Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-538-2010.pdf
PDF · 74.73 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/538/2010
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v právnej veci oprávneného: Ing. Martin Kovalčík MARCOMP, s miestom podnikania Novoť č. 171, IČO: 41 354 303, proti povinnému: L. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. P., I. XXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, v exekučnom konaní pre vymoženie sumy 193,37 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 6Er/538/2010 z a s t a v u j e.
II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jaromírovi Pavlíkovi, so sídlom nám. Andreja Hlinku č. 54, Ružomberok, vo výške 31,68 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Námestovo dňa 13.07.2010 pod č. 5507*009683 poveril podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaromíra Pavlíka, so sídlom nám. Andreja Hlinku č. 54, Ružomberok, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz č.k. 6Ro/142/2010-17, vydaný Okresným súdom Námestovo dňa 02.06.2010, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 01.07.2010.
Dňa 02.02.2015 doručil súdny exekútor na tunajší súd oznámenie o úmrtí povinného a oznámil tak súdu, že povinný dňa 16.09.2012 zomrel a dedičské konanie vedené pod č. 2D/243/2012, Dnot/159/2012 bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 32,86 Eur.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa ustanovenia § 7 ods.1,2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa ustanovenia § 19 Občianskeho súdneho poriadku spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten komu je zákon priznáva.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2D/243/2012, Dnot 159/2012 zo dňa 14.02.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2013 a ktorým bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ ku dňu smrti nevlastnil žiadny majetok. Keďže počas exekučného konania došlo k zániku účastníka konania na strane povinného jeho úmrtím, súd vzhľadom na uvedenú skutočnosť potom rozhodol tak, že exekúciu voči povinnému zastavil.
Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí, ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov exekúcie je poskytnúť účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, a za ktorého sa považuje aj súdny exekútor pre ten úsek konania v ktorom sa rozhoduje o jeho nároku na náhradu trov exekúcie, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s exekučným konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška“), odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Súdny exekútor si v tomto prípade v súlade s ust. § 5 ods. 1 vyhlášky vyúčtoval odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 13,44 Eur (20 % z čiastočnej úhrady 330,- Eur - 66 Eur, z ktorej povinný uhradil 53,- Eur, zostávajúca čiastka 13,- Eur), súd preto súdnemu exekútorovi na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia aj týmto rozhodnutím priznal čiastku 13,- Eur a nie 13,44 Eur tak ako si ju vyúčtoval,.
Podľa § 22 vyhlášky mu súd priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 13,94 Eur pozostávajúcich z účelne preukázaných výdavkov na vykonané doručenie písomnosti, čo bolo preukázané v exekučnom
spise. Celkové hotové výdavky súdneho exekútora však boli 16,50 Eur, avšak povinný čiastku 2,56 Eur uhradil.
Z celkovej priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 26,40 Eur mu zároveň priznal DPH vo výške 5,28 Eur v súlade s ustanovením § 196 veta druhá Exekučného poriadku.
V danom prípade si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekučného konania v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 § 22 Vyhlášky a § 196 veta druhá Exekučného poriadku v celkovej výške 32,86 Eur (27,38 Eur + 5,48 Eur 20 % DPH). Súd jeho návrhu z vyššie uvedených dôvodov nie v celom rozsahu a uložil oprávnenému povinnosť uhradiť mu trovy exekúcie v celkovej výške 31,68 Eur, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie možno podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).