Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44Ek-583-2022.pdf
PDF · 93.24 KB
Case nature
Subarea
44Ek/583/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25/0, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: MEDVE, s.r.o., M. Pišúta 4010, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 409 499, o vymoženie 1.490,14 EUR s príslušenstvom, exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Janecom, so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, IČO: 42 214 939, ktorý ju vedie pod. sp. zn. XXXEX XXX/XX, rozhodujúc o návrhu súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty, takto
rozhodol:
I. Súd návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty Finančnému riaditeľstvu SR, Daňovému úradu Žilina, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, IČO: 42 499 500 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.03.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky oprávneného vo výške 1.490,14 EUR s príslušenstvom, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.02.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 22.02.2022.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 10.03.2022 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Mariána Janeca, so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, IČO: 42 214 939, ktorý ju vedie pod. sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 24.08.2022, podal súdny exekútor návrh na uloženie poriadkovej pokuty Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Daňovému úradu Žilina. Návrh na uloženie poriadkovej pokuty odôvodnil tým, že žiadosťou o poskytnutie súčinnosti adresovanej Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky v zastúpení Daňovým úradom Žilina (ďalej len „DÚ“) požiadal DÚ o súčinnosť, a to v rozsahu oznámenia identifikačných údajov bankového účtu povinného, z ktorého vykonáva platby a ktorý uviedol v komunikácií s finančnou správou, o oznámenie, či je povinný platiteľom DPH, o oznámenie, či povinný podal daňové priznanie za posledné zdaňovacie obdobie, o oznámenie výšky daňového nedoplatku, ďalej o oznámenie nadmerného odpočtu a preplatku na dani, ktoré by bolo možné postihnúť exekúciou prikázaním inej peňažnej pohľadávky podľa ust. § 105 a nasl. Exekučného poriadku, kópiu kontrolného výkazu dani z pridanej hodnoty podľa § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Súdny exekútor uviedol, že dňa 07.06.2022 mu bola doručená odpoveď DÚ na žiadosť o poskytnutie súčinnosti, v ktorej mu bolo v rozpore so zákonom odmietnuté poskytnutie informácií o povinnom v požadovanom rozsahu, pričom správca dane odmieta poskytnúť súčinnosti v požadovanom rozsahu, najmä oznámenie bankového účtu a údaje z kontrolného výkazu, s odvolaním sa na daňové tajomstvo. Vo svojej odpovedi si, podľa tvrdení súdneho exekútora, správca dane protirečí, ak niektoré údaje ako výšku preplatkov, nedoplatkov a dátumy podania daňových priznaní oznámi a ostatné skutočnosti, podľa svojho výberu naďalej neoznámi. Zároveň žiadal zaslanie kontrolného výkazu k dani z pridanej hodnoty v akomkoľvek formáte i XML. Záverom uviedol, že správca dane svojím konaním v rozpore so zákonom obmedzuje vymožiteľnosť pohľadávky.
4. Tunajší súd dňa 21.09.2022 vyzval Daňový úrad Žilina o poskytnutie súčinnosti v súlade s § 42 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), aby v lehote 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy bezodkladne poskytol súčinnosť pri vykonávaní exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Janecovi, so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, IČO: 42 214 939, voči povinnému: MEDVE, s.r.o., M. Pišúta 4010, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 409 499, pre vykonanie exekúcie v rozsahu, v akom to vyplýva zo žiadosti o poskytnutie súčinnosti, ktorú mu súdny exekútor zaslal.
