Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/69/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudkýň JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: Ing. X. S. V., s miestom podnikania O. XX, O., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101725638/2022 zo dňa 10. júna 2022, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102568634/2021 zo dňa 14.12.2021, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku v sume 26.887,08 eur za zdaňovacie obdobie roka 2017. Zároveň žiadal zrušiť aj uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátiť vec na ďalšie konanie.

2. Žalobca mal za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p.).

3. Žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že ohľadom daňových výdavkov uplatnených v súvislosti s vykonanými službami v oblasti prieskumu trhu prostredníctvom spoločnosti Hunan Trade, a.s. dospeli správne orgány k záveru, že žalobca údajne nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie fakturovaných plnení (prieskum trhu), nepreukázal, čo bolo konkrétne prieskumom trhu reálne zistené, a nepredložil dôkazy preukazujúce ekonomickú opodstatnenosť fakturovaných plnení, avšak žalobca na základe vykonaného prieskumu trhu získal niekoľko nových obchodných partnerov. Podľa žalobcu z výsluchu svedka JUDr. V. V., MBA, ktorý konal za spoločnosť Hunan Trade, a.s. boli skutočnosti o realizácii prieskumu trhu nepochybne potvrdené a omyl v jeho výpovedi pri uvedení odberateľov či dodávateľov nespôsobuje jeho nedôveryhodnosť. V objednávke služby bolo jasne špecifikované, že žalobca má záujem o dodávateľov dreva, pričom takto bola postavená aj zmluva o prieskume trhu a zároveň služba bola vyhodnotená formou zápisníc z vykonaných prieskumov trhu, ktoré pán JUDr. V., MBA predložil. Podľa žalobcu tak svedok riadne potvrdil ním tvrdené skutočnosti, nakontaktoval sa na zástupcov uvedených spoločností (zahraniční dodávatelia z Poľska a aj z Českej republiky: METROL, ST MIRCZAK) a na základe vykonaného prieskumu trhu začali žalobcovi dodávať

tovar noví dodávatelia (Tarquinio Rizzi s.r.o. - CZ, Euroblock - D, Olcsyk - PL). Spolupráca ohľadom dodávok materiálu s uvedenými obchodnými spoločnosťami začala až po vykonanom prieskume trhu, a teda práve na jeho podklade. Žalobca poukázal na to, že správca dane na margo svojich tvrdení v samotnom rozhodnutí uznal, že na základe obdržaných výsledkov z vykonaného prieskumu sa začala obchodná spolupráca so spoločnosťami ohľadom dodávok materiálu potrebného pre výrobu, a to so spoločnosťami METROL a ST MIRCZAK. Práve výsledky a kontakty z prieskumu trhu mu umožnili rozvinúť obchodnú spoluprácu v danej oblasti a tým zabezpečiť dostatok materiálu pre jeho výrobu. Žalobca mal za to, že riadne preukázal, že faktúry boli uhradené a vedené v jeho účtovníctve a toto by malo pre správcu dane na preukázanie jeho tvrdení stačiť.

