnosť, o existencii ktorej nemal žalobca vedomosť.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
73. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa §107 ods. 1 SSP, preto rozhodnutie vo veciach vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP bez nariadenia pojednávania dňa 07.12.2022. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 19.10.2022 do 08.12.2022.
74. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ktoré im predchádzali, vrátane postupu, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnych žalôb (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu sú nedôvodné, preto ich podľa § 190 SSP zamietol.
75. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je pri tomto type správnej žaloby, ako sú správne žaloby žalobcu (všeobecná správna žaloba), viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. V prejednávaných veciach správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.
76. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
77. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
78. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
79. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
80. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH; (1) Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.
81. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; Dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
82. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona o DPH; (1) Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. (2) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem predaja tovaru na diaľku na území Európskej únie.
83. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) a c) zákona o DPH; (1) Miestom dodania tovaru, a) ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14, c) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje,
84. Podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH; Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.
85. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
86. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH; (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
87. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
88. Žalobca v správnych žalobách uviedol, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach poukazovali na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a vyberali z nich iba určité časti a nepridržali sa týchto rozhodnutí ako celku. Žalobca ale sám v správnych žalobách v bodoch 20., 21., 23., 24., 25., 26., 27., 29., 30., 31. a 33. ( v tomto rozsudku body 35., 36., 38., 39., 40., 41., 42., 44., 45., 46. a 48.) poukazoval na závery z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ale bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie, v ktorej by žalobca uviedol prepojenie ním citovaných záverov z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ s prejednávanou vecou a bez toho, aby žalobca konkrétne argumentoval, prečo sú v zmysle záverov týchto rozhodnutí závery daňových orgánov uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach nesprávne a prečo nemôžu obstáť. Bez vyjadrenia konkrétnych námietok, prečo daňové orgány postupovali nesprávne, keď vychádzali z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, prečo nie sú nimi citované závery použitej judikatúry aplikovateľné na prípad žalobcu a čo vyplýva zo žalobcom citovaných záverov z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a dosvedčuje nezákonnosť a nesprávnosť daňovými orgánmi prijatých záverov, nie sú spôsobilé tieto námietky, v ktorých žalobca cituje vybrané časti judikatúry Súdneho dvora EÚ, privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Z formulácie žalobných námietok žalobcu nevyplýva, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú preskúmavané rozhodnutia žalovaného nesprávne. Prepojenie citovaných záverov z judikatúry Súdneho dvora EÚ nevyplýva ani z tých bodov správnych žalôb, v ktorých žalobca uvádza „vlastnú argumentáciu“, teda v ktorých nie je obsiahnutá citácia z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ.
89. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia alebo pre realizáciu iného postupu), či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 SSP, s výnimkami vymedzenými v § 135 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávané veci nespadajú. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí (prípadne iných správnych aktov a postupov) orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom. Správny súd prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávané veci taktiež nespadajú. Správny súd pri všeobecnej správnej
žalobe, akou sú správne žaloby žalobcu, nie je oprávnený nahrádzať žalobcu a rozširovať žalobné námietky, konkretizovať žalobné námietky alebo vyhľadávať nezákonnosti v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy nad rozsah žalobných námietok. Žalobca v žalobných bodoch, v ktorých odkázal na závery judikatúry Súdneho dvora EÚ, a to ani v spojení s ostatnými žalobnými bodmi, v zmysle uvedených požiadaviek dostatočne nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo s logickým uvažovaním.
