Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-42-2014.pdf
PDF · 134.15 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/42/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom v Žiline, Pri Rajčianke 2927/8, proti odporcovi: T. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom T., Q. X/XXX, o zaplatenie sumy 2.332,40 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.082,80 eur spolu s 5,75 % - ným ročným úrokom z omeškania od 30.4.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 315,37 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 2.332,40 eur s prísl. z dôvodu, že odporca neoprávnene odoberal elektrickú energiu zo zariadenia pre verejný rozvod v odbernom mieste Q. X/NO v T., ČOM: 6059757. V súvislosti s tým mu bol neoprávnený odber elektriky vyfakturovaný faktúrou č. 2013 2320 041000150 splatnou dňa 29.4. 2013 vo výške 2.332,40 eur.
Súd priznal navrhovateľovi ním v konaní uplatnený nárok platobným rozkazom č. k. 7Ro/466/2013-12 zo dňa 14.1. 2014, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor, v ktorom žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť z dôvodu, že nemal vedomosť o neoprávnenom odbere elektrickej energie a protokol podpísal pod nátlakom rôznych vyhrážok zo strany oboch zamestnancov navrhovateľa, ktorý boli u neho doma na kontrole.
Dokazovaním vykonaným na pojednávaní vypočutím účastníkov, svedka Ing. Y. Q., oboznámením s obsahom listinných dôkazov, faktúry za neoprávnený odber elektriny zo dňa 15.4. 2013, Protokolom o zistení neoprávneného odberu č. NO 309542 zo dňa 8.4. 2013, listom adresovaným právnym zástupcom navrhovateľa odporcovi zo dňa 4.10. 2013, fotodokumentáciou (č. l. 45 - 47), faktúrou č. 4134990110, Vyhodnotením kvantitatívnych ukazovateľov (č. l. 59), výpisom z účtu VÚB banky (č. l. 60), Rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 27.11. 2012, 18.12. 2012 a 24.1. 2013, výpočtom škody, Čiastkovou zmluvou na dodávku služieb - výkon merania elektrickej energie a výmena elektromerov na rok 2013 s prílohou č. 1, Oznámením Národného jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi zo dňa 21.2. 2013, Prihláškou na odber elektriny a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
Odporca je od roku 1994 odberateľom zemného plynu na základe zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom v T. na odbernom mieste Q. X/NO, ČOM: 6059757. Vyplýva to z vyjadrení účastníkov konania ako i z Prihlášky na odber elektriny zo dňa 13.1. 1994 na meno odporcu.
Dňa 8.4.2013 bola vykonaná kontrola uvedeného odberného miesta. Kontrolu pre navrhovateľa vykonala spoločnosť SSE - Metrológia s.r.o. so sídlom v Žiline na základe Čiastkovej zmluvy na dodávku služieb - výkon merania elektrickej energie a výmena elektromerov na rok 2013 uzatvorenej dňa 1.2. 2013 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi navrhovateľom ako objednávateľom a spoločnosťou SSE
- Metrológia s.r.o. so sídlom v Žiline ako zhotoviteľ.
V rámci vykonanej kontroly bol zistený na odbernom mieste v T., Q. X/NO, ČOM: 6059757 neoprávnený odber elektrickej energie, keď bolo zistené trojfázové odbočenie z hlavného prívodu, z hlavného prívodného kábla medzi hlavnou kovovou skrinkou a elektromerom káblom 3 x 6 mm2 CT KT mimo elektromer do inštalácie rodinného domu vo vlastníctve odporcu. O neoprávnenom odbere elektrickej energie bol spísaný Protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č. NO 309542 (ďalej len „Protokol“), ktorý za spoločnosť SSE - Metrológia s.r.o. so sídlom v Žiline podpísali jej zamestnanci, ktorý neoprávnený odber zistili, Ing. Y. Q. a Y. F. a predmetný protokol na troch jeho miestach podpísal aj odporca.
Svojím podpisom na Protokole odporca potvrdil pravdivosť a správnosť údajov a opisu skutkového stavu uvedeného v Protokole a zároveň aj skutočnosť, že elektrickú energiu za uvedených podmienok odoberal a bol oboznámený s tým, že spôsob určenia výšky náhrady škody spôsobenej zisteným neoprávneným odberom elektriny je určený všeobecne záväzným predpisom. Súčasne podpisom Protokolu sa odporca zaviazal navrhovateľovi náhradu škody zaplatiť na základe vystavenej faktúry.
Následne navrhovateľ vystavil odporcovi za neoprávnený odber elektrickej energie dňa 15.4. 2013 faktúru č. 2013 2320 041000150 splatnú dňa 29.4. 2013 na sumu 2.332,40 eur, pozostávajúcu z vyčíslenej škody 2082,80 eur a zo zisťovacieho poplatku vo výške 249,60 eur.
V lehote splatnosti odporca fakturovanú sumu nezaplatil a to ani po doručenej výzve navrhovateľa zo dňa 4.10. 2013.