4. Žalobca ohľadom daňových výdavkov uplatnených v súvislosti s vykonanou sprostredkovateľskou činnosťou uviedol, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach neuviedli, ako dospeli k záveru, že to nebola spoločnosť Hunan Trade, a.s., prostredníctvom ktorej boli realizované objednávky, ani ktorá mala vedomosť o potrebách žalobcu, pričom každú objednávku mal vybavovať priamo žalobca. Správne orgány nesprávne spochybňovali, že došlo k naplneniu predmetu uzavretej zmluvy o sprostredkovaní, ktorým bolo sprostredkovanie ďalšej spolupráce so spoločnosťou Píla Vasilov s.r.o.. Žalobca poukazoval na to, že po rokovaniach so spoločnosťou Píla Vasilov s.r.o. a sprostredkovateľom p. V. V. bola so spoločnosťou Píla Vasilov s.r.o. dohodnutá spolupráca za iných podmienok, než za akých bolo odoberané drevo pred týmito rokovaniami. Medzi spoločnosťou Hunan Trade, a.s. v zast. p. JUDr. V. a žalobcom bol uzavretý dodatok č. 1 k sprostredkovateľskej zmluve, ktorým sa sprostredkovateľ - Hunan Trade, a.s. v prípade platobnej neschopnosti žalobcu zaviazal prevziať ručiteľský záväzok za jeho prípadné omeškanie s platbami. Pokiaľ by sprostredkovateľ neprevzal na seba záväzok v prípade platobnej neschopnosti žalobcu, dodávatelia by naďalej neboli schopní pokračovať v spolupráci so spoločnosťou žalobcu. Dodávky dreva uzatvorením dodatku č. 1 a prevzatím ručiteľského záväzku boli s novými garanciami zo strany dodávateľa naďalej možné a tento bol naďalej ochotný so žalobcom spolupracovať za nových obchodných podmienok. Poukázal na tvrdenie p. B., konateľa spoločnosti Píla Vasilov s.r.o., ktorý uviedol, že sa s pánom V. osobne pozná, a preto akceptoval všetky dohodnuté podmienky ďalšej sprostredkovanej spolupráce. Naďalej tvrdil, že obe strany sprostredkovaného obchodu, t.j. spoločnosť Píla Vasilov s.r.o., ako aj žalobca ako daňový subjekt preukázateľne mali vedomosť o tom, že zdaniteľný obchod bol sprostredkovaný treťou osobou, nakoľko konateľ spoločnosti Píla Vasilov s.r.o. vo svojom stanovisku pre daňový úrad uviedol, že sa s pánom V. osobne pozná, a preto akceptoval všetky dohodnuté podmienky ďalšej sprostredkovanej spolupráce, a teda je zrejmé, že musel akceptovať aj požadovanú a garantovanú cenu za m3 reziva na určité obdobie. Podľa žalobcu nie je podstatnou tá skutočnosť, že dodávky dreva od spoločnosti Píla Vasilov s.r.o. existovali aj pred samotným sprostredkovaním. Podstatnou skutočnosťou je tá, že dodávky dreva uzatvorením zmluvy boli dohodnuté s novými garanciami pre dodávateľa a tento bol naďalej ochotný so žalobcom spolupracovať na základe zmenených podmienok.

5. Ohľadom daňových výdavkov uplatnených v súvislosti s dodaním tovaru od spoločnosti Hunan Trade a. s. žalobca poukázal na to, že konateľ dodávateľa potvrdil predaj tovaru žalobcovi. Spoločnosť Hunan Trade, a. s. tovar nakúpila od svojho dodávateľa MVE Group s.r.o., ktorej konateľom v tom čase bol p. V. B.. Správca dane tieto dodávky tovarov spochybňoval tvrdením, že spoločnosť Hunan Trade, a.s. vo svojom kontrolnom výkaze DPH neuviedla ako svojho dodávateľa spoločnosť MVE Group s.r.o. a tieto nákupy neuviedla do svojho kontrolného výkazu ako svoj výdavok pri obstaraní dreva. Na základe týchto skutočností spochybňovala dodávky tovaru od spoločnosti Hunan Trade, a. s.. Žalobca ako daňový subjekt však nemôže niesť zodpovednosť za konanie inej osoby, pričom tento si svoju dôkaznú povinnosť v danej veci riadne splnil. žalobca dodávaným drevom v skutočnosti disponoval, keďže z neho vyrábal a predával svoje výrobky, z ktorých mal tiež priznané a zdanené tržby, čo správca dane ani žalovaný nepopierali. Správca dane pritom nepreukázal, že by žalobca mal, alebo že mal mať vedomosť o prípadnom podvodnom, resp. akomkoľvek inom nekalom konaní svojho obchodného partnera, prípadne že by sa na takomto konaní mal úmyselne podieľať. Mal za to, že v daňovom konaní nemožno dôkazné bremeno žalobcu vykladať extenzívne tak, že má dokazovať aj skutočnosti, ktoré sa udiali mimo jeho sféry vplyvu, resp. na ktorých sa nepodieľal, ktoré nastali u jeho obchodných partnerov, resp. u obchodných partnerov týchto obchodných partnerov. Žalobca preukázal existenciu nakúpeného materiálu dôkazmi, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať, preto nemožno uzavrieť, že by existencia nákupu materiálu bola nereálna, a to len na základe skutočnosti, že jeho dodávateľ si neuviedol do výkazov nákup materiálu, ktorý on mal zase od svojich dodávateľov. Poukázal na to, že správca dane sa v napádanom rozhodnutí nesprávne zameral na skutočnosti,

