Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Sa-20-2022.pdf
PDF · 126.25 KB
Case nature
Area
Subarea
16Sa/20/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobcu: A.. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX D. E. A., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 8.3.2022
rozhodol:
Žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca žiadosťou spísanou dňa 19.08.2021 v Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca si uplatnil nárok na invalidný dôchodok s dátumom priznania nároku od 14.12.2020. Následne na základe doložených odborných lekárskych nálezov bol žalovaným bez prítomnosti žalobcu posúdený zdravotný stav žalobcu (Lekársky posudok zo dňa 19. augusta 2021).
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Prvostupňový administratívny orgán rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 30. septembra 2021 rozhodol tak, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 70 ods. 1, § 72 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že žalobca za invalidného bol uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe
- odbornom posudku o invalidite z 19. augusta 2021. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 14. decembrom 2020 žalobca získal 478 dní obdobia dôchodkového poistenia, rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Prvostupňový administratívny orgán poukázal na § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. a konštatoval, že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 1 rok a 113 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ďalej uviedol, že obdobie
dôchodkového poistenia je uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť a prílohu rozhodnutia a súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj Odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý tvorí časť lekárskej správy z 19. augusta 2021.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, ktoré bolo spísané do Zápisnice zo dňa 8. novembra 2021, pričom dôvodom odvolania bolo posúdenie zdravotného stavu na lekárskej prehliadke vykonanej 19. augusta 2021, keď žalobca nesúhlasil s posudkom, nakoľko nemá 19 rokov, ale 28 rokov, nebola mu zhodnotená doba štúdia. Žiadal o vypracovanie nového posudku o zdravotnom stave ako aj prehodnotenie dôb poistenia za dobu štúdia. Ďalej v podaní zo dňa 18.11.2021, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 19.11.2021, žalobca uskutočnil odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 30.9.2021 dôrazom na to, že žiada o invalidný dôchodok, a nie o klasický starobný dôchodok. Nestotožnil sa s tým, že sa mu má počítať nejaké poistenie, keďže je chorý od narodenia, od narodenia trpí ťažkou kardiologickou chybou. Nerozumie, aké poistné sa mu má započítavať, keď nepracoval, ale pripravoval sa na budúce povolanie na strednej a vysokej škole a zákon neukladá žiadnu povinnosť odvádzať nejaké poistné na dôchodkové poistenie. Pokladal za neprípustné a nezákonné, aby mu bolo počítané nejaké dôchodkové poistenie, keďže ako študent strednej a vysokej školy ani nemal možnosť hradiť si dôchodkové poistenie. O invalidný dôchodok požiadal po zhoršení zdravotného stavu a žiadal, aby Sociálna poisťovňa brala do úvahy túto okolnosť ako aj to, že je chorý od narodenia; nerátala tabuľky pre ľudí vo veku od 28 do 34 rokov, pretože každý prípad treba posudzovať individuálne. Za chybu posudku považoval, že bol posudzovaný ako 19 ročný pacient, pričom má 28 rokov.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
4. Sociálna poisťovňa (ďalej len „žalovaný“) napadnutým rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 8.3.2022 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) na základe odvolania žalobcu rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že aj napriek zmene v posúdení zdravotného stavu žalobcu sa nezmenili rozhodujúce skutočnosti na nárok na invalidný dôchodok, postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny. Žalovaný poukázal ďalej v odôvodnení rozhodnutia na rozhodnú právnu úpravu, ktorú citoval. Uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca dňa 22. novembra 2021, ktorý zmenil dovtedajší posudkový záver a zmenil dátum vzniku invalidity na 11. mája 2020, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Následne predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav žalobcu v neprítomnosti žalobcu na základe spisovej dokumentácie dňa 15. februára 2022. Z posudku vyplýva, že „účastník konania je od detstva v dispenzári kardiológa pre kombinovanú aortálnu chlopňovú chybu. Pri kardiologickom vyšetrení v roku 2008 bola hodnotená kombinovaná aortálna chyba s aortálnou nedostatočnosťou I. a II. stupňa, nález bol podľa echokardiografického vyšetrenia stacionárny, bol kardiopulmonálne kompenzovaný, nebola indikovaná liečba. Nález v uvedenom rozsahu v tomto období neopodstatňuje uznanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %, teda neopodstatňuje uznanie invalidity. V júni 2011 bola zobrazovacím MR vyšetrením dokumentovaná aortálna stenóza (t.j. zúženie), bola potvrdená nedomykavosť aortálnej chlopne II. stupňa, echokardiograficky bola zachovaná vypudzovacia funkcia ľavej komory - v norme. Uvedený nález taktiež neopodstatňuje uznanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %. Koncom roka 2019 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu u účastníka konania, s následným uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri kardiologickom vyšetrení v máji 2020 bolo realizované EKG a kontrolné echokardiografické vyšetrenie. Bola potvrdená progresia hypertrofie stien ľavej komory, dokumentovaná je aortálna regurgitácia II. stupňa, gradient na aortálnej chlopni je bez progresu, rozmery srdcový dutín sú cca rovnaké ako v roku 2018, progreduje hypertrofia ľavej komory, je veľká diferencia medzi systolickým a diastolickým krvným tlakom pri aortálnej regurgitácii. Ergometrické vyšetrenie v januári 2021 potvrdilo dobrú toleranciu záťaže do 150 wattov, bez angíny a dušnosti, obraz EKG je stacionárny aj počas záťaže. V marci 2021 bol účastník konania vyšetrený na vyššom pracovisku v Banskej Bystrici, kde bola echokardiografickým vyšetrením potvrdená zachovaná vypudzovacia funkcia ľavej komory (ejekčná frakcia ľavej komory 56 %) bez ložiskových porúch kinetiky, hypertrofia medzikomorovej prepážky a zadnej steny ľavej komory. Hodnotená je
kombinovaná ťažká aortálna chyba, asymptomatická - aortálna stenóza stredne ťažká/ťažká, aortálna regurgitácia III. stupňa, bez zhoršenia oproti poslednej kontrole. Vzhľadom na asymptomatický priebeh bol odporučený konzervatívny postup, chirurgické riešenie by bolo indikované v prípade objavenia sa symptómov, eventuálne zhoršovania sa echokardiografických parametrov. Plánované vyšetrenie CT aortografia nebolo zatiaľ podľa dokumentácie realizované. Účastník konania pokračuje v dispenzári a v pravidelných kardiologických kontrolách. Rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline zaradil do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddielu A - srdcové choroby, položky 1 - vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné, písmena b) - s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení (napr. chôdza 4-5 km/h, stredne ťažká telesná práca), maximálna záťaž 75W - NYHA II, príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, berúc do úvahy dobrú toleranciu záťaže (výkon pri záťažovom vyšetrení bol 150 Wattov) ako aj významnú kombinovanú aortálnu chybu ťažkého stupňa s potrebou sledovania. Aj preto bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená na hornej hranici percentuálneho rozpätia od 35 % do 45%, t.j. 45 %. Dátum uznania invalidity je medicínsky opodstatnený dátumom kardiologického vyšetrenia 11. mája 2020, kedy bola potvrdená kardiologickým a echokardiografickým vyšetrením progresia hypertrofie ľavej komory srdca pri kombinovanej chlopňovej aortálnej chybe. Nie sú pridružené iné posudkovo významné ochorenia“. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je kombinovaná ťažká aortálna chyba (asymptomatická), ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddielu A - srdcové choroby, položky 1 - vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavby po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné, písmena b) s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení (napr. chôdza 4-5 km/h, stredne ťažká telesná práca), maximálna záťaž 75 W - NYHA II s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z percentuálneho rozpätia od 35 % do 45 %). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline určená na 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 11. mája 2020. Žalovaný uzavrel, že medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok žalobca splnil, pretože podľa posudku posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne posudzujúcich jeho zdravotný stav v rámci odvolacieho konania žalobca od 11. mája 2020 je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej v odôvodnení žalovaný poukázal na ust. § 72 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z. a konštatoval, že ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 11. máju 2020 žalobca dosiahol vek 27 rokov, a preto splnenie podmienky získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok je v súlade s ust. § 72 ods. 1 písm. c) v spojení s § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podmienené dosiahnutím najmenej dvoch rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Žalobca pred vznikom invalidity, pred 11. májom 2020 získal 261 dní, t.j. menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ďalej uviedol, že na nárok na invalidný dôchodok žalobcovi boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Na dôchodkové účely sa nehodnotili obdobia, v ktorých žalobca bol, podľa údajov uvedených v žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 19. augusta 2021, ktorú vlastnoručne podpísal, vedený v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 3. decembra 2018 do 6. februára 2019, od 16. februára 2019 do 3. marca 2019 a od 1. apríla 2019 do 8. septembra 2019, nakoľko uvedené obdobia nie sú obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z.z.. Z dôvodu, že žalobca nezískal najmenej 2 roky obdobia dôchodkového poistenia, ale iba 261 dní, nesplnil jednu zo zákonom stanovených podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok, t.j. podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný v závere zvýraznil to, že pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok je potrebné prihliadať na všetky podmienky nároku na invalidný dôchodok stanovené v § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. teda, že poistenec okrem toho, že bol uznaný za invalidného posudkovým lekárom sociálneho poistenia, musí zároveň získať určitý počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, ku dňu vzniku invalidity nesmie spĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok alebo byť poberateľom predčasného starobného dôchodku. Pretože žalobca nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok, ani po opakovanom posúdení nároku žalobcu v odvolacom konaní nebolo možné odvolaniu žalobcu vyhovieť a zamietnutie žiadosti o invalidný dôchodok považoval za potrebné potvrdiť ako správne. Žalobné body
5. Žalobca v žalobe doručenej Krajskému súdu v Žiline dňa 7.04.2022 namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že ignorovalo a nesprávne posúdilo niektoré zákony. Podľa žalobcu nebol braný do úvahy zákon č. 365/2004 Z.z. o zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), v jeho rámci ust. § 2 ods. 1. Žalovaný porušil hneď dvakrát tento zákon, keď žalobcu diskriminoval na základe veku, keďže o invalidný dôchodok požiadal až po výraznom zhoršení zdravotného stavu, diskriminoval ho na základe zdravotného stavu, keď argumentoval tým, že keď požiada o invalidný dôchodok ako 27 ročný, musí mať 2 roky poistenia. Táto interpretácia je diskriminačná, pretože ako študent nemá kde získať 2 roky potrebného poistenia, čiže ide o diskrimináciu na základe veku. Nakoľko v tomto prípade tak ako druhostupňové, aj prvostupňové rozhodnutie sú postihnuté rovnakými vadami, mal za to, že sú tu také okolnosti, ktoré odôvodňujú jeho zrušenie. Žalobca zvýraznil, že nežiada nariadenie pojednávania v tejto veci a súhlasí, aby sa rozhodlo aj bez nariadenia pojednávania.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
6. K doručenej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 15.6.2022 (č.l. 31-32 spisu) s návrhom na zamietnutie žaloby ako nedôvodnej. Zároveň uviedol, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie. Žalovaný uviedol, že s námietkami žalobcu nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné. Opakovane uviedol, že postup pri posúdení nároku žalobcu na invalidný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Podľa Odborného posudku posudkového lekára organizačnej zložky žalovaného zo dňa 15. februára 2022 je žalobca invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 11. mája 2020. Žalobca ku vzniku invalidity, t.j. k 11. máju 2020 dosiahol vek 27 rokov a pred vznikom invalidity získal 261 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 od. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., t.j dosiahnutím najmenej dvoch rokov obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Obdobie dôchodkového poistenia žalobcu uvedené v napadnutom rozhodnutí bolo zhodnotené na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v evidencii žalovaného, ústredie. Žalobca v odvolacom konaní predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal ďalšie obdobie dôchodkového poistenia. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok je potrebné prihliadať na všetky potrebné podmienky nároku na invalidný dôchodok stanovené v § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré musia byť splnené kumulatívne. Nakoľko žalobca nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, bola jeho žiadosť zamietnutá. Postup žalovaného bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok. K námietke žalobcu, v ktorej poukazoval na antidiskriminačný zákon v súvislosti s vekom a posúdením zdravotného stavu, žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. V správnej žalobe žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu námietku, ktorou by preukázal odlišné zaobchádzanie, než s inými poistencami s rovnakými alebo podobnými skutkovými okolnosťami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii, a preto je uvedená námietka nedôvodná.
7. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 27.7.2022 (č.l. 41
- 43 spisu) . Mal za to, že Sociálna poisťovňa ho diskriminuje a porušuje § 2a zákona č. 365/2004 Z.z., ďalej zákon č. 211/2000 Z.z., keďže mu od narodenia neboli poskytnuté informácie o práve požiadať si o invalidný dôchodok, že Sociálna poisťovňa neposkytuje žiadne informácie študentom, že im nebude počítať dobu rokov štúdia na strednej alebo vysokej škole. Žalovaný diskriminuje žalobcu a zaobchádza s
ním odlišne oproti iným poistencom, keď iných poistencov informuje napr. o odvodoch pri živnostníkoch, ale študentov diskriminuje. Ďalej žalovaný porušuje zákon 448/2008 Z.z. jeho § 2, a to porušením prevencie vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, keď žalovaný neinformovaním žalobcu počas jeho štúdia nezabránil nepriaznivej sociálnej situácii, ani sa nevyjadril k sťažnostiam žalobcu. Pripomienky žalovaného považoval za porušujúce práva žalobcu, s ktorými nesúhlasil.
8. Postupom správneho súdu, a to podaním zo dňa 16.08.2022 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému (doručenka na č.l. 46 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 20 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný nevyužil.
9. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadeného pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu a konania, ktoré týmto rozhodnutiami prechádzali, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomnými vyjadreniami žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu, pripojenými administratívnymi spismi žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby z nasledujúcich dôvodov.
10. K procesnému postupu správneho súdu, ktorý prejednal žalobu postupom bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na ust. § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keď podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 16Sa/20/2022-49 zo dňa 29.11.2022 bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 29.11.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
11. Podľa obsahu posúdil súd podanie žalobcu zo dňa 06.04.2022 ako správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c), § 199 a nasl. SSP.
12. Správny súd konštatuje, že mal splnené podmienky na konanie, medzi ktoré patrí aj včasnosť podanej žaloby. Z pripojeného administratívneho spisu bolo preukázané, že napadnutého rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 17.03.2022, správna žaloba bola podaná na správny súd osobne v listinnej podobe dňa 07.04.2022, t.j. žaloba žalobcu bola podaná v lehote dvoch mesiacov za aplikácie ust. § 181 ods. 1 SSP.
13. Správny súd uvádza, že žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale kompletne v celom rozsahu.
14. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
17. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
18. Podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. (2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. (3) Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.
19. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
20. Správny súd uvádza, že poistenec podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má nárok na invalidný dôchodok vtedy, ak odo dňa vzniku invalidity, ktorý určí posudkový lekár v posudku, dosiahne požadovanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a zároveň získa potrebnú dobu poistenia uvedenú v § 72 zákona č. 461/2003 Z.z. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia každá fyzická osoba, ktorá sa stane invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, má nárok na invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 rokov. Zákon č. 461/2003 Z.z. teda predpokladá dva spôsoby vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvý spôsob je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16. roku veku) a druhým spôsobom je vznik nároku takej fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (tzv. invalidný dôchodca z mladosti). V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol v lekárskom posudku určený deň vzniku invalidity.
21. Podľa žaloby bolo zrejmé, že žalobca nenamietal dátum určenia vzniku invalidity, nesúhlasil s rozhodnutím žalovaného a prvostupňového orgánu vo veci nepriznania nároku na invalidný dôchodok, pretože podľa žalobcu došlo k diskriminácii posudzovania potrebného počtu rokov poistenia, keďže nemal kedy dosiahnuť potrebný počet rokov poistenia, keďže študoval na vysokej škole, pričom doba štúdia trvá priemerne do 25 roku veku a žiaden zákon mu nedáva možnosť si dobrovoľne platiť poistenie počas štúdia. Žalobca namietal, že týmto postupom nebola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania spočívajúca v zákaze diskriminácie. Podľa žalobcu žalovaný porušil zákon č. 365/2004 Z.z. hneď dvakrát, raz žalobcu diskriminoval na základe veku, keď si o invalidný dôchodok požiadal až po výraznom zhoršení zdravotného stavu a raz ho diskriminoval na základe zdravotného stavu, keďže ako študent nemal ako získať dva roky poistenia.
22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v odvolacom konaní pri skúmaní dosiahnutia potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia vzhľadom na zmenený dátum vzniku invalidity 11. mája 2022 oproti 14. decembru 2022, ktorý určil prvostupňový lekár sociálneho poistenia, vychádzal z ust. § 72 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý pre poistencov nad 24 rokov do 28 rokov stanovuje počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca najmenej dva roky. Žalobca k
11. máju 2022 dovŕšil 27 rokov, a teda pre vznik nároku na invalidný dôchodok popri splnení medicínskej podmienky, bolo potrebné získať najmenej dva roky dôchodkového poistenia. Žalobca mal preukázané splnenie iba 261 dní dôchodkového poistenia.
