Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-120-2008.pdf
PDF · 126.99 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-12C/120/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcov: 1./ C. M.,E.. D., O.. XX.X.XXXX, V. M., V. Č.. XX, 2./ C. D., O.. X.X.XXXX, V. M., W. Z. Č.. X, obaja zastúpení JUDr. Jánom Kicom, advokátom AK, Alžbetina č. 15, Košice proti žalovanej: R. E., O.. XX.XX.XXXX, V. M., E. č. XXX/X, zast. advokátom JUDr. Doriánom Mereššom, AK so sídlom v Košiciach, Alžbetina č. 55 o určenie, že dôvody vydedenia žalobcov ich otcom Antonom Ondrovičom, uvedené v listine o vydedení napísanej vo forme not. zápisnice, sp.zn. N 229/2009 a Nz 36066/2007 zo dňa 12.9.2007 notárom JUDr. Stanislavom Furdom nie sú dané sudkyňou JUDr. Vierou Kováčovou
rozhodol:
Súd určuje, že dôvody vydedenia žalobcov v 1. a 2. rade ich nebohým, otcom R. D., zomretom dňa 20. 2.2008, uvedené v not. zápisnici o vydedení N 229/2007 a Nz 36066/2007 zo dňa 12.9.2007 spísanej u notára JUDr. Stanislava Furdu notára so sídlom Košice, Werferova č. 1 nie sú dané.
Žalovaná je povinná nahradiť trovy štátu 168,48 € na účet tunajšieho súdu do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa písomnou žalobou, doručenou na tunajší súd dňa 13.10.2008 domáhali určenia, že dôvody ich vydedenia otcom R. D., ktoré sú uvedené v not. zápisnici o vydedení nie sú dané. Žalobu odôvodnili nasledovne: Ich otec R. D., O.. XX. X.XXXX, zomrel dňa 20.2.2008. Dňa 12.9.2007 bola spísaná u notára JUDr. Stanislava Furdu notárska zápisnica, ktorá obsahuje záveť a listinu o vydedení. V tejto listine sa výslovne uvádza: „vydeďujem zo všetkého svojho majetku kdekoľvek sa nachádzajúceho svoje deti z prvého manželstva C. D. a C. M., E.. D. z dôvodov, že o mňa trvalo neprejavujú skutočný záujem, ktorý by ako potomkovia o mňa mali prejavovať a neposkytujú mi žiadnu starostlivosť v starobe a chorobe. Z rovnakých dôvodov vydeďujem aj ich právnych nástupcov. Žalobcovia v priebehu celého prejednávania právnej veci tvrdili, že dôvody vydedenia neobstoja. Vzťahy medzi nimi a otcom boli dobré. Po smrti ich matky, prvej manželky otca U. D. v roku 1999 sa obaja vzdali svojich dedičských podielov práve v prospech svojho otca. Otca pravidelne navštevovali tak v byte, ako aj v nemocniciach počas jeho hospitalizácie. Chodili s ním na lekárske ošetrenia, rehabilitácie, upratovali mu byt, umývali ho a pod. Otec bol často hospitalizovaný, naposledy na geriatrickom oddelení, z ktorého bol prepustený 1.6.2006. Všetka starostlivosť o otca spočívala na nich. Takto to fungovalo do augusta 2007, kedy sa otec presťahoval do bytu v Košiciach na E. ul. Ich návštevy si totiž nepriala žalovaná, otcova druhá manželka. Napriek tomu však s otcom boli v kontakte a zaujímali sa o jeho zdravotný stav, tvrdili, že žalovaná po uzavretí manželstva s ich otcom vyhlásila, že si nepraje, aby chodili do bytu, že
otec ich pomoc nepotrebuje.V auguste 2007 sa otec presťahoval do bytu na E. ul. spolu so žalovanou, a ony pomáhali pri sťahovaní, zabezpečili auto na sťahovanie.
Žalobkyňa v 1. rade ako účastníčka konania na ústnych pojednávaniach uvádzala, že otec po smrti ich matky ( zomrela v roku 1999) žil sám. Asi po pol roku sa zoznámil so žalovanou. Otec s ňou začal žiť ako druh a družka. Žalovaná striedavo žila v byte otca, ako aj vo svojom byte. Otec v marci 2004 utrpel prvú mozgovú príhodu, o rok a pol druhú. Po druhej mozgovej príhode bola reč otca nezrozumiteľná. U otca boli zistené rôzne poruchy ako napr. organický psychosyndróm, čo sa u neho prejavovalo depresiou, nechutenstvom k životu, rýchlo sa rozčúlil a často málo rozprával, zostal imobilný. So žalovanou uzatvoril manželstvo 4.6.2006. Ďalej uviedla, že aj po uzavretí manželstva, otca so žalovanou sa s otcom stretávali približne jedenkrát do mesiaca z dôvodu, že žalovaná vyhlásila, že sa o otca bude starať sama. Je toho názoru, že otec bol pod silným vplyvom žalovanej. V auguste 2007 sa neb. otec so žalovanou presťahovali do nového bytu na Rožňavskej ul. Pôvodný byt, v ktorom otec doposiaľ býval a ktorý aj vlastnil ( nakoľko deti žalobcovia sa dedičského podielu po matke vzdali v prospech otca) odpredal, a z týchto peňazí zakúpili ale už spoločne so žalovanou, kedže v tom čase už boli manželia nový byt. Tvrdila, že otcovi pomáhala aj pri jeho chorobe, napr. pichala mu injekcie. Uviedla, že otec si vôbec neuvedomoval aký doklad v podobe vydeďovacej listiny robí, a čo vlastne robí. Bol pod silným vplyvom svojej druhej manželky, žalovanej.
