Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-277-2014.pdf
PDF · 96.87 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/277/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Quantum Credit a. s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, práv. zast. PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 36 668 745, proti žalovanému M. D., C.. XX. XX. XXXX, S. I. D. XXX, v konaní o zaplatenie 497,90 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 08. 04. 2009, v bode 3, v znení: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c.) Dodatku, v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a.) až c.) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. Účastník, ktorý si týmto Dodatkom aktivoval program služieb Fix 0, je povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 tohto Dodatku aj v prípade, ak Účastník poruší svoju povinnosť uskutočniť Celkové zmluvné dobíjanie vo výške a v lehote podľa bodu 1 písm. f.) tohto Dodatku a najneskôr k poslednému dňu posledného Zúčtovacieho obdobia počas doby trvania Doby viazanosti uvedenej v tabuľke č. 1 tohto Dodatku nezrealizuje dobitie Kreditu na SIM karte súhrne v celkovej sume najmenej 130,- Eur/3.916,38 Sk.“, je neprijateľná.
Súd žalobu zamieta.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 248,95 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 26.08.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom a.s. a žalovaným bola uzavretá Zmluva o pripojení FIX dňa 08. 04. 2009, a Dodatok k uvedenej zmluve, v rámci ktorého bol dohodnutý so žalovaným balík služieb FIX O a bola poskytnutá zľava na mobilný telefón Nokia 3110 black počas doby viazanosti. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti a z toho dôvodu mu právny predchodca žalobcu vyfakturoval f.č. 7107721952 zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur, ktorá bola splatná dňom 25. 08. 2011.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2013, uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., Bratislava a postupníkom - žalobcom bola postúpená pohľadávka žalovaného na žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci.
Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, predvolanie bolo doručené dňa 06. 03. 2015, lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná.
Žalovaný nesúhlasil so žalobou, pretože nebol oboznámený riadne so zmluvnými podmienkami, zmluvu uzatváral pre synov a telefón odovzdal manželke, keďže žijú osobitne. Nikdy nebol písomne upozornený na porušenie povinností, o zmluvnej pokute a podmienkach jej použitia nevedel vôbec.
Dňa 08. 04. 2009 bola uzavretá so žalovaným Zmluva o pripojení FIX , ku ktorej bola poskytnutá užívateľská SIM karta č.XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s prideleným t. č. XXXXXXXXXX. Dňa 08. 04. 2009 bol k tejto zmluve uzavretý Dodatok, na základe ktorého si dohodol žalovaný balík služieb FIX O a bol mu poskytnutý zľavnený mobilný telefón Nokia 3110 black za 9,- Eur. V dodatku bola zahrnutá viazanosť zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, bez určenia povinnosti minimálneho zmluvného mesačného dobitia, resp. s určením 0,00 Eur. Z ďalšieho textu zmluvy, ktorá bola nečitateľná pre drobnosť písma, s obtiažami bolo zistené, že žalovaný sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania predplatenej verejnej elektronickej komunikačnej telefónnej služby, s cenníkom služieb, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. K Zmluve však neboli pripojené žiadne Všeobecné podmienky, ani Cenník. V zmysle Dodatku sa mal žalovaný zaviazať na včasné a riadne pravidelné zmluvné dobíjanie kreditu.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 11. 2013 právny predchodca žalobu oznámil žalovanému, na jeho adresu, postúpenie pohľadávky s aktuálnou dlžnou sumou vo výške 248,95 Eur. Súčasne oznámil aj nové referenčné číslo, pod ktorým bude pohľadávka voči žalovanému vedená. Žalovaný bo upozornený aj na možnosť nárastu nákladov v súvislosti s uplatňovaním nároku.
Faktúrou č. 7107721952 zo dňa 08. 08. 2011, bola žalovanému vyfakturovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur. Faktúra bola splatná 25. 08. 2011 a vzťahovala sa k obdobiu od 08. 07. 2011 do 07. 08. 2011.
Žalobca nepripojil žiaden prehľad dobíjania kreditu v zmysle zmluvy o pripojení, ani doklad o tom, ktoré faktúry žalovaný nezaplatil.
Predmetom uplatneného nároku žalobou bolo zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur. Súd vychádzal pri posudzovaní nároku z ustanovení Občianskeho zákonníka, umožňujúcich preskúmanie spotrebiteľskej zmluvy obsahujúcej nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky.