Faktúrou č. 4134990110 vystavenou spoločnosťou SSE - Metrológia s.r.o. so sídlom v Žiline zo dňa 6.5. 2013 bola navrhovateľovi fakturovaná suma 59.138,40 eur za kontrolu odberných miest za mesiac apríl 2013. Vyššie uvedenú sumu navrhovateľ spoločnosti SSE - Metrológia s.r.o. zaplatil dňa 24.5. 2013 (výpis z účtu na č. l. 60).
Pri výpočte škody vzniknutej navrhovateľovi za neoprávnený odber elektrickej energie odporcom, postupoval navrhovateľ v zmysle platnej vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MH SR“) č. 292/2012 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Denná spotreba bola vypočítaná podľa § 1 ods. 6 písm. b/, pretože neoprávnený odber bol realizovaný káblom napojeným na nemeraný prívod pred hlavným ističom. Podľa prúdovej zaťažiteľnosti vodiča CYKY 3x6 mm2 = 41 A (tabuľkový prepočet). Výpočet príkonu: 3 x 230 V x 41 A = 28,29 kW. Denná spotreba: 28,29 kW x 12 hodín = 339,48 kW/deň/Príkon x 12 hodín/. Doba trvania neoprávneného odberu vychádzala z § 1 ods. 4 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. Doba trvania bola stanovená od 1.3. 2013 do 8.4. 2013, spolu 39 dní. Z dôvodu priblíženia výpočtu ku skutočnej škode je doba skrátená z obdobia 183 dní len na 39 dní. Spotreba za 39 dní = 339,48 kW x 39 dní = 13 239 kW. Škoda sa vypočítala podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. Pri výpočte sa použili jednotkové ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny na rok 2013 pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy navrhovateľa, platné a aktualizované v roku 2013 a príslušné tarify podľa vyhlášky č. 292/2012 Z.z., § 1 ods. 2. Celková škoda vzniknutá navrhovateľovi vo výške 2.082,80 eur za obdobie od 1.3. 2013 do 8.4. 2013 predstavovala cenu elektriny na straty ACESTR 1,5 násobok (§ 1 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 292/2012 Z.z. a Cenník na rok 2013) vo výške 649,44 eur (13,239 MWh x 49,0547 eur za jednotku) a z regulovaných poplatkov (§ 1 ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 292/2012 Z.z. a Cenník na rok 2013): 1. tarify za distribuované množstvo elektriny 890,85 eur (13,239 MWh x 67,29 eur za jednotku), 2. tarify za straty pri distribúcii elektriny 133,43 eur (13,239 MWh x 10,0783 eur za jednotku), 3. tarify za prevádzkovanie systému 263,19 eur (13,239 MWh x 19,88 eur za jednotku), 4. tarify za systémové služby 105,25 eur (13,239 MWh x 7,95 eur za jednotku) a odvodu do NJF 40,64 eur (13,239 MWh x 3,07 eur za jednotku).
Jednotkové ceny vyššie uvedených fakturovaných položiek vychádzajú z Rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví so sídlom v Bratislave zo dňa 27.11. 2012 (č. l. 131) a zo dňa 27.11. 2012 (č. l. 128).
Navrhovateľ odôvodňoval nárok na zaplatenie tzv. zisťovacieho poplatku ust. § 1 ods. 7 vyhl. č. 292/2012 Z.z., podľa ktorého sa vypočítaná škody zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. Tieto náklady v zmysle Vyhodnotenia kvantitatívnych ukazovateľov za mesiac apríl 2013 (č. l. 59) mali predstavovať administráciu zákazky v systéme MOO 2 eurá, kontrolu OM „KOM“ MOO 59 eur a riešenie NO „KOM“ NN - MOO 147 eur.
