Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/74/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľa: VICENTE TORNS SLOVAKIA, a. s., Športová 348, 946 21 Veľké Kosihy, IČO: 36 801 089, zastúpeného JUDr. Elenou Szabóovou, advokátkou, Advokátska kancelária Sz & B Law Company, s.r.o., Jesenského 70/46, 943 01 Štúrovo, proti odporcovi: SLOVFRACHT SLOVAKIA, a. s., Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 35 721 910, o zaplatenie 294.998,85 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 294.998,85 eur s 9,85 % ročným úrokom z omeškania od 26.06.2010 až do zaplatenia, trovy konania za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky vo výške 18.437,38 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.12.2010 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 294.998,85 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá vznikla pri preprave tovaru.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov účastníkov, výsluchom svedkyne S. B. a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ si dňa 06.04.2010 objednal u odporcu prepravu tovaru z Nemecka do Veľkých Kosíh s tým, že malo ísť o dve prepravy - prvá s dátumom nakládky dňa 08.04.2010 a druhá dňa 09.04.2010. Predmetom prepráv mala byť transformovaná meď. Odporca bol navrhovateľom následne informovaný o zmene termínov nakládok na deň 12.04.2010 a 13.04.2010. Objednávku odporca riadne prijal, zmeny termínov nakládok akceptoval a dňa 08.04.2010 oznámil navrhovateľovi ŠPZ kamiónov, ktoré prepravu budú realizovať. Meď s váhou 24401 kg v hodnote 147.475,19 eur bola naložená dňa 12.04.2010 na kamión so ŠPZ S. a dňa 13.04.2010 bola meď s váhou 24393 kg v hodnote 147.475,19 eur naložená na kamión so ŠPZ S.. Naloženie tovaru a teda jeho prevzatie od odosielateľa bolo potvrdené na dodacích listoch. Dňa 12.04.2010 bol šoférom príslušného kamiónu podpísaný dodací list č. LS10002909 a dňa 13.04.2010 dodací list č. LS10002967. Dôkazom naloženia kamiónov sú aj vážne lístky vystavené odosielateľom (Deutsche Giessdraht GmbH) o váhe každého z kamiónov pred nakládkou a po nakládke medi. Nakoľko meď nebola dopravená do miesta určenia v súlade s uzavretou zasielateľskou zmluvou medzi účastníkmi, navrhovateľ podal dňa 19.04.2010 trestné oznámenie. Nedodaním medi vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 294.998,85 eur, a to v dôsledku pochybení odporcu pri obstaraní prepravy. Odporca pri plnení svojho zmluvného záväzku porušil zákonom stanovené povinnosti najmä tým, že neskúmal dôveryhodnosť, spoľahlivosť, existenciu firmy dopravcu (ALFI-trans, s.r.o.), existenciu

živnostenského oprávnenia a úplnosť údajov, ktoré mali osvedčiť existenciu poistenia CMR. Odporca mal povinnosť vynaložiť odbornú starostlivosť pri realizácii záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. V príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu obstarať prepravu s odbornou starostlivosťou, navrhovateľovi vznikla škoda stratou zásielky.

V podanom odpore odporca nárok navrhovateľa na náhradu škody neuznal ani čo do základu, ani čo do výšky a namietol, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu zasielateľskej zmluvy podľa § 601 Obchodného zákonníka. Odporca nebol prepravcom tovaru a s navrhovateľom neuzatvoril ani prepravnú, ani zasielateľskú zmluvu. Namietal, že navrhovateľ nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu s odporcom, tvrdil, že k uskutočneniu prepravy nedošlo a že nie je zrejmé ako navrhovateľ dospel k výške uplatnenej škody.

