Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-101-2002.pdf
PDF · 99.24 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/101/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 603 481, proti žalovanému: 1. I. T., X. XX, 841 06 Bratislava 2. N.. P. T., X., 841 06 Bratislava, 3. N.. T. X., O. X, 851 05 Bratislava, 4. N.. Y. T., O. XX, 851 01 Bratislava, 5. Ľ. X., P. XX, Bratislava 821 04, žalovaní v 3. až 5. rade zastúpení AK Šimko Legal, s.r.o., IČO: 35 915 528, Pečnianska 1198/3, 851 01 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vydanie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Vlastníkom pozemku v k.ú. Dúbravka, parc. č. XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2 evidovaného ako parcela registra ,,Q. na liste vlastníctva č. XXXX, je Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava IČO: 603 481, a to v spoluvlastníckom podiele XX/XX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX duplicitne.
Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.06.2002 domáhal, aby súd určil, že vlastníkom pozemku PK parc. č. XXXX v k. ú. Lamač a k. ú. Dúbravka je Hlavné mesto SR Bratislava. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím č. 1009/73-330. Dr .Vd zo dňa 09.03.1973 vyvlastnil Obvodný národný výbor Bratislava IV. - pre Čsl. štát - Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy, ktorého právnym nástupcom je žalobca, od pôvodných vlastníkov pozemok PK parc. č. XXXX vo výmere XXXX m2 v celosti, kat. územie Lamač. Toto rozhodnutie na základe odvolania jednej zo spoluvlastníčok bolo rozhodnutím č. j. UPA-1494-330/73-V-Kaš zo dňa 03.08.1973, vydaným Národným výborom hl. mesta SSR Bratislavy, pozmenené tak, že z PK parc. č. XXXX sa vyvlastňuje výmera XXXX m2, nakoľko už predtým bolo z tejto parcely vyvlastnených 631 m2 rozhodnutím č. 941/71-330 Dr. Sk dňa 16.08.1972 Investingom, podnikom pre investičnú výstavbu NVB, Bratislava.
Žalovaní si napriek uvedeným skutočnostiam nechali predmetný pozemok predediť a zapísať do listu vlastníctva č. XXXX v k. ú. Dúbravka a do listu vlastníctva č. XXXX v k. ú. Lamač. Pôvodní vlastníci, ani ich právni nástupcovia, si v zmysle zákona nepodali žiadosť, ani si neuplatnili reštitučný nárok.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že vlastnícke právo ako najzákladnejšie subjektívne právo je priamo chránené celým právnym poriadkom na čele s ústavou. Primerane tomu obsah vlastníckeho práva vymedzuje aj Občiansky zákonník v § 123, kde sa uvádza: „Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.“ Právo na ochranu vlastníckeho práva je zakotvené v § 126 ods. 1 prvá veta.
Žalobca, na základe uvedených skutočností navrhol súdu, aby do času rozhodnutia vo veci samej vydal predbežné opatrenie, ktorým sa odporcom zakáže nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v k. ú. z časti Lamač a z časti Dúbravka, parc. č. XXXX, najmä ju scudziť, prenajať, vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, založiť a zriadiť na nej vecné bremeno.
Vo veci samej žalobca navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že vlastníkom pozemku PK parc. č. XXXX v k. ú. Lamač a k. ú. Dúbravka, je Hlavné mesto SR Bratislava.
Súd vo veci vydal predbežné opatrenie v navrhovanom znení uznesením č. k. 8C/101/2002-12 zo dňa 11. júla 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.08.2002.
Žalobca pôvodne označil žalovaných v prvom až treťom rade I. T., N.. P. T., N.. T. X.. Z dôvodu, že N.. T. X., žalovaný v treťom rade zomrel pred začatím konania, súd uznesením č. k. 8C101/2002-280 zo dňa 28. januára 2014 rozhodol o zastavení konania voči tejto osobe a pripustil vstup nových účastníkov na strane žalovaných v 3. G. N.. T. X., trvale bytom O. X Bratislava, vo 4. rade N.. Y. T., trvalé bytom O. XX , Bratislava, v 5. rade - Ľ. X., trvalé bytom P. XX Bratislava.
Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 02.03.2009 súd prerušil konanie na neurčito uznesením č. k. 8C/101/2002-154 z dôvodu tej skutočnosti, že delimitačným protokolom o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku zo dňa 29.01.2004 bol zapísaný na časť PK parc. č. XXXX KN pare. č. XXXX a XXXX k.ú. Dúbravka ako vlastník Bratislavský samosprávny kraj a aby nedošlo k dvojitému vlastníctvu bolo potrebné vypracovať geometrický plán na KN parcely vytvorené z PK parc. č. XXXX, previesť ho do KN a zapísať parcely do registra „C“ do vlastníctva hlavného mesta SR Bratislavy.
Súd pokračoval v konaní pojednávaním konanom 08.12.2010 na ktorom žalobca avizoval, úpravu žalobného petitu. Následne, súd opäť konanie prerušil na neurčito na návrh žalobcu prednesenom na pojednávaní dňa 18.01.2012 z dôvodu prebiehajúceho konania ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov), uznesením č.k. 8C/101/2002-229 zo dňa 18.01.2012. Uvedené konanie ROEP malo význam a vzťah k nehnuteľnosti - pozemku parcelné číslo XXXX zapísaného na LV XXXX (po ROEP ) v katastrálnom území Dúbravka o výmere 4710 m2 o ktorého určenie vlastníctva ide v tomto konaní.
Súd uznesením č. k. 8C/101/2002-280 zo dňa 28. januára 2014 rozhodol o zastavení konania voči pôvodne žalovanému N.. P. X. B.. XX.XX.XXXX a pripustil vstup nových účastníkov na strane žalovaných v 3. rade N.. T. X., trvale bytom O. X Bratislava, vo 4. rade N.. Y. T., trvalé bytom O. XX, Bratislava, v 5. rade - Ľ. X., trvalé bytom P. XX Bratislava. Uvedení žalovaní v 3. 4. a 5. rade boli pripustení do konania, keďže boli splnené všetky procesné zákonné podmienky pre vstup do konania. Žalovaní v 3. 4. a 5. rade sú zákonnými dedičmi po poručiteľovi pánovi N.. P. X. B.. XX.XX.XXXX (pôvodne žalovaného v 3. rade) v dedičských konaniach dedičstvo po poručiteľovi neodmietli. Skutočnosť, že opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II D 436/92 (č. l. 260 súdneho spisu ) zo súpisu aktív dedičstva po poručiteľovi N.. T. X. bola vymazaná parc. č. XXXX lúka o výmere 3323 m2 zapísaná na LV XXXX kat. úz. Lamač nič nemení na procesnej spôsobilosti žalovaných v 3. 4. a 5. rade v tomto konaní.
Žalovaná v prvom rade sa na pojednávaní konanom dňa 05.02.2009 sa k predmetu konania vyjadrila, že je manželkou zosnulého N.. P. T. st., žalovaný v druhom rade je jej syn. N.. P. T. st. bol dedičom sporných nehnuteľností, viac k veci neuviedla ani na pojednávaní konanom dňa 05.11.2014.
Žalovaný v druhom rade pojednávaní konanom dňa 05.02.2009 k prejednávanej veci uviedol, že jeho otec nikdy nesúhlasil s vyvlastňovaním, ale voči vtedajšej mašinérii bol bezmocný. Pokiaľ vie, tak jeho otec neobdržal žiadne peniaze za vyvlastnené pozemky.
Žalovaní v treťom až piatom rade vo svojom vyjadrení zo dňa 28.02.2014 popreli riadny a zákonný priebeh vyvlastňovacieho konania, splnenie všetkých v tom čase platných zákonných podmienok vyvlastnenia, a teda prechodu vlastníckeho práva na právnych predchodcov navrhovateľa.
Podľa znenia bodu 8/ Rozhodnutia Obvodného národného výboru Bratislava IV., Odboru Výstav a územného plánovania zo dňa 9. marca 1973, v znení Rozhodnutia Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy, Odboru územného plánovania a architektúry zo dňa 03.08.1973 boli vyvlastnené
z parcely č. XXXX, Č.. P.. XXX v k.ú Lamač, od pozemkovoknižných vlastníkov, 4430 m2 pre československý štát; za náhradu v sume 2.784,- Kčs.
