Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_18P-115-2014.pdf
PDF · 97.3 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/115/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľky: C.. O. N., O.. O., L.. XX.X.XXXX, bytom T., Ď.A. Č.. XX proti odporcovi O.. I. N., L.. XX.X.XXXX, bytom T., Q. Č.. X, za účasti mal. detí: C. N., L.. XX.X.XXXX a G. N., L.. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 v konaní o rozvod manželstva s prísl. takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 10.1.2004 pred Mestskou častou Košice - D. C., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestskej časti Košice - D. C. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým č. X r o z v á d z a .
Pre čas po rozvode manželstva z v e r u j e mal. C. N., nar. XX.X.XXXX a mal. G. N., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že právo zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
Odporca je povinný prispievať na výživu mal. C. N. sumou 80 EUR mesačne a na výživu mal. G. N. sumou 70 EUR mesačne, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky vopred, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk odporcu s mal. deťmi súd n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 23.7.2011 domáhala rozvodu svojho manželstva s odporcom, ktoré manželstvo bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že po uzavretí manželstva pomerne rýchlo sa začali jeden druhému odcudzovať, dochádzalo k častejším nezhodám, nastala vzájomná apatia a neskôr prestalo aj intímne spolužitie. Medzi nimi už nie je žiadna citová väzba a sú presvedčení o tom, že ich spolužitie je bezperspektívne a neúčelné. Z toho dôvodu nemá záujem na ďalšom zotrvaní v manželskom vzťahu s odporcom a žiada manželstvo rozviesť. Navrhovateľka žiadala mal. deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a výživné zo strany odporcu určiť sumou 250 EUR pre každé mal. dieťa mesačne. Styk s mal. deťmi nenavrhovala.
Z písomného vyjadrenia odporcu, ktoré podal dňa 22.9.2014 vyplýva, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, pretože od septembra 2009 nežijú s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Súhlasil aj so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, uviedol však, že nemôže akceptovať navrhovanú výšku výživného 250 EUR na každé mal. dieťa. Jeho čistý mesačný príjem
predstavuje 556,14 EUR a s prihliadnutím na tento príjem prispieva v súčasnosti na každé mal. deti po 80 EUR mesačne. Keďže v súčasnosti pracuje ako vedecký pracovník v rámci Ž. A., v P. I., prechodne sa v priebehu týždňa zdržiava v Ž., takže tam musí platiť podnájom za 100 EUR mesačne. Okrem toho jeho výdavky predstavujú cestovné, stravovanie, ošatenie a stravovanie mal. detí, ktoré sú u neho každý druhý víkend. Vzhľadom na to, že študuje postgraduálne doktorandské štúdium v externej forme na A. T. E. L., ročné školné predstavuje 450 EUR a má zvýšené náklady na stravovanie vzhľadom na to, že má zdravotné postihnutie- 20 EUR mesačne. Preto navrhol, aby súd výživné určil sumou 80 EUR mesačne na každé mal. dieťa. Okrem toho však navrhol upraviť aj styk s mal. deťmi, každý párny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., počas vianočných sviatkov dňa 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 19.00 hod., v čase veľkonočných sviatkov každý Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod., v čase letných prázdnin 15 dní spolu, alebo po častiach, po vzájomnej dohode s navrhovateľkou.
Kolízny opatrovník v písomnej správe, ktorú podal súdu dňa 6.10.2014, uviedol, že na základe prešetrenia pomerov na strane rodičov a mal. detí zistil, že deti žijú so svojou matkou v 3-izbovom byte, u matkiných rodičov. Matkin príjem predstavuje 640 EUR, svojim rodičom prispieva 150 EUR mesačne. Otec mal. detí žije cez týždeň v Ž., inak má trvalé bydlisko v T. L. G. Č.. XX. Jeho príjem predstavuje 556 EUR mesačne. Otec je diabetikom, na kompenzáciu svojho zdravotného postihnutia však nepoberá žiadne peňažné príspevky. Výživné na deti platí 160 EUR mesačne.
Mal. C. navštevuje 5. ročník ZŠ na G. E. T. a mal. G. 4. ročník tej istej ZŠ. Matka im kupuje mesačník MHD, platí im poplatky v škole, dobíja mobil, mal. C. sa venuje vodnému pólu, takže s tým sú spojené zvýšené výdavky a mal. G. sa venuje krasokorčuľovaniu. Obe deti navštevujú alergologickú ambulanciu. Kol. opatrovník pre prípad rozvodu manželstva doporučil zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné zo strany otca podľa odôvodnených potrieb mal. detí, príjmu a majetkových možností povinného rodiča.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich sobášnym listom, rodnými listami mal. detí, listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom, predloženými účastníkmi konania a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 10.1.2004, u oboch sa jedná o prvé manželstvo, ktoré uzatvárali z lásky. Z manželstva pochádzajú dve mal. deti, C. N., nar. XX.X.XXXX a G. N., nar. XX.X.XXXX. Účastníci konania inú vyživovaciu povinnosť nemajú.
