Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-301-2014.pdf
PDF · 91.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8C/301/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners a.s., so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpeného: Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o., so sídlom Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, IČO: 36 866 733 proti žalovanému: L. X., bytom X. XX, XXX XX H., občan SR o zaplatenie 5,31 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e s a platobný rozkaz Okresného súdu Kežmarok č. k.: 8Ro/353/2013-11 zo dňa 14.2.2014.
II. Žaloba sa z a m i e t a.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa na žalovanom domáhal zaplatenia sumy uvedenej v záhlaví rozsudku z titulu nezaplateného koncesionárskeho poplatku za rozhlasový prijímač a náhrady trov konania.
Dôvodil, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol postúpením od Slovenského rozhlasu, so sídlom Mýtna 1, 817 55 Bratislava. Uviedol, že žalovaný bol oboznámený o postúpení pohľadávky oznámením z 20.10.2005. Zároveň bol vyzvaný na úhradu nedoplatku, avšak bezvýsledne.
Žalobe bolo vyhovené platobným rozkazom č. k.: 8Ro 353/2013-11 zo dňa 14.2.2014, ktorý sa napriek viacerým pokusom nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.
Podľa § 173 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p.") platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
Podľa § 173 ods. 2 O.s.p. ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu.
Súd na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu z dôvodu nemožnosti doručenia žalovanému do vlastných rúk.
Ďalej súd postupoval v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 80 písm. b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Po vykonaní dokazovania súd vec posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o koncesionárskych poplatkoch"), ktorý upravoval do 1.4.2008 platenie koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov a televíznych prijímačov, vyberanie poplatkov, ich vymáhanie a sankcie za omeškanie.
Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ") záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako ja zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 3 ods. 3 a 4 Zákona o koncesionárskych poplatkoch platiteľ poplatku bol povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci. Ak bol platiteľ poplatku právnická osoba alebo samostatne zárobkovo činná fyzická osoba, bol povinný platiť poplatok za každý prijímač.
Podľa § 3 ods. 6 Zákona o koncesionárskych poplatkoch povinnosť zaplatiť poplatok vznikla prvým dňom mesiaca nasledujúceho po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončila sa posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok .
Podľa § 3 ods. 9 Zákona o koncesionárskych poplatkoch povinnosť platiť poplatok zanikla, ak sa prijímač zničil alebo bol neopraviteľný, ak prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe.
Podľa § 4a ods. 1 a 2 Zákona o koncesionárskych poplatkoch mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu bol do 31.07.2003 30,- Sk a od 01.08.2003 40,- Sk. Mesačná výška poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb bola do 31.07.2003 30 ,- Sk a od 01.08.2003 40,- Sk za každý prijímač.
Súd mal dostatočne za preukázané, že z predmetného právneho predpisu vzniká medzi vymedzenými fyzickými osobami, či právnickými osobami a Slovenským rozhlasom právny vzťah. Obdobie, za ktoré žalovaný nezaplatil koncesionárske poplatky bolo v žalobe vymedzené výpisom nedoplatkov, podľa ktorého žalovaný nezaplatil za mesiace august 2002, február 2003, január 2004, august 2004, január 2005 a marec 2005 celkovo sumu 220,- Sk (nepremlčaný dlh 160,- Sk). Súd má za nesporné, že žalovaný bol vlastníkom rozhlasového prijímača v rozhodnom období, teda mal byť riadnym platiteľom koncesionárskeho poplatku. Nebol tvrdený a ani preukázaný zánik povinnosti platiť koncesionárske
poplatky, keď skutočnosti tvoriace podmienky na oslobodenie od povinnosti platiť Slovenskému rozhlasu ako príjemcovi neboli žalovaným tvrdené. Žalovaný bol preto povinný riadne platiť koncesionársky poplatok Slovenskému rozhlasu.
Podľa § 7 ods. 1 Zákona o koncesionárskych poplatkoch kontrolu platenia poplatkov podľa tohto zákona vykonávajú podľa svojej pôsobnosti Slovenská televízia a Slovenský rozhlas (§ 5).
Podľa § 7 ods. 1 Zákona o koncesionárskych poplatkoch každý platiteľ poplatku je povinný Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu na ich výzvu preukázať splnenie povinnosti platiť poplatok.
Podľa § 8 ods. 2 Zákona o koncesionárskych poplatkoch ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, vyberateľ poplatkov, Slovenský rozhlas, písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa citovaného zákona.
Podľa § 8 ods. 3 Zákona o koncesionárskych poplatkoch v prípade nedoplatku má Slovenský rozhlas právo uplatniť úhradu nedoplatku na príslušnom súde.
Výzvou na zaplatenie koncesionárskeho poplatku je platiteľ vyzvaný "na splnenie povinnosti podľa zákona", teda na splnenie povinnosti zaplatiť koncesionársky poplatok za určité obdobie v určitej výške. Výzva musí obsahovať okrem zákonom stanovenej písomnej formy aj určenie lehoty, dokedy je platiteľ poplatku povinný splniť povinnosť a až po jej márnom uplynutí je Slovenský rozhlas oprávnený uplatniť právo na súde. Aby žalovaný ako platiteľ poplatku mohol splniť zákonom vyžadovanú výzvu Slovenského rozhlasu v určenej dodatočnej lehote, musela byť výzva na zaplatenie žalovanému doručená. Súd má za to, že nestačí len jej zaslanie žalovanému bez jej doručenia.