5. Daňový úrad ako správca dane podaním zo dňa 17.10.2022 na výzvu exekučného súdu oznámil (predmetné oznámenie bolo doručené aj súdnemu exekútorovi), že pokiaľ žiadosťou o súčinnosť zisťuje súdny exekútor majetok povinného, pričom len úsudkom je možné vyvodiť, že by mohlo ísť o zisťovanie pohľadávok, nie je zrejmé na základe akých ustanovení § 42 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov vydanej na základe § 59 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov vyžaduje uvedené údaje od orgánov finančnej správy. Súdny exekútor má vo vzťahu k pohľadávkam oprávnenie na ich zisťovanie v rozsahu Centrálneho registra exekúcií, pričom súdny exekútor sa nestáva zástupcom oprávneného a nie je oprávnený zisťovať údaje v prospech oprávneného na účely prípadného uplatnenia odporovateľnosti právnych úkonov alebo ukracovania veriteľa; takouto činnosťou by obchádzal ustanovenia o daňovom tajomstve, ktoré nie je možné poskytovať oprávnenému ako osobe neoprávnenej na takéto oznamovanie. Charakter daňového tajomstva sa po jeho oznámení alebo sprístupnení inému orgánu verejnej moci nemení, pretože oznámenie a sprístupnenie je viazané vždy na tento orgán a konkrétny účel. Správca dane ďalej uviedol, že pokiaľ ide o identifikáciu pohľadávok povinného voči jeho obchodným partnerom na účely určenia postupu v exekučnom konaní, Finančné riaditeľstvo SR takúto evidenciu majetku nevedie. Za takúto evidenciu nie je možné považovať ani kontrolný výkaz DPH. Kontrolný výkaz DPH nie je evidenciou pohľadávok, ale je daňovým subjektom - platiteľom DPH povinne predkladaným zoznamom, v ktorom deklaruje údaje o faktúrach za určité zdaňovacie obdobie, nie údaje o pohľadávkach, a to v elektronickej podobe a na účely správy daní. Údaje kontrolných výkazov neslúžia na identifikáciu pohľadávok. Dáva zároveň do pozornosti, že aj v prípade, ak sú požadované súdmi na účely upomínacích konaní alebo ako dôkazné prostriedky, sú z dôvodu ich spracovania v režime utajovaných skutočností a z dôvodu ich ochrany daňovým tajomstvom poskytované len samotnými súdmi riadne vyšpecifikované konkrétne údaje vzťahujúce sa na konkrétne špecifikovaný obchodný vzťah, ktorý je predmetom konania súdu, nie celý obsah kontrolného výkazu DPH, a to na základe zisteného skutkového stavu. Ide teda len o elektronický dokument viazaný na zistenie plnenia daňových povinností v oblasti DPH jednotlivých daňových subjektov - platiteľov DPH. Správcovi dane sa spolu s kontrolným výkazom nedoručujú ani samotné faktúry a ani údaje o úhrade faktúr, či ich akomkoľvek podklade a pod. Preto správca dane nie je oprávnený a ani nemá nijakú možnosť identifikovať, ktoré údaje z kontrolného výkazu môžu zodpovedať údajom vzťahujúcim sa na pohľadávky daňového subjektu - teda majetok povinného. Uvedené je dané aj skutočnosťou, že nie každé vystavenie a uvedenie faktúry v kontrolnom výkaze musí zodpovedať realizácii obchodnej transakcie, pretože daňový subjekt má daňové povinnosti aj vo vzťahu k faktúram, ktoré neodrážajú reálne ekonomické plnenia. Údaje kontrolných výkazov obsahujú údaje vzťahujúce sa aj na iné osoby ako sú veritelia daňového subjektu a správca dane nie je oprávnený tieto údaje bez väzby na preukázanú oprávnenosť požiadavky súdneho exekútora poskytnúť. Súdny exekútor je preto svoju oprávnenosť plnením úloh podľa osobitného predpisu povinný preukázať okrem predloženia poverenia na vykonanie exekúcie aj riadnou identifikáciou rozsahu žiadaných údajov označením konkrétnych pohľadávok - teda majetku, vo vzťahu ku ktorému požaduje poskytnutie konkrétnych dokumentov alebo údajov iných osôb ako je osoba povinného. Správca dane ďalej poukázal na tú skutočnosť, že vyzval súdneho exekútora výzvou č. č. 102732058/2022 zo dňa 05.10.2022 