Vo vyjadrení k odporu navrhovateľ uviedol, že už zo samotného konania odporcu, resp. jeho zamestnancov tak pred obstaraním dopravy, ako aj počas realizácie prepravy, avšak najmä po tom, ako bolo navrhovateľom odporcovi oznámené nedodanie tovaru, vyplýva priamy dôkaz existencie právneho vzťahu, ktorým je zasielateľská zmluva.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 13.04.2012 uviedol, že v predmetnom prípade išlo o meď patriacu maďarskej spoločnosti CG Electric Systems Hungary (IČO: 01-10-044689) a španielskej spoločnosti VICENTE TORNS, S.A.U. (IČO DPH: ESA58453614). Uvedené spoločnosti odovzdali túto surovinu navrhovateľovi na výrobu medených káblov, ktoré mali byť následne zaslané na miesto určené uvedenými spoločnosťami. V dôsledku vzniknutej situácie sa navrhovateľ rozhodol zabezpečiť pre uvedené spoločnosti náhradnú dodávku, keďže ich nechcel stratiť ako zákazníkov, preto namiesto dvoch stratených zásielok na vlastné náklady zabezpečil na základe kúpnej zmluvy náhradnú meď, aby mohol splniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o dielo voči uvedeným spoločnostiam v dojednanom termíne.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 05.09.2012 uviedol, že s poukazom na emailovú komunikáciu medzi účastníkmi týkajúcu sa obstarania predmetných prepráv, kde zo strany odporcu neboli navrhovateľovi oznámené mená, ani iné identifikačné údaje vodičov kamiónov, zo strany zmluvného partnera navrhovateľa firmy Aurubis, resp. Deutsche Giessdraht GmbH nemalo dôjsť a zrejme ani nedošlo k nakládke tovaru, ktorý sa mal údajne stratiť. Poukázal aj na dôkazy založené v spise, na ktorých absentujú identifikačné údaje vodičov kamiónov. Ďalej uviedol, že tu absentuje základný predpoklad uplatnenia nároku zo zodpovednosti za škodu, a to vznik samotnej škody, nakoľko v čase vzniku škody bola meď vo vlastníctve tretích osôb. Z tohto dôvodu nie je navrhovateľ aktívne legitimovaný podať žalobu o náhradu škody, keďže v čase škodovej udalosti nebol vlastníkom veci. V danom prípade nevznikla na majetku navrhovateľa žiadna škoda, čím absentuje prvý predpoklad zodpovednosti za škodu. Nie je splnený ani druhý predpoklad, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody - maximálne možno hovoriť o bezdôvodnom obohatení na strane maďarskej a španielskej spoločnosti. Odporca ďalej tvrdil, že neporušil povinnosti zo záväzkového vzťahu, nakoľko postupoval pri obstaraní prepravy s odbornou starostlivosťou (vyžiadal si od prepravcu koncesnú listinu, poistku CMR a výpis z obchodného registra).

V podaní zo dňa 22.10.2012 navrhovateľ uviedol, že bol nútený kúpiť náhradnú meď prostredníctvom troch zásielok - 1. v množstve 21306 kg za 129.008,68 eur, 2. v množstve 23536 kg za 140.701,27 eur a 3. v množstve 3952 kg za 23.625,56 eur, t.j. spolu v hodnote 293.335,51 eur. Celková výška škody, ktorá navrhovateľovi vznikla je 298.214,91 eur a tvorí ju uvedená suma 293.335,51 eur spolu so sumou 4.879,40 eur za spracovanie medi v nemeckej firme Deutsche Giessdraht GmbH.

Odporca v podaní zo dňa 25.01.2013 uviedol, že ak mala navrhovateľovi vzniknúť akákoľvek škoda spočívajúca v zmenšení majetku navrhovateľa, rozhodujúcou pre vyčíslenie tejto škody by mala byť hodnota skutočnej použitej medi zo skladových zásob navrhovateľa, nie hodnota medi dodatočne nakúpenej za účelom doplnenia skladových zásob navrhovateľa. Podľa jeho názoru faktúru za spracovanie medi v Deutsche Giessdraht GmbH spolu s potvrdením o úhrade nemožno považovať

