Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/540/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: RNDr. Michal Fano, nar. XX. XX. XXXX, bytom N. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária AK Hrabovská s.r.o., so sídlom Bratislava, Jakubovo námestie č. 9, IČO: 47 251 476, proti žalovanému: Prover, s.r.o., so sídlom FMFI UK, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 35 800 020, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Burocim, advokátom, so sídlom M. I. O., ul. H. č. X, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa 2. decembra 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. -156 zo dňa 19. júna 2014, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -129 zo dňa 02. 12. 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. -156 zo dňa 19. 06. 2014 rozhodol, že žalovaný je povinný odstrániť z webovej stránky www.prover.sk údaj: RNDr. Michal Fano. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd uložil povinnosť odstrániť z webovej stránky www.prover.sk <http://www.prover.sk> údaj: RNDr. Michal Fano, lebo uznal spojenie mena žalobcu RNDr. Michal Fano s obchodnou spoločnosťou žalovaného ako zásah do osobnostných práv žalobcu, že ohrozuje potencionálnu elektronickú komunikáciu žalobcu s inými osobami, ktoré môžu práve v dôsledku tohto spojenia považovať elektronickú adresu žalovaného zároveň za elektronickú adresu žalobcu. V praktických následkoch tohto stavu ide o zásah do súkromia žalobcu podľa ust. , keďže na základe tohto stavu sa žalovaný v budúcnosti môže oboznamovať so správami, ktoré budú žalovanému doručené v mylnom predpoklade, že u neho žalobca pôsobí. Následok tohto stavu nie je závažnejší, než aby odôvodňoval upustenie od tohto neoprávneného zásahu podľa , ako je primerane predmetom žaloby. Samotné spájanie mena žalobcu s obchodnou spoločnosťou žalovaného v zmysle zaväzujúceho výroku tohto rozsudku má rozhodujúci dopad práve na dezinformáciu iných osôb, ktoré by zamýšľali byť predovšetkým v elektronickom kontakte práve so žalobcom, ale v skutočnosti by boli v elektronickom kontakte so žalovaným. To, že k tomuto kontaktu na základe spojenia mena žalobcu s obchodnou spoločnosťou žalovaného môže viesť, mal súd zistené sám praktickou operatívnou „ohliadkou“ v počítači v priebehu pojednávania 23. 10. 2013. Vzhľadom na to, že elektronická forma komunikácie je v súčasnej spoločnosti pomerne ľahko dostupná a lacná, resp. až zásadne bezodplatná, súd uznal potenciálny zásah do súkromia žalobcu v tom zmysle, že elektronický kontakt

žalovaného, ktorý by bol inými osobami ako novými návštevníkmi elektronickej stránky žalovaného vyhľadateľný na základe spájania mena žalobcu a obchodnej spoločnosti žalovaného, by mohol byť považovaný za elektronický kontakt žalobcu. To by mohlo viesť k ohrozeniu nielen pracovnej, ale aj súkromnej komunikácie žalobcu. V tejto súvislosti súd osobitne neuznal právnu argumentáciu žalovaného v zmysle ktorej by sa aj iné osoby mohli volať RNDr. Michal Fano, a teda toto označenie v spojení s obchodnou spoločnosťou žalovaného, že neurčuje dostatočne osobu žalobcu. K tomuto súd poznamenal, že osobnosť každého človeka je primerane spojená aj s jeho minulosťou a minulosť žalobcu je prakticky definovaná aj jeho minulým pôsobením ako spoločníka a konateľa žalovaného. Preto žalobca uvedením jeho mena v spojení s obchodnou spoločnosťou žalovaného je takto označený jednoznačne a na zvrátenie tohto konštatovania žalovaný predovšetkým nad rámec svojej hypotetickej námietky nepreukázal konkrétne, že by aj iná osoba spojená s obchodnou spoločnosťou žalovaného sa volala RNDr. Michal Fano.