Žalobca v 2. rade v priebehu prejednávania veci v podstate tvrdil zhodné skutkové okolnosti ako žalobkyňa v 1. rade, ktorá je jeho sestrou. Tiež uvádzal, že s otcom mal veľmi dobrý vzťah, dôkazom toho je, že dedičského podielu po neb. matke sa vzdal v prospech otca. Uviedol, že otec sa veľmi ťažko vyrovnával so smrťou prvej manželky ,ich matky. So žalovanou sa zoznámil asi po jeden a pol roku po smrti matky. Po určitej dobe sa žalovaná nasťahovala k otcovi do bytu, s čím on nesúhlasil, nakoľko mal pochybnosti o tomto vzťahu. Otec ho však ubezpečoval, že všetko je v poriadku. On sám s otcom žiadne konflikty nemal, ani ich nevyvolával. Pomáhal otcovi v chorobe. Po jeho prvej mozgovej príhode ( v roku 2004) mal otec problémy s rečou, chôdzou, aj psychikou. Po druhej mozgovej príhode ( rok 2006) sa jeho zdravotný stav značne zhoršil. Otec nevedel komunikovať, stáť na nohách, bol prchký, odmietal pomoc, bol agresívny, dezorientovaný v čase aj v priestore, nekomunikatívny. Napriek tomu s ním bol v kontakte. Svoj vzťah k žalovanej charakterizoval ako chladný. Napriek tomu však pomáhal pri sťahovaní otca z pôvodného bytu do nového bytu. Uvádzal, že otec na jeho otázky prečo sa presťahoval zo starého bytu do nového bytu len kýval hlavom. Nevedel súvisle rozprávať len gestikuloval.
Žalovaná ako účastníčka konania so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť V prvom rade poukazovala na to, že tu neexistuje naliehavý právny záujem v zmysle § 80, písm. c./ O.s.p. na takejto žalobe, a to z toho dôvodu, že právne postavenie žalobcov nie je ohrozené, vzhľadom k tomu, že neb. nezanechal majetok a dedičské konanie bolo pre nemajetnosť zastavené. Pokiaľ sa týka listiny o vydedení, uviedla, že táto je napísaná v súlade so zákonom, v ktorej je premietnutý prejav vôle neb. poručiteľa, určite, jasne zrozumiteľne, je v nej uvedený dôvod vydedenia, ktorý je skutkovo vymedzený. Ako účastníčka konania žalovaná uviedla, že s neb. sa zoznámila v roku 2000. V tomto čase ona bývala vo vlastnom 3 izbovom byte, bola sebestačná. Po určitom čase ju neb. požiadal, aby spolu začali žiť ako druh a družka, s čím ona súhlasila, kedže spolu dobre vychádzali. V roku 2003 odišla do Švajčiarska pracovať, a keď sa na Vianoce vrátila domov, videla, že neb. je vychudnutý, je nervoźny. Vyslovila názor, že nemal zabezpečenú starostlivosť. Tvrdila, že neb. sa sťažoval, že mu deti nepomáhajú, že k nemu nechodia. Odišla naspäť do Švajčiarska. V januári 2004 aj v priebehu februára 2004, ju kontaktovala telefonicky žalobkyňa v 1. rade, a žiadala ju, aby sa vrátila domov, že ona nezvláda situáciu s otcom, že sa nevládze starať o vlastnú rodinu, aj o otca. Žalovaná vo Švajčiarsku zostala do doby, na ktorú mala uzavretú zmluvu. Následne, keď sa vrátila na Slovensko, začala opätovne spolu žiť s neb. a nepretržite sa o neho starala. Tvrdila, že žalobcovia sa o otca nestarali, že ho ani nenavštevovali. Pripustila iba sporadické návštevy. Uvádzala, že neb. sa sťažoval na to, že ho deti nenavštevujú. Tiež potvrdila, že neb. po druhej mozgovej príhode ( rok 2006) bol vážnejšie postihnutý, mal postihnuté nohy, zhoršila sa mu chôdza, potreboval 24 hodinovú opateru. Starala sa o neho spolu s paňou, ktorú mala zabezpečenú, ktorá chodila jej pomáhať, nebohého opatrovať, a to najmä v čase kedy ona sama išla k lekárovi, alebo kedy si ona sama potrebovala vybaviť svoje veci. Pani chodila k ním každý deň asi na jednu hodinu. Pokiaľ sa týka uvedenej zápisnici o vydedení, tvrdila, že sám nebohý ju požiadal o to, aby ho vzala k notárovi, že potrebuje niečo spísať, ale ona sama nevedela čo vlastne neb. u notára spísal.
