Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/347/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, proti odporcovi: Q. F., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. XX, XXX XX Č., o zaplatenie 993,08 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 656,37 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 175,28 Eur za obdobie od 16.08.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 358,09 Eur za obdobie od 06.11.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 122,70 Eur za obdobie od 04.01.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.09.2014 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie 993,08 Eur s príslušenstvom. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že uzavrel s odporcom zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu poskytol úvery, ktoré neboli zo strany odporcu splatené.

Odporca sa vo veci nevyjadril, napriek doručenej výzve.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu na začatie konania, výpisu z obchodného registra navrhovateľa, zmlúv o úvere, zmluvných dojednaní, karty klienta, priemerných úrokových mier ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 07.10.2012, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 341 Eur pri dohodnutom úroku 44,5 % ročne, ktorý mal byť splatený v 10 mesačných splátkach po 41,43 Eur. Odporca uhradil na tento úver sumu 165,72 Eur. Taktiež bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere dňa 30.12.2012, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 388,90 Eur, ktorý mal byť splatený v 18 mesačných splátkach po 30,81 Eur pri dohodnutej úrokovej sadzbe 39 % ročne. Z tohto úveru bolo zaplatených 30,81 Eur. Ďalšie zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 05.01.2013 s výškou úveru 269 Eur, ktorý mal byť splatený v 12 mesačných splátkach po 29,26 Eur pri úroku 39 % ročne. Z tohto úveru bolo splatených 146,30 Eur.

U všetkých týchto zmlúv došlo k oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru pre jeho riadne neplnenie.

Navrhovateľ uplatnil nárok zo zmluvy o revolvingovom úvere, pričom tento typ zmluvy je upravený o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluvný vzťah účastníkov je zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola uzavretá, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Súd sa v danom prípade zaoberal platnosťou predmetnej zmluvy v súvislosti s posúdením výšky dojednaných úrokov pri posúdení otázky dobrých mravov.

Z úrokových mier úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, ako to vyplýva zo štatistík Národnej banky Slovenska, mal súd preukázané, že v čase uzavretia prvej zmluvy dňa 07.10.2012 pri obdobných úveroch činila priemerná úroková miera 7,78 % ročne. Medzi účastníkmi bola dohodnutá 44,5 %. Pri druhej zmluve zo dňa 30.12.2012 činila táto priemerná úroková miera 13,02 %, pričom medzi účastníkmi bol dohodnutý 39 %-ný úrok. V čase uzavretia poslednej zmluvy 05.01.2013 činil priemerný úrok 7,98 %, pričom medzi účastníkmi bol dojednaný 39 %-ný úrok. V tejto súvislosti súd zistil, že poskytnutý úrok bol oproti priemerným úrokovým mieram vyšší v prípade druhej zmluvy viac ako asi o 3-násobok, v treťom prípade asi 4,8 -násobne a v prvom prípade asi 5,6 -násobne vyšší, než pri úroku, ktoré boli poskytované v zmysle záverov štatistiky Národnej banky Slovenska pri bankových úveroch poskytovaných na spotrebiteľské úvery s rovnakou dobou splatnosti.

Práve túto skutočnosť súd považuje za rozhodujúcu pre posúdenie skutočnosti, či predmetná úverová zmluva je platná, vzhľadom na tam dojednanú výšku úroku. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na nutnosť zvýšenej ochrany spotrebiteľa má za to, že toto dojednanie v úverovej zmluve je neplatným dojednaním, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi. Túto časť nemožno oddeliť od ostatných častí úverovej zmluvy, nakoľko je to podstatná časť tejto úverovej zmluvy, preto súd považoval celú úverovú zmluvu za neplatnú, nakoľko je táto v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa názoru súdu práve pre rozpor s požiadavkou dobrých mravov, je dohoda ohľadom výšky úroku medzi účastníkmi neplatná. To, či právny poriadok Slovenskej republiky v tom čase výslovne upravoval túto otázku, resp. nie, nie je vo veci relevantné, vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika bola v tom čase viazaná smernicou 93/13 Rady EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá pokiaľ prináša výhodnejšie postavenie pre spotrebiteľa, je nutné ju aplikovať v spotrebiteľských veciach. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania a pokiaľ sa týka otázky, či môže vnútroštátny súd zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora ES zo 14.06.2012 vo veci C-618/10 Baco Espaňol de Credito SA proti Joaguin Calderón Camino, podľa ktorého súd nemôže zmeniť obsah takejto nekalej podmienky. Podľa názoru súdu teda súd pokiaľ zistí, že dohodnutá výška úroku v spotrebiteľskej zmluve je v rozpore s dobrými mravmi, potom nemôže pristúpiť ku zníženiu úroku na určitú primeranú úroveň, nakoľko je takýto postup vnútroštátneho súdu v rozpore s článkom VI. ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993. Zo zdôvodnenia tejto smernice vyplýva, že členské štáty majú zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky neuplatňovali v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa a ak sa napriek tomu také podmienky uplatnia, nemajú viazať spotrebiteľa a nemajú byť záväzné pre spotrebiteľa a zmluva má byť naďalej záväzná pre zmluvné strany za tých podmienok, ak jej plnenie môže pokračovať bez neprimeraných ustanovení. Taktiež z 24. odôvodnenia tejto smernice vyplýva, že súdy alebo správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané nástroje a prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v zmluvách. Z obsahu dokazovania vyplýva, že sporná zmluva je vopred naformulovaná štandardná zmluva uzatvorená bez skutočných možností vyjednávania obsahujúca všeobecné podmienky, ktoré stanovovali výšku úroku, tak ako ju súd špecifikoval, teda v sume vyššej 5-násobne vzhľadom na aktuálnu úrokovú sadzbu obchodných bánk. Podľa názoru súdu vzhľadom na percentuálne porovnanie týchto údajov to predstavuje neprimeranú podmienku nekalej povahy. Súd pri porovnaní tejto skutočnosti vychádzal aj z prípadu, ktorý prejednával Súdny dvor EÚ, kde španielska banka poskytla 28.05.2007, teda v čase porovnateľnom s týmto prípadom, úver vo výške 30.000 Eur na potreby domácnosti s nominálnou úrokovou sadzbou 7,95 % a RPMN činilo 8,89 %.