90. V súvislosti s odkazom na závery judikatúry Súdneho dvora EÚ správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/73/2019 zo dňa 25.08.2020, podľa ktorého „je nepochybné, že rozhodovacia činnosť Súdneho dvora je pre oblasť dane z pridanej hodnoty mimoriadne rozsiahla. Pre správne posúdenie preskúmavanej veci podľa názoru kasačného súdu nie je podstatné „množstvo“ judikátov, ktoré ten ktorý účastník cituje, ale rozhodujúce je to, čo z týchto rozhodnutí Súdneho dvora je možno aplikovať na preskúmavanú vec, teda k akým právnym záverom s ohľadom na obdobné skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu správny súd v tam riešenom prípade dospel, a ako následne tieto právne závery dopadajú aj na preskúmavanú vec“. Z uvedeného možno taktiež jednoznačne vyvodiť požiadavku na prepojenie citovaných záverov a na konkretizáciu dopadov citovaných záverov z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ na zákonnosť rozhodnutia napadnutého správnou žalobou. Podľa správneho súdu správnym žalobám argumentácia v tomto smere chýba. Nepostačuje na rozsudky Súdneho dvora EU resp. ich časti poukázať, ale je potrebné, aby žalobca ozrejmil ich právny a skutkový základ, najmä prepojenie s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona alebo právne záväzných aktov EÚ, relevantné právne závery (s analýzou ich dopadu na skutkové a právne okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím) a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, prípade presne vymedziť odlišnosti, v zmysle ktorých orgánom verejnej správy citovanú judikatúru nebolo na mieste aplikovať, resp. vymedziť dôvody, prečo bola aplikovaná chybne. Konkrétne v prejednávaných veciach v správnych žalobách chýba vymedzenie, v čom sa daňové orgány mýlili a prečo nesprávne postupovali, keď vyhodnocovali skutkové zistenia a právne veci posúdili vychádzajúc z konkrétnych citovaných záverov z konkrétnych rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, čo z celkového kontextu týchto rozhodnutí podľa žalobcu vyplývalo inak a prečo nie sú udržateľné závery uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach. Je pravdou, že aj v preskúmavaných rozhodnutiach daňových orgánov sú uvedené /citované časti z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ale daňové orgány v preskúmavaných rozhodnutiach uviedli, čo z citovaných záverov vyvodili pre riešenú vec a ako sa citovanými závermi riadili. Správne žaloby žalobcu ale neobsahujú také žalobné námietky, v ktorých by žalobca konkrétne namietal, v čom daňové orgány urobili chybu, čo nesprávne vyvodili zo záverov citovanej judikatúry a prečo bola nesprávne aplikovaná na jeho veci.
91. V bode 22 správnej žaloby (tu bod 37. tohto rozsudku) poukázal žalobca na článok VI., bod 4 Rámcovej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou BaF TRADING, s.r.o. s tým, že v zmysle tohto ustanovenia bolo prvé dodanie uskutočnené medzi predávajúcim - spoločnosťou OMV Slovensko, s.r.o. a spoločnosťou BaF TRADING, s.r.o. Následne podľa žalobcu predaj pre neho od spoločnosti BaF TRADING, s.r.o. už nebol oslobodený od DPH v zmysle článku 138 ods. 1 smernice o DPH a tým pádom nemohlo dôjsť k porušeniu § 51 a § 49 zákona o DPH. Takto prednesenou žalobnou námietkou žalobca poukázal na ustanovenie Rámcovej zmluvy a predniesol skutkové tvrdenie, avšak takto prednesenou žalobou námietkou žalobca konkrétne nerozporoval závery, ktoré sú uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach daňových orgánov, a to ani v nadväznosti na ním citované závery judikatúry Súdneho dvora EÚ. Rovnako aj v bode 28 správnej žaloby ( tu bod 43. tohto rozsudku) žalobca uviedol, že na základe Rámcovej zmluvy uzavretej medzi ním a spoločnosťou BaF TRADING, s.r.o. došlo k nadobudnutiu vlastníctva striktne na území Slovenskej republiky, o čom mala svedčiť aj skutočnosť, že spoločnosť BaF TRADING, s.r.o. vystavila faktúru vždy po dodaní PHM a nikdy nie predtým. V tejto súvislosti zdôrazňoval ustanovenie článku VI. bod 4 Rámcovej zmluvy a vystavenie daňového dokladu