Z listiny ,,finančný poukaz, č. EÚ 034/6494/1973 Br, zo dňa 22.08.1973 vyplýva, že finančná náhrada za vyvlastnenie, určená dotknutým vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti, je uvedená v nesprávnej výške, teda nie zo sumy 2.784,- Kčs určenej ako výška náhrady rozhodnutím odvolacieho orgánu, napriek tomu, že na toto rozhodnutie odvolacieho orgánu poukazuje. Vyplatenie peňažnej náhrady v sume určenej rozhodnutím odvolacieho orgánu žalovaní v treťom až štvrtom rade popreli. Žalobca v konaní nemal preukázať vyplatenie priznanej náhrady za vyvlastnenie podielu na nehnuteľnosti právnym predchodcom žalovaných v treťom až štvrtom rade. Vyvlastňovacie konanie teda neprebehlo riadne, zákonom stanoveným spôsobom, keď neboli splnené všetky jeho náležitosti, stanovené v tom čase platnou právnou úpravou. Zároveň poukázali na skutočnosť, že ich vlastníckemu právu svedčí zápis v katastri nehnuteľností a v pozemkových knihách, teda v zákonom stanovenej evidencii nehnuteľností.
Ďalšou vadou vyvlastňovacieho konania malo byť vadné doručovanie rozhodnutí o vyvlastnení. Prvostupňové rozhodnutie malo byť doručované všetkým vyvlastňovaným osobám (N.. P. T., H.X. X., K. T., H. K., T. T., T. T., W.Í. T., Y. T. a Y. T.), avšak rozhodnutie odvolacieho orgánu malo byť doručované len H. X. H. N.. P. T.. Vyvlastňovacie konanie malo vykazovať závažné procesné vady, ktoré môžu mať za následok ničotnosť tohto správneho aktu, žalobca nepreukázal, že sa jedná o zákonný správny akt, ktorého právnym dôsledkom by bol prechod vlastníckeho práva až na žalobcu.
Z uvedených dôvodov žalovaní v treťom až piatom rade navrhli, aby súd žalobu zamietol.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
Rozhodnutím č. 1009/73-330. Dr. Vd zo dňa 09.03.1973 vyvlastnil Obvodný národný výbor Bratislava IV. - pre Čsl. štát - Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy, ktorého právnym nástupcom je žalobca, od pôvodných vlastníkov pozemok PK parc. č. XXXX vo výmere 5061 m2 v celosti, kat. územie Lamač. Toto rozhodnutie na základe odvolania jednej zo spoluvlastníčok bolo rozhodnutím č. j. UPA-1494-330/73-V-Kaš zo dňa 03.08.1973, vydaným Národným výborom hl. mesta SSR Bratislavy, pozmenené tak, že z PK parc. č. XXXX sa vyvlastňuje výmera 4430 m2, nakoľko už predtým bolo z tejto parcely vyvlastnených 631 m2 rozhodnutím č. 941/71-330 Dr. Sk dňa 16.08.1972 Investingom, podnikom pre investičnú výstavbu NVB, Bratislava.
Rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava IV č. 941/71-330 Dr. Sk dňa 16.08.1972 bolo vyvlastnených od pôvodných vlastníkov 12/96 pozemku parcely XXXX. Rozhodnutím č. 1009/73-330. Dr. Vd. Obvodného národného výboru Bratislava IV zo dňa 09.03.1973 bolo vyvlastnených 84/96 pozemku parcely XXXX, teda dvoma vyvlastňovacími rozhodnutiami bol vyvlastnený celý pozemok na parcele XXXX o veľkosti 96/96. Po schválení ROEP v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava, mestská časť Dúbravka však Hlavnému mestu Bratislava, ktorý je právnym nástupcom orgánu v prospech ktorého bolo vyvlastnenie vykonané svedčí na základe LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec BA - m. č. Dúbravka, katastrálne územie Dúbravka len 50/96 bez duplicitného zápisu vlastníctva. Na zvyšnom podiele 46/96 na uvedenej parcele je na LV XXXX zapísaný duplicitný vlastnícky vzťah na žalobcu, žalovanú v prvom rade, žalovaného v druhom rade a právneho predchodcu žalovaných v treťom, štvrtom a piatom rade. Práve uvedený podiel 46/96-tin je predmetom tohto konania - určenia vlastníckeho práva k nemu.
Podľa § 18 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku účinného v čase vyvlastňovacieho konania:
Ak to vyžaduje uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, uskutočnenie stavby alebo jej užívanie alebo vykonanie asanácie, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť. Ak nejde o vyvlastnenie na účely uskutočnenia úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, možno nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť, len ak prevažuje záujem na uskutočnení alebo užívaní stavby alebo na vykonaní asanácie nad iným oprávneným záujmom doterajšieho vlastníka alebo iného oprávneného.