ktoré neboli predmetom kontrolovaného daňového konania, ako je napríklad skúmanie účtovníctva dodávateľa žalobcu, spoločnosti Hunan Trade a. s., jeho účtovníka, ako aj dodávateľa tejto spoločnosti (MVE Group s.r.o.). S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. mal za to, že ako Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, nakoľko disponoval existenciou materiálneho plnenia a mal tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znášal dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca dane. Žalobca konštatoval, že ak teda neexistuje objektívna zodpovednosť, v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou, musí žalovaný preukázať, že u dodávateľa žalobcu došlo k podvodnému konaniu a že žalobca mal o tom vedomosť, resp. jeho spoluúčasť na takomto konaní. V tomto smere však žalovaný a správca dane nemôžu vychádzať a opierať sa iba o strohé spochybnenie a rozporovanie deklarovaných plnení, ale musia tieto závery relevantne preukázať.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí a navrhol správnu žalobu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že zápisnice z vykonaného prieskumu trhu nezodpovedajú skutočnosti, ktorú popísal JUDr. V. V., MBA a sú v priamom rozpore s jeho samotným vyjadrením. JUDr. V. V., MBA bol o predmete výpovede riadne oboznámený a pokiaľ by prieskum trhu skutočne vykonal, vedel by, že ním hľadal dodávateľov, nie odberateľov. JUDr. V. V., MBA sa vyjadril, že mu nevznikli žiadne náklady v súvislosti s prieskumom trhu, nespomínal žiadne osobné rokovania z jeho strany, podľa jeho vyjadrenia mal zabezpečiť rokovania žalobca, z čoho je zrejmé, že v nadväznosti na závery správcu dane v daňovej kontrole, kde správca dane vytýkal žalobcovi nepredloženie žiadnych výstupov z prieskumu trhu, sú zo strany žalobcu predložené tieto dôkazy (Zápisnice z vykonaného prieskumu trhu predložené k vyjadreniu k protokolu) účelovo v rozpore so skutkovým stavom, zisteným správcom dane počas kontroly. Ohľadom sprostredkovateľskej činnosti žalovaný uviedol, že nebola to spoločnosť Hunan Trade, a.s., prostredníctvom ktorej boli realizované objednávky, ani ktorá mala vedomosť o potrebách žalobcu. Každú objednávku riešil a vybavoval osobne žalobca, ktorý jediný mal vedomosť o výške mesačných obratov dodávok a takáto komunikácia bola potvrdená aj V. B.. Z uvedeného vyplýva, že nemohli byť robené mesačné reporty so zoznamom zabezpečených a zrealizovaných transakcií dodávateľom Hunan Trade, a.s., ako bolo uvedené v zmluve. Aj samotné vyjadrenie JUDr. V. V., MBA, že vždy na konci mesiaca prijal od žalobcu výkaz odberov z Píla Vasilov, s.r.o. a na základe týchto odberov následne fakturoval v zmysle zmluvy provízie za sprostredkovanie, potvrdzuje záver, že reálna ekonomická činnosť bola vykonávaná len priamo žalobcom. Žalovaný trvá aj na svojich záveroch k rozloženiu dôkazného bremena ako aj zhodnotenia dôkazov, či už jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, z obsahu ktorých vyplýva, že dôvodom neuznania zaúčtovaných nákladov ako daňových výdavkov u žalobcu nie sú iba nedostatky v prostredí dodávateľov, ale dôvodom je nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcom a nesplnenie podmienok v zmysle o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V prípade žalobcu nedošlo k mareniu jeho práva na dôkaz a s tým spojené nedostatočné zistenie skutkového stavu, alebo nesplnenie dôkaznej povinnosti daňových orgánov s následným dopadom na prenesenie dôkazného bremena na správcu dane. Dôkazné bremeno neuniesol žalobca. Dokazovanie bolo zamerané na subsidiárne preukazovanie skutočností, ktoré vychádzali z tvrdení žalobcu, predložených dokladov a zisteného skutkového stavu. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov. V prípade žalobcu došlo k porušeniu , , o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, čo je z rozhodnutia správcu dane a aj žalovaného jednoznačne zrejmé. Z rozhodnutí je zrejmé, čo žalobca porušil a čo je dôvodom zvýšenia zdaniteľných príjmov a neuznania výdavkov ako daňových.