Pri posudzovaní týchto otázok je nutné mať na pamäti, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Oceanogrupoeditorial a Salvat Editores...). Vzhľadom na takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán článok VI. ods. 1 smernice zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Podľa názoru súdu práve z citovaných ustanovení ohľadom čiastočnej neplatnosti právnych úkonov možno poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v takýchto prípadoch pri takto dohodnutých úrokoch ako boli v danom prípade. Len týmto spôsobom môže byť kompenzovaný pozitívnym zásahom zvonka nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom. Z tohto dôvodu ako to konštatoval Súdny dvor EÚ má vnútroštátny súd ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 99/13 a tým odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom a predajcom. V tejto súvislosti súd považuje za dôležité uviesť, že nie je rozhodujúci dátum, kedy bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút odbornej starostlivosti skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, nakoľko nepochybne táto zásada vyplývala aj z dovtedy platných právnych predpisov ohľadom dobrých mravov, nakoľko podľa názoru súdu je nepochybne v rozpore so zásadou dobrých mravov, ak dodávateľ opakovane poskytuje tomu istému spotrebiteľovi viacero úverov napriek tomu, že predchádzajúce úvery neplatí riadne a včas. Je nepochybné, že takéto úvery sú poskytované z dôvodu, aby novými úvermi boli splácané staré záväzky medzi tými istými zmluvnými stranami, čo nielenže vyvoláva dôvodné pochybnosti o čistote obchodných praktík dodávateľa, ale vzhľadom na okolnosti prípadu nepochybne preukazuje to, že dodávateľ zneužíva svoju pozíciu silnejšieho v zmluvnom vzťahu.

V tomto smere súd poukazuje aj na skutočnosť, že je potrebné odkázať nielen na znenie článku VI. ods. , ale aj na jej ciele a všeobecnú systematiku a je nepochybná konštantná judikatúra Súdneho dvora EÚ, ktorý vykladá toto ustanovenie tak, že vnútroštátnym súdom, ktoré konštatujú určitú nekalú povahu zmluvných podmienok, prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tejto skutočnosti

vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ s touto podmienkou nie je viazaný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd považoval dojednanie medzi zmluvnými stranami ohľadom úrokov za neplatné, nakoľko toto je v rozpore s dobrými mravmi, pričom súd bral do úvahy aj skutočnosť, že vyššia miera rizika pri poskytovaní úverov zo strany nebankových subjektov odôvodňuje akceptáciu vyššieho úroku, no v rozumnej miere. Podľa názoru súdu by rozumnou mierou pri akceptácii vyššieho úroku bola úroková sadzba stanovená maximálne v rozsahu do 50 % nad úrokovú sadzbu poskytovanú obchodnými bankami, čo však v danom prípade dodržané nebolo. Nemožno však zabudnúť ani na skutočnosť, že RPMN pri týchto zmluvách navrhovateľa predstavuje 70 %, čo je zrejmé, že v tomto sú započítané ďalšie náklady, poplatky, paušály a služby, ktoré si navrhovateľ účtuje pri takýchto zmluvách, a ktoré podľa názoru súdu reálne neodrážajú výdavky navrhovateľa s poskytovaním týchto služieb a ich jediným cieľom je neprimerane zvyšovať svoj zisk na úkor spotrebiteľov, čím dochádza k narúšaniu dôvery spotrebiteľov v spravodlivé a efektívne fungovanie služieb v tejto sfére.

Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že sa jedná o neplatný právny úkon, v zmysle je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa neho dostal. Z prvej predmetnej zmluvy obdržal odporca sumu 341 Eur, pričom splatil 165,72 Eur, nesplatený rozdiel teda činí 175,28 Eur. Pri druhej zmluve odbržal odporca sumu 388,90 Eur, z čoho splatil 30,81 Eur a nesplatený rozdiel tam činí 358,09 Eur. Pri tretej zmluve obdržal 269 Eur, z čoho splatil 146,30 Eur. Nesplatený rozdiel predstavuje sumu 122,70 Eur. V zmysle uvedených skutočností preto súd považoval za právne dôvodné zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 656,37 Eur, teda nesplatenej časti poskytnutých úverov zo všetkých troch úverových zmlúv.

Postupom podľa v spojení s nariadením vlády SR č. 87/95 Z. z., súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 %, resp. 8,25 % ročne z dlžných súm, tak ako sú špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko odporca sa dostal do omeškania s plnením svojich peňažných záväzkov. Výška priznaného úroku z omeškania je v súlade s citovaným nariadením vlády SR ako o 8 %-tuálnych bodov zvýšená základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prevyšujúcej časti bol návrh ako nedôvodný zamietnutý.

Výrok o trovách konania vyplýva z , keď súd po tom, čo priznal navrhovateľovi len časť uplatneného nároku, dospel k záveru, že nakoľko bol úspech účastníkov vo veci len čiastočný, je dôvod vysloviť záver, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a preto im tieto neboli priznané. Súd vychádzal zo skutočnosti, že neúspech navrhovateľa činil až 34 %, teda bol v takej výške, že toto odôvodňuje výrok o nepriznaní náhrady trov konania ani sčasti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.