Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Sd-1-2015.pdf
PDF · 82.91 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sd/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky Z. S., T.. X. Z. XXXX, bývajúcej v Y. C. Č.. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, v konaní o invalidnom dôchodku, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 02.09.2014 č. XXX XXX XXXX X.
Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa 02.09.2014 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa odňala navrhovateľke počnúc dňom 2. októbra 2014 invalidný dôchodok podľa § 70 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Rožňava zo dňa 30.07.2014 navrhovateľka od 30 júla 2014 nie je invalidná ( podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v ďalšom texte aj „zákon o sociálnom poistení“), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporkyne. V podanom odvolaní tvrdila, že má zdravotné postihnutie, pretože je nepočujúca a má problémy s výrečnosťou. Je odkázaná na pomoc svojho druha. Ďalej uviedla, že v ich rodine je hluchonemý aj jej otec a brat, ako aj jej najmladšia dcéra. Ďalej tvrdila, že nesúhlasí s posúdením posudkového lekára Sociálnej poisťovne v Rožňave, pretože je nepočujúcou a teda jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac než 40%. Z týchto dôvodov nemôže vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť.
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70, § 71, § 112 ods. 4, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odňala navrhovateľke invalidný dôchodok počnúc dňom 02.10.2014, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Rožňava zo dňa 30. júla 2014 navrhovateľka od uvedeného dňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 označeného zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom odborného posudku o invalidite zo dňa
30.07.2014, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia odporkyne. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky posudkový lekár považoval zdravotné postihnutie spočívajúce v obojstranne stredne ťažkej nedoslýchavosti zaradenej do kapitoly VII. oddiel B položky 5, prílohy č.4 zákona o sociálnom poistení a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20%. Pre iné zdravotné postihnutia zvýšenie percentuálnej miery posudkový lekár nepriznal.
Na tomto závere, pokiaľ ide o mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky zotrval aj druhostupňový posudkový orgán odporkyne vo svojom posudku zo dňa 09.01.2015. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky posudkový lekár považoval obojstrannú stredne ťažkú nedoslýchavosť, ktoré postihnutie je zaradené do kapitoly VII. oddiel B, položka 5, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 až 25%. Z obsahu lekárskej správy ďalej vypláva, že navrhovateľka bola na odporúčanie posudkového lekára posudzovaná objektívnou metódou, pomocou evokovaných sluchových potenciálov, ktoré vyšetrenie bolo vykonané dňa 8. júla 2014 so záverom, že latencie všetkých vĺn (vlna I, II, III, IV a V) sú v norme. Po prekonzultovaní prípadu s odborným ORL lekárom, na základe výsledku BAEP (vyšetrenie slúži k diagnostike periférneho sluchového neurónu) bolo konštatované, že je možná agravácia sluchovej poruchy pri subjektívnom vyšetrení pomocou audiometrie a teda nie sú vylúčené rentové tendencie. Vyšetrením objektívnou metódou bola vylúčená úplná hluchota posudzovanej (jednotlivé vlny sú obojstranne v norme), preto vzhľadom na celkovú stratu sluchu v roku 1991 v hodnote 53,27% podľa Fowiera (ako 9 ročná) sa dá predpokladať stredne ťažká nedoslýchavosť, ktorá zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20%. Iné zdravotné postihnutia, ktoré by mohli ovplyvniť stanovenie miery postihnutia navrhovateľky zistené neboli, preto nebolo priznané ani zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky.
Navrhovateľka sa aj napriek riadnemu predvolaniu pojednávaniu vo veci dňa 30.03.2015 bez ospravedlnenia nezúčastnila, a to aj napriek tomu, že jej predvolanie na pojednávanie bolo doručené dňa 16.03.2015, teda mala dostatok času na prípravu na pojednávanie, prípadne oznámenie dôvodov neprítomnosti na pojednávanie a ospravedlnenie neúčasti. Súd preto konal na pojednávaní dňa 30.03.2015 v neprítomnosti navrhovateľky (§ 250g ods. 2 za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.).
Zástupca odporkyne na pojednávaní navrhol preskúmané rozhodnutie s poukazom na zhodné hodnotenie zdravotného stavu navrhovateľky posudkovými lekármi Sociálneho poistenia ústredia a pobočky Sociálnej poisťovne ako vecne správne potvrdil. Zdôraznil, že v roku 2011 bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok, keď pri určení invalidity boli použité určité metódy na zistenie jej zdravotného stavu a bol zistený rozsah poškodenia zdravia spočívajúci v jej úplnej hluchote. Išlo pritom o klasické metódy, vývoj zdravotníckej vedy však odvtedy pokročil a existujú objektívne metódy, ktoré umožňujú zistiť, či niekto je alebo nie je úplne hluchý. Tak sa to stalo aj v tomto prípade, na ktorú skutočnosť poukázala aj posudková lekárka sociálneho poistenia ústredia v Bratislave, v celkovom posudku, keď konštatovala, že po použití týchto objektívnych metód bolo zistené, že u navrhovateľky je vylúčená úplná hluchota, pretože jednotlivé špecifické vlny odrážajúcej jej schopnosť počuť sú obojstranne v norme. Zdravotné postihnutie u navrhovateľky tak predstavuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20% , ktorá skutočnosť jednoznačne svedčí o tom, že navrhovateľka nie je invalidná.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatku lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe ods. a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolania, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 4, 5, 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. ).
Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorý vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľky na základe odborných lekárskych vyšetrení.
Navrhovateľka v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri jej vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich jednoznačne závery spochybniť. Zdravotné poškodenia navrhovateľky zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových lekárov neznižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľka stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Navrhovateľka teda nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a preto nesplnila jednu zo základných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 02.09.2014 ako vecne správne potvrdil.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že po pojednávaní dňa 30.03.2015 navrhovateľka ospravedlnila dodatočne svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadosťou podanou na poštovú prepravu dňa 30.03.2015, ktorá bola súdu doručená dňa 01.04.2015, preto pri rozhodovaní o opravnom prostriedku navrhovateľky žiadosť navrhovateľky o odročenie pojednávania súd nemohol zohľadniť.
Náhradu trov konania súd v súlade s § 250q ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola a odporkyni podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.