Okresný súd Košice II po vykonanom dokazovaní, a to výsluchom svedkov: Jozefíny Sabolovej- bývalej susedy žalovanej a nebohého, C. D.Č.- manželky žalobcu v 2. rade, L. I.- známej žalobcov, M. E.- nevesty žalovanej, U. Z.- susedy žalovanej, P. M.- manžela žalobkyne v 1. rade, E. E.- syna žalovanej, oboznámením sa so znaleckým posudkom znalkyne Mgr. TW. E., výsluchom tejto znalkyne, a oboznámením sa s listinnými dokladmi , ktoré sa v spise nachádzajú, not. zápisnicou spísanou dňa 12.9.2009 na Not. úrade notára JUDr. Stanislava Furdu, osvedčením o dedičstve, JUDr. Y. M., lekárskymi správami, vo veci rozhodol dňa 3.2.2012 tak, že žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26.6.2013 ( 9CoiD/26/2012) zrušil tento rozsudok súdu I. stupňa, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, že bude potrebné, aby sa súd v ďalšom konaní predovšetkým vysporiadal s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, a len ak súd dospeje k záveru, že žalobcovia majú tento naliehavý právny záujem, bude sa zaoberať vecou z hmotnoprávnej stránky. V dôvodoch nového rozhodnutia bude potrebné sa vyporiadať s námietkami žalovanej, ktoré sa týkajú nestrannosti svedkov, ktorí boli vypočutí na návrh žalobcov, ako aj výpoveďou svedkyne L. F., ktorú navrhla vypočuť žalovaná.
Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 3.12.2013 následne žalobu zamietol, keď mal zato, že nie je tu naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c./ O.s.p. na žalovanom určení.
KS v Košiciach uznesením zo dňa 30.5.2014 (7Cod/5/2014) opätovne zrušil rozsudok súdu I. stupňa. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia o.i. uviedol, že právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby je ako to správne uviedol aj súd I. stupňa daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, ale aj tam kde by sa bez tohto určenia žalobcovo právne postavenie stalo neistým. Žalobcovia sa domáhajú určenia, že dôvody na ich vydedenie poručiteľom nie sú dané. V prípade, že takejto žalobe bude vyhovené, ( v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha učenia neplatnosti o vydedení, alebo určenia, že dôvody jeho vydedenia nie sú dané) určenie neexistencie dôvodov vydedenia spôsobuje neúčinnosť tohto jednostrannného právneho úkonu a žalobcovia ako zákonní dedičia sa budú môcť v dedičskom konaní domáhať svojich práv, ktoré im titulom dedenia patria. Preto krajský súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa na ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať vecou z hľadiska hmotnoprávnej stránky.
Účastníci konania v tomto štádiu konania nežiadali vykonať ďalšie dokazovanie, pričom zotrvali na svojich doterajších prednesoch.
Súd po tom ako je vyriešená otázka naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení opätovne vec posúdil z hmotnoprávnej stránky a vyhodnotil vykonané dokazovanie nasledovne: Neb. poručiteľ R. D., O.. XX.X.XXXX, zomrel dňa 20.2.2008, bol otcom žalobcov a manželom žalovanej. Do roku 1999 žil neb. poručiteľ, v manželstve s matkou žalobcov, ktorá zomrela v roku 1999. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcov, ktoré neboli žalovanou rozporované dedičské konanie po matke žalobcov prebehlo tak, že žalobcovia ako deti sa vzdali svojich dedičských podielov v prospech svojho otca, t.č. neb. poručiteľa. Neb. poručiteľ žil v byte na E. H.. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcov, ktoré tiež neboli žalovanou rozporované, neb. otec žalobcov ťažko znášal úmrtie svojej prvej manželky, matky žalobcov. Približne v roku 2001 sa zoznámil so žalovanou. Vychádzajúc z tvrdenia žalovanej, ktoré nebolo rozporované žalobcami, vzťah neb. otca so žalovanou bol dobrý. Neb. otec navrhol žalovanej, aby s ním začala žiť v jeho byte. Opätovne vychádzajúc z tvrdenia žalovanej, ktoré nebolo žalobcami rozporované, žalovaná v tom čase bola samostatná, mala svoj vlastný byt. Na požiadavku neb. sa nasťahovala do jeho bytu a začali spolu žiť vo vzťahu druh a družka. Napriek tomu, stále bývala aj vo svojom vlastnom byte, na U. Č.. X X. M.. S neb. vychádzala dobre, čo opätovne nebolo žalobcami rozporované. Kedže v roku 2003 sa naskytla žalovanej príležitosť pracovať vo Švajčiarsku, odišla do Švajčiarska pracovať. Prišla len na Vianoce, kedy sa opätovne s neb. stretla a vychádzajúc z jej tvrdenia, nebohý sa jej videl pochudnutý, a tvrdil jej, že sa zle stravoval. Následne sa vrátila žalovaná opätovne do Švajčiarska, s neb. zostala v telefonickom kontakte. Vychádzajúc z tvrdenia žalovanej, ktoré žalobkyňa v 1. rade nerozporovala, táto ju mala telefonicky požiadať, aby sa vrátila domov, aby jej s otcom pomohla, pretože nezvláda situáciu, starať sa o vlastnú rodinu, aj o otca. Kedže však žalovaná mala podpísanú zmluvu, musela vo Švajčiarsku zostať do vypršania zmluvnej dohodnutej doby, a vrátila sa späť na Slovensko 11.4.2004. V roku 2004, utrpel neb. prvú porážku a následne v roku 2005 druhú porážku, ktorá však bola pre neho oveľa nepriaznivejšia, veľmi sa mu zhoršil zdravotný stav. Žalovaná