23. V predmetnom konaní nebolo sporné splnenie medicínskej podmienky ani správnosť určenia dátumu vzniku invalidity, ale žalobca namietal praktickú nemožnosť získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia dva roky z dôvodu štúdia. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú. Možno súhlasiť so žalobcom, že niektoré vekové limity sú nastavené prísne, ak človek študuje na vysokej škole, avšak zákon č. 461/2003 Z.z. umožňuje sa dobrovoľne dôchodkovo poistiť ktorejkoľvek fyzickej osobe nad 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok, teda aj študentom vysokej školy.
24. Na zmiernenie dôsledkov, ak sa mladý človek skoro po začlenení do pracovného procesu stane invalidným a nestihol získať potrebné dôchodkové poistenie, slúži inštitút doplatenia poistného. Podľa § 60 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.
25. Podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba a) mala prerušené poistenie podľa § 26, b) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo c) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
26. Správny súd nenadobudol presvedčenie, že by predmetná zákonná úprava bola diskriminačná, resp. v rozpore s právnymi predpismi vyššej právnej sily.
27. Čo sa týka námietky porušenia zásady zákazu nerovnakého zaobchádzania, formy diskriminácie upravuje § 2a zákona č. 365/2004 Z. z., podľa ktorého priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii (odsek 2). Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu (odsek 3). Ďalšou formou diskriminácie je neoprávnený postih podľa § 2a ods. 8 tohto zákona, ktorý však má význam len vtedy, ak k nemu došlo kvôli domáhaniu sa ochrany pred diskrimináciou, účasti na takomto konaní alebo sťažnosti na diskriminácie. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že o priamej alebo nepriamej diskriminácii možno hovoriť vtedy, ak existuje rozdiel v (potenciálnom) zaobchádzaní s dvoma odlišnými osobami. Nemôže ísť teda o diskrimináciu, ak neexistuje iná osoba v porovnateľnom postavení ako osoba, ktorá bola údajne diskriminovaná, s ktorou sa alebo by sa zaobchádzalo odlišne. Z rovnakého predpokladu vychádza aj čl. 2 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, na ktorej implementáciu slúži § 4 zákona č. 281/2015 <http:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-281/2015> Z.z. a zákon č. 365/2004 Z.z. <http://zakony.judikaty.info/ predpis/zakon-365/2004> (k všeobecným východiskám porov. napr. rozsudok Súdneho dvora z 22. januára 2019, C- 193/2017, Cresco Investigation, ods. 37, 38, 41 až 43). Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-365/2004> Z.z. potom v tomto smere rozdeľuje dôkazné bremeno medzi žalobcu (osobu dotknutú diskrimináciou) a žalovaného (osobu, o ktorej sa tvrdí, že diskriminovala): žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. V prerokúvanej veci nie je potrebné podrobne riešiť otázku, či sa citované ustanovenie vzťahuje aj na konania, ktoré vedie Sociálna poisťovňa a v ktorých sa namieta tvrdená diskriminácia. Žalobca totiž ani v správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že sa s ním zaobchádzalo odlišne než s inou osobou. Inak povedané, žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že existuje iný žiadateľ o invalidný dôchodok v porovnateľnej situácii, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok, hoci tak isto ako žalobca študoval na vysokej škole a nemal kedy získať dva roky poistenia. Ak by žalobca takéto
konkrétne skutočnosti uviedol, mohol sa nimi zaoberať aj správny súd. Žalobca však len všeobecne tvrdil, že v praxi Sociálnej poisťovne je diskriminovaný. Uvedené však samo osebe, bez ďalšieho nie je žiadnou konkrétnou skutočnosťou, ktorá by svedčila o diskriminácii.
28. Správny súd dospel k záveru, že dôvody uvádzané žalobcom v žalobe neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý napadnutému rozhodnutiu predchádzal. Námietky žalobcu nevyvolali pochybnosti o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. Konajúci správny súd dodáva s poukazom na § 135 ods. 1 SSP, že preň bol rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou.
29. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie ako aj ich postup, ktorý predchádzal rozhodnutiam, považoval za správny a zákonný a z uvedeného považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.
30. O náhrade trov súdneho konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP a contrario. Žalobca v konaní úspešný nebol, a preto mu nebola priznaná náhrada trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.