7. Žalobca v podanej replike a žalovaný v podanej duplike zotrvali na svojich tvrdeniach a stanoviskách uvedených v predchádzajúcich písomných podaniach.

8. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

- žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 vykázal príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona vo výške 1.471.777,38 eur (riadok 37) a prislúchajúce výdavky vo výške 1.466.616,56 eur (riadok 38). Žalobca vykázal v daňovom priznaní čiastkový základ dane z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 5.160,82 eur (riadok 43). Žalobca bol v roku 2017 poberateľom starobného dôchodku, ktorého úhrnná suma bola 8.940,- eur.

- Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 29.07.2020 Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na daň z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 02.09.2020.

- správca dane vydal dňa 18.08.2021, doručený dňa 23.08.2021, protokol č. 101524802/2021 na daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2017, v ktorom prijal záver, že v prípade dodania služieb - prieskum trhu, sprostredkovanie a dodania tovaru fakturovaných dodávateľom Hunan Trade, a.s. ide o náklady, ktoré nespĺňajú charakter daňového výdavku v súlade so zákonom o dani z príjmov, nakoľko zo strany žalobcu neboli splnené podmienky uznateľnosti, a to podmienka vecnosti a podmienka preukázateľnosti. Uplatnením týchto nákladov v celkovej sume 114.715,08 eur (7.500,- eur + 13.419,10 eur + 93.795,98 eur) v daňových výdavkoch žalobca postupoval v rozpore s § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Na základe výsledku vykonanej daňovej kontroly správca dane u žalobcu zistil rozdiely dane oproti podanému daňovému priznaniu za rok 2017 tak, že základ dane uvedený v daňovom priznaní 5.160,82 eur bol po kontrole zistený vo výške 119.875,90 eur a daň uvedená v daňovom priznaní 980,55 eur bola po kontrole zistená v sume 27.867,63 eur, rozdiel je teda v sume 26.887,08 eur. Súčasťou protokolu bola výzva podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 30 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu.

- Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 102568634/2021 zo dňa 14.12.2021 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 26.887,08 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2017, keď správca dane neuznal v daňových výdavkoch uplatňované faktúry od dodávateľa Hunan Trade, a.s., nakoľko podľa správcu dane uvedené výdavky nespĺňajú charakter daňového výdavku v súlade so zákonom o dani z príjmov, nakoľko zo strany žalobcu neboli splnené podmienky uznateľnosti, a to podmienka vecnosti a podmienka preukázateľnosti. Uplatnením týchto nákladov v daňových výdavkoch žalobca postupoval v rozpore s zákona v nadväznosti na o dani z príjmov.