na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 14.09.2022. Daňový úrad Žilina tiež uvádza, že údaje z kontrolného výkazu majú veľmi citlivý charakter a sú utajovanými skutočnosťami podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na vykonávací predpis, ktorým je Nariadenie vlády SR č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností. Z uvedeného zákona vyplývajú bezpečnostné požiadavky, ktoré musia spĺňať osoby, ktorým môžu byť sprístupnené utajované skutočnosti podľa príslušného stupňa utajenia. Na určenie rozsahu utajovaných skutočností a podmienok ich sprístupnenia je v zmysle uvedených zákonov
splnomocnený prezident Finančnej správy SR. Na základe uvedeného je nesporné, že správca dane nemôže sprístupniť údaje z kontrolných výkazov súdnemu exekútorovi, nakoľko nespĺňa zákonom prísne stanovené bezpečnostné požiadavky. V opačnom prípade by sa ako správca dane dopustil hrubého porušenia právnych predpisov v oblasti ochrany utajovaných skutočností. Správca dane zároveň uviedol, že súdnym exekútorom aplikovaný § 42 ods. 5 Exekučného poriadku týkajúci sa podkladov k už ním špecifikovanému majetku nie je zameniteľný s § 42 ods. 4 Exekučného poriadku slúžiacim na samotné zisťovanie majetku. Daňový úrad nerozhoduje o tom, či kontrolný výkaz je alebo nie je dokumentom určitého charakteru, ale vyzval súdneho exekútora na riadnu špecifikáciu oprávneného rozsahu vyžadovaného poskytnutia daňového tajomstva vzťahujúceho sa na majetok na základe znenia zákona, pretože zákonná požiadavka hovorí o majetku podliehajúcom exekúcii. Táto zákonná väzba limituje obmedzený rozsah oprávnenosti na vyžadovanie údajov daňového tajomstva len vo vzťahu k majetku, vo vzťahu ku ktorému už súdny exekútor zistil skutkový stav - teda, že podlieha exekúcii a vie ho aj samotný aspoň určiteľným spôsobom špecifikovať.
6. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) počas exekúcie sú tretie osoby povinné exekútorovi na jeho žiadosť poskytnúť súčinnosť v rozsahu primeranom vymáhanému nároku, ak sa im preukázal poverením na vykonanie exekúcie.
7. Podľa § 42 ods. 2 Exekučného poriadku súdy, prokuratúra, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári, iné fyzické osoby a právnické osoby, ak rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, poskytnú údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.
8. Podľa § 42 ods. 4 Exekučného poriadku štátne orgány, iné orgány verejnej moci a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, poskytnú údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; túto povinnosť má najmä orgán, ktorý vedie evidenciu nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, vodičských preukazov a centrálny depozitár cenných papierov.
9. Podľa § 42 ods. 5 Exekučného poriadku tretie osoby, ktoré majú u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho exekúcii alebo majetok podliehajúci exekúcii, umožnia exekútorovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na žiadosť mu záznamy alebo dokumenty vydajú alebo urobia iné opatrenie požadované exekútorom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť.
10. Podľa § 42 ods. 12 Exekučného poriadku súčinnosť podľa tohto zákona sú tretie osoby povinné poskytnúť exekútorovi bezodkladne, bezodplatne a prednostne elektronicky. Ak má tretia osoba na to vytvorené technické podmienky, poskytuje súčinnosť zdieľaným, nepretržitým a priamym prístupom na základe dohody podľa odseku 13. Exekútor nesmie tretiu osobu obťažovať žiadosťami o poskytnutie súčinnosti nad mieru, ktorú možno od nej spravodlivo vyžadovať.
11. Podľa § 42 ods. 15 Exekučného poriadku pri neposkytnutí súčinnosti sa ustanovenia o poriadkovej pokute pri neposkytnutí súčinnosti povinným použijú rovnako.
12. Podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku povinný musí poskytnúť exekútorovi ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky exekútorom požadované vysvetlenia vo forme a v lehote určenej exekútorom. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti môže exekútor povinného vyzvať na splnenie povinnosti, ktorú mu ukladá exekučný titul. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti exekútor poučí povinného o následkoch nesplnenia tejto povinnosti.
13. Podľa § 40 ods. 4 Exekučného poriadku ak povinný alebo osoba uvedená v odseku 2 ani na výzvu súdu neposkytne exekútorovi súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona, súd jej môže uznesením uložiť na návrh exekútora poriadkovú pokutu. Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty súd doručí exekútorovi a tomu, komu bola poriadková pokuta uložená. Poriadková pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.
14. Podľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
15. Podľa § 65 Exekučného poriadku exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti.
16. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
17. Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že: a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo e) urobí hrubo urážlivé podanie.
18. Podľa § 102 ods. 2 CSP výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.
19 Podľa § 102 ods. 3 CSP súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uložiť poriadkovú pokutu do 2 000 eur.
20. Poriadková pokuta je jedným z prostriedkov poriadkových opatrení, ktoré zákon umožňuje použiť súdu na riadny a nerušený chod konania. Pri ukladaní poriadkovej pokuty je súd v rámci voľnej úvahy povinný diferencovať stupeň a závažnosť previnenia osoby, sa poriadková pokuta ukladá, a to so zreteľom na požadovaný účel vo forme efektívnosti a hospodárnosti konania.
21. Zmyslom a účelom sankčného opatrenia v podobe poriadkovej pokuty je zabezpečenie toho, aby bola splnená povinnosť uložená súdom, respektíve súdnym exekútorom pri výkone exekúcie. V exekučnom konaní možno rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty vnímať ako procesnú sankciu, ktorou možno vynútiť splnenie tých povinností, ktorých splnenie je nevyhnutné pre riadny priebeh exekučného konania a ktoré plnené neboli. Svojou podstatou zároveň umožňuje zabezpečiť nielen súčinnosť povinného, ale aj tretích osôb v prípade, ak títo nemajú záujem plniť povinnosti uložené Exekučným poriadkom. Výška pokuty musí byť primeraná v pomere k tomu, aby prevenčne pôsobila smerom k splneniu procesnej povinnosti.
22. Exekučný súd k návrhu súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty uvádza, že vyššie citovaná právna úprava na jednej strane ukladá povinnosť štátnym orgánom poskytnúť súdnemu exekútorovi na základe jeho výzvy ním požadovanú súčinnosť (§ 42 ods. 2, ods. 4 Exekučného poriadku) za predpokladu, že je to na ukončenie exekúcie potrebné a zároveň je to primerané vymáhanému nároku, avšak na strane druhej, poskytnutím súčinnosti nemôže byť porušená povinnosť zachovávať mlčanlivosť uložená podľa osobitných predpisov (§ 42 ods. 2 posledná veta za bodkočiarkou Exekučného poriadku). Na to, aby súdny exekútor v rámci výkonu exekúcie postupoval tak, že podá návrh na uloženie poriadkovej pokuty štátnemu orgánu z dôvodu neposkytnutia ním požadovanej súčinnosti, je potrebné splnenie podmienky, že takýto procesný postup je nevyhnutný pre dosiahnutie ukončenia exekúcie, podmienka primeranosti a skutočnosť, že dotknutý štátny orgán vedie evidenciu majetku povinného a v poskytnutí súčinnosti mu nebráni žiadna zákonná prekážka. Inak povedané, súdny exekútor požiada súd o uloženie poriadkovej pokuty štátnemu orgánu, ktorý vedie evidenciu majetku povinného v prípade, ak z dôvodu jeho pasivity v konaní, súdny exekútor nemôže pokračovať vo výkone exekúcie v čoho dôsledku dochádza k narušeniu riadneho priebehu exekučného konania. V tejto súvislosti je potrebné ďalej poznamenať, že ak štátny orgán súčinnosť súdnemu exekútorovi neposkytne a o prípadných následkoch nesplnenia si tejto povinnosti bol exekútorom poučený, exekučný súd mu
poriadkovú pokutu môže uložiť. Z uvedeného teda vyplýva, že uloženie poriadkovej pokuty je fakultatívne a teda súd pristúpi k jej uloženiu po tom, čo zistí, že požadovaná súčinnosť poskytnutá nebola, pričom tomu nebránili žiadne objektívne dôvody. Exekučný súd ďalej prihliada aj na výšku vymáhaného nároku, požadovanú súčinnosť a jej vplyv na ukončenie, resp. neukončenie exekúcie.