za dostatočné preukázanie právneho vzťahu s uvedenou nemeckou spoločnosťou. Poukázal aj na skutočnosť, že je potrebné skúmať možnosť použitia dodatočne nakúpeného materiálu na rovnaké účely, na aké mal byť použitý materiál, ktorý sa stratil. Uviedol, že nie je možné presne a jasne zistiť, čo bolo obsahom záväzku navrhovateľa voči jeho maďarským a španielskym obchodným partnerom a ktorého presne a nezameniteľne vymedzeného tovaru sa tento záväzok týkal. Odporca sa odvoláva aj na Všeobecné zasielateľské podmienky Zväzu logistiky a zasielateľstva SR, ktorého je členom a podľa ktorých sa výška škody obmedzuje na 8,33 XDR za 1 kg brutto hmotnosti poškodeného, zničeného alebo strateného tovaru, najviac však 20.000,- XDR za jeden škodový prípad. Podľa jeho názoru tak bude v prípade preukázania zodpovednosti za škodu odporcu voči navrhovateľovi výška škody limitovaná maximálne do výšky cca 23.300,- eur.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 25.02.2013 argumentoval, že dostatočne preukázal úhradu faktúry za spracovanie medi v Deutsche Giessdraht GmbH, rovnako ako aj existenciu právneho vzťahu s touto spoločnosťou. Uviedol, že hrúbka materiálu nemá žiaden vplyv na cenu kúpenej medi a z 12,5- milimetrového produktu sa môže vyrobiť rovnaký typ káblov ako z 8-milimetrového produktu. Na preukázanie vzťahu s maďarskou a španielskou spoločnosťou navrhovateľ pripojil uzavreté rámcové zmluvy o dielo. Dodal, že aplikácia Všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky a zasielateľstva SR je v tomto prípade vylúčená, nakoľko neboli priložené k návrhu zasielateľskej zmluvy, teda odporca ich navrhovateľovi neposkytol. Predpokladom ich záväznosti je odkaz na ne v zmluve, k čomu tiež nedošlo.

Svedkyňa S. B., ktorá bola zamestnaná v spoločnosti prepravcu ALFI-trans, s.r.o. od 01.09.2007 do 20.05.2008 ako špeditérka - dispečerka, uviedla, že konateľ uvedenej spoločnosti p. Fekete nemal odbornú spôsobilosť na vnútroštátnu a medzinárodnú prepravu a poprosil ju, aby bola vo firme zodpovedným vedúcim zamestnancom. V čase stratenia predmetnej zásielky bola na materskej dovolenke. Na pojednávaní uviedla, že spoločnosť ALFI-trans, s.r.o. mala oprávnenie na využívanie len jedného kamiónu, raz vypovedala na polícii, avšak už si presne nepamätala, o čo konkrétne išlo.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa § 601 ods. 1 Obchodného zákonníka zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.

Podľa § 603 ods. 2 Obchodného zákonníka zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania

dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 30.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. teda vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.

Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že účastníci konania uzatvorili zasielateľskú zmluvu, na základe ktorej mal odporca obstarať prepravu pre navrhovateľa (na základe jeho objednávky zo dňa 06.04.2010), konkrétne išlo o prepravu medi z Nemecka do Veľkých Kosíh. Vlastníkom medi bola maďarská spoločnosť CG Electric Systems Hungary a španielska spoločnosť VICENTE TORNS, S.A.U., ktoré odovzdali túto surovinu navrhovateľovi na výrobu medených káblov, ktoré mali byť následne zaslané na miesto určené uvedenými spoločnosťami. Objednávku navrhovateľa odporca riadne prijal a dňa 08.04.2010 oznámil navrhovateľovi ŠPZ kamiónov, ktoré prepravu budú realizovať. Meď s váhou 24401 kg v hodnote 147.475,19 eur bola naložená dňa 12.04.2010 na kamión so ŠPZ S. a dňa 13.04.2010 bola meď s váhou 24393 kg v hodnote 147.475,19 eur naložená na kamión so ŠPZ S.. Naloženie tovaru a teda jeho prevzatie od odosielateľa bolo potvrdené na dodacích listoch. Dňa 12.04.2010 bol šoférom príslušného kamiónu podpísaný dodací list č. LS10002909 a dňa 13.04.2010 dodací list č. LS10002967. Dôkazom naloženia kamiónov sú aj vážne lístky vystavené odosielateľom (Deutsche Giessdraht GmbH) o váhe každého z kamiónov pred nakládkou a po nakládke medi. Počas prepravy medi došlo k strate zásielky v dôsledku porušenia povinností odporcu postupovať pri obstarávaní prepravy s odbornou starostlivosťou. V dôsledku vzniknutej situácie navrhovateľ zabezpečil