- Voči rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 102568634/2021 zo dňa 14.12.2021 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný v záhlaví tohto rozsudku uvedeným rozhodnutím č. 101725638/2022 zo dňa 10.06.2022 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 102568634/2021 zo dňa 14.12.2021 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že námietky žalobcu boli po preskúmaní posúdené ako neopodstatnené. K uplatňovaným výdavkom za prieskum trhu žalovaný uviedol, že len odovzdanie telefonických kontaktov nie je prieskumom trhu. Podľa žalovaného predložené zápisnice z vykonaného prieskumu trhu nezodpovedajú skutočnosti, ktorú popísal JUDr. V. V., MBA, sú v priamom rozpore s jeho vyjadrením o tom, že pre žalobcu hľadal odberateľov, a nie dodávateľov, pričom v súvislosti s prieskumom trhu mu nevznikli žiadne náklady a nespomínal si na žiadne rokovania z jeho strany. Preto žalovaný prijal záver, že s poukazom na vyjadrenia žalobcu, vyjadrenia JUDr. V. V., MBA a obsah predloženej faktúry a zmluvy je potrebné priznať dôvodnosť záveru správcu dane, že zaúčtované faktúry nemajú povahu faktu a neboli vystavené na materiálnom podklade a činnosť, ktorú popísal JUDr. V. V., MBA počas kontroly nie je prieskum trhu. K uplatňovaným výdavkom za sprostredkovanie žalovaný potvrdil záver správcu dane o tom, že uvedené služby tak, ako boli popísané, nemajú typické prvky sprostredkovania a v posudzovanom prípade nebolo preukázané bez vzbudenia akýchkoľvek pochybností, že spoločnosť Hunan Trade, a.s. bola reálnym sprostredkovateľom dodávok od spoločnosti Píla Vasilov, s.r.o. v súlade s dôkazmi predloženými žalobcom, že vystavené faktúry majú povahu faktu a boli vystavené na materiálnom podklade. Činnosti uvedené žalobcom a JUDr. V. V., MBA, ktoré mali byť vykonané vo vzťahu k sprostredkovaniu neboli preukázané hodnoverným spôsobom ani dodávateľom Hunan Trade, s.r.o. a ani žalobcom. Správca dane zistil, že spoločnosť Píla Vasilov, s.r.o. dodávala tovar žalobcovi priamo, nie sprostredkovane, čo potvrdil svojou výpoveďou aj V. B.. Dodávky tovarov prebiehali pred sprostredkovaním a aj počas sprostredkovania v približne rovnakom režime, v lehote splatnosti 30 dní uvedenej na faktúrach, v reálnej splatnosti daňovým subjektom do 60 dní, niekedy aj viac, čo pravdepodobne nebolo pre dodávateľa prekážkou, nakoľko podľa výsledku dokazovania obchodné vzťahy medzi daňovým subjektom a dodávateľom Píla Vasilov, s.r.o. boli bez akýchkoľvek sankčných poplatkov za omeškanie splatnosti faktúr, spoločnosť Hunan Trade, a.s. napriek tomu, že daňový subjekt neuhradil faktúry do 60 dní, neprevzala zodpovednosť za splnenie záväzkov, nedošlo k zastaveniu dodávok, čím sa nepreukázali tvrdenia žalobcu a JUDr. V. V., MBA o potrebe sprostredkovania a dodaní sprostredkovania spoločnosťou Píla Vasilov, s.r.o. a nepreukázala sa ani dôvodnosť a ekonomické opodstatnenie sprostredkovateľa. K dodaniu tovaru dodávateľom Hunan Trade, a.s. žalovaný uviedol, že daňovou kontrolou nebola spochybnená existencia tovaru - drevnej hmoty, avšak správca dane spochybnil dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, a preto požiadavka žalobcu na zníženie príjmov a úpravu DPH bola bezpredmetnou. Uvedené pochybnosti správcu dane vychádzali z toho,

že sa mu účtovníctvo dodávateľa napriek výzvam nepodarilo overiť, tvrdenia JUDr. V. V., MBA boli v rozpore s predloženými priznaniami k DPH a kontrolnými výkazmi, subdodávateľ dodávateľa (spoločnosť MVE Group, s.r.o.) podľa daňového priznania nedodal v roku 2017 žiaden tovar a službu, nakoľko mu nevznikla daňová povinnosť a neevidoval žiadne prijaté platby od dodávateľa. Žalovaný v rozhodnutí poukázal aj na to, že správca dane sa nezaoberal podvodným konaním, ale nesplnením si dôkaznej povinnosti a hmotnoprávnych podmienok podľa zákona o dani z príjmov. Správca dane nie je povinný zisťovať pôvod tovaru a zisťovať, či bolo spáchané podvodné konanie v prípade, ak nie sú splnené zákonom stanovené podmienky podľa hmotnoprávneho predpisu. Podľa žalovaného správca dane odôvodnene prijal záver, že v prípade služieb a tovarov fakturovaných dodávateľom Hunan Trade, a.s. ide o náklady, ktoré nespĺňajú charakter daňového výdavku v súlade so zákonom o dani z príjmov, nakoľko zo strany žalobcu ako daňového subjektu neboli splnené podmienky uznateľnosti, a to podmienka vecnosti a podmienka preukázateľnosti daňového výdavku. Uplatnením výdavkov v celkovej sume 114.715,08 eur na základe úhrad faktúr od dodávateľa Hunan Trade, a.s. v daňových výdavkoch, daňový subjekt postupoval v rozpore s § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Správca dane vo vyrubovacom konaní daňovému subjektu opodstatnene v súlade s § 17 ods. 1 písm. a) a § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov upravil - zvýšil základ dane za rok 2017 o sumu 114.715,08 eur a vyrubil rozdiel dane v sume 26.887,08 eur.

9. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec rozhodol za súhlas účastníkov konania bez nariadenia ústneho pojednávania a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu, kedy dospel správny súd jednomyseľne ( v spojení s veta prvá S.s.p.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo ( S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom ( S.s.p.) vyslovil, že žalobu zamieta ( S.s.p.).

10. Podľa daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa , v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

12. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

13. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak

nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

14. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

15. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

16. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

17. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

18. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu a žalovaného a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané reálne uskutočnenie fakturovaných služieb - prieskum trhu ani ich ekonomická opodstatnenosť, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že v prípade fakturovaných služieb -sprostredkovanie fakturovaná ekonomická činnosť od spoločnosti Píla Vasilov s.r.o. bola vykonávaná prostredníctvom sprostredkovateľa a že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že spoločnosť Hunan Trade, a.s. ako dodávateľ žalobcu dodal žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach, pričom žalobca si neoprávnene uplatnil daňové výdavky (náklady) zo sporných faktúr, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.

19. Správny súd uvádza, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie

nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

20. Správny súd ďalej uvádza, že zákonodarca v právnych normách § 19 a nasl. zákona o dani z príjmov ustanovuje zákonné podmienky uznania daňového výdavku daňovým subjektom. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 daňového poriadku). Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že došlo k dodaniu tovaru a vykonaniu služieb dodávateľom Hunan Trade, a.s., ako aj k uhradeniu faktúr súvisiacich s takýmto dodaním tovaru a vykonaním služieb tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na uplatnenie daňového výdavku zákon o dani z príjmov stanovil v prípade výdavkov, ktoré si žalobca zaúčtoval na základe predmetných faktúr. Pokiaľ si žalobca ako daňový subjekt uplatnil nárok na uznanie daňových výdavkov z dodávateľských faktúr, potom musí vedieť preukázať, že plnenia, z ktorých vyplýva uplatnenie daňových výdavkov majú reálny základ (čiže sa reálne uskutočnili tak ako je deklarované na faktúrach a dodávateľom, ktorý je na nich uvedený) a zároveň musí preukázať opodstatnenosť takýchto výdavkov a skutočnosť, že ide o zákonom stanovené daňové výdavky v zmysle zákona o dani z príjmov ako hmotnoprávneho predpisu, na základe ktorého si práve toto právo uplatňuje. V tomto smere súd poukazuje aj na záver Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.02.2017, podľa ktorého daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

21. V nadväznosti na uvedené správny súd uvádza, že základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 a § 21 zákona o dani z príjmov.

22. Správny súd mal za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri vydaní rozhodnutí v danom prípade nevychádzali len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmetné dodávky boli dodávateľmi uskutočnené a či jednotlivé náklady boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu ako daňového subjektu, t.j. či ich možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podľa názoru správneho súdu zhodne s názorom daňových orgánov oboch stupňov z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní vyplýva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že výdavky, ktoré deklaroval v daňovom priznaní na základe faktúr predložených k daňovej kontrole, možno považovať za výdavky podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom žalobcu v zmysle § 24 daňového poriadku, keď jediným dôkazom, ktorý svedčil o vynaložení daňových výdavkov, ktoré mali byť uhradené boli faktúry, zmluvy, objednávky, doklady o úhrade, zápisnice z prieskumu, e-mailová komunikácia, záznam z rokovania, avšak žalobca správcovi dane nepredložil žiadne ďalšie podklady, ktorými by preukázal ich opodstatnenosť.