Zástupca navrhovateľa na pojednávaní pred súdom predložil fotodokumentáciu (č. l. 45 - 47), tvrdiac, že ju vyhotovil Ing. Harcek v čase zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie odporcom. Tvrdil, že z predmetných fotografií je vidno, že bola zameraná záťaž aj na tých miestach, kde nešla elektrika do elektromera. Je z nich zrejmé takisto neoprávnené napojenie, ktoré bolo vykonané na predmetnom odbernom mieste. Odporca v čase, keď kontrola u neho bola vykonaná, predmetné osoby do domu vpustil, pričom je zrejmé, že na odbernom mieste sa nachádzali elektrospotrebiče, ktoré boli napojené aj v čase zisteného neoprávneného odberu energie. Odporca je zmluvným odberateľom elektrickej energie, pričom dodávateľom je spoločnosť Stredoslovenská energetika, a.s. V zmysle platnej právnej úpravy, škoda, ktorá vznikne neoprávneným odberom energie, vzniká distribútorovi elektrickej energie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví so sídlom v Bratislave č. 0003/2013/E-PP zo dňa 24.1. 2013 (č. l. 68), v zmysle ktorého, a to konkrétne bodu 8.5, článku 8, pri neoprávnenom odbere elektriny je povinný ten, kto elektrinu odoberá, uhradiť PDS (prevádzkovateľ distribučnej sústavy SSE-D) skutočne vzniknutú škodu, pričom v zmysle predmetného rozhodnutia je prevádzkovateľom distribučnej sústavy navrhovateľ. Škoda bola vyčíslená v zmysle § 1 ods. 6 písm. b/ vyhlášky č. 292/2012 Z. z. Skutočnú škodu v danom prípade nebolo možné vyčísliť, pretože neoprávnené napojenie na odbernom mieste zistené bolo vykonané ešte predtým, ako sa elektrická energia dostala do elektromeru. Konkrétne bolo zistené, že medzi hlavnou domovou poistnou skrinkou a elektromerom bola trojfázová odbočka smerujúca a ukončená do inštalácie rodinného domu a to káblom špecifikovanom v protokole, t. z., že bola vykonaná odbočka pred meraním, následkom čoho bola do odberného miesta dodávaná elektrická energia bez toho, aby viedla cez elektromer a teda bola zaznamenaná elektromerom. Súčasťou fakturovanej sumy je tiež zisťovací poplatok, ktorý predstavuje náklady navrhovateľa v súvislosti s neoprávneným odberom elektrickej energie, ktorý je tiež predmetom tohto konania a ktorý je vyčíslený v súlade s § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z. V predmetnom prípade uhradil navrhovateľ spoločnosti SSE - Metrológia, s.r.o. sumu 249,60 eur, ktorá v sebe zahŕňa v zmysle faktúry č. 4134990110 nasledovné položky: administrácia zákazky v systéme MOO v sume 2 eur bez DPH, kontrola odberného miesta v sume 59 eur bez DPH a riešenie neoprávneného odberu v sume 147 eur bez DPH. Tieto náklady navrhovateľa pozostávajú zo samotnej kontroly na odbernom mieste, zo zistenia neoprávneného odberu, z riešenia neoprávneného napojenia a z administrácie, t. z. vyhotovenie administrácie, podkladov pre navrhovateľa.
Navrhovateľ k výpočtu nároku navrhovateľa v konaní uplatnenom uviedol, že pri výpočte škody za neoprávnený odber sa postupovalo v zmysle platnej vyhlášky MH SR 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Škoda bola vyčíslená v zmysle § 1 ods. 6 písm. b/ vyhlášky, pretože neoprávnený odber bol realizovaný káblom napojeným na nemeraný prívod pred hlavným ističom. Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzifázami do 1 kW sa vypočíta tak, že ak nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny. V uvedenom prípade sa jednalo o prúdovú zaťažiteľnosť vodiča CYKY 3 x 6 mm, nakoľko uvedený kábel bol zistený na odbernom mieste, čiže podľa tabuľkového prepočtu je to 41 ampérov. Tabuľkový prepočet je stanovený podľa druhu vodiča a jeho priemeru. Ide o všeobecne známe informácie technického charakteru. Následne bol vypočítaný príkon 3 x 230 voltov x prúdová zaťažiteľnosť 41 ampérov, čo vychádza 28,29 kW. Z tejto hodnoty, teda 28,29 kW, sa následne vypočíta denná spotreba za 12 hodín, ide o časovú využiteľnosť. V zmysle § 1 ods. 6 písm. b/ vyhlášky 292/2012, ak nebola zistená dlhšia časová využiteľnosť ako 12 hodín, využije sa práve v zmysle vyhlášky týchto 12 hodín. Následne opätovne podľa cit. vyhlášky bola určená doba trvania neoprávneného odberu 39 dní. Oprávnením navrhovateľa je vyčísliť si škodu až za obdobie 183 dní, avšak z dôvodu priblíženia k skutočnej
škode, navrhovateľovi vyčíslili škodu za obdobie od začiatku kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, kedy bol neoprávnený odber elektrickej energie zistený, od 1.3.2013 do 8.4.2013. Následne sa pri výpočte škody použili jednotkové ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny na rok 2013 pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti ESS-D, a.s. platné a aktualizované v roku 2013 a taktiež sa použili príslušné tarify podľa vyhlášky v zmysle § 1 ods. 2. Výsledná fakturačná suma ako taká obsahuje jednotlivé položky v zmysle výpočtu, ide o cenu elektriny za straty 1,5 násobok v zmysle vyhlášky č. 292/2012 Z.z., § 1 ods. 2 písm. a/. Je to v podstate aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku. Následne predmetná žalovaná suma obsahuje tarifné poplatky a to tarifu za distribuované množstvo elektriny, tarifu za straty pri distribúcii elektriny, tarifu