Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-58-2014.pdf
PDF · 80.79 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/58/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska č.5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska č.5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: R. W., rod. D., nar. X.XX.XXXX, G.. I. č. XX/X, C., o vymoženie sumy 777,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4 Er/445/2013 - 13 zo dňa 10. februára 2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 4 Er 445/2013-33 zo dňa 21. mája 2014, jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením v spojení s jeho opravou zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pod č. Ex 19273/13) zo dňa 6.9.2013 podľa § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v spojení s § 45 ods.1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V dôvodoch uviedol, citujúc ustanovenia § 23a ods.1 zákona č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, podporne poukážuc na Smernicu Rady (ES) 93/13/EHS, že považuje rozhodcovskú doložku, uzavretú v danom prípade, za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vychádzal pri tom zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi - Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel zo dňa 31.10.2006, Obchodných podmienok, tvoriacich jej zadnú stranu a rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. sp.zn. EP 82799/09 zo dňa 20.7.2011. Za nepochybné považoval okresný súd, že v danom prípade išlo podľa obsahu zmluvy o zmluvu o úvere, upravenú ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku medzi tzv. absolútnymi obchodmi; ďalej, že povinná vystupovala v uvedenom zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľka a právny predchodca oprávneného vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čím predmetná zmluva spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. Skonštatoval, že rozhodcovský súd v danom prípade odvodil svoju právomoc konať z rozhodcovskej doložky, ktorá nebola v danom prípade dohodnutá a rozhodol tak ako orgán, ktorý nato nemal právomoc. Rozhodcovská doložka navyše nebola ani dojednaná v zmluve a nebola osobitne zmluvnými stranami podpísaná.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 24.2.2014, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a prekročenie rámca svojej preskúmavacej činnosti, ktorú exekučnému súdu zveril zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci ASTURCOM v súvislosti, že slovenský exekučný by bol povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku ex offo, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú a to z hmotnoprávneho
dôvodu, vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. Nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Oprávnený zastával názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu prvého stupňa dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. V závere odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo zo dňa 26.9.2011, podľa ktorého je možné preskúmavať len z dôvodu uvedeného podľa § 45 ods.1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Rozhodujúcim je len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom a len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.
K odvolaniu oprávneného sa povinná nevyjadrila.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v rozsahu dôvodov, v ktorom sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
V súvislosti s odvolacou námietkou oprávneného o prekročení preskúmavacej právomoci exekučného súdu odvolací súd opätovne, ako už mnohokrát v takejto súvislosti, poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. 3. 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012, podľa ktorého neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V tejto veci Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnostiam spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
Z obsahu predloženého exekučného spisu vyplýva, že v danom prípade medzi povinnou a predchodcom oprávneného VÚB a.s. existoval zmluvný vzťah na základe Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty triangel č. 136628 zo dňa 3.11.2006. Povinnej bol v tomto prípade oprávneným schválený úverový rámec v sume 30 000,- Sk, t.j. 995,82 Eur (bod II), pričom bola v zmluve označená ako fyzická osoba, t.j. údajmi identifikujúcimi občana- fyzickú osobu, s doplnením pracovného zaradenia krížikom v poli „podnikateľka“, ďalej s uvedením identifikačného čísla organizácie (IČO) v bode IV. podľa zmluvy, ktorý je doplnkovým bodom v prípade, ak si klient - povinná želám iný úverový rámec, než je uvedený v bode II. Bod VI. zmluvy obsahuje vyhlásenie klienta, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými
podmienkami úveru, vydanými VÚB a.s., ktoré tvoria zadnú stranu zmluvy - žiadosti a ktoré v bode XI. Rozhodcovská doložka, obsahujú dohodu zmluvných strán, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi účastníkmi vznikli zo zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov, predložených stranami v lehote rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené listiny za dostačujúce atď.. Napokon, rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán a zánikom zmluvy táto rozhodcovská doložka nezaniká.
Odvolateľ v odvolaní nijako nespochybnil spotrebiteľský charakter predmetného úverového vzťahu a jeho odvolacie námietky vyslovene smerujú len voči preskúmavaniu tak podkladu exekučného titulu ako aj zmluvných podmienok úverového vzťahu v podobe rozhodcovskej doložky súdom. Odvolací súd preto, vychádzajúc len z rozsahu odvolacích dôvodov, konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, vrátane jeho dôvodov. Na dôvažok poukazuje na správny výklad a aplikáciu príslušných zákonných ustanovení a nepriamy účinok Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Aj v čase uzavretia zmluvy dňa 3.11.2006 zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení v ustanovení § 23a ods. 1 upravoval typovo zmluvy, ktoré sa mali uzatvárať vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Rovnako ako Občiansky zákonník, aj uvedený zákon zakazoval dojednávať zmluvné podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ako tomu je v danom prípade. Nie je preto ani potrebné aplikovať nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné konštatovať, že (pôvodný) oprávnený ako dodávateľ, mal v čase uzatvárania zmluvy, explicitne zakázané dojednávať v spotrebiteľských zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu, pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Táto dohoda o rozhodovaní sporu medzi zmluvnými stranami naviac je uzavretá v súlade s ust. § 3 a § 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa týchto ustanovení rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme ako to predpokladajú vyššie uvedené ustanovenia, pretože v zmysle § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný, pričom písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Ani táto rozhodcovská zmluva tak, ako je uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach nebola v zmysle § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka uzavretá v písomnej forme, a preto je neplatná. Ak teda rozhodcovská zmluva nebola uzavretá platne, potom ani nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť tento spor. Súd vždy podľa § 103 O.s.p. a kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. V exekučnom konaní takouto podmienkou je existencia exekučného titulu. Ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, potom takýto rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za exekučný titul v zmysle § 41 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
I z týchto dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci a že svojim postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom preto potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.