23. Na základe zistení správcu dane sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní služby - prieskum trhu dodávateľom Hunan Trade, a.s. oprávnené. Žalobca si uplatňoval daňový výdavok spočívajúci v úhrade za prieskum trhu od dodávateľa Hunan Trade, a.s., avšak tvrdenie žalobcu o jeho uskutočnení nebolo v priebehu daňovej kontroly relevantne preukázané. Tvrdenie žalobcu o uskutočnení prieskumu trhu na získanie nových dodávateľov je uvedené v objednávke a vystavenej faktúre, avšak nevyplýva z výpovede JUDr. V. V., MBA, ktorý mal uvedený prieskum vykonať, nakoľko tento vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že pre žalobcu vyhľadával odberateľov, ktorých riaditeľov kontaktoval, odovzdal im kontakt na žalobcu a zabezpečil možnosť zaslania cenovej ponuky a obchodného rokovania s týmito riaditeľmi, pričom z pripravených podkladov uviedol 11 spoločností, ktorým mohol žalobca dodávať svoje produkty. Z výpovede svedka p. V. bolo zrejmé, že sa nejedná o omyl v pojmoch dodávateľ/odberateľ, ale svedok jednoznačne uviedol, že vyhľadával pre žalobcu odberateľov, ktorých kontakty odovzdal žalobcovi. V konaní tak zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že by spoločnosť Hunan Trade, a.s. vykonala pre žalobcu službu - prieskum trhu (týkajúci sa získania nových dodávateľov), pričom ani samotné odovzdania telefonických kontaktov nemožno považovať za službu označovanú ako prieskum trhu. Žalobcom predložené zápisnice doručené spolu s vyjadrením k protokolu z daňovej kontroly sú teda v úplnom rozpore s tvrdením svedka a nezodpovedajú skutočnosti popísanej svedkom v jeho výpovedi, preto na ne nemožno prihliadať ako na dôkaz o uskutočnení fakturovaného prieskumu trhu.

24. Správny súd ďalej uvádza, že pokiaľ žalobca tvrdil, že obchodná spolupráca so spoločnosťou Píla Vasilov, s.r.o. pokračovala po uzavretí zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou Hunan Trade, a.s. práve na základe sprostredkovania sprostredkovateľom za odlišných - výhodnejších podmienok ako v predchádzajúcom období tak, ako to deklaroval žalobca v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Správca dane postupoval v daňovom konaní správne keď vo veci vykonal vlastné šetrenie, ktorým sa však tvrdenia žalobcu o sprostredkovaní ďalšej výhodnejšej spolupráce s dodávateľom sprostredkovaným spoločnosťou Hunan Trade, a.s. nepotvrdilo. Správca dane zistil, že k zmene obchodnej spolupráce s dodávateľom Píla Vasilov s.r.o. nedošlo v kontrolovanom zdaňovacom období oproti predchádzajúcemu obdobiu, nakoľko pravidelné týždenné dodávky tovaru sa realizovali aj pred uzavretím zmluvy o sprostredkovaní, v kontrolovanom zdaňovacom období nedošlo k navýšeniu objemu dodávaného tovaru (práve naopak, došlo k zníženiu objemu), v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že by dodávateľ Píla Vasilov s.r.o. akceptoval požadovanú a garantovanú cenu za m3 reziva na určité obdobie a garantoval požadované množstvo a kvalitu reziva, tvrdená dlhšia lehota splatnosti faktúr nebola po podpise zmluvy o sprostredkovaní na faktúrach od dodávateľa uvádzaná a napriek tomu, že žalobca rovnako ako v predchádzajúcom období nedodržiaval splatnosť faktúr, nedošlo k obmedzeniu dodávok tovaru, ani k vystaveniu penalizačnej faktúry a ani k plneniu zo strany Hunan Trade, a.s. v súvislosti so zabezpečením úhrady faktúr pre žalobcu po ich splatnosti na základe vyhlásenia ručiteľa, objednávky u dodávateľa realizoval žalobca priamo - bez sprostredkovania a dodávateľ žalobcu sa písomne vyjadril, že o zmluve o zabezpečení ochrany tovaru uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Hunan Trade, a.s. nevedel, nebola mu predložená. Dôkazné bremeno na preukázanie uskutočnenia obchodu deklarovaného v daňovom priznaní a žalobcom preukazovaného faktúrami bolo na žalobcovi, avšak tento v celom daňovom konaní nevedel preukázať, že obchodné transakcie so spoločnosťou Píla Vasilov s.r.o. uskutočnil na základe sprostredkovania spoločnosťou Hunan Trade, a.s.. Za vystavenie dokladov, ktorými preukazuje skutočnosti uvádzané v daňovom priznaní, zodpovedá daňový subjekt. Pokiaľ si teda žalobca uplatnil ako výdavok sprostredkovateľskú províziu v zmysle o dani z príjmov, bolo jeho povinnosťou spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať, že daňové doklady ním predložené k daňovej kontrole sú spôsobilé preukázať splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie zníženia základu dane.