Navrhovateľka uviedla, že po podaní návrhu na rozvod manželstva sa s odporcom dohodli na tom, že bude platiť na deti výživné po 100 EUR mesačne. Čo sa týka úpravy styku, uviedla, že je ochotná rešpektovať rozpis styku tak, ako to navrhuje odporca, ona nevidí v tom žiaden problém, pokiaľ si s odporcom vymenia svoje telefónne čísla. Uviedla, že v dôsledku straty komunikácie s odporcom od septembra 2009 sa odsťahovala spolu s mal. deťmi zo spoločnej domácnosti, presťahovala sa ku svojim rodičom, u ktorých žije doposiaľ. Od r. 2004 až do r. 2008 žili v spoločnej domácnosti s rodičmi odporcu a napriek tomu, že túžila mať svoju domácnosť, odporca sa väčšinou zdržiaval mimo ich domácnosti z pracovných dôvodov. Keď začal pracovať G., skúsila za ním odísť do G. a nájsť si tam prácu s perspektívou presťahovania. Našla si tam iba prácu dočasného charakteru, preto sa v júni 2009 vrátila do T., mala záujem na tom, aby sa odporca vrátil do T. tiež a tu sa zamestnal. Nakoniec s ňou prestal odporca komunikovať a táto komunikácia sa už neobnovila, vôbec o ňu neprejavoval záujem, odsťahoval sa zo spoločnej izby a stravoval sa u svojich rodičov. Odporca prehlásil, že chce zostať žiť v G.. Takto prestali spolu žiť aj intímne, spolu nežijú už asi 5 rokov. Ohľadne problémov mal. detí však spolu komunikujú.
Mal. C. navštevuje 5. ročník ZŠ na G. A.. E. T. a mal. G. 4. ročník tejto ZŠ. Mal. C. má na jar problémy s alergiou, je vedený v alergologickej ambulancii a berie liek Zodac. Okrem toho nosí ortopedickú obuv, takže vložky do tejto obuvi stoja 2x v roku 3 eurá. Mal. C. je zdravý, avšak tiež má ochorenie respiračného charakteru, je vedený v alergologickej ambulancii. V poslednom období má problémy so zubami a jedna návšteva stojí 10 EUR. Mal. C. pláva za Š. T. G., čo stojí 35 EUR v mesiaci a mal. G. pestuje atletiku, čo stojí 10 EUR v mesiaci a okrem toho chodí na kreslenie, čo stojí 30 EUR, vrátane nákupu kresliarskych potrieb.
Matkin príjem predstavuje 800 EUR mesačne, od marca 2015 zmenila zamestnávateľa, pre predchádzajúceho zamestnávateľa však pracuje na dohodu a tam dostáva 130 EUR mesačne.
Matka žije s mal. deťmi v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v 3-izbovom byte, ktorým prispieva na bývanie a stravovanie 150 až 200 EUR mesačne.
Otec uviedol, že podľa neho dôvodom rozpadu ich manželstva bola skutočnosť, že stále pracoval mimo T., do r. 2009 pracoval v G. L. B. V. ako odborný asistent, avšak v tom roku mu skončil pracovný pomer, tak bol nútený vrátiť sa na D.. Určitý čas bol evidovaný na úrade práce a potom sa zamestnal na Ž. A., taktiež ako odborný asistent a chodil na týždňové pobyty pracovať do P. I.. Takto bol vlastne stále mimo T. a nedokázal si nájsť zodpovedajúcu prácu v T.. Nemohol sa venovať svojej rodine, a preto toto manželstvo prestalo fungovať. V dôsledku takéhoto odlúčenia vzťah s manželkou úplne ochladol. V súčasnosti vzťah k nej charakterizuje ako priateľský. Jeho pracovný pomer na Ž. A. skončil 31.1.2015 uplynutím doby určitej, ďalší pracovný pomer na dobu neurčitú s ním uzavretý nebol. V tomto zamestnaní poberal príjem vo výške 550 EUR v čistom a v súčasnosti je zaevidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie s tým, že poberá podporu v nezamestnanosti v sume 340 EUR mesačne až do júna 2015. Po dohode s matkou mal. detí, že bude platiť po 100 EUR mesačne na každé dieťa sa však situácia zmenila v tom, že s ním bol ukončený pracovný pomer. Ďalej otec uviedol, že končí doktorandské štúdium na L. A. v 3. ročníku, aby ani takto svoje náklady nezvyšoval. Otec navrhol, aby v súčasnosti platil výživné po 50 EUR na každé mal. dieťa.
Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach . Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, pretože zistil, že toto manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, manželstvo nespĺňa žiadne zo svojich poslaní daných Zákonom rodine a zmenilo sa na formálny zväzok dvoch ľudí, pričom
nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania sa zrejme rozpadlo z dôvodu dlhodobého odlúčenia odporcu od rodiny z pracovných dôvodov, keď dochádzal domov iba na víkendy. Takéto pobyty odporcu v domácnosti nestačili na udržanie manželského zväzku a postupom času nastalo úplné odcudzenie manželov. V súčasnosti toto odcudzenie manželia už nevedia, ale ani nemajú záujem prekonať.
Podľa § 24 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vzhľadom na to, že z manželstva účastníkov konania pochádzajú mal. deti, súd rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností voči mal. deťom tak, že tieto zveril do osobnej starostlivosti matky na základe dohody rodičov, určil výživné zo strany otca mal. detí, predovšetkým podľa jeho terajších zárobkových možností a schopností, pretože poberá podporu v nezamestnanosti v sume 340 EUR mesačne a iný príjem nemá. Z tohto príjmu je primerané výživné sumou 150 EUR pre obe deti tak, že pre mal. C. súd určil výživné 80 EUR a pre mal. G. sumu 70 EUR mesačne. V súčasnosti otec nemá splnené podmienky, aby platil vyššie výživné.
Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd zároveň prihliada na zárobkové možnosti a schopnosti rodičov a potreby mal. dieťaťa. Z týchto zákonných zásad súd pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.
Súd neupravil styk otca s mal. deťmi z toho dôvodu, že rodičia sa na tomto styku vedia dohodnúť, vzájomne spolu komunikujú a doposiaľ sa otec na základe tejto dohody s deťmi stretával, preto nebol dôvod upraviť tento styk do budúcna.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.