- faktúry po dodaní PHM, teda v momente, keď sa PHM nachádzali na území Slovenskej republiky. Žalobca týmito námietkami konkrétne neuvádza, prečo by argumentácia obsiahnutá v preskúmavaných rozhodnutiach nemala obstáť. Žalobca len poukazuje na Rámcovú zmluvu a na vystavenie faktúr, avšak daňové orgány v rozhodnutiach uviedli obšírnu argumentáciu, v ktorej vyhodnotili všetky žalobcom predložené doklady, a to aj rámcovú zmluvu a aj faktúry. Daňové orgány vykonali preverenie splnenia podmienok pre odpočítanie DPH, ktoré si žalobca uplatnil, v rozhodnutiach uviedli skutkové zistenia, tieto následne vyhodnotili, právne posúdili a uviedli svoje závery. Žalobca v správnych žalobách uvádza skutkové tvrdenia a svoje hodnotenia s poukazom najmä na Rámcovú zmluvu a okamih vystavenia faktúr, ale neuvádza konkrétnu skutkovú a právnu argumentáciu, ktorou by aj s prepojením na závery
rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktoré v správnej žalobe cituje, namietal, prečo by závery obsiahnuté v rozhodnutiach daňových orgánov nemali obstáť, prečo sú závery rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktoré sú citované v rozhodnutiach daňových orgánov nesprávne aplikované a v čom vo vyhodnotení skutkových zistení a právnom posúdení vecí daňové orgány urobili chybu, ktorá má za dopad nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.
92. Žalovaný v rozhodnutí považoval postup správcu dane a vyhodnotenie zistených skutočností za správny. Predmetom vyhodnocovania bolo dodanie pohonných hmôt, pričom sa jednalo o dodanie toho istého tovaru v rámci reťazca spoločností a toto dodanie bolo spojené s jednou prepravou, išlo o jeden fyzický pohyb tovaru zo skladov z rafinérie v Lobau v Rakúsku na Slovensko. Správca dane spochybnil skutočnosť, že pohonné hmoty, ktoré mali byť žalobcovi dodané dodávateľom BaF TRADING, s.r.o., boli nadobudnuté na území Slovenskej republiky (miesto dodania tovaru), pričom za účelom preverenia splnenia podmienok na odpočet DPH boli vyhodnocované nielen zmluvy, ktoré žalobca predložil (medzi iným aj Rámcová zmluva uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou BaF TRADING, s.r.o.), ale boli vyhodnocované aj iné dôkazy napr. aj CMR listy, faktúry za prepravu a pod., a na základe vyhodnotenia týchto dôkazov správca dane dospel k záveru, že žalobcovi tovar nebol dodaný s miestom dodania na území Slovenskej republiky. Tento záver považoval za správny aj žalovaný. Žalovaný a správca dane sa v rozhodnutiach zaoberali vyhodnotením článku VI. bod 4 Rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou BaF TRADING, s.r.o., kde sa spoločnosť BaF TRADING, s.r.o. zaviazala, že zabezpečí prepravu z mesta Lobau po miesto prevzatia na Slovensku tak, že dopravu objedná u kupujúceho, ktorý má následne prepravu prefakturovať spoločnosti BaF TRADING, s.r.o. Poukázali aj na to, že žalobca so spoločnosťou BaF TRADING, s.r.o. uzatvoril aj Zmluvu o zabezpečení prepravy pohonných hmôt z Lobau, keď prepravou tovaru poveril predávajúci (BaF TRADING, s.r.o.) žalobcu ako kupujúceho. Žalovaný vyhodnotil, že pokiaľ spoločnosť BaF TRADING, s.r.o. predávala tovar nachádzajúci sa na území Rakúska a žalobca musel vykonať jeho prepravu priamo zo skladu v meste Lobau, nebolo možné konštatovať, že spoločnosť BaF TRADING, s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník na území Slovenskej republiky. Bolo poukázané na to, že spoločnosť BaF TRADING, s.r.o. zaslala SMS-kou, prípadne e-mailom, odberové kódy žalobcovi, ktoré slúžili na to, aby bolo možné tovar v sklade