23. K návrhu súdneho exekútora exekučný súd ďalej uvádza, že v súvislosti s rozhodovaním o uložení poriadkovej pokuty sa riadi vlastnou úvahou nielen v tom smere, v akej výške ju uloží, keď v zmysle ust. § 102 ods. 2 a 3 CSP možno uložiť pokutu v maximálnej výške 500,- Eur a pri opakovanom porušení povinnosti maximálne do 2.000,- Eur, ale aj v tom smere, či poriadkovú pokutu vzhľadom na jej účel uloží. V posudzovanej veci sa súdny exekútor domáha sprístupnenia kontrolných výkazov DPH povinného. Exekučný súd je však toho názoru, že kontrolný výkaz DPH v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov spadá pod daňové tajomstvo, keďže ide o informáciu, ktorá bola získaná správcom dane pri správe daní. Pokiaľ súdny exekútor poukazuje na ustanovenia Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z.z. ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď poukazuje na skutočnosť, že kontrolný výkaz DPH sa oblastí uvedených v § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z.z. netýka, Exekučný súd uvedené tvrdenie v súvislosti s návrhom na uloženie poriadkovej pokuty považuje za irelevantné a to s poukazom na ust. § 1 ods. 3 zákona č. 216/2004 Z.z. v zmysle ktorého sa uvedený zákon nevzťahuje na ochranu tajomstva upraveného v osobitných predpisoch (napr. § 17 Obchodného zákonníka, § 91 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 23, 23a a 23b zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov). Exekučný súd zároveň v predmetnom prípade nemôže konštatovať ani pasivitu zo strany Daňového úradu Žilina, keďže tento vyzval súdneho exekútora na odstránenie nedostatkov jeho podania, čo súdny exekútor nevykonal. Tiež je potrebné poukázať aj na ust. § 64 a § 65 Exekučného poriadku, podľa ktorých zisťovanie majetkových pomerov povinného má smerovať predovšetkým k danej vymáhanej pohľadávke a musí zodpovedať princípu primeranosti. To znamená, že súdny exekútor má oprávnenie požadovať poskytnutie súčinnosti len v rozsahu primeranom vymáhanému nároku po tom, čo vyčerpal všetky jemu dostupné možnosti, prostredníctvom ktorých má možnosť zistiť pre neho relevantné informácie v súvislosti so zisťovaním majetkových pomerov povinného. Súčinnosť zo strany subjektov vymedzených v ust. § 42 Exekučného poriadku je popri šetrení lustráciami z verejne dostupných zdrojov, súčinnosti povinného či vyhlásenia povinného o majetku v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku, a napokon osobného zisťovania majetkových pomerov povinného, len jedným zo spôsobov získavania informácií nevyhnutných k ukončeniu exekúcie. Nakoľko v posudzovanej veci súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal, ako postupoval v prípade zisťovania majetku povinného a či vyčerpal všetky vyššie uvedené možnosti, súd aj vzhľadom na doposiaľ uvedené jeho návrhu nevyhovel a tento ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.