tvrdila v konaní, že sa jej neb. sťažoval na to, že mu deti neposkytujú takú starostlivosť, že za ním málo chodia. Túto skutočnosť, nijakými dôkazmi v priebehu konania nepreukázala. Žalovaná uzatvorila s neb. manželom 4.6.2006, t.j. v čase po prekonaní dvoch mozgových príhod nebohým ( prvá v roku 2004, druhá v roku 2006), následne v auguste 2007 sa spolu s neb. presťahovala z jeho pôvodného bytu, ktorý vlastnil s neb. manželkou prvou, matkou žalobcov, ktorí následne v rámci dedenia získal do výlučného vlastníctva, tento byt predal a v auguste 2007 sa odsťahoval do nového bytu, následne dňa 12.9.2007, spísal listinu o vydedení, resp. učinil úkon u notára- spísanie listiny o vydedení. Dňa 20.2.2008 zomrel. Žalobcovia v priebehu celého konania tvrdili, že postoj neb. otca voči ním sa zmenil po tom, ako uzavrel manželstvo so žalovanou, ktorá ho veľmi ovplyvňovala, a vzhľadom aj na prekonanie dvoch porážok a jeho zdravotný stav, bol neb. otec značne ovplyvniteľný. Ku zdravotnému stavu neb. sa vyjadrila znalkyňa Z. E. vo svojom znaleckom posudku 12/2010, ako aj vo svojej výpovedi. Znalkyňa uviedla : Nebohý bol liečený pre NCMP ischemického typu v pravom KAR stav po NCPM v ľavej mozočkovej hemisfére, náhla cievna mozgová príhoda, vysoký tlak krvi, hypertonicko-sklerotická angippatia na očnom pozadí obojstranne, leukocitózu NS, cholerocystolitiázu spenolózu brušnej aorty s prestenickou dilatatáciou, benígnu hyperpláziu prostaty, chronickú obstitáciu, inkontinenciu moču, stredne ťažkú demenziu. V roku 2006 liečený pre stav po cerebrálnom ikte vľavo organický psychosyndom, po CMP s pretrvávajúcimi ťažkosťami v oblasti motoriky, v reči, známky disartrie, prítomné echolalie, hypomínia s deterioráciou mnestických schopností na hranici podpriemeru a subnormy ( MQ-80) pri intelektovom výkone v priemere až nižšom podpriemere ( orientančne IQ 100) Pri základnom telesnom náleze boli podľa lekárskych správ poškodené aj psychické funkcie bez ohľadu na užívanie liekov, samotná diagnostikovaná porucha demenzia, organický psychosyndróm poškodzuje pamäť, koncentráciu pozornosti, úsudok, sprevádzajú emociálne poruchy. Všetky lieky ordinované lekármi menia stav kognitívnych funkcií, pamäte, pozornosti, koncentráciu., Stav vedomia kolíše, v myslení sa môže objaviť aj sťahovačnosť, nedôverčivosť, podozieravosť, úsudok pod vplyvom myslenia sa môže meniť, je ľahko ovplyvniteľný, menej kritický, hádavejší, môže jednať skratovo. Ak si uvedomuje svoju chorobu a bezmocnosť upne sa na osobu s ktorou žije a je ňou ovplyvniteľný. Citlivejšie reaguje aj na bezvýznamné podnety, popisované symptómy sa v takejto podobe objavovali aj u nebohého. Vychádzajúc z týchto záverov znaleckého posudku, má súd za to, že tvrdenia žalobcov, že neb. otec bol ovplyvnený silne žalovanou, považuje súd za vieryhodné. K tomuto ovplyvneniu nasvedčujú aj úkony, ktoré sa odohrali od uzavretia manželstva nebohého otca so žalovanou. Ako je už vyššie uvedené, neb. otec dlhodobe žil v byte na Rožňavskej ul. s prvou manželkou, a krátko po uzavretí manželstva zmenil svoje bývanie. Byt, ktorý výlučne vlastnil on aj vďaka postoju svojich detí, žalobcov, v dedičskom konaní po neb. matke, odpredal, a už počas trvania manželstva so žalovanou zakúpili, do ktorého sa v auguste 2007 presťahovali. Syn neb. žalobca v 2. rade tvrdil, že neb. bol pri presťahovaní apatický v podstate túto situáciu ani dosť dobre nevnímal. Tomuto tvrdeniu korešpondenduje vyššie opísané závery znalkyne. Súd opätovne poukazuje na znalecký posudok, v ktorom znalkyňa o.i. uviedla na otázku, či prípadné poškodenie zdravia malo vplyv na správanie a rozhodovanie nebohého, do akej miery a ako sa to mohlo prejavovať v čase uskutočnenia právneho úkonu dňa 12.9.2007, či neb. bol v tom čase ovplyvniteľný, do akej miery, že pacienti pri ťažkej chorobe bývajú veľmi ľahko manipulovateľní, na aktuálny stav má vplyv prítomnosť blízkych osôb. Veľmi rýchlo podľahne tlaku a mienke okolia, a jeho rozhodnutia závisia od aktuálneho stavu zdravia. Rozoznávacia a ovládacia schopnosť neb. poručiteľa bola výrazne znížená v čase úkonov bol ľahko ovplyvniteľný, a to nielen pre ochorenie, ale aj pre lieky ktoré denne užíval. Vzhľadom na ťažké mozgové postihnutie možno predpokladať, že bol výrazne ovplyvniteľný. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli zhoršené.
