Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-2251-2014.pdf
PDF · 69.03 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/2251/2014
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava IČO: 00 151 866, v zastúpení riaditeľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, so sídlom Jilemnického 1, Trenčín, IČO: 00 735 817, proti povinnému: L. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXX, XXX XX F. Q., o vymoženie 150,00 eur, takto
rozhodol:
I.
Exekúciu z a s t a v u j e.
II.
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Klaudii Boorovej Dzurikovej, Andreja Hlinku 21, Bánovce nad Bebravou, trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 11.6.2014 sa oprávnený domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 150,00 eur, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi č. ORP-265/DI-SK-2012 zo dňa 14.5.2012. Poverenie bolo udelené súdom dňa 4.7.2014 súdnemu exekútorovi Mgr. Klaudii Boorovej Dzurikovej.
Dňa 11.3.2015 bol doručený tunajšiemu súdu návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z dedičského spisu tunajšieho súdu 11D/130/2014 súd zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX. Uznesením č.k. 11D/130/2014-13 zo dňa 8.12.2014 Okresný súd Prievidza konanie o dedičstve zastavil v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p. pre nemajetnosť poručiteľa. Uznesenie (I. výrok) nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2014.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 107 ods. 3 O.s.p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr. Podľa § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Zo zistených skutočností vyplýva, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, t.j. počas exekúcie. Súd v konaní nemôže pokračovať s dedičmi povinného, nakoľko ich zodpovednosť za dlhy poručiteľky je obmedzená len do výšky nadobudnutého dedičstva. Dedičia povinného nenadobudli v dedičskom konaní žiadny majetok z dôvodu nemajetnosti poručiteľa, dedičské konanie bolo zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p.. Okruh dedičov však ani ustálený nebol.
Vzhľadom na súdom zistený skutkový stav, teda nemajetnosť povinného a s poukazom na vyššie citované ustanovenia súd exekúciu zastavil.
Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekučného konania, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 39,83 eur. Pozostávajú z minimálnej paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení („ďalej len „vyhláška“) vo výške 33,19 eur a 20% DPH z odmeny vo výške 6,64 eur. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 eur, ktoré pozostávajú minimálnej paušálnej odmeny vo výške 33,19 eur /podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky/ a z 20% DPH z odmeny vo výške 6,64 eur.
S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože súd zastavil exekúciu z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.
Poučenie:
Proti I. výroku je možno v zmysle § 58 ods. 5 Exekučného poriadku podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach. Proti II. výroku je možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia, písomne v dvoch vyhotoveniach. Rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 202 ods. 2 v spojení s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.