v Lobau prevziať a následne žalobca elektronicky doručoval spoločnosti BaF TRADING, s.r.o. plniace listy o načerpaní pohonných hmôt do cisterny v Rakúsku. Žalovaný považoval za správne závery správcu dane, vyvodené z vyhodnotení predložených zmlúv, ale aj z CMR listov a iných dokladov, konkrétne že údaje uvedené na CMR dokladoch nezodpovedajú ustanoveniam zmluvy (na ktoré žalobca poukazuje aj v správnej žalobe). Daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach konštatovali, že pokiaľ by bolo postupované podľa Rámcovej zmluvy, tak na predložených CMR by bola ako príjemca tovaru uvedená spoločnosť BaF TRADING, s.r.o., prípadne prvý odberateľ s prideleným slovenským IČ DPH nachádzajúci sa v reťazcoch identifikovaných správcom dane. Zároveň bolo spochybnené deklarované miesto dodania tovaru - hraničný prechod medzi Rakúskou republikou a Slovenskou republikou, keď takéto miesto dodania tovaru z predložených CMR dokladov nevyplývalo. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na kapitolu III., čl. 4 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 zo dňa 27.11.1974 o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej preprave (CMR) s tým, že dokladom o uzavretí prepravy zmluvy je nákladný list (CMR) a v zmysle kapitoly III. čl. 9, bod 1 je nákladný list, pokiaľ sa nepreukáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy. K vyhodnoteniu CMR dokladov, ktoré daňové orgány uviedli vo svojich rozhodnutia aj vo vzájomných súvislostiach s inými predloženými dôkazmi (konkrétne aj vo vzájomných súvislostiach so žalobcom predloženými zmluvami), žalobca neuviedol v správnych žalobách žiadne konkrétne žalobné námietky. Správny súd z obsahu správneho spisu nezistil, že by takého vyhodnotenie vykonané daňovými orgánmi nezodpovedalo predloženým a obstaraným dôkazom, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Žalobca v správnych žalobách zdôrazňoval ustanovenie článku VI. bod 4 Rámcovej zmluvy a poukazoval na časový okamih vyhotovenia faktúr, avšak v rozhodnutiach daňových orgánov je uvedená argumentácia, ku ktorej daňové orgány dospeli na základe vyhodnotenia aj iných dôkazov ako je Rámcová zmluva a predložené faktúry, a túto argumentáciu, ktorá bola podstatná pre závery preskúmavaných rozhodnutí, žalobca v správnych žalobách nerozporuje konkrétnymi žalobnými námietkami s konkrétnou skutkovou a právnou argumentáciou, ktorou by uvádzal, prečo by tieto závery, obsiahnuté v rozhodnutiach daňových orgánov nemohli obstáť.
93. V bode 34 správnej žaloby (tu bod 49. tohto rozsudku) žalobca uviedol, že v odvolaní zvýrazňoval, že má odvolací orgán pristupovať ku každému jednotlivému prípadu jednotlivo a osobitne hodnotiť predložené dôkazy, aby mohol dospieť k objektívnym skutočnostiam odzrkadľujúcim skutočný stav a
priebeh obchodných transakcií žalobcu, a to aj s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade AREX CZ. Takáto námietka nie je konkrétna a je opäť všeobecná. Je pravdou, že žalobca v odvolaní uvádzal, že závery judikatúry Súdneho dvora EÚ je potrebné aplikovať v konkrétnostiach, avšak z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že poukázal na závery judikatúry Súdneho dvora EÚ, a to aj na závery inej judikatúry Súdneho dvora EÚ ako poukazoval správca dane, a uviedol aj úvahu, ako v zmysle týchto záverov vec posúdil, prečo práve citované závery považoval pre vec za podstatné. Takto prednesenou žalobnou námietkou žalobca konkrétne nenamietal v čom spočívala chyba pri aplikácii záverov rozhodnutí Súdneho dvora EÚ na prejednávané veci žalovaným.
94. Z uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti správnych žalôb, a preto ich podľa § 190 SSP zamietol.
95. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania.
96. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.