Vyvlastniť možno, len ak nemožno účel vyvlastnenia dosiahnuť inak a ak nemožno získať nehnuteľnosti alebo práva k nim dohodou. Vyvlastnenie musí byť v zhode so zámermi a cieľmi územného plánu a môže sa vykonať len v nevyhnutnom rozsahu a s najmenším obmedzením práv tretích osôb.
Vyvlastnením možno dosiahnuť, aby sa trpeli opatrenia, ktoré obmedzujú výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo iného vecného práva, zriadenie vecných práv k nehnuteľnostiam, prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo postúpenie, obmedzenie alebo zrušenie iného vecného práva.
Prechodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyvlastnením zanikajú všetky práva tretích osôb k nej, pokiaľ rozhodnutie o vyvlastnení neustanovuje niečo iné.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku účinného v čase vyvlastňovacieho konania:
Náhradu za vyvlastnenie poskytne osoba, na prospech ktorej sa vyvlastnenie vykonalo.
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku účinného v čase vyvlastňovacieho konania.
O vyvlastnení a o náhrade za vyvlastnenie rozhoduje stavebný úrad.
Podľa § 131 ods.1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v rozhodnom čase:
Osobné vlastníctvo je nedotknuteľné. Len ak ide o dôležitý záujem spoločnosti, ktorý nemôže byť uspokojený inak, môže sa vec použiť aj bez privolenia vlastníka, avšak len dočasne, v nevyhnutnej miere a za náhradu. To platí aj vtedy, ak je krajne ohrozený život alebo zdravie občana alebo jeho naliehavý záujem.
Vyvlastniť vec, ktorá je v osobnom vlastníctve, možno len v dôležitom záujme spoločnosti, a to na základe zákona a za náhradu. To isté platí, ak sa má osobné vlastníctvo k veci trvale obmedziť.
Podľa § 133 Občianskeho zákonníka účinného v rozhodnom čase:
Osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 135 Občianskeho zákonníka účinného v rozhodnom čase:
Ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
V prejednávanej veci medzi účastníkmi konania bola sporná otázka v podstate jediná otázka a to či vyvlastnenie, ktoré prebehlo na základe rozhodnutí Obvodného národného výboru Bratislava IV č. 1009/73-330-Dr. Vd. a Národného výboru Hlavného mesta SSR - odboru územného plánovania a architektúry č. j. ÚPA -1494-330/73-V-Kaš ako odvolacieho orgánu prebehlo v súlade s vtedy platný zákonným stavom, teda či žalobca ako právny nástupca orgánu v ktorého prospech boli nehnuteľnosti vyvlastnené je vlastníkom uvedených nehnuteľností v uvedenom podiele 46/96-ín, ktoré sú predmetom tohto konania, keďže vlastníctvo uvedeného podielu podľa aktuálneho LV XXXX (po ROEP ) v katastrálnom území Dúbravka svedčí duplicitne žalobcovi, žalovanej v prvom rade, žalovanému v druhom rade a právnemu predchodcovi žalovaných v treťom až piatom rade. V tomto konaní súd neskúmal spôsob akým došlo k zápisu vlastníckeho práva v podiele na nehnuteľnostiach na žalovanú v prvom rade, žalovaného v druhom rade a právneho predchodcu žalovaných v treťom až piatom rade, nakoľko táto otázka je pre rozhodnutie o podanej žalobe irelevantná.
K námietke žalovaných, že nedošlo k náhrade u vyvlastňovaných osôb k náhrade za vyvlastnenie vo výške 2.784,- Kčs a z toho dôvodu nebol proces vyvlastnenia perfektný, čím nemohlo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva na právneho predchodcu žalobcu súd uvádza, že z dokazovania vyplynulo, že na vyvlastňované osoby boli vystavené finančné poukazy č. EÚ 034/6494/1973 na sumu 1.772,- Kčs a č. EÚ
034/6495/1973 na sumu 1.012,- Kčs. Súčet týchto súm predstavuje práve sumu náhrady za vyvlastnenie 2.784,- Kčs, teda sumu, ktorá bola určená rozhodnutím č. j. UPA-1494-330/73-V-Kaš zo dňa 03.08.1973 vydaným Národným výborom hl. mesta SSR Bratislavy. Uvedené poukazy boli riadnym spôsobom doručené vyvlastňovaným osobám o čom svedčia doručenky založené v spise. Z uvedeného má súd za preukázané, že náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť bola vyvlastňovaným osobám poukázaná. Poukázanie náhrady za vyvlastnenie, zodpovedalo spôsobu, ktorým sa v rozhodnom čase realizoval platobným styk v obdobných prípadoch. Vystavené a doručené finančné poukazy, ich úhrada, vyvracajú tvrdenia žalovaných, že náhrada za vyvlastnenie nebola poukázaná ich právnym predchodcom.
