Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26P-168-2014.pdf
PDF · 70.81 KB
No categories available
26P/168/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti X.: P., nar. XX.XX.XXXX a S. Y., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom R. práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky P. P., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom P. A., t.č. bytom A., J. F. X a otca P. X., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom A., Q. XX, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne, o nariadenie ústavnej starostlivosti a o návrhu na zverenie maloletých detí a určenia výživného takto
rozhodol:
R. starostlivosť sa nad maloletými deťmi P. a S. Y.
n e n a r i a ď u j e.
S c h v a ľ u j e sa rodičovská dohoda tohto znenia:
"Mal. P. a mal. S. Y. sa zverujú do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia majú právo zastupovať a spravovať majetok maloletých.
Matka sa zaväzuje prispievať na výživné pre mal. P. a mal. S. Y. vo výške pre každé z detí po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám otca s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o zverení mal. deti do osobnej starostlivosti otca."
Týmto sa mení výrok rozsudku č.k. 30P/239/2007-14 zo dňa 31.01.2008 v časti výroku o výživnom.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. Účastníci tohto konania boli všetci prítomní vyhlásenia rozsudku. Odvolania proti nemu sa vzdali. Z tohto dôvodu súd použil citované zákonné ustanovenie.
Predmetom tohto konania je nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, zverenie maloletých detí a určenie výživného.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 a § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e možné podať odvolanie.