Ďalšie dôkazy vykonané v konaní súd vyhodnocuje nasledovne:
Svedkyňa L. F. bola vypočutá na pojednávaní dňa 8.10.2009. Ako vyplýva z výpovede tejto svedkyne, táto pozná tak žalobcov, ich neb. otca. Pozná ich od mladosti,( má sa na mysli žalobcov, keď boli deti ) a tiež uviedla, že pozná aj žalovanú, s ktorou sú dlhoročné známe, bývalé kolegyne. Ako vyplýva z ďalšieho dokazovania, a zďalších výpovedí so žalovanou strávila aj dovolenku na Kanárskych ostrovoch. Svedkyňa tvrdila, že navštevovala neb. pravidelne aj pred uzavretím manželstva so žalovanou, aj po jeho uzavretí. Svedkyňa uvádzala, že s neb. komunikovala, nezdal sa jej, žeby mal psychické problémy. Neb. nerozprával o majetkových pomeroch, nepočula z jeho úst, žeby mal úmysel vydediť svoje deti alebo inak nakladať so svojím majetkom. Raz uviedol, že keby chcel nejaký majetok zanechať, tak by ho zanechal synovi žalovanej. Súd výpoveď tejto svedkyne vyhodnocuje v kontexte s vyššie opísaným znaleckým posudkom, to znamená, že táto svedkyňa nepotvrdila ani tvrdenia žalobcov, že sa o otca starali, ale ani tvrdenia žalovanej, že sa deti, žalobcovia o neb. nestarali. Výpoveď tejto svedkyne podľa
názoru súdu nevzniesla žiadne svetlo do prejednávajúceho prípadu a neozrejmila žiadne rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie vo veci.
Svedkyňa C. D. je švagrinou žalobkyne v 1. rade a manželkou žalobcu v 2. Rade. Bola v konaní vypočutá na pojednávaní dňa 8.10.2009. Z uvedeného možno usúdiť, že je vo vzťahu k žalobcom, avšak je potrebné zdôrazniť, že svedkyňa vypovedala po zákonnom poučení. Z jej výpovede vyplývajú tieto skutočnosti: Žalobkyňa v 1. rade chodila neb. pichať injekcie, svedkyňa spolu so svojím manželom, t.j. žalobcom v 2. rade navštevovali neb. pravidelne, 2 krát do mesiaca, ona sama častejšie. Zdravotný stav neb. po prvej mozgovej príhode bol vážny, mal problémy s rečou, ale nie až taký vážny ako po druhej mozgovej príhode, kedy vyžadoval osobnú starostlivosť. Po druhej porážke sa neb. oženil so žalovanou, ktorá potom zabezpečovala jeho starostlivosť už ako manželka. Pred druhou mozgovou príhodou nebol u neb. taký vážny zdravotný stav, bol sebestačný. V priebehu tohto obdobia ( súd má na mysli pred druhou mozgovou príhodou a pred uzavretím manželstva neb. so žalovanou) v čase kedy žalovaná bola vo Švajčiarsku, žalobcovia a ona tiež navštevovali neb., upratovali mu, pomáhali mu s nákupmi. Aj keď je uvedená svedkyňa v príbuzenskom vzťahu so žalobcom, jej svedecká výpoveď nebola vyvrátená žiadnymi dôkazmi zo strany žalovanej, teda dôkazmi, ktoré by preukazovali, že tvrdenia svedkyne, že sa o neb. starali počas toho obdobia, kedy žalovaná bola vo Švajčiarsku, neboli vyvrátené. Ďalej svedkyňa uviedla, že po uzavretí manželstva so žalovanou, sa jej nepáčili niektoré situácie v rodine, a to požívanie alkoholických nápojov, keď sama tvrdila, že videla žalovanú opitú. Ďalej svedkyňa potvrdila, že spočiatku žalobca v 2. rade jej manžel dobre vychádzal so žalovanou, ale neskôr, keď zistili, že tento uprednostňuje jej deti pred ich deťmi, už menej komunikovala so žalovanou. Svedkyňa uviedla, že po druhej porážke neb. už tento nekomunikoval, väčšinou za neho rozprávala žalovaná alebo bol ticho. Súd má za to, že týmto dôkazom bolo preukázané tvrdenie žalobcov, že s neb. otcom mali dobrý vzťah, že sa o neho starali, a že pokiaľ došlo k určitému „zhoršeniu vzťahov“, tieto boli spôsobené žalovanou a zdravotným stavom neb. otcay po druhej porážke.
Svedkyňa L. I. tiež vypočutá na tom istom pojednávaní uviedla, že žalobcov pozná od detstva, pozná celú rodinu. V čase, kedy začal žiť nebohý so žalovanou, bola u neho 2 krát, keď žil sám, navštevovala ho častejšie. Keď bola u neho žalovaná, a ona prišla na návštevu, žalovaná ju ponúkla pohárikom pálenky. Ona nepila, a nepila ani žalovaná. Podľa názoru súdu táto výpoveď svedkyne potvrdzuje aj skutočnosti uvádzané žalobcami, aj skutočnosti uvádzané žalovanou.