za prevádzkovanie systému, tarifu za systémové služby a odvod do Národného jadrového fondu. Čiže celkový súčet uvedených položiek je 2.082,80 eur. Pokiaľ sa v tabuľke výpočtu celkovej škody uvádza číslo 13,239, ide o spotrebu elektrickej energie za 39 dní v megawatt hodinách. Pokiaľ ide o ceny v eurách bez DPH za jednotku, tak ako je to uvedené v tabuľke výpočtu celkovej škody, vychádzali z cien elektrickej energie pre domácnosti za rok 2013, z Cenníka, ktorý v uvedenom období bol platný. Pokiaľ ide o zisťovací poplatok, ide o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny v zmysle vyhlášky 292/2012 Z.z., § 1 ods. 7 a predstavuje aj spolu s DPH sumu 249,60 eur a pozostáva z administrácie zákazky, ktorá zahŕňa prácu vo fakturačnom systéme, vyhľadanie odberného miesta, zapísania a uloženia údajov o neoprávnenom odbere, generovanie služobného príkazu na odpojenie prípojky kontroly odberného miesta a predstavuje sumu 2 eur bez DPH. Druhou položkou je kontrola odberného miesta maloodberateľa, ktorá zahŕňa kontrolu neporušenosti od prípojky až po odberné miesto do elektromerového rozvádzača po hlavný istič, kontrolu pravosti a neporušenosti podnikových a overovacích značiek, kontrolu štítkových a fakturačných údajov hlavného ističa a elektromera, kontrolu správnosti a funkčnosti zapojenia elektromera, meranie napätia, prúdov a záťaže za pomoci prístrojov a vystavenie písomného dokladu služobného príkazu v celkovej sume 59 eur bez DPH. Treťou položkou je samotné riešenie neoprávneného napojenia maloodberateľa, ide o zistenie miesta neoprávneného napojenia prístrojom, zistenie neoprávnenej manipulácie priestorom, odstránenie neoprávnenej manipulácie, odpojenie neoprávneného napojenia, odpojenie odberného miesta, vystavenia písomného dokladu protokolu o zistení neoprávneného odberu, vystavenie fotodokumentácie a vystavenie kalkulácie výpočtu škody v celkovej sume 147 eur bez DPH, spolu bez DPH ide o sumu 208 eur a s 20 % DPH spolu sumu 249,60 eur. Pokiaľ ide o konkrétne položky zisťovacieho poplatku, tieto vyplývajú z prílohy č. 1 k Čiastkovej zmluve na dodávku služieb - výkon merania elektrickej energie a výmena elektromerov na rok 2013 uzavretej medzi navrhovateľom ako objednávateľom a spoločnosťou SSE-Metrológia s.r.o. ako zhotoviteľom zo dňa 1.2.2013. Bližšia špecifikácia týchto položiek nevychádza zo žiadnej internej právnej normy, ide o úkony, ktoré sa pri každej z uvádzaných položiek vo všeobecnosti realizujú.
Odporca na pojednávaní pred súdom označil postup navrhovateľa pri zistení neoprávneného odberu elektrickej energie za protizákonný. Tvrdil, že zamestnanci navrhovateľa sa dostali násilím na jeho nehnuteľnosť, nevie, ako dlho boli na jeho pozemku, hoci v tom čase bol doma, nikto mu vstup na jeho pozemok neohlásil. Náhodne zamestnancov navrhovateľa zbadal, mali otvorenú skriňu, zhodený kryt z hodín a má vážne podozrenie, že tam manipulovali s hodinami. Myslel si, že ho prišli odpojiť od zdroja energie, pretože mal v minulosti nedoplatok 54,85 eur. Vravel im o tom nedoplatku s tým, že peniaze ešte nemá, ale že ich uhradí. Oni mu povedali, že to ich nezaujíma, že oni prišli za účelom „nejakého iného odberu a že ako sa dohodneme“. Tvrdili mu, že ak sa nedohodnú, mohlo by to pre neho skončiť zle, mohol by byť odpojený od elektriny. Jeden z pracovníkov potom odišiel nabok a začal niekde telefonovať. Bol v strese, má matku na smrteľnej posteli, nonstop potrebuje starostlivosť, je jej opatrovateľom. Prosil ich, aby mu elektriku nechali. Išiel potom do kuchynky, kde sú hodiny, kde za ním prišiel pán od navrhovateľa, ktorý mu povedal, aby v tej miestnosti rozbúral stenu, že ak to neurobí, v momente ho odpoja a vyhrážali sa mu políciou. Bol zúfalý, doniesol šrovbovák a kladivo a búchal do steny na tých miestach, kde mu to bolo ukázané. Keď sa stena rozbila, videl tam nejaký kábel. Pán od navrhovateľa zobral nožnice a kábel rozsekol a stále chcel, aby sa s ním dohodol. V priebehu celého konania odporca tvrdil, že žiaden zásah do elektriny nerobil. Káble v dome boli zapojené od začiatku tak, ako to bolo pri kontrole zistené, keď sa dom postavil, mal 10 rokov, takže nemôže niesť žiadnu zodpovednosť aj za prípadný neoprávnený odber energie. Protokol mu bol predložený tým pánom, ktorý s ním bezprostredne nekomunikoval, po jeho vypísaní ho podpísal. Neprečítal si ho však, pretože vtedy nemal okuliare. Protokol podpísal z dôvodu, že bol zastrašovaný, že ho vypnú. Keď podpisoval Protokol, bol v tom, že ide podpisovať len to, čo konkrétni zamestnanci navrhovateľa na mieste samom namerali. Nebol si vedomý toho, že podpisom Protokolu deklaruje svoj súhlas s neoprávneným odberom
elektrickej energie. Je zmluvným odberateľom elektrickej energie pred uvedené odberné miesto. Bolo tomu tak aj v čase kontroly dňa 8.4.2013. Tvrdil, tiež, že pri kontrole neoprávneného odberu elektrickej energie prítomní zamestnanci od navrhovateľa na neho útočili, robili na neho tlak, vydierali ho tým, že povedali, že ho odpoja, využili pritom jeho situáciu, v ktorej bol, bol v strese. Keby im neukázal chorú matku v posteli, boli by ho zrejme odpojili.