Súd zamietol žalobu v prakticky samostatnej časti týkajúcej sa požiadavky na odstránenie predmetného telefónneho čísla z webovej stránky žalovaného, lebo žalobca nepreukázal právne vzťahy konkrétne spojené s obstaraním služieb telefónneho operátora spojených práve s užívaním tohto telefónneho čísla. Považoval za pravdivé, že v tejto súvislosti sa do značnej miery dalo vychádzať zo zhodných tvrdení účastníkov a bez preukázania ďalších podrobností bolo nesporné, že žalobca obstaral služby telefónneho operátora spojené s týmto predmetným telefónnym číslom pre obchodnú spoločnosť žalovaného. Podľa názoru súdu bolo vhodné navyše poznamenať, že tento stav nasvedčuje práve tomu, že právo na ďalšie užívanie telefónnych služieb spojených s týmto telefónnym číslom má práve obchodná spoločnosť žalovaného. Aj keď žalobca v tejto súvislosti argumentoval ustanovením bodu 12 interných pravidiel, tak tieto predovšetkým nemôžu priamo zvrátiť stav vlastníctva, resp. postavenia oprávneného z predmetných telefónnych služieb s dopadom predovšetkým na právne vzťahy medzi telefónnym operátorom a objednávateľom, resp. užívateľom týchto telefónnych služieb. Navyše v podrobnostiach v tejto súvislosti žalobca nepreukázal, či telefónne služby spojené s predmetným telefónnym číslom boli zakúpené do, alebo od dátumu podpísania týchto interných pravidiel.

Napokon aj vo zvyšnom prakticky samostatnom predmete žaloby týkajúcom sa používania aliasu fano@prover.sk sa súd priklonil k zamietnutiu žaloby, lebo vyhodnotil, že týmto používaním elektronickej adresy žalovaného aj po zániku postavenia žalobcu ako spoločníka a konateľa v obchodnej spoločnosti žalovaného nedochádza k zásahom do osobnostných práv žalobcu. Podľa súdu je pravdou, že takto zložená elektronická adresa zahrňuje práve alias, teda časť pred symbolom @ v elektronickej adrese, ktorý je priezviskom žalobcu. S tým spojené právne hodnotenie je však spojené s predpokladom, ktorý potvrdil samotný žalobca, že túto elektronickú adresu používal ako adresu aj jeho súkromnej, aj pracovnej pošty. V tejto súvislosti podľa názoru súdu stačí čo i len čiastočne pracovný charakter tejto elektronickej adresy, aby predovšetkým zostal zachovaný kontakt obchodnej spoločnosti žalovaného s jej klientmi získanými už za obdobia, keď v obchodnej spoločnosti žalovaného pôsobil žalobca. Pritom prakticky práve vzhľadom na pomernú dostupnosť a operatívnosť tejto formy komunikácie je predovšetkým vecou žalobcu, aby osoby, s ktorými komunikuje súkromne, informoval, že za daných okolností má on sám inú elektronickú adresu. Nie je úlohou súdu riešiť obchodnoprávny spor medzi žalobcom a žalovaným, najmä v podobe, v akej žalovaný namietal žalobcovi porušenie zákazu konkurencie, k čomu zachovanie elektronickej adresy zahŕňajúcej alias označujúci priezvisko žalobcu sa javí byť odvetou súčasného konateľa žalovaného, ale podľa vyhodnotenia súdu napokon v súlade s právami žalovaného ako obchodnej spoločnosti. V tejto príbuznej súvislosti bolo však zo strany súdu vhodné poznamenať, že pokiaľ by dezinformácia opačných účastníkov tejto elektronickej komunikácie mala spočívať v tom, že žalobca už nie je spoločníkom ani konateľom žalovaného, tak nad rámec praktických riešení poznamenaných v rámci tohto predmetu konania je prakticky tiež vecou žalobcu, aby pre účely svojej pracovnej komunikácie si zaviedol inú elektronickú adresu, o ktorej by informoval svojich obchodných partnerov, ktorá by existovala aj popri tejto predmetnej elektronickej adrese. Podľa názoru súdu v naznačených širších súvislostiach by išlo o spravodlivú požiadavku informovania klientov, ktorí boli v minulosti zrejme získaní žalobcom, ale pre žalovaného, o zmene pomerov na strane žalovaného charakterizovaných práve odchodom žalobcu. Čiže v tomto sa súd priklonil k ďalšej možnosti žalovaného zachovať elektronickú adresu zahŕňajúcu alias označujúci priezvisko žalobcu, ale toto používanie nemôže byť pre subjekty novo navštevujúce elektronické stránky žalovaného spojené s menom žalobcu, ako súd odôvodnil vo vyhovujúcej časť žaloby vyššie.