pre maďarskú a španielsku spoločnosť, s ktorými bol v obchodnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o dielo, náhradnú dodávku, keďže ich nechcel stratiť ako zákazníkov, preto namiesto dvoch stratených zásielok na vlastné náklady kúpil náhradnú meď, aby im mohol dodať objednané medené káble v dojednanom termíne. Náhradnú meď zabezpečil prostredníctvom troch zásielok: 1. v množstve 21306 kg za 129.008,68 eur, 2. v množstve 23536 kg za 140.701,27 eur a 3. v množstve 3952 kg za 23.625,56 eur, t.j. spolu v sume 293.335,51 eur. Celková výška škody, ktorá navrhovateľovi vznikla bola vyčíslená v sume 298.214,91 eur a tvorí ju okrem ceny za uvedené tri zásielky aj suma 4.879,40 eur za spracovanie medi v nemeckej firme Deutsche Giessdraht GmbH. Navrhovateľ si však v tomto konaní uplatnil náhradu škody len vo výške 294.998,85 eur s príslušenstvom tvoriacim zákonný úrok z omeškania. Navrhovateľ prostredníctvom listinných dôkazov (napr. fa č. 224-10, fa č. 269-10, fa 22182383, zálohová fa č. 07042010, CMR č. 0214966, CMR č. 01004405, CMR. č. 01000245, výpisy z bankových účtov) preukázal, že mu reálne vznikla škoda tým, že zabezpečil náhradnú meď v uvedenom množstve a cene, čím došlo k zmenšeniu jeho majetku o žalovanú sumu 294.998,85 eur. Navrhovateľ ďalej preukázal, že uvedená škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností odporcu zo zasielateľskej zmluvy, keďže odporca nepostupoval pri obstarávaní prepravy s náležitou odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho došlo k strate zásielky. Odporca pri plnení svojho zmluvného záväzku neskúmal dôveryhodnosť, spoľahlivosť, spôsobilosť spoločnosti dopravcu ALFI-trans, s.r.o. a ani úplnosť údajov, ktoré mali osvedčiť existenciu poistenia CMR. Aj bývala zamestnankyňa spoločnosti dopravcu na pojednávaní uviedla, že ALFI-trans, s.r.o. nebola odborne spôsobilá na vnútroštátnu a medzinárodnú prepravu. Nakoľko došlo k naplneniu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch, t.j. porušenie zmluvnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody, odporca je povinný navrhovateľovi vzniknutú škodu nahradiť. Odporca do dnešného dňa nenahradil navrhovateľovi škodu, čím sa dostal do omeškania a navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške.

Irelevantné je tvrdenie odporcu v podanom odpore o tom, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu zasielateľskej ani prepravnej zmluvy, ďalej že navrhovateľ nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu s odporcom a že k uskutočneniu prepravy nedošlo, nakoľko zo skutkového stavu a dôkazov založených v spise jednoznačne vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu zasielateľskej zmluvy. Táto skutočnosť je zrejmá predovšetkým z emailovej komunikácie medzi účastníkmi v apríli 2010 - navrhovateľ si objednal u odporcu prepravu, odporca objednávku akceptoval a navrhovateľovi oznámil detaily prepravy.

Neobstojí ani tvrdenie odporcu o tom, že zrejme nedošlo k nakládke tovaru, ktorý sa mal stratiť, keďže zo strany odporcu neboli navrhovateľovi oznámené identifikačné údaje vodičov kamiónov. Chýbajúce identifikačné údaje vodičov kamiónov nijak nespochybňujú samotné naloženie tovaru určeného na prepravu, najmä keď z dôkazov založených v spise (oznámenie ŠPZ kamiónov odporcom, dodacie listy č. LS10002909 a č. LS10002967 podpísané šoférmi kamiónov, vážne lístky vystavené odosielateľom tovaru) jasne vyplýva, že k naloženiu tovaru skutočne došlo. Tovar odoslaný na prepravu do dnešného dňa nebol vyložený na mieste vykládky. Právny význam nemá ani tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľ nebol v čase škodovej udalosti vlastníkom veci, keďže tento požadoval náhradu škody za kúpu náhradnej medi, ktorej výšku listinnými dôkazmi preukázal (napr. prostredníctvom fa č. 224-10, fa č. 269-10, fa 22182383, zálohovej fa č. 07042010, CMR č. 0214966, CMR č. 01004405, CMR. č. 01000245, výpisov z bankových účtov). Hoci odporca ďalej tvrdil, že neporušil povinnosti zo záväzkového vzťahu pri obstaraní prepravy, resp. že predmetnú prepravu obstaral s odbornou starostlivosťou, a to tak, že si od prepravcu vyžiadal koncesnú listinu, poistku CMR a výpis z obchodného registra, svoje tvrdenia však na základe žiadneho listinného alebo iného dôkazu nepreukázal.

Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou odporcu, že rozhodujúcou pre vyčíslenie škody by mala byť hodnota skutočne použitej medi zo skladových zásob navrhovateľa, nie hodnota medi dodatočne nakúpenej za účelom doplnenia skladových zásob navrhovateľa. Z hľadiska posúdenia výšky vzniknutej škody navrhovateľa nie je podstatné, či stratenú zásielku nahradil meďou zo svojich skladových zásob, alebo či chýbajúcu časť doplnil kúpou ďalšej medi, nakoľko jeden aj druhý spôsob riešenia situácie navrhovateľom predstavoval zmenšenie hodnoty jeho majetku, ku ktorému by nedošlo, keby odporca neporušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zasielateľskej zmluvy. Podľa názoru súdu navrhovateľ dostatočne preukázal aj vznik časti škody v dôsledku zaplatenia faktúry za spracovanie medi v Deutsche

Giessdraht GmbH, a to nielen prostredníctvom fa č.22182383, ale aj výpisom z bankového účtu navrhovateľa o úhrade tejto faktúry a tiež zálohovou fa č. 07042010. Navrhovateľ dostatočne preukázal aj existenciu obchodného vzťahu s uvedenou nemeckou spoločnosťou na základe dodacích listov, vážnych lístkov, objednávok, CMR, ako aj písomného vyjadrenia obchodného a marketingového úseku spoločnosti Aurubis AG ako materskej spoločnosti Deutsche Giessdraht GmbH. Aj ďalšie tvrdenia odporcu ohľadom nutnosti skúmať možnosť použitia dodatočne nakúpeného materiálu na rovnaké účely, na aké mal byť použitý materiál, ktorý sa stratil, ako aj ohľadom limitácie maximálnej výšky škody s odvolaním sa na Všeobecné zasielateľské podmienky Zväzu logistiky a zasielateľstva SR, súd považuje za neopodstatnené. Rozdielna hrúbka náhradného medeného materiálu v porovnaní so strateným materiálom nemá vplyv na možnosť výroby rovnakého typu káblov, keďže z 12,5- milimetrového produktu sa môže vyrobiť rovnaký typ káblov ako z 8-milimetrového produktu. Existenciu obchodných vzťahov s maďarskou a španielskou spoločnosťou navrhovateľ preukázal na základe uzavretých rámcových zmlúv o dielo. Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa v tom, že aplikácia Všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky a zasielateľstva SR je v tomto prípade vylúčená, nakoľko odporca nepodložil žiadnym dôkazom, že na ne navrhovateľa vopred upozornil, resp. že boli priložené k návrhu predmetnej zasielateľskej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom. Samotná skutočnosť, že boli dostupné na internetovej stránke odporcu nepostačuje k tomu, aby účastníkov konania v ich obchodných vzťahoch vyplývajúcich zo zasielateľskej zmluvy zaväzovali. Odporca teda ani napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. súdu nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by oprávnenosť nároku navrhovateľa spochybňovali.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd žalobný návrh považoval za dôvodný v celom rozsahu, preto zaviazal odporcu na náhradu škody navrhovateľovi v sume 294.998,85 eur s 9,85 % ročným úrokom z omeškania od 26.06.2010 až do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Keďže právny zástupca navrhovateľa v mene navrhovateľa trovy konania v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil (vyčíslenie trov odovzdal na poštovú prepravu až dňa 14.04.2015 a súdu bolo doručené dňa 17.04.2015), súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu rozhodnutia (s výnimkou trov právneho zastúpenia). Trovy konania v celkovej sume 18.437,38 eur predstavuje súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 17.699,50 eur a hotové výdavky za úradný preklad listín vo výške 737,88 eur (úradný preklad zo dňa 22.02.2012 v sume 204,- eur, zo dňa 14.10.2014 v sume 358,56 eur a zo dňa 25.11.2014 v sume 175,32 eur). Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania za súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- eur, nakoľko navrhovateľ v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nebol úspešný (tunajší súd jeho návrh zamietol uznesením zo dňa 17.04.2013, ktoré Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 20.06.2013 potvrdil).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.