Odporca tiež na pojednávaní predchádzajúcom pojednávaniu, na ktorom bolo vo veci vyhlásené rozhodnutie vo veci samej tvrdil, že pred vypočutím svedka Ing. Q. na pojednávaní, pred pojednávacou miestnosťou, sa tento svedok rozprával s právnou zástupkyňou navrhovateľa a táto mu „ozrejmovala celú situáciu“, no pred a ani po výpovedi svedka na pojednávaní, jeho výpoveď odporca nijako nenamietal. Odporca tento svoj postoj „vysvetlil“ tým, že ho napadnúť výpoveď svedka nenapadlo, myslel si, že vec súd spravodlivo vyrieši a takisto počítal s tým, že právna zástupkyňa navrhovateľa sa bude zúčastňovať pojednávaní vo veci. Z dôvodu, že svedok Ing. Harcek nemal žiaden vzťah k účastníkom konania (nie je zamestnancom navrhovateľa a s odporcom sa prvý raz stretol až pri kontrole odberného miesta) a že jeho výpoveď, ktorá nebola v rozpore s výpoveďou odporcu, naopak bola v súlade s predloženým Protokolom a fotodokumentáciou, nevidel súd dôvod výpoveď svedka akokoľvek spochybňovať.
Z výpovede svedka Ing. Milana Harceka mal súd zistené, že je zamestnancom spoločnosti SSE - Metrológia s.r.o. a bolo tomu tak aj v apríli 2014. V tom čase pracoval na pozícii Kontrola odberateľských miest. Po vzhliadnutí Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 8.4.2013 potvrdil, že na Protokole sa nachádza aj jeho podpis. Na kontroly chodili často. Každý mesiac išlo o 30 až 40 neoprávnených odberov. Väčšinou chodievali na kontrolu dvaja a niekedy aj traja. Nechodil na kontroly vždy s tým istým človekom. T. F. pozná, chodil aj s ním na kontroly neoprávneného odberu. Po oboznámení sa s Protokol a fotodokumentáciu k veci uviedol, že z hlavného nemeraného prívodu bolo odbočené troma fázami pred elektromerom do inštalácie rodinného domu. Boli tam namerané nejaké záťaže. Predmetný Protokol vypisoval on. Vie, že sa mala elektrika u odporcu vypnúť, lebo bol narušený hlavný prívodný kábel. Volalo sa jeho nadriadenému priamo na mieste, ten tiež niekomu telefonoval, kvôli chorobe matky odporcu naozaj odporca od elektriny odpojený nebol. Odporca s nimi vtedy spolupracoval. Podľa neho si bol vedomý toho, že neoprávnene odoberá elektrinu. Miesto neoprávneného odberu sám v stene vysekal. Namerali prístroj, ktorý je na fotografii č. 3 a 5, ide o KYORITSU, na elektromery boli nulové záťaže a na poistkovej skrinke boli namerané záťaže L1 8,6 ampéra, L2 0,2 ampéra, L3 9,3 ampéra. Jednoznačne išlo o neoprávnený odber. Nevedel sa vyjadriť k tomu, ako dlho mohol byť realizovaný takýto odber elektrickej energie, mohlo to byť aj niekoľko rokov. Nie je možné zistiť nejaké podozrenie neoprávneného odberu elektrickej energie, ide to mimo samotných hodín. Tvrdil, že z ich strany nebol a ani nemohol byť realizovaný žiaden nátlak, ani zastrašovanie odporcu. Nepamätal sa, že by bol v čase ich kontroly nejaký problém s odporcom, odporca protokol podpísal, pričom neoprávnený odber bol úplne zrejmý. Odporcovi naopak vyšli v ústrety a od elektrickej energie ho neodpojili. Ich postup je taký, že pokiaľ je bránka otvorená, idú skontrolovať elektromer, je to ich zariadenie. Neoprávnený odber sa musí odstrániť, preto po jeho zistení vyzvali odporcu, aby tento odber sa odstránil, inak by museli elektriku vypnúť. Preto aj odporcu vyzvali, aby v mieste, kde neoprávnený odber bol, vybúral do steny dieru. Prax býva u nich taká, že buď neoprávnený odberateľ protokol o zistení neoprávneného odberu podpíše alebo nie, v tom prípade však potrebujú nestranného svedka a v takých prípadoch volajú políciu. Je možné, že o tejto možnosti odporcu informovali. Pokiaľ ide o nemeranú elektrinu, je to zrejmé z fotografie č. 8. Z tejto fotografie je zrejmý kábel označený červenou ceruzou, ktorý ide do hodín, odbočenie je zrejmé na pravej strane na fotografii v označenom mieste modrým perom. Poistkové skrinky sú na obrázku č. 3, 4 a 5, záťaže sú tam merané pri vypnutom hlavnom ističi pred elektromerom. Elektromer bol vypnutý, napriek tomu tam elektrika stále bola. Pokiaľ je hlavný istič pred elektromerom vypnutý a v elektromery nie je žiaden prúd, nemôže sa ani natáčať spotreba elektriny a v poistkovej skrinke však boli namerané záťaže 8,6; 0,2 a 8,3 ampéra, čo je zrejmé z fotografií 3, 4 a 5. Bolo odbočené medzi poistkovou skrinkou a elektromerom z hlavného nemeraného káblu pred elektromerom do inštalácie rodinného domu. Všetky elektrospotrebiče uvedené na obrázku č. 13 napriek vypnutiu hlavného ističa boli stále pod elektrickou energiou. Pokiaľ ide o neoprávnené napojenie, nebolo vykonané toto v elektromere ale pred elektromerom. Nikdy nikoho nenútili na podpis protokolu, ide vždy o slobodné rozhodnutie odberateľa. Časť inštalácie podľa zistenia Protokolu išla normálne, časť bola napojená mimo. Na mieste samom odstránili kábel, prostredníctvom ktorého bol realizovaný neoprávnený odber energie.