Osobitne vo vzťahu k realizovateľnosti uloženého správania podľa zaväzujúcej časti tohto rozsudku súd vychádzal z oboznámenej súčinnosti so spoločnosťou GLOBAL IT, v zmysle ktorej je toto správanie práve v možnostiach a súčasťou práv súčasného konateľa žalovaného. Čas získania týchto práv by už v podrobnostiach maximálne mohol byť významný pre rozhodovanie o trovách konania, ale nie o rozhodovaní vo veci samej. Navyše na základe vykonaného dokazovania nie je dôvod neveriť poskytovateľovi tejto súčinnosti, že bolo v možnostiach a zároveň právom súčasného konateľa žalovaného už od 01. 06. 2010. Na veci nič nemenila ani nedostupnosť prístupu konštatovaná súčasným konateľom žalovaného na pojednávaní s jeho ukážkou postupu v počítači, lebo táto momentálna dostupnosť je vecou operatívneho riešenia pri primeranej aktivite súčasného konateľa žalovaného. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka konateľa tejto spoločnosti Ing. Zoltána Balogha z dôvodu nadbytočnosti, keďže relevantné otázky spojené s obsahom tejto súčinnosti sú všetky spojené s výkonom rutinnej činnosti, u ktorej bolo prirodzené vyžiadať si zistiteľné informácie bez ohľadu na okolnosti ich pripomenutia, takže nebolo potrebné skúmať špecificky zapamätané skutočnosti konkrétnym svedkom.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , ďalej len „“ keď boli čiastočne úspešné obidve sporové strany, pričom miera tohto úspechu je vzájomne nevyčísliteľná. Za týchto okolností súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obidvaja účastníci konania.

Žalovaný v odvolaní mal za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ mu uložil povinnosť odstrániť meno žalobcu z webovej stránky www.prover.sk <http://www.prover.sk>. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na webovej stránke v časti kontakt sa nachádza len meno žalobcu a žiaden iný identifikačný údaj. Mal za to, že osoba žalobcu nie je len na základe mena priamo identifikovateľná, nakoľko sa s menom nespája žiaden iný identifikačný údaj. Určiteľnosť osoby sa pritom posudzuje z pohľadu tretích osôb a samozrejme nie z pohľadu účastníkov konania. Súd sa podľa názoru žalovaného i nedostatočne zaoberal existenciou zásahu do osobnosti žalobcu, jeho občianskej cti, súkromia a mena. K žiadnemu zásahu totiž nedošlo. Uvedenie mena žalobcu v spojení so spoločnosťou Prover, s.r.o. nemôže byť v žiadnom prípade zásah do jeho osobnostných práv, nakoľko ide o pravdivý údaj o tom, že táto osoba bola pre túto spoločnosť aktívna ako spoločník a konateľ. Tento údaj je zjavný i z obchodného registra a meno žalobcu bude už vždy spojené s uvedenou spoločnosťou, nemohlo preto dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcu. V spojení s menom žalobcu sa na webovej stránke neuvádzajú žiadne iné údaje, teda ani nepriamo nedochádza k vzniku akéhokoľvek hanlivého kontextu.

Žalovaný považoval za nesprávne aj rozhodnutie v časti náhrady trov konania. V tejto súvislosti poukázal na motiváciu žalobcu k podaniu žaloby, ktorý si ako je už z vykonaného dokazovania zjavné, založil počas toho ako bol konateľom Prover, s.r.o., obchodnú spoločnosť Prover SK, s.r.o., pričom toto konanie je predmetom súdneho ale i trestného konania pre jeho porušenie zákazu konkurencie podľa . Motivácia žalobcu k podaniu žaloby spočíva v tom, že starí klienti spoločnosti Prover, s.r.o., ktorých všetkých prevzal na novú spoločnosť Prover SK, s.r.o. mali zmätok, pre ktorú spoločnosť žalobca vykonáva činnosť. Navyše, v čase kedy bola podaná žaloba, bol ešte žalobca spoločníkom žalovaného, čo je zjavné i z výpisu z obchodného registra. Žalobca sa teda domáhal odstránenia údajov ešte v čase, keď jeho spojenie so žalovaným bolo vo vzťahu spoločník - obchodná spoločnosť. Je vylúčené, aby toto spojenie vyvolávalo akékoľvek zásahy do osobnostných práv. Žalobca prestal byť spoločníkom až 03. 01. 2012, pričom žaloba bola podaná 29. 04. 2011. Žalovaný teda ani v tejto časti žaloby podľa nedal príčinu žalobcovi k podaniu žaloby. Túto príčinu nedal už i len z dôvodu, že žalobca priznal na pojednávaní, že pokiaľ sa prihlasovacie údaje k rozhraniu webovej stránky nezmenili, tak má možnosť tieto údaje odstrániť i svojpomocne. Pokiaľ by sa teda súd zaoberal pomerom úspechu žalobcu k jeho neúspechu, musel by mu priznať aspoň čiastočnú náhradu trov konania.

Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie alebo zmenil a žalobu ako celok zamietol a priznal mu náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu podal odvolanie v časti, v ktorej bol zamietnutý jeho návrh.

Podľa neho k tvrdeniu súdu, čo sa týka odstránenia údaja o telefónnom čísle XXXX XXX XXX. súd nemal za preukázané právne vzťahy spojené s obstaraním telefónnych služieb spojených s týmto telefónnym číslom. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil nesprávne skutkové a nakoniec i právne závery. Z dokazovania bolo totiž zrejmé, že predmetné telefónne číslo bolo obstarané síce na meno žalovaného, ale využíval ho on (žalobca) v súlade s tzv. internými pravidlami a po ukončení jeho pôsobenia u žalovaného, bolo dané telefónne číslo prevedené na žalobcu, resp. na jeho novú spoločnosť (opäť v súlade s internými pravidlami) a čo je podstatné aj so súhlasom konateľa žalovaného, RNDr. Ponika (viď. emaily predložené na pojednávaní, konkrétne e-mail z 03. 09. 2009). Žalovaný uvedené telefónne číslo nikdy nežiadal až na pojednávaní počas súdu vyjadril názor, že dané telefónne číslo mu zrejme patrí. Počas trvania jeho účasti na spoločnosti bolo dané telefónne číslo viazané na tzv. jeho stredisko (rovnaké svoje stredisko so svojím telefónne číslo mal konateľ žalovaného ako druhý spoločník) a aj všetky náklady spojené s jeho využívaním platilo stredisko žalobcu. Používanie stredísk bolo v konaní preukázané a nebolo popreté žalovaným. Po ukončení účasti žalovaného náklady spojené s telefónnym číslom roky platí úplne iný subjekt a je nepochopiteľné, že žalovaný začal tvrdiť, že dané telefónne číslo mu vlastne patrí. Žalobca doplnil, že keď odchádzal od žalovaného spoločník Plaček, rovnako si preniesol telefónne číslo ktoré užíval pre žalovaného na seba a žalovaný to žiadnym spôsobom nenamietal (žalovaný toto v konaní nepoprel). Žalovaný argumentoval tým, že predložené interné pravidlá nemôžu meniť právne vzťahy medzi spoločnosťou a spoločníkmi (napr. nadobúdanie vlastníctva a pod.), a že sa jedná iba o džentlmenskú dohodu. Skutočnosť, že pôvodní spoločníci si podpísali určité interné pravidlá, ktoré naviac aj dodržiavali (bez ohľadu na to, že si laicky podpísali, že majetok vložený do spoločnosti je majetkom spoločníka....atď.), predstavuje však rozhodne dôkaz o pomeroch v spoločnosti, motiváciách spoločníkov a o oprávnenosti, resp. o neoprávnenosti ich úkonov. Právny úkon sa má posudzovať podľa obsahu a pokiaľ sa spoločníci dohodli, že majetok vytvorený (zakúpený alebo vložený) od dátumu týchto pravidiel je majetkom toho spoločníka firmy Prover, ktorý ho vytvoril (zakúpil alebo vložil) do majetku firmy Prover, je to i v prípade „kostrbatej“ formulácie (teda bez ohľadu na to, že reálne daný majetok nadobudla firma Prover s.r.o., ako právny subjekt odlišný od konkrétneho spoločníka) dohodou, resp. súhlasom o to, že nakladať s uvedenými hodnotami môže ten spoločník, ktorý daný „majetok“ zaobstaral (i keď ho zaobstaral na spoločnosť ako na iný právny subjekt). Žalobca zároveň poukázal na a . Tvrdil preto, že telefónne číslo (resp. služby spojené s užívaním daného telefónneho čísla) využíval v súlade s dohodami spoločníkov a zároveň, po ukončení jeho pôsobenia u žalovaného, dané telefónne číslo previedol na iný subjekt, pričom okrem interných pravidiel ho na to oprávňoval i súhlas samotného konateľa žalovaného (viď. email z 03. 09. 2009 ...ja o tvoje stredisko nestojím...presuň si to celé kde chceš...). Skutočnosť obstarania daného telefónneho čísla však podľa názoru žalobcu pre súd nemala byť relevantná, nakoľko v čase rozhodovania súdu o tejto veci, predmetné telefónne číslo bolo preukázateľne a legálne prevedené žalobcom zo žalovaného na úplne iný subjekt, a preto žalovaný nemá žiadny právny vzťah k uvedeného telefónnemu číslu a nemá právo ho uverejňovať na svojej webovej stránke. Súd preto vyvodil nesprávne právne závery, ktoré mali vplyv na jeho rozhodnutie a žalobnému návrhu žalobcu ohľadom odstránenia telefónneho čísla mal vyhovieť.