Súd nepovažoval za revelantné tvrdenie, žalovaného v druhom rade, že jeho právny predchodca nikdy nesúhlasil s vyvlastnením, avšak proti ,,vtedajšej mašinérii“ bol bezmocný, nakoľko inštitút civilného práva - vyvlastnenie nie je podmienené súhlasom vyvlastňovanej osoby a orgány, ktoré sú oprávnené v zmysle zákona vyvlastnenie vykonať. K vyvlastneniu môžu pristúpiť až v prípade ak nedôjde k dobrovoľnému výkupu resp. inej dohode týkajúcej sa majetku, ktorý je potrebný v zmysle zákona (účinného v rozhodnom čase) na uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, uskutočnenie stavby alebo jej užívanie alebo vykonanie asanácie. Vyvlastniť možno, len ak nemožno účel vyvlastnenia dosiahnuť inak a ak nemožno získať nehnuteľnosti alebo práva k nim dohodou. Vyvlastnenie musí byť v zhode so zámermi a cieľmi územného plánu a môže sa vykonať len v nevyhnutnom rozsahu a s najmenším obmedzením práv tretích osôb.
Z odôvodnenia prvostupňového vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že sa nepodarilo dohodnúť dobrovoľný výkup predmetných pozemkov medzi vlastníkmi a Československým štátom a z uvedeného dôvodu bolo príslušnými orgánmi pristúpené k vyvlastneniu.
Ohľadom ďalších námietok žalovaným v treťom až piatom rade ohľadom neperfektnosti vyvlastňovacieho konania v tom smere, že nebol v konaní preukázaný zápis do evidencie nehnuteľností v zmysle zák. č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností súd konštatuje, že podľa právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase v prípade ak išlo o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Samotná právoplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia nebola v konaní spochybnená, žalovanými v treťom až piatom rade bolo namietané, že druhostupňové rozhodnutie nebolo riadnym spôsobom doručované všetkým účastníkom správneho konania. Skutočnosťou je, že uvedené rozhodnutie bolo doručované len odvolateľke H. X., N.. P. T., Investingu a Obvodnému národnému výboru, ak však táto skutočnosť by mala mať vplyv na právoplatnosť vyvlastňovacieho konania, odstránenie tohto prípadného nedostatku, mali účastníci správneho konania napádať v rozhodnom čase v rámci správneho konania, prípadne správneho súdnictva. Pre rozhodovanie súdu v prejednávanej veci je pre súd určujúca vyznačená doložka právoplatnosti na vyvlastňovacom rozhodnutí. Súd taktiež poukazuje na fakt, že z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia možno vyvodiť záver, že odvolateľka sa odvolala voči prvostupňovému rozhodnutiu len do výšky priznanej náhrady za vyvlastnenie, nie samotnému vyvlastneniu s ktorým je spojený prechod vlastníckeho práva na právneho predchodcu žalobcu.
Skutočnosť, že sa v konaní nepreukázalo podanie návrhu na zápis právnych vzťahov - zmeny vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľností, nemôže predstavovať takú vadu, ktorá by znamenala, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti neprešlo na právneho predchodcu žalobcu, nakoľko nadobudnutie vlastnícke práva v rozhodnom čase nebolo podmienené konštitutívnym rozhodnutím príslušného orgánu, tak ako je prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti upravený v súčasnej právnej úprave.
Na základe uvedených skutočností, vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, bol daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva, keďže pozitívnym rozhodnutím sa zmení postavenie žalobcu na výlučného vlastníka uvedenej nehnuteľnosti v podiele, ktorý je predmetom tohto konania vo výške 46/96-ín k celku, ktorému v súčasnej dobe podľa LV XXXX svedčí duplicita vlastníctva žalobcovi a žalovaným.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca si však trovy konania neuplatnil, nakoľko mu žiadne nevznikli, súd o trovách konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.