Svedkyňa M. E.á, vypočutá na pojednávaní 20.9.2011, je nevestou žalovanej. Uviedla, že neb. poznala od doby, ako uzavrel so žalovanou, jej svokrou manželstvo. Svedkyňa potvrdila, že sa žalovaná o neb. starala, že tento k ním chodil na návštevy a aj ony navštevovali jeho, že jej manžel pomáhal svojej matke, keď bolo niečo potrebné, napr. odviesť neb. k lekárovi na záhradu a pod. Pokiaľ sa týka vzťahov neb. a jeho deti, žalobcov k tomuto povedala, že nevie o tom veľa, lebo sa s nimi videla len asi dvakrát. Uviedla, že jej mal neb. povedať o deťoch toľko, že mu nezavolali na narodeniny. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť ani ku chorobám neb. ani k tomu, či k lekárovi chodila žalobkyňa, nevedela sa vyjadriť ani k otázkam odpredaja bytu a kúpenia nového bytu. Jej výpoveď súd tiež vyhodnocuje ako nepreukazujúcu tvrdenia ani jednej zo sporových strán, resp. potvrdila iba tú skutočnosť, ktorá , ale v spore sporná nebola, že od uzavretia manželstva sa o nebohého starala žalovaná- jeho manželka.
Svedkyňa U. Z. susedka žalovanej tiež vypočutá na pojednávaní 20.9.2011 uviedla, že poznala tak neb. kedže žila na tej ulici asi 33 rokov a tiež spoznala aj žalovanú, ako dobrú susedku pani Sanislovej. Uviedla, že je so žalovanou kamarátka. Svedkyňa uviedla, že keď navštívila neb. v jeho byte v čase keď žil so žalovanou, bol v poriadku, byt bol uprataný a pokiaľ sa týka rozhovory s neb. boli to všeobecné debaty. Jej výpoveď tiež súd hodnotí ako nepreukazujúcu tvrdenia ani žalobcov ani žalovanej, iba to, že žalovaná ako manželka sa o neb. starala.
Svedok P. M., manžel žalobkyne vypočutý na pojednávaní 20.9.2011 uviedol, že v období pred tým ako neb. uzatvoril manželstvo so žalovanou, žalobkyňa v 1. rade jeho manželka ako aj celá rodina, starala o neb. podľa možnosti, ktoré mali, nakoľko v tom čase boli všetci zamestnaní. Keď však bolo potrebné zostať s otcom, manželka t.j. žalobkyňa v 1. rade s ním zostala, alebo s ním išla k lekárovi, tiež asistovali a pomáhali pri presťahovaní sa z 3 izbového bytu z Narcisovej ul. do 1 1 izbového bytu na Rožňavskej.
Svedok potvrdil, že má vedomosti o tom, že na vyšetrenia k lekárovi vozil neb. jeho syn, t.j. žalobca v 2. rade a pokiaľ sa týka obdobia od kedy sa neb. presťahoval do nového bytu, až do jeho úmrtia,( je to obdobie od augusta 2007 do 20.2.2008) svedok uviedol, že to bolo krátke obdobie, ale že žalobkyňa jeho manželka otca navštevovala tak ako predtým. Pokiaľ sa svedok vyjadroval o zmene vzťahov, uviedol, že mal na mysli citový vzťah medzi otcom a deťmi, ktorý bol zmenený po tom ako sa radikálne zmenil zdravotný stav neb. keď došlo aj k zlomu v citovej oblasti. Uviedol, že neb. nedôveroval iným osobám len tým, s ktorými bol v dennodennom styku, t.j. žalovanej, pričom žalobkyňa v 1. rade, jeho manželka už nebola s otcom v dennodennom styku. Neb. uveril, že jedinou osobou, ktorá mu môže pomôcť je žalovaná. Svedok tiež uviedol, že voči deťom neb. t.j. žalobcom dochádzalo k určitým slovným invektívam, z úst žalovanej, čo potvrdil napr. kritizovala nedodržanie slova neb. a neb. pod jej vplyvom začal týmto veciam aj veriť. Uviedol osobnú skúsenosť, že žalovaná v čase, kedy boli na záhrade povedala, keď sa stratil syn, že „ nevidíš Peter, veď je to debil.“ Túto výpoveď súd vyhodnocuje tak, že aj keď sa jedná o osobu blízku žalobcom, svedok vypovedal po zákonnom vypočutí a vlastne jeho výpoveď najmä ohľadom zmeny postoja neb. pod vplyvom ochorenia je taká ako ju vyhodnotila súdna znalkyňa, v tomto konaní, t.j. , že neb. po prekonaní druhej porážky, bol veľmi ovplyvniteľný blízkou osobou, z tohto pohľadu súd vyhodnocuje ďalej výpoveď svedka tak, že tento potvrdil tvrdenia žalobcov, že sa starali a mali záujem starať sa o otca, poskytovať mu potrebnú pomoc v rámci svojich možností, čo im najmä v poslednom období života otca bolo odopierané aj otcom pod vplyvom pôsobenia žalovanej na psychiku otca.
