Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-30-2015.pdf
PDF · 78.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-11P/30/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, v právnej veci Z. zamestnaná V. 1, bytom Stupné č. 174, okres Považská Bystrica , proti odporcovi JO. zamestnaný R., bytom ako navrhovateľka o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom F. a P. a C., zastúpený opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Z. a odporcu Q., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred matričným úradom v dolnom R., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. , vo zväzku X, ročník XXXX,-na strane XX, . pod poradovým číslom X., r o z v á d z a .
Súd zveruje na čas po rozvode mal. deti : F. , P. a C. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti vychovávať zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach.
Otec je povinný prispievať výživným na mal. F. po 70,- eur mesačne, P. po 60,-eur mesačne a C. po 50,- eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých.
Súd styk otca s maloletými deťmi neurčuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala rozvodu manželstva, pričom uviedla, že došlo v roku 2009 k vážnemu narušeniu ich manželských vzťahov, nakoľko ju fyzicky napadol. Neskôr odporca začal robiť rôzne pôžičky, mal exekúcie a začal to riešiť alkoholom. V súčasnej dobe už manželstvo neplní svoj spoločenský účel a preto žiadala, aby súd manželstvo rozviedol , na čas po rozvode žiadala maloleté deti F. zveriť do osobnej starostlivosti, pričom žiadala na mal. F.u a P. na každého po 71,- Eur mesačne a mal. C. po 51,- Eur mesačne.
Odporca s návrhom navrhovateľky ohľadne rozvodu manželstva v plnom rozsahu súhlasil, súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti, avšak nesúhlasil s výškou výživného dôvodiac, že nemá také finančné prostriedky, aby výživné v takej výške mohol platiť.
Opatrovník doporučil na čas po rozvode zveriť deti do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o svoje deti stará, otec je agresívny, manželku fyzicky napadol.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, opatrovníka, oboznámením sa osobnými, rodinnými a majetkovými pomermi oboch účastníkov, oboznámením sa sobášnym listom účastníkov, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku, rodné listy maloletých a zistil nasledovné :
Manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred matričným úradom v F.. Zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku X, . ročník XXXX., na strane XX., pod poradovým číslom X.. Z manželstva pochádzajú maloleté deti F., P. a C.. Navrhovateľka aj na pojednávaní zotrvala na svojich tvrdeniach. V návrhu uviedla, že odporca robí pôžičky, majú exekúcie, všetko začal riešiť alkoholom, pod vplyvom ktorého je agresívny.
Odporca uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, súhlasí, aby boli deti zverené, nesúhlasil s výškou výživného, nakoľko nemá finančné prostriedky k tomu, aby ho mohol platiť. Uviedol, že má zdravotné problémy, je čiastočne invalidný na 40%. Má zranenú ruku a z toho dôvodu ju nevystre. Z tohto dôvodu berie aj čiastočný invalidný dôchodok vo výške 150,- Eur. uviedol, že alkohol požíva len príležitostne, ale je to práve navrhovateľka, ktorá chodí s kamarátkami. Pokiaľ má vedomosti, mala by mať priateľa.
Navrhovateľka nepoprela, že v súčasnej dobe má priateľa.
F. chodí do 7. ročníka ZŠ, venuje sa jazykom, na ktoré matka kupuje knihy. P. je žiakom 3. ročníka ZŠ, pôjde na plavecký kurz, za čo bude matka musieť zaplatiť 18,-Eur. Dala mu na školské pomôcky 6,- Eur, 33,- Eur mu musí dať na ďalšie knihy. Maloletý C. je žiakom I. ročníka ZŠ. V súčasnej dobe býva u svojich rodičov, ktorým neprispieva na domácnosť, nakoľko nemá žiaden príjem.
Otec maloletých detí pracuje pre firmu R., pokiaľ vykonáva prácu celý mesiac a má všetky pracovné dni preplatené, dosahuje príjem 384,- Eur. Okrem toho je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 150,- Eur.
Matka poberala nemocenské dávky od sociálnej poisťovne Považská Bystrica, v celkovej výške 209,70 Eur do decembra, od januára poberá dávky 216,70 Eur. Vo februári dostala dávky 195,70 Eur. Matka pracuje vo firme V. Ani otec, ani matka inú vyživovaciu povinnosť nemajú.
Odporca uviedol, že chce byť rozvedený a s matkou sa ohľadne úpravy styku s deťmi dohodne, preto nežiadal, aby mu súd upravoval styk.
Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo ;dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1), súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z vykonaného dokazovania mal potom súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom podľa tvrdenia navrhovateľky príčinu rozvratu manželstva mal odporca, ktorý začal požičiavať peniaze, rodinu zadĺžil a dostal exekučné konania. Okrem toho ju fyzicky napádal. Na druhej strane však treba uviesť, že odporca sa bránil tým, že to bola navrhovateľka, ktorá nadviazala intímnu známosť s druhým mužom, čo navrhovateľka nepopierala. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že v súčasnej dobe nie je predpoklad , že manželia obnovia spolužitie a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Zároveň súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o deti riadne stará, čo nepoprel ani odporca a určil výživné na čas po rozvode tak, že výšku výživného určil na základe možností otca ako povinného, pričom otec príjem spolu s invalidným dôchodkom má v takej výške , že takto určené výživné je schopný platiť. Matka v súčasnej dobe je riešená dávkami PN, pričom súd vychádzal pri úprave výživného z príjmu matky cca 270,- Eur v prípade, keď riadne pracuje. Obaja sú v podstate nemajetní, iné vyživovacie povinnosti nemajú. Nakoľko rodičia zhodne uviedli, že sa dohodnú na úprave styku a otec nežiadal teda upraviť styk s maloletými deťmi, súd potom tento styk s deťmi neupravoval.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.S.P.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.