Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-358-2014.pdf
PDF · 88.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-10C/358/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Alenou Martinusovou, v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, Košická 56, 821 08 Bratislava, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti odporcovi: L. Šmelcerová, nar. XX.XX.XXXX, posledne bytom V., F. 2, zastúpená opatrovníkom p. M. M., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava I, o zaplatenie sumy 1 682,57 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 13.04.2014 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 1 682,57 €, úroky z omeškania z tejto sumy, úrok z úveru vo výške 17,70 % zo sumy 1 456,62 € od 22.12.2010 do zaplatenia ako aj trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca porušil svoju povinnosť tým, že riadne a včas nesplatil úver, ktorý mu poskytol na základe Zmluvy o úvere právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s., a preto je povinný uhradiť nesplatenú časť úveru vo výške 1 682,57 €.
Odporca je dlhodobo na neznámom mieste a v konaní je zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom podľa § 29 ods. 2 O.s.p. Opatrovník odporcu vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, listinnými dôkazmi založenými navrhovateľom do spisu a to, Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a odporcom zo dňa 12.05.2006, s predmetom zmluvy poskytnutie splátkového úveru v sume 663,88 €, výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 17.02.2011 zaslanou spoločnosťou Platiť sa oplatí, s.r.o., výpisom z úverového účtu, Všeobecnými obchodnými podmienkami, špecifikáciou pohľadávky, ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav: Právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava uzavrel s odporcom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 12.05.2006, s predmetom zmluvy poskytnutie splátkového úveru v sume 663,88 €, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania, splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností pri poskytnutí peňažných prostriedkov boli upravené v zmluve a VOP. Podľa navrhovateľa Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bola povinnosť navrhovateľa ako veriteľa, poskytnúť odporcovi ako dlžníkovi, požadovaný úver a na strane druhej bola povinnosť odporcu ako dlžníka, poskytnutý úver splatiť vo forme pravidelných mesačných splátok, pozostávajúcich z istiny a úroku. V súlade so zmluvou navrhovateľ
poskytol odporcovi úver v sume 663,88 €, bez poplatku za poskytnutie úveru. Odporca bol povinný platiť navrhovateľovi pravidelné mesačné splátky v sume 18,55 €, vždy do 10 dňa v mesiaci, pričom prvú splátku bol povinný zaplatiť do 10.06.2006 a konečná splatnosť úveru bola stanovená dňa 10.05.2011. Dohodnuté úroky za poskytnutie úveru boli vo výške 17,70 % p. a. Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku zmluvou z 21.12.2010 v sume 1 682,57 € proti odporcovi na navrhovateľa. Tieto skutočnosti súd zistil z vyššie citovaných listín, ktoré predložil navrhovateľ ako prílohy k návrhu. Odporca zaplatil poslednú splátku úveru dňa 25.01.2007.Celkom zaplatil titulom veru sumu 148,44 €. Z tohto dôvodu - neplatenia splátok navrhovateľ listom zo dňa 17.02.2011 odstúpil od zmluvy o úvere, čím sa stal záväzok odporcu splatným v celom rozsahu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre odporcu ako spotrebiteľa v prípade posudzovania zániku nároku dodávateľa voči odporcovi ako spotrebiteľovi uplynutím doby sa použije Občiansky zákonník, pretože podľa § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba v prípade vyššie uvedených nárokov žalobcu voči žalovanému trojročná a podľa predpisov Obchodného práva je táto premlčacia doba štvorročná.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na navrhovateľa postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Súd vyššie právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil tak, že je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Predmetná vec sa však týka spotrebiteľského úveru, ktorý je regulovaný osobitnou právnou úpravou (zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Za spotrebiteľský úver sa považuje akákoľvek odložená platba a samozrejme napriek absolútnemu obchodu sa úver popri inštitútu pôžičky nedal nezahrnúť medzi právne vzťahy označené ako spotrebiteľské úvery, ak ide o vzťah B2C (biznismen - spotrebiteľ). Ide však o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Spotrebiteľský úver je jeden z najfrekventovanejších občianskoprávnych vzťahov.
Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci č. k. 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci č. k. 61Cb 221/09, rozsudok KS Prešov č. k. 16 Co 216/2013).
S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z. (1.4.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1, „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah, vrátane premlčania, predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Súd preto odmieta názor navrhovateľa, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho práva, ale obchodného práva.
V konaní bolo preukázané, že návrh na začatie konania bol podaný dňa 19.03.2014, pričom navrhovateľ odstúpil od zmluvy s odporcom listom zo dňa 17.02.2011, s tým, že týmto dňom sa stal záväzok odporcu splatným v celom rozsahu.
V dôsledku tejto skutočnosti navrhovateľovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
V zmysle § 107 ods. 1) Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo na plnenie príslušenstva pohľadávky a zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvy s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami, dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Premlčacia doba (§ 107 ods.1 OZ) v danom prípade začala plynúť na druhý deň od účinnosti odstúpenia od zmluvy, teda od 18.02.2011 a táto dvojročná premlčacia doba uplynula dňa 18.02.2013. Nakoľko bol návrh na začatie konania podaný až dňa 19.03.2014, došlo k uvedenému podaniu po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej doby, čím je námietka premlčania dôvodná. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol uplatnený nárok navrhovateľa. Keďže došlo k premlčaniu istiny ako základu nároku, sú premlčané aj ďalšie nároky ako príslušenstvom tejto pohľadávky.
Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy v citovanom ustanovení Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo 20/09). Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.9.2012 sp. zn. 20Co/35/2011.
Navrhovateľ tak uplatnil právo po uplynutí premlčacej lehoty a preto podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno navrhovateľovi toto právo priznať, pretože podľa § 5b zákona č.250/2007 Z. z. je súd povinný na premlčanie prihliadnuť, aj keď sa odporca premlčania nedovolal, čo síce v danej veci nie je tento prípad.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca mal v konaní úspech nakoľko mu však trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: § v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/ § musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované:
§ musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je nevyhnutné odôvodniť dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh a to pod následkom zastavenia konania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.