Svedok E. E., vypočutý na pojednávaní dňa 3.2.2012 syn žalovanej uviedol, že v čase kedy on spoznal neb., boli vzťahy medzi neb. a deťmi t.j. žalobcami na bode mrazu. Uviedol, že keď bol prvykrát na návšteve u neb. videl tam fotky jeho detí. Ďalej svedok uviedol, že on urobil pre neb. viacej ako jeho deti, že keď bolo potrebné a poprosila ho o to jeho manželka, t.j. žalovaná vždy bol k dispozícii s pomocou, napr. odvozom neb. k lekárovi a pod. Súd zdôrazňuje, že v podstate tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi ani sporné, nakoľko žalobcovia nerozporovali tú skutočnosť, že po uzavretí manželstva sa žalovaná ako manželka žalovaného o neho viacej starala ako ony a že jej zrejme pomáhal na jej požiadanie jej syn. Výpoveď svedka dokazuje, že po uzavretí manželstva neb. so žalovanou, už neboli vzťahy medzi neb. a žalobcami také dobré a intenzívne ako boli pred uzavretím manželstva. Napriek tomu svedok potvrdil, že má vedomosť o tom, že injekcie mu chodila pichať aj Inga ( t.j. žalobkyňa v 1. rade.) Svedok uviedol, že pokiaľ sa vyjadroval o tom, že vzťahy medzi neb. a žalobcami boli na bode mrazu, že to je jeho úsudok, že jemu to tak pripadalo, že tie vzťahy nie sú dobré. V období kedy neb. nebol ženatý sa jeho matkou, a v období keď jeho matka bola v cudzine, o vzťahoch nevedel povedať nič, nakoľko v tomto čase sa s nimi nestretával. Svedok uviedol, že neb. navštevoval jeho rodinu v tomto období, ale neuvádzal žiadne také tvrdenia, žeby sa mu mal neb. sťažovať na deti, že mu neposkytujú pomoc v chorobe. Podľa názoru súdu ani z tejto výpovede nevyplýva to, že žalobcovia ako vydedené deti nechceli poskytovať otcovi potrebnú pomoc.
Vydedenie je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Tento úkon musí splňať určité materiálne a formálne záležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek platnosti právnych úkonov existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. ust. § 469a ods. 1 OZ taxatívne vypočítava tieto dôvody vydedenia a zaraďuje ich do 4 skupín.
Podľa § 469a ods. 1 OZ poručiteľ môže vydediť potomka, ak a.)v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch b.)o poručiteľa trvalo neprejavuje trvalý záujem, ktorý by potomok mal prejavovať c.)bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka d.) trvalo vedie neusporiadaný život
Je potrebné uviesť, že dôvody vydedenia uvedené v § 469a ods.1 OZ pod písm. c.) a d.) neboli pojaté do listiny o vydedení.
Ust. § 469a ods.1 písm. a.) OZ umožňuje poručiteľovi vydediť potomka v prípade, ak tento potreboval jeho pomoc v ťažkej situácii, akými sú staroba, nemoc, iné závažné prípady a potomok mu ju v rozpore s dobrými mravmi neposkytol. K naplneniu tohoto dôvodu však nestačí len to, že poručiteľ bol
chorý, že dosiahol určitý vek, ktorý možno označiť ako starobualebo, že sa ocitol v inej ťaživej životnej situácií. Musí isť o taký stav, ktorý si vyžaduje pomoc, ktorú by mal poskytnúť predovšetkým potomok. Potrebnosť pomoci potomka však závisí aj od toho, či tu nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci, ktorá aj túto pomoc fakticky poskytuje, poskytnúť môže a má pre poskytovanie pomoci lepšie podmienky, než potomok, ktorého by sa vydedenie malo týkať. Rozumie sa ňou osoba ako napríklad manželka alebo družka poručiteľa. V danom prejednávajúcom prípade súd konštatuje,že tu existovala osoba, ktorá fakticky poskytovala neb. poručiteľovi pomoc, túto mu poskytnúť vedela a nielenže sa to od nej očakávalo a nielenže to bolo jej morálnou povinnosťou, ale táto povinnosť je premietnutá aj v zákone o rodine, v ust. § 18, v zmysle ktorého manželia nielenže sú povinní spolu žiť, ale aj si vzájomne pomáhať a starať sa o seba. V konaní nebolo sporné ani namietané, že od uzavretia manželstva, t.j. od 4.6.2006 v prevažnej miere túto pomoc žalovaná neb. aj poskytovala, a to aj za pomoci svojho syna, napriek tomu bolo aj vykonaným dokazovaním preukázané, že záujem a snahu pomáhať o neb. mali aj jeho deti, žalobcovia ( výpoveď samotného syna žalovanej, ktorý potvrdil, že neb. žalobkyňa v 1. rade pichala injekcie,) že žalobcovia pomáhali pri presťahovaní sa neb. otca zo starého bytu do nového, čo sa uskutočnilo v auguste 2007. Pokiaľ sa týka tej skutonosti, že po uzavretí manželstva neb. so žalovanou neboli vzťahy medzi žalobcami a neb. také intenzívne, ako dovtedy, vychádzajúc zo znaleckého posudku znalkyne U.. E., súd tento stav vyhodnotil tak, že neb. bol vzhľadom na svoj zdravotný stav silne citovo naviazaný na osobu, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, t.j. svoju manželku, ktorá mu pomoc poskytovala, bol jej za to vďačný, bol ňou ovplyvnený vo vzťahu k svojim deťom. Tento stav nemožno a nebol v konaní ani preukázaný vyhodnotiť tak, že žalobcovia ako potomkovia neprejavovali o neb. opravdivý záujem a že