Podľa ust. 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Dodatku k zmluve o pripojení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ust. § 14 ods. 1 uvedeného zákona, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene predávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť. Ak je podmienkou na kúpu výrobku alebo poskytnutie služby kúpa iného výrobku alebo poskytnutie inej služby, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene tohto iného výrobku alebo o cene tejto inej služby spolu s cenou za predávaný výrobok alebo poskytovanú službu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzavrel Zmluvu o pripojení FIX, dňa 08. 04. 2009, ku ktorej bol uzavretý Dodatok v totožný deň. V zmysle Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 08. 04. 2009, bol žalovanému odpredaný mobilný telefón Nokia 3110 black za maximálnu kúpnu cenu 9,- Eur. Doba viazanosti bola uvedená v rozsahu 24 mesiacov. V Dodatku bola zahrnutá aj zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur, ku ktorej sa viazal bod 3 Dodatku. Z tohto bodu vyplynulo, že zmluvnú pokutu bol povinný zaplatiť účastník zmluvného vzťahu, žalovaný, v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c.), v bode 2 Dodatku, ale aj v ďalších bodoch, v čl. 3, bod 3.6, čl. 5, bod 5.2 písm. a.) až c.) Všeobecných podmienok. Z vykonaného dokazovania nebolo zrejmé, či v čase pred uzavretím Zmluvy o pripojení aj Dodatku k zmluve, bol žalovaný skutočne oboznámený so Všeobecnými podmienkami. Je síce pravdou, že v Zmluve o pripojení Fix bolo minimalizovaným písmom zahrnuté vyhlásenie účastníka o tom, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami, s osobitnými podmienkami pre poskytnutie služby Fix, s Cenníkom služby Fix. Tento text sa nachádza v dolnej časti pod textom základných údajov v zmluve a je málo pravdepodobné, že sa žalovaný s týmto textom oboznámil, pretože vzhľadom na minimalizované a takmer nečitateľné písmo, je táto možnosť podľa názoru súdu výrazne obmedzená, keď priam nie je vylúčená, už aj s poukazom na reálny čas spravidla spojený s uzavretím zmluvy.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Zmluvná pokuta upravená v ust. § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je to, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle zmluvných strán. Bez takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí výšku zmluvnej pokuty, takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty sa javí ako neprijateľná zmluvná podmienka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je vo vzťahu k dodávateľovi v neporovnateľné slabšej pozícii, z hľadiska skúseností a informovanosti a možnosti vyjednávania o zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy. Zmena štandardných vopred pred formulovaných zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna, pretože dodávateľ služby rozhodne nezmení text, ktorý je určený pre široký okruh spotrebiteľov a je sformulovaný tak, aby to sledovalo finančný záujem dodávateľa. Z tohto pohľadu je teda rovnosť vo vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa len formálna. Bez znevažovania schopnosti spotrebiteľa posúdiť zmluvné podmienky je nesporné, že v podobe ako sú sformulované zmluvné podmienky a predložené spotrebiteľovi, je skutočne málo pravdepodobné, že by sa spotrebiteľ vzhľadom na ich rozsiahlosť, použitú právnu terminológiu, vedel s nimi náležite oboznámiť, zvlášť pokiaľ samotné minimalizované písmo to výrazne sťažuje, až znemožňuje. Pri podpise zmluvy/dodatku nevie spotrebiteľ posúdiť, či už bola niektorá zo zmluvných podmienok vyhlásená za neprijateľnú, aby sa vyhol uzavretiu zmluvy obsahujúcej neprijateľnú podmienku. Z toho dôvodu má jedinú možnosť výberu, a to zmluvu podpísať alebo nie. Spotrebiteľ má právo na informácie o poskytovanej službe, o jej cene, čo bez pochybností vyplýva z ust. § 3 ods. 1 a § 14 ods. 1 zákone o ochrane spotrebiteľa, aby sa mohol rozhodnúť, či je predpokladaná transakcia aj v jeho ekonomickom záujme a schopnostiach.
V danom prípade žalobca zabezpečoval zmluvnou pokutou porušenie rôznych zmluvných povinností uvedených v bode 1. písm. c./, d./ v bode 2 Dodatku (včas a riadne platiť cenu poskytnutých služieb, včas a riadne pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie, nevypojenie SIM karty po dobu viazanosti z prevádzky z rôznych dôvodov), pričom nie je zrejmé akým spôsobom bola určená výška zmluvnej pokuty zahrnutej do Dodatku. Doba viazanosti zaväzovala žalovaného počas celej doby, bez ohľadu na dĺžku obdobia, kedy mohlo dôjsť k prípadnému porušeniu záväzku. Takto koncipovaná úprava umožňuje poskytovateľovi služby určiť, ktoré porušenie si vyberie. Naviac sankcie zaťažujú jednostranne len spotrebiteľa, čo svedčí o nerovnováhe účastníkov v tomto spotrebiteľskom vzťahu. Takto upravená zmluvná pokuta predstavuje neprijateľnú zmluvnú pokutu.
Dokazovaním nebolo možné zistiť z predložených listinných dôkazov, v akom časovom období využíval žalovaný služby poskytovateľa, rovnako ani obdobie, kedy porušil a či porušil zmluvné podmienky. Nebol predložený žiaden dôkaz o ukončení zmluvného vzťahu. Súd však považuje za podstatné aj to, že zmluvná pokuta sa viaže aj na porušenie povinnosti dobíjať mesačný kredit. V Dodatku k zmluve o pripojení Fix, v tabuľke č. 1 je však uvedené „minimálne mesačné zmluvné dobitie 0,00 €“. Z toho vyplýva, že suma mesačného dobíjania nebola určená v Zmluve, ani v Dodatku. Jediný údaj o dobíjaní kreditu vyplýva z bodu 1 písm. f/ Dodatku, kde je podmienka dobitia kreditu v celkovej sume 130,- Eur, počas celej doby viazanosti. Prehľad o dobíjaní kreditu nebol predložený. Keďže dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, mal pre účely konania pripojiť relevantné listinné dôkazy na preukázanie oprávnenosti svojho nároku.
Podľa ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej „O.s.p.“ ), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Súd vychádzajúc zo znenia ust. § 153 ods. 4 O.s.p., vyslovenie neprijateľnej podmienky zahrnul do výroku rozsudku a bez návrhu určil za neprijateľnú uvedenú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty. Preskúmavanie zmluvnej podmienky upravenej vo výroku rozsudku je obsiahnuté v odôvodnení rozsudku. Dôvodom pre taký postup je okrem aplikácie ust. § 153 ods. 4 aj existencia rôznych rozhodnutí súdov, ktoré preskúmavajú rovnaké zmluvné podmienky týkajúce sa zmluvnej pokuty.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol pri súčasnom určení neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca nemal úspech vo veci, úspech vo veci mal žalovaný, ktorému však nevznikli trovy konania, z toho dôvodu súd náhradu trov účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.