25. Správny súd je toho názoru, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky tovaru a že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom, resp. možnosťou

uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na uznanie výdavkov za daňové výdavky, čím mu bude znížený základ dane, čoho končeným dôsledkom bude nižšia daňová povinnosť, je iniciátorom takéhoto uznania, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na uplatnenie daňových výdavkov uznaný ako oprávnený.

26. Správny súd ďalej poukazuje na to, že ako už bolo vyššie viackrát uvedené, tak dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje najmä daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa správneho súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si nárok na uznanie výdavkov ako daňových výdavkov. Splnenie podmienok na uplatnenie nároku na uznanie daňových výdavkov preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalobca v konaní vierohodne nepreukázal opodstatnenosť nároku na uznanie uplatnených daňových výdavkov a splnenie zákonných požiadaviek v zmysle § 2 psím. i) v spojení s § 19 zákona o dani z príjmov. Žalobca v konaní nedoložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturovaný tovar bol reálne dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach (Hunan Trade, a.s.). Správny súd uvádza, že tieto pochybnosti správcu dane žalobca žiadnym spôsobom neodstránil, keďže nepredložil ďalšie doklady preukazujúce oprávnenosť nároku na uznanie daňových výdavkov. Pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru - drevnej hmoty spoločnosťou Hunan Trade, a.s. dôvodne vychádzali zo skutočnosti, že uvedená spoločnosť napriek výzvam správcovi dane v priebehu daňovej kontroly svoje účtovné doklady nepredložila a výpoveď JUDr. V. V., MBA bola v rozpore s kontrolnými výkazmi spoločnosti Hunan Trade, a.s., v ktorých nebola spoločnosť MVE Group, s.r.o. uvedená ako dodávateľ spoločnosti, zároveň si spoločnosť Hunan Trade, a.s. neuplatnila odpočítanie DPH z dodávok od spoločnosti MVE Group, s.r.o. a ani náklady z týchto dodávok v daňovom priznaní k dani z príjmu právnickej osoby. Rovnako bola výpoveď svedka V. B., zástupcu subdodávateľskej spoločnosti MVE Group, s.r.o. rozporná s predkladanými priznaniami a kontrolnými výkazmi tejto spoločnosti, ktorá podávala „negatívne“ daňové priznania a preprava, dodanie a uskladnenie tovaru od dodávateľa Hunan Trade, a.s. zostala v konaní nepreukázaná.

27. Vzhľadom k tomu, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnení skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na uznanie daňových výdavkov za predmetné zdaňovacie obdobie (rok 2017) uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v § 2 písm. i) a § 19 zákona o dani z príjmov.

28. Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa náležite vecou zaoberali, vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom. Z uvedeného dôvodu nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože daňové orgány oboch stupňov zamerali dokazovanie na preukázanie dodania tovaru a služieb od konkrétne označeného dodávateľa a súčasne zamerali dokazovanie vo vzťahu k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu príjmov. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z príjmov. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok uznania oprávnenosti uplatnenia daňových výdavkov z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

29. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa žalobu zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

32. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).