v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytovali potrebnú pomoc. Vzťahy medzi deťmi neb. t.j. žalobcami a druhou manželkou ich neb. otca, t.j. žalovanou tiež neboli dobré, čo v konaní ani sporné medzi nimi nebolo. Je preto za takéhoto stavu nemožné predpokladať, že reálne mohli žalobcovia poskytovať viacej pomoci svojmu neb. otcovi v čase, keď už bol ženatý so žalovanou, kedže vzhľadom na „ nie dobré „ vzťahy medzi nimi a žalovanou, túto pomoc reálne poskytovať ani nemohli. Pritom je vždy nevyhnutné tiež, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a súd konštatuje, že túto možnosť žalobcovia nemali potom ako neb. uzavrel manželstvo so žalovanou. Ťažiskom dôvodu vydedenia uvedené v § 469a ods. 1, písm. b./ OZ je trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu, ktorý by potomok poručiteľovi mal prejavovať. Je totiž obvyklé, že potomci aj keď žijú v inej domácnosti udržiavajú so svojimi predkami podľa možnosti kontakty, vzájomne sa navštevujú, dopisujú si, zaujímajú sa o ich problémy, zdravotný stav a pod. Je v rozpore s týmto morálnym pravidlom, ak neprejavuje potomok o poručiteľa trvalý opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Aj pri posudzovaní tohto dôvodu vydedenia je jedným z hľadísk , ktoré je potrebné skúmať, je to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať, udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Súd však konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia ako potomkovia prejavovali o neb. opravdivý záujem a to do takej miery ako im bolo umožnené zo strany žalovanej. Toto konštatovanie súd uvádza preto, lebo ako to už vyššie v odôvodnení zdôrazňuje vzhľadom na zdravotný stav preukázaný o.i, aj znaleckým posudkom MUDr. E., bol neb. silne ovplyvnený osobou, s ktorou žil a bol v dennodennom kontakte , pričom bolo preukázané, že na chovanie žalovaného mala veľký vplyv žalovaná. To, že žalobcovia prejavovali o neb. otca záujem svedčia dôkazy, svedecké výpovede, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa pichala otcovi injekcie, že v období kým neuzavrel manželstvo so žalovanou sa o otca starali podľa svojich schopnosti vzhľadom na to, že sú v zamestnaneckom pomere, že aj po uzavretí manželstva so žalovanou prejavovali o neho záujem, ktorý však bol značne ovplyvnený zhoršujúcimi sa rodinnými vzťahmi medzi nimi ako deťmi neb. a žalovanou ako novou manželkou neb. otca. V závere ešte súd zdôrazňuje, že súdne konanie je konanie dôkazné a v rámci procesnej zodpovednosti účastníkov konania bolo ich povinnosťou nielen tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, ale predložiť a označiť na tieto tvrdenia dôkazy, pričom na túto povinnosť nemá priamy vplyv skutočnosť na akej strane ten ktorý účastník vystupuje. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Platí,že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. V priebehu sporu sa môže meniť, môže teda dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia ( niečoho) majúce trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V tomto smere preto súd vyhodnotil vykonané dokazovanie tak, že tu neexistovali dôvody vydedenia žalobcov ich neb. otcom. Neb. poručiteľ, ktorý bol chorý a dosiahol vek staroby nepotreboval pomoc žalobcov do takej miery, nakoľko to bola iná osoba žalovaná,
ktorá mu túto pomoc fakticky poskytovala a poskytovať povinná aj bola. Mala na poskytovanie pomoci aj lepšie podmienky, kedže už nepracovala, ako žalobcovia potomci, ktorí boli pracovne vyťažení a mali svoje vlastné rodiny. Ďalej súd konštatuje, že žalobcov reálna možnosť poskytovať svojmu neb. otcovi potrebnú pomoc po uzavretí manželstva so žalovanou bola do značnej miery obmedzená práve správaním sa žalovanej a zdravotným stavom neb. otca, ktorý je tu už niekoľkokrát v odôvodnení tohto rozsudku opísaný a konštatovaný, má súd na mysli najmä jeho ovplyvniteľnosť pri rozhodovaní inou osobou. Tiež nebolo preukázané, žeby žalobcovia neprejavovali o svojho neb. otca záujem taký ako potomkovia majú preukazovať. Vzhľadom na tieto dôvody, súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú nahradiť trovy štátu, trovy znaleckého dokazovania, ktoré boli hradené zo štátnych prostriedkov uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12.7.2010 bolo znalkyni U.. E. priznané znalečné, pričom suma 168,48 € bola tejto vyplatená preddavkovo z finančných prostriedkov štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a.)v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b.)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c.) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d.) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e.) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f.) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.1,2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.)