Čo sa týka žalobnej žiadosti o zrušenie e-mailu alias fano@prover.sk <mailto:fano@prover.sk>, žalobca uviedol, že tento email alias je spojený s menom žalobcu fano@prover.sk <mailto:fano@prover.sk> a žalovaný ho bez jeho súhlasu užíva už 4 rok. Nesúhlasil preto s právnou kvalifikáciou súdu o tom, že pracovný charakter emailovej adresy má byť kritériom na to, že daný alias bude žalovaný „donekonečna“ kvázi oprávnene využívať. Súd na to neuviedol právny dôvod, resp. ustanovenie zákona o ktoré sa opieral. Počas účasti žalobcu na spoločnosti žalobcu takáto kvalifikácia mala opodstatnenie, pretože žalobca s tým súhlasil, že sa jeho meno využívalo na pracovné účely, ale po skončení jeho činnosti súhlas odvolal, keď žiadal žalovaného aby ho zrušil. Právo žalovaného na ochranu jeho obchodných kontaktov predsa nezávisí od aliasu fano@prover.sk., ale od samotnej činnosti žalovaného, ktorý sám mal oznámiť zmenu údajov dotknutým osobám. Je to štandardný postup, okrem toho je práve vecou žalovaného, aby ako na dotknutých úradoch, (keďže žalobca argumentoval napr. výkazmi pre sociálnu, zdravotnú poisťovňu, daňový úrad atď.) /len okrajovo dodal, že uvedené výkazy sa podávajú pravidelne mesačne, takže žalovaný mal dosť času na zmenu kontaktných údajov na aktuálnych tlačivách/), tak aj voči svojim klientom aktualizoval svoje kontaktné údaje. Zároveň žalobca podotkol, že pokiaľ by aj nejaký klient teraz (po 4 rokoch) reagoval na e-mail fano@prover.sk myslel by si, že vždy sa jedná o email

spojený s p. Fanom (teda spojitosť s menom žalobcu) a nevedel by, že na druhej strane daného emailu je úplne iná osoba. Podľa žalobcu tak rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho, resp. nedostatočného právneho posúdenia, pokiaľ žalovaný užíva alias email tvorený z mena osoby, ktorá u neho už 4 roky nepôsobí, nemá právo na užívanie tohto aliasu, pretože jednak dôvod jeho užívania (súhlas žalobcu) odpadol a okrem toho, právo žalovaného ako obchodnej spoločnosti na ochranu jej kontaktov zrušením daného aliasu nie je ani nijako dotknuté.

Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel tak, že zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Zároveň trval na náhrade trov konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedol, že v listinných dôkazoch, ktoré súdu predložil v konaní na prvom stupni sa nachádzajú vybrané dokumenty z jeho účtovníctva, kde sa na týchto listinách nachádza jednak kontaktný e-mail fano@prover.sk a jednak i jeho telefónne číslo XXXX XXX XXX. Ide o dokumenty neslúžiace pre interné účely ale ide napr. o faktúry, výkazy pre poisťovne, príjmové pokladničné bloky, zmluvy s odberateľmi a pod.. V celom jeho účtovníctve je takýchto dokladov veľké množstvo a súdu boli zaslané len jednotlivé. Ide o jednoznačný dôkaz o tom, že tieto údaje nemajú žiaden súkromno-právny charakter a nemajú žiadnu spojitosť s osobnosťou žalobcu, a teda nemohlo ani dôjsť k narušeniu jej integrity, cti a dôstojnosti. Podľa týchto údajov nemohlo ani dôjsť k identifikácii osoby žalobcu. Žalobca dokonca ani nijako neopisuje, akým spôsobom došlo k zásahu do jeho osobnosti a argumentuje len veľmi všeobecne. Žalovaný tiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že o telefónne číslo nejavil záujem, nakoľko protiprávne konanie žalobcu ako celku bolo a je predmetom trestných a súdnych konaní. Pokiaľ si žalobca „preniesol“ číslo do podnikania v prospech žalovaného a začal ho označovať i v podnikových dokumentoch, bol uzrozumený s tým, že telefónne číslo nebude ďalej používané na súkromné účely. Uvedené telefónne číslo je dokonca pevne uvedené na pečiatke žalovaného, čo je taktiež zjavné z predložených listinných dôkazov, a to najmä príjmových pokladničných blokoch. Žalovaný ďalej taktiež nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že telefónne číslo bolo viazané na stredisko žalobcu, a teda mal na neho „akýsi“ nárok alebo je pevne a výlučne spojené s jeho osobou. Podľa neho žalobca takto bagatelizuje právnu situáciu, nakoľko účtovné strediská nemajú žiaden právny vplyv na právnu subjektivitu právnickej osoby, teda že účtovnými strediskami nedochádza k majetkovému rozdeleniu obchodnej spoločnosti, a táto je stále držiteľom všetkých práv a povinnosti, ktoré konaním štatutárneho orgánu nadobudla. Žalovaný namietal, aby bol jeho prejav vôle v e-maily zo dňa 03. 09. 2009 akokoľvek daný a vážny. Žalobca vytrhol celú elektronickú komunikáciu z kontextu a použil len to čo mu vyhovuje. Veta v elektronickej komunikácii „presuň si to celé kde chceš“ predsa v právnom štáte nemôže znamenať kvalifikovaný súhlas spoločníka a konateľa a v širšom kontexte vyplýva z bezuzdného protiprávneho konania žalobcu.

Pokiaľ ide o alias fano@prover.sk tak tento sa taktiež nachádza na množstve jeho účtovných dokumentov. Považoval za potrebné uviesť, že samotný alias fano nie je spôsobilý narúšať súkromie konkrétnej osoby, nakoľko len cez tento údaj nemožno osobu identifikovať. Pre vysvetlenie poukázal na výpis z OR SR obchodnej spoločnosti FANO s.r.o., ktorá nie je nijako prepojená so žalobcom. Táto spoločnosť používa webovú stránku www.fano.sk a e-mail: fano@fano.sk. Jediným spoločníkom a konateľom je Štefan Uváčik. Uvedené len demonštruje ako scestné je nepochopenie žalobcu koncepcie ochrany osobnosti podľa .

Podľa žalovaného zo strany žalobcu ide o šikanóznu žalobu, nakoľko tento je vo viacerých konaniach (vrátane trestných) v postavení žalovaného, a to z dôvodu porušovania zákazu konkurencie, podozrenia zo sprenevery a pod. Súdne konanie o vydanie prospechu z porušenia zákazu konkurencie (žalovaný je v postavení žalobcu) sa vedie na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. . Porušenie zákazu konkurencie je možné konštatovať z výpisu OR SR obchodnej spoločnosti Prover SK, s.r.o. O šikanóznu žalobu ide v neposlednom rade aj v tej súvislosti, že žalobca potvrdil, že i v súčasnej dobe má k dispozícii prístupové údaje potrebné pre zmenu obsahu webovej stránky. Žalobca totiž ešte ako konateľ pracoval na úprave obsahu webovej stránky a po vzdaní sa funkcie konateľa prístupové údaje neodovzdal. Žalovanému doposiaľ neboli tieto pristupované údaje oznámené. Odvolával sa na preberací protokol v súvislosti so vzdaním sa funkcie konateľa (nebol pripojený k vyjadreniu - poznámka odvolacieho súdu).