Podľa § 46 ods. 1 písm. b/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (účinného v čase zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie), neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny.
Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (účinného v čase zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie), pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i/.
Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny energetike (účinného v čase zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie), škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa ods. 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny energetike (účinného v čase zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie), cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a/ jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b/ najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobranú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c/ ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny energetike (účinného v čase zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie), celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
Podľa § 1 ods. 6 písm. b/ vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny energetike (účinného v čase zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie), denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.
Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny energetike (účinného v čase zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie), k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne len sčasti. V konaní bolo nepochybne preukázané, že odporca je odberateľom elektrickej energie na odbernom mieste v T., Q. 6. Dňa 8.4. 2013 bolo kontrolou zistené, že odporca neoprávnene odoberal od navrhovateľa časť elektrickej energie. Okrem Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie o tom svedčí aj predložená fotodokumentácia zo strany navrhovateľa a výpoveď svedka Ing. Q., ktorý neoprávnený odber elektrickej energie odporcom zistil. Kontrolu pre navrhovateľa vykonala spoločnosť SSE - Metrológia s.r.o., so sídlom v Žiline, a to na základe Čiastkovej zmluvy na dodávku služieb - výkon merania elektrickej energie a výmena elektromerov na rok 2013, uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Za tieto úkony si uvedená spoločnosť fakturovala sumu 249,60 eur (s DPH) a to v rámci faktúry č. 4134990110. Uvedenú sumu navrhovateľ uhradil dňa 24.5. 2013.
Odber elektriny bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, je v zmysle § 46 ods. 1 písm. b/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považované za neoprávnený odber elektriky. V zmysle ust. § 46 ods. 2 citovaného zákona, je odberateľ povinný uhradiť navrhovateľovi skutočne vzniknutú škodu. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriky, súd preto neskúmal zavinenie odporcu (t.j. či práve odporca realizoval zásah do elektroinštalácie v jeho dome).
Dňa 8.4.2013 bol neoprávnený odber elektrickej energie odporcom jednoznačne preukázaný výpoveďami navrhovateľa, svedka Ing. Q., z vyhotovenej fotodokumentácie na mieste samom ale aj zo samotného Protokolu, ktorý odporca podpísal. Obranu odporcu v konaní považoval súd za účelovú, smerujúcu k tomu, aby sa vyhol povinnosti uhradiť navrhovateľovi vzniknutú škodu. V tejto súvislosti treba uviesť, že odporca v skutočnosti ani nevylúčil možnosť neoprávneného odberu elektrickej energie, pričom jeho tvrdenia o tom, že o neoprávnenom odbere nevedel sú právne bezvýznamné z dôvodu jeho objektívnej zodpovednosti za škodu ako odberateľa elektrickej energie na kontrolovanom odbernom mieste. Z výpovedí odporcu i svedka Ing. Q. nič nenasvedčuje tomu, že by kontrola neoprávneného odberu elektrickej energie u odporcu bola neštandardná a pokiaľ bol v čase kontroly odporca, ako sám tvrdil, v strese a Protokol podpísal pod určitým tlakom (mal chorú matku, mohlo mu byť aj pohrozené zavolaním polície ap.), nič to nemení na skutočnosti, že neoprávnený odber elektrickej energie odporcom zistený bol. Odporca v konaní nijako nepreukázal, že by pri kontrole odberného miesta sa mu konkrétne osoby vyhrážali, že by ho do niečoho nútili, že by ho zastrašovali. Naopak, v konaní bolo preukázané, že miesto, kde neoprávnený odber elektrickej energie bol zistený, vysekal do steny sám odporca, že na jeho žiadosť kvôli chorej matke od elektriny odpojený nebol a že na miesto samé nebolo potrebné volať ani políciu.