Z predložených listinných dôkazov nie je preukázané doručenie výzvy na zaplatenie priamo žalovanému. Súd má za to, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal vykonanie kvalifikovanej výzvy na zaplatenie koncesionárskeho poplatku.
Na základe týchto skutočností súd vyhodnotil podanú žalobu ako predčasne podanú s tým, že na priznanie nároku na zaplatenie koncesionárskeho poplatku súdom je potrebné v konaní preukázať vykonanie výzvy na zaplatenie a následné márne uplynutie lehoty určenej vo výzve na úhradu nedoplatku koncesionárskeho poplatku.
Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Žalobca v konaní pred súdom preukazuje aktívnu legitimáciu Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Slovenským rozhlasom a Lawyer Partners a.s. (pôvodne BSP Lawyer Partners a.s.), konkrétne Realizačnou zmluvou č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok z 20.9.2005, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému ako platiteľovi koncesionárskych poplatkov.
V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciou rozumejú oprávnenia účastníkov konania vyplývajúce z hmotného práva. Nedostatok aktívnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcovi nenáleží v konaní tvrdené hmotné právo. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ súd zistí na základe vykonaných dôkazov, že žalobca nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva, musí žalobu zamietnuť.
V tomto konkrétnom prípade sa súd z úradnej povinnosti zaoberal aj platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože predmetom súdneho konania je právo na plnenie postúpené z pôvodného veriteľa na žalobcu. Súd je toho názoru, že v danom prípade je sporná pohľadávka pohľadávkou vzniknutou z verejného práva a zákon jednoznačne určuje, kto a akým spôsobom koncesionárske poplatky vymáha. Súd dospel k záveru, že vymáhanie koncesionárskeho poplatku iným subjektom ako Slovenským rozhlasom je v rozpore so zákonom, pretože citovaný zákon takýto postup neumožňuje. V tomto prípade nie je žalobca aktívne legitimovaný v zmysle § 8 ods. 3 Zákona o koncesionárskych poplatkoch.
Okrem vyššie uvádzaných skutočností má súd za to, že žalobca nepreukázal, že bolo oznámenie o postúpení pohľadávok skutočne doručené žalovanému, lebo ani výpis z poštového podacieho hárku by nebol dostatočne relevantným dôkazom o takomto doručení.
Súd prihliadal i na to, že zánik povinnosti platiť a zaplatiť poplatok sú v zákone upravené osobitne. K zániku povinnosti platiť poplatok dochádzalo priamo zo zákona, a to v prípade, ak sa prijímač zničil alebo bol neopraviteľný, ak prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe. Na zánik povinnosti platiť poplatok zákon nevyžadoval ďalší úkon platiteľa, napr. oznámenie o zániku tejto povinnosti. Ku skončeniu povinnosti zaplatiť poplatok došlo posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok. Iba v prípade, ak by v rámci kontroly platenia poplatkov Slovenský rozhlas vyzval fyzickú alebo právnickú osobu, ktoré neboli platiteľmi poplatkov, boli tieto osoby povinné preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu. Výzva sa však musela vzťahovať na preukázanie tejto skutočnosti a nie na zaplatenie dlžného poplatku. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalovaný prestal platiť koncesionárske poplatky, Slovenský rozhlas mal právo skontrolovať z akého dôvodu sa tak stalo. Mal právo vyzvať žalovaného na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo preukázanie skutočnosti, že žalovaný už nie je vlastníkom prijímača. Žalovanému nevznikla automaticky povinnosť preukazovať neexistenciu povinnosti alebo zánik povinnosti platiť poplatok. Takáto povinnosť by mu vznikla až na základe výzvy Slovenského rozhlasu.
Okrem výzvy na zaplatenie dlžných poplatkov žalobca nepreukázal, že Slovenský rozhlas žalovaného vyzval aj na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo preukázanie skutočnosti, že žalovaný už nie je (prípadne nebol) vlastníkom prijímača. Keďže žalobca nepreukázal súdu, že žalovaný mal prihlásený rozhlasový prijímač za obdobie, za ktoré si uplatňuje dlh na koncesionárskych poplatkoch, teda neuniesol dôkaznú povinnosť preukázať, že žalovanému vznikla povinnosť platiť koncesionárske poplatky, súd preto druhotne z tohto dôvodu podanú žalobu zamietol.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny je čo do základu, aj čo do výšky nedôvodný a nemá svoju oporu v zmluvnom dojednaní účastníkov konania. S poukazom na uvedené, súd z dôvodu nesplnenia podmienky určenej v § 8 ods.2 a 3 Zákona o koncesionárskych poplatkoch a zároveň z dôvodu nepreukázania aktívnej legitimácie žalobcu podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa zásady úspechu v konaní. Žaloba bola podaná nedôvodne, a teda žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Keďže si žiadne trovy v priebehu konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy z obsahu spisu nevyplývajú, súd vyslovil, že mu ich náhradu nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.