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkmi konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil ( ) z nasledovných dôvodov:

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu a žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedli v rámci odvolacieho konania tak odvolatelia, ako aj v písomnom vyjadrení žalovaný konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Okresný súd správne zameral dokazovanie a to jednotlivo na každý zo žalobcom tvrdených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti spočívajúcich v povinnosti odstrániť z webovej stránky www.prover.sk <http://www.prover.sk> nasledovné údaje RNDr. Michal Fano, telefónne číslo XXXX XXX XXX a zrušiť email alias fano@prover.sk. Okresný súd citoval správne právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoj právny záver. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s SR a aj odôvodnenie rozsudku okresného súdu ako celok spĺňa všetky kritéria kladené na zákonné rozhodnutie ( ), keďže prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce.

Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie pokiaľ mu súd uložil povinnosť odstrániť meno žalobcu z webovej stránky www.prover.sk <http://www.prover.sk> z dôvodu, že sa na tejto v časti kontakt nachádza len meno žalobcu a žiaden iný identifikačný údaj. Okrem toho tvrdil, že k žiadnemu zásahu nedošlo.

O nesprávne právne posúdenie veci či určitej právnej otázky sa jedná v prípade, že odvolateľ namieta, že súd vec posúdil podľa nesprávneho právneho predpisu alebo že právny predpis nesprávne vyložil.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich osobitom objekte, na ktorý sa upínajú, resp. ktorý je ich nositeľom, t.j. na človeka. Zákon poskytuje ochranu aj menu (a priezvisku). Toto právo teda chráni významnú stránku osobnosti občana, ktorá je individualizujúcim označením, a to meno a priezvisko, pod ktorým daná osoba vystupuje v právnych a spoločenských vzťahoch. Uvedenie mena a priezviska žalobcu na webovej stránke žalovaného pričom žalobca už nie je jeho spoločníkom a konateľom je nepravdivou informáciou. Túto preto treba považovať za neoprávnený zásah do súkromia žalobcu v zmysle ustanovenia .

Žalobca odvolaním napadol tú časť rozsudku okresného súdu, v ktorej bol jeho návrh zamietnutý a to pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému z webovej stránky www.prover.sk <http://www.prover.sk> odstrániť údaj o telefónnom čísle XXXXXXXXXX a to pre nesprávne skutkové a nakoniec i právne závery.

Aj podľa odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že služby spojené s užívaním daného telefónneho čísla boli obstarané a vykonávané pre podnikateľskú činnosť žalovaného. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu o súhlase žalovaného s prevedením telefónneho čísla na spoločnosť žalobcu v emaile z 03. 09. 2009. Naopak osvojil si závery okresného súdu ohľadom bodu 12 Interných pravidiel o činnosti a prerozdelení výdavkov, nákladov, majetku a zisku spoločníkov firmy Prover, s.r.o., na ktoré v konaní

poukazoval žalobca. Napriek uvedenému však za rozhodujúce považoval hlavne to, že tento údaj o telefónnom čísle ako samostatný a teda bez mena a priezviska žalobcu nemožno ani spájať s jeho osobou.

Okresný súd zamietol aj návrh žalobcu, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zrušiť z jeho webovej stránky alias fano@prover.sk. Žalobca odvolaním napadol aj túto časť rozsudku okresného súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.

Odvolací súd okrem záverov okresného súdu o charakteru využívania aliasu (na súkromné a úradné účely) bol názoru, že cez alias fano nemožno osobu žalobcu identifikovať.

Z uvedených dôvodov obidva tieto údaje na webovej stránke žalovaného nemôžu byť zásahom do osobnostných práv žalobcu.

Z týchto dôvodov žalobca a žalovaný v odvolaní neuviedli žiadne také okolnosti, na základe ktorých by postup alebo rozhodnutie okresného súdu nebolo správne. Odvolací súd preto nepovažoval ich odvolania za dôvodné a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Rovnako tak aj vo výroku o trovách prvostupňového konania. V danej veci bol vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní rozhodujúci pomer úspechu a ten bol vzhľadom na predmet sporu predstavujúci nepeňažné plnenie v zásade rovnaký. Iné okolnosti uvádzané žalovaným v odvolaní nepovažoval za rozhodujúce. Opodstatnenou bola preto aplikácia ustanovenia umožňujúca rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. a Žalobca i žalovaný mali v odvolaní čiastočný úspech, ktorý je tiež v zásade rovnovážny a preto odvolací súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.