Škodu, ktorá navrhovateľovi neoprávneným odberom elektrickej energie zo strany odporcu vznikla, navrhovateľ vyčíslil v zmysle § 1 ods. 6 písm. b/ citovanej vyhlášky, pretože neoprávnený odber bol realizovaný káblom napojeným na nemeraný prívod pred hlavným ističom. Dennú spotrebu pri neoprávnenom odbere elektriny (odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzifázami do 1 kW) vypočítal tak, že vychádzal z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých bol uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny. V uvedenom prípade išlo o prúdovú zaťažiteľnosť vodiča CYKY 3 x 6 mm, pretože takýto kábel bol zistený na odbernom mieste (podľa Protokolu), čiže podľa tabuľkového prepočtu je to 41 ampérov (tabuľkový prepočet je stanovený podľa druhu vodiča a jeho priemeru). Následne navrhovateľ vypočítal príkon 3 x 230 voltov x prúdová zaťažiteľnosť 41 ampérov, pričom výsledok predstavoval 28,29 kW. Z tejto hodnoty, teda 28,29 kW, následne vypočítal dennú spotreba za 12 hodín (časová využiteľnosť). V zmysle § 1 ods. 6 písm. b/ vyhlášky č. 292/2012, z dôvodu, že nebola zistená dlhšia časová využiteľnosť ako 12 hodín, vychádzal navrhovateľ v zmysle vyhlášky z týchto 12 hodín. Následne opätovne podľa cit. vyhlášky určil dobu trvania neoprávneného odberu na 39 dní. Oprávnením navrhovateľa bolo vyčísliť si škodu až za obdobie 183 dní, avšak z dôvodu priblíženia k skutočnej škode, navrhovateľovi vyčíslili škodu za obdobie od začiatku kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, kedy bol neoprávnený odber elektrickej energie zistený, od 1.3.2013 do 8.4.2013. Následne pri výpočte škody použil navrhovateľ jednotkové ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny na rok 2013 pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti ESS-D, a.s. platné a aktualizované v roku 2013 a taktiež použil príslušné tarify podľa vyhlášky v zmysle § 1 ods. 2. Výsledná fakturačná suma ako taká obsahuje jednotlivé položky v zmysle výpočtu, ide o cenu elektriny za straty 1,5 násobok v zmysle vyhlášky č. 292/2012 Z.z., § 1 ods. 2 písm. a/.
Ide o aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku. Následne predmetná žalovaná suma obsahuje tarifné poplatky a to tarifu za distribuované množstvo elektriny, tarifu za straty pri distribúcii elektriny, tarifu za prevádzkovanie systému, tarifu za systémové služby a odvod do Národného jadrového fondu.
Výška škody vzniknutej navrhovateľovi bola teda navrhovateľom vypočítaná správne tak ako je to uvedené aj vyššie, nasledovne: Podľa prúdovej zaťažiteľnosti vodiča CYKY 3x6 mm2 = 41 A (tabuľkový prepočet). Výpočet príkonu: 3 x 230 V x 41 A = 28,29 kW. Denná spotreba: 28,29 kW x 12 hodín = 339,48 kW/deň/Príkon x 12 hodín/. Doba trvania neoprávneného odberu vychádzala z § 1 ods. 4 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. a bola stanovená od 1.3. 2013 do 8.4. 2013, spolu na 39 dní. Spotreba za 39 dní = 339,48 kW x 39 dní = 13 239 kW. Škoda sa vypočítala podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. Pri výpočte sa použili jednotkové ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny na rok 2013 pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy navrhovateľa, platné a aktualizované v roku 2013 a príslušné tarify podľa vyhlášky č. 292/2012 Z.z., § 1 ods. 2. Celková škoda vzniknutá navrhovateľovi vo výške 2.082,80 eur za obdobie od 1.3. 2013 do 8.4. 2013 predstavovala cenu elektriny na straty ACESTR 1,5 násobok (§ 1 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 292/2012 Z.z. a Cenník na rok 2013) vo výške 649,44 eur (13,239 MWh x 49,0547 eur za jednotku) a z regulovaných poplatkov (§ 1 ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 292/2012 Z.z. a Cenník na rok 2013): 1. tarify za distribuované množstvo elektriny 890,85 eur (13,239 MWh x 67,29 eur za jednotku), 2. tarify za straty pri distribúcii elektriny 133,43 eur (13,239 MWh x 10,0783 eur za jednotku), 3. tarify za prevádzkovanie systému 263,19 eur (13,239 MWh x 19,88 eur za jednotku), 4. tarify za systémové služby 105,25 eur (13,239 MWh x 7,95 eur za jednotku) a odvodu do NJF 40,64 eur (13,239 MWh x 3,07 eur za jednotku). Jednotkové ceny vyššie uvedených fakturovaných položiek vychádzajú z Rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví so sídlom v Bratislave zo dňa 27.11. 2012 (č. l. 131) a zo dňa 27.11. 2012 (č. l. 128). Celkový súčet vyššie uvedených položiek predstavuje potom výšku škody vzniknutú navrhovateľovi neoprávneným odberom elektrickej energie vo vyššie uvedenom období odporcom, predstavujúcej sumu 2.082,80 eur, na ktorú mal navrhovateľ nárok a ktorú sumu súd uložil odporcovi navrhovateľovi zaplatiť.
Súčasťou navrhovateľom odporcovi fakturovanej sumy bol tiež zisťovací poplatok, ktorý predstavoval náklady navrhovateľa v súvislosti s neoprávneným odberom elektrickej energie, ktorý bol tiež predmetom tohto konania a ktorý navrhovateľ vyčíslil v súlade s § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z. V predmetnom prípade uhradil navrhovateľ spoločnosti SSE - Metrológia, s.r.o. sumu 249,60 eur spolu s DPH, ktorá v sebe zahŕňa v zmysle faktúry č. 4134990110 nasledovné položky: administrácia zákazky v systéme MOO v sume 2 eur bez DPH, kontrola odberného miesta v sume 59 eur bez DPH a riešenie neoprávneného odberu v sume 147 eur bez DPH. Tieto náklady navrhovateľa pozostávajú zo samotnej kontroly na odbernom mieste, zo zistenia neoprávneného odberu, z riešenia neoprávneného napojenia a z administrácie, t. z. vyhotovenie administrácie, podkladov pre navrhovateľa. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, tak, ako i v iných obdobných prípadoch, výška zisťovacieho poplatku bola vypočítaná v zmysle metodického pokynu č. 8/2006 tak, že celkové náklady spojené so všetkými kontrolami vykonanými v období konkrétneho mesiaca v roku sa vydelili počtom zistených neoprávnených odberov (vyplýva to z faktúry č. 4134990110 zo dňa 30.4. 2013, ktorou bola fakturovaná navrhovateľovi suma 59.138,40 eur za kontrolu odberných miest za mesiac apríl 2013, vyhodnotenia kvantitatívnych ukazovateľov za mesiac apríl 2013 a z výpisu VÚB banky zo dňa 24.5. 2013 o zaplatení sumy 59.138,40 eur navrhovateľom spoločnosti SSE-Metrológia, s.r.o.). V tejto časti sporu súd návrh navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. Navrhovateľ má voči odporcovi nárok na zaplatenie nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny, za ktorý odporca zodpovedá. V konaní si však navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie sumy, ktorá predstavuje priemer nákladov, ktoré vznikli v súvislosti so všetkými uskutočnenými kontrolami za obdobie apríl 2013 na rôznych odberných miestach. Nejde teda o náklady, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti so zisťovaním neoprávneného odberu u odporcu. Predpokladom nároku na náhradu škody pritom je okrem protiprávneho úkonu (neoprávnené napojenie sa na elektroinštaláciu) a vzniknutej škody (neoprávnený odber) aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou. V časti o zaplatenie sumy 249,60 eur navrhovateľ takúto príčinnú súvislosť nepreukázal, preto súd v tejto časti jeho nárok považoval za nedôvodný a v tejto časti ho zamietol. Podľa názoru súdu, takýto nárok navrhovateľovi nevyplýva ani zo zákona o energetike a ani z vyhl. č. 292/2012 Z.z. a metodický pokyn, podľa ktorého navrhovateľ pri určení výšky tohto poplatku zrejme postupoval, je internou smernicou navrhovateľa, ktorá nie je záväzná pre tretie osoby. Navyše, navrhovateľ si túto časť nároku od odporcu uplatnil skôr (faktúrou splatnou dňa 29.4. 2013), než ju sám zaplatil spoločnosti SSE - Metrológia, s.r.o. (24.5. 2013).
Odporca nárok navrhovateľa (v časti o zaplatenie 2.082,80 eur) nezaplatil riadne a včas, preto sa s plnením dostal do omeškania. Navrhovateľovi preto vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Odporca sa dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 2013 2320 041000150, t.j. od 30.4. 2013. K tomuto dňu bol úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne.
Na základe všetkých uvedených skutočností preto súd rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.082,80 eur spolu s 5,75 % - ným ročným úrokom z omeškania od 30.4. 2013 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti nárok navrhovateľ ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 2.332,40 eur, priznaná mu bola suma 2.082,80 eur. Jeho úspech v konaní potom predstavuje 89,30 %, odporca bol úspešný v 10,70 % - ách. Prevažný úspech v konaní mal teda navrhovateľ a jeho čistý úspech predstavuje 78,60 % (89,30 % - 10,70 %). Navrhovateľovi vznikli v konaní trovy v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania v sume 139,50 eur a trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 261,74 eur (2 úkony právnej služby po 101,25 eur - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, 2 x paušál po 7,81 eur + 20 % DPH), spolu trovy konania vo výške 401,24 eur. 78,60 % zo sumy 401,24 eur predstavuje sumu 315,37 eur. V takejto výške súd navrhovateľovi náhradu trov konania aj priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu vo dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).