Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Csp-30-2022.pdf
PDF · 132.64 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/30/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. E., právne zastúpená: JUDr. Zuzana Karaffová, advokátka, Námestie slobody 50, 083 01 Sabinov, v konaní o zaplatenie 1.494,68 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.494,68 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.494,68 eur od 27.8.2019 do zaplatenia, ktorú sumu s príslušenstvom súd p o v o ľ u j e žalovanej splácať v splátkach po 30,- eur mesačne, vždy do 20-tého dňa daného mesiaca po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky.
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaným na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej aj „upomínací súd“), domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.494,68 eur a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.494,68 eur od 27.8.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. poskytol žalovanej na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.4.2015 úver vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne dohodnutých splátok. V rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy žalovaná svoj záväzok neplnila riadne a včas. Právny predchodca žalobcu preto vyhlásil ku dňu 12.8.2019 predčasnú splatnosť úveru. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka voči žalovanej postúpená žalobcovi, o čom žalovaná bola upovedomená písomným oznámením. Žalovaná bola vyzvaná právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Žalobca si tomto konaní uplatňuje voči žalovanej len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 1.494,68 eur spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaná žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatila.
Upomínací súd vydal dňa 30.3.2022 platobný rozkaz č.k. 37Up/228/2022, ktorým návrhu podanému žalobcom v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz spolu s prílohami bol žalovanej doručený dňa 4.4.2022.
Žalovaná v zákonom stanovenej lehote podala odpor proti vyššie označenému platobnému rozkazu, v ktorom uviedla, že úver mala záujem splácať, avšak dostala sa do ťažkej životnej situácie, keď
prišla o prácu a nemala finančné prostriedky na splátky. Banku požiadala o odklad resp. zníženie splátok, avšak banka opakovane jej žiadosti nevyhovela. Ďalej konštatovala, že zmluva, ktorú uzavrela s právnym predchodcom žalobcu, je spotrebiteľskou zmluvou. Poukazujúc na ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. tvrdila, že predmetná ZoSÚ neobsahuje podstatnú náležitosť podľa písm. j) citovaného zákona, a to predpoklady pre výpočet RPMN. Ďalej vzniesla námietku aktívnej vecnej legitimácie a z dôvodu opatrnosti vzniesla i námietku premlčania. Žalovaná má za to, že žalobca nepostupoval v jej prípade s odbornou starostlivosťou a neposúdil s odbornou starostlivosťou jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver, nebral do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V tomto smere poukázala na judikatúru súdov v obdobnej veci, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.4.2018. Taktiež namietla výšku úroku z úveru, ktorého výška v danom prípade predstavovala 20,59 % ročne. Podľa internetovej stránky NBS úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v 04/15 činili úrok 10,10 %. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi stranami v danom prípade takmer dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Má za to, že ide o neprimerane vysoké úroky, dojednané v rozpore s dobrými mravmi, a preto s poukazom na § 39 OZ má za to, že zmluva o úvere v časti odplaty je neplatným právnym úkonom. Zároveň poukázala na skutočnosť, že do dnešného dňa uhradila sumu vo výške 1.880,- eur, ostáva uhradiť 120,- eur, a teda 3 splátky. Okrem uvedeného má za to, že predmetná zmluva obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky z dôvodu, že umožňuje zmenu podmienok stanovenú dodávateľom a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech nej – spotrebiteľa. Ďalej uviedla, že pokiaľ by sa súd nestotožnil s jej tvrdeniami a neprihliadol by na jej námietky a žalobe by vyhovel, a aj čiastočne, žiada a prosí, aby jej súd umožnil splácať sumu v splátkach vzhľadom na to, že na vyplatenie tak vysokej sumy nemá dostatok finančných prostriedkov, je nezamestnaná, poberá len rodinné prídavky, stará sa o 6 ročného syna a má aj iné záväzky, a to najmä dlžnú sumu vo výške takmer 3.500,- eur taktiež na základe právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica 3Up/228/2022. Prijala by splátky vo výške 20,- eur mesačne.
Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že odpor považuje v celom rozsahu za nedôvodný a s chýbajúcou oporou v zákone a skutkovom stave. Pokiaľ ide o skúmanie bonity žalovanej, poukázal na to, že v prílohe žaloby predložili dokumenty právneho predchodcu, z ktorých vyplýva, že pred uzavretím zmluvy žalovaná poskytla jeho právnemu predchodcovi informácie o svojom zamestnaní, o výške príjmu, o jej záväzkoch a ďalšie podrobné informácie. Pri posudzovaní bonity bol právnym predchodcom žalobcu zaslaný dopyt na informačný systém SRBI, prevádzkovaný pre všetky banky spoločnosti CRIF, keď boli zisťované prípadné nesplácania/omeškania so splácaním úverov poskytnutých od iných bankových domov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že schopnosť žalovanej splácať úver bola jeho právnym predchodcom posúdená riadne, so zohľadnením všetkých kritérií, ktoré majú na danú schopnosť vplyv. V tejto súvislosti uviedol, že v prílohe podania zasiela doklady preukazujúce skúmanie bonity žalovanej jeho právnym predchodcom. Pre úplnosť konštatoval, že spolu s výzvou zo dňa 26.6.2019, označenou ako „Tretia upomienka“ predložil súdu aj podací hárok, z ktorého je zrejmé, že táto výzva bola odoslaná žalovanej dňa 26.6.2019 a predkladá súdu aj doklad – výpis z informačného portálu Slovenskej pošty, z ktorého je zrejmé, že žalovaná prevzala predmetnú upomienku dňa 1.7.2019. Žalovanou namietaná bezúročnosť je irelevantná, nakoľko žalobca si v tomto konaní uplatňuje len svoj nárok na zaplatenie istiny so zákonným úrokom z omeškania, neuplatňuje si nárok na úroky ani poplatky. Má za to, že tvrdenia žalovanej sú účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu svojho záväzku. Nárok žalobcu považuje za dôvodný a preukázaný.
Dňa 2.5.2022 upomínací súd v zmysle § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. postúpil spisový materiál tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na prejednanie predmetnej veci.
Žalovaná v duplike zo dňa 16.6.2022 k vyjadreniu žalobcu (č.l. 92) uviedla, že popiera všetky tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a navrhuje, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal jej náhradu trov konania. Trvá na tom, že žalobca nepostupoval v prípade žalovanej s odbornou starostlivosťou a neposúdil s odbornou starostlivosťou jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver, nebral do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V ďalšej časti vyjadrenia citovala zákonné ustanovenia § 7, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinné ku dňu 21.1.2019, ako aj § 2 ods. 5 opatrenia F. G. D. zo dňa 14.11.2017. V ostatnom zotrvala na skutočnostiach uvedených v odpore. Zároveň zopakovala žiadosť, aby súd v prípade, že by žalobe vyhovel, umožnil jej splácať túto sumu v splátkach.
Žalobca reagoval na dupliku žalovanej podaním zo dňa 7.11.2022 (č.l. 104), v ktorom v podstate zopakoval skutočnosti uvedené vo vyjadrení k odporu žalovanej.
Súd nariadil pojednávanie na deň 10.11.2022. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti, súhlasil s vykonaním pojednávania bez jeho účasti. Na pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa žalovanej. Súd v zmysle § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej.
Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach, najmä na skutočnostiach uvádzaných v duplike zo dňa 16.6.2022 tak, ako je to rozpísané v bode 6. tohto rozsudku.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. uzavrel so žalovanou dňa 24.4.2015 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, kde v časti označenej ako Základné podmienky sú uvedené konkrétne podmienky poskytnutého úveru a to nasledovne: druh spotrebného úveru: bezúčelový; výška úveru: 2.000,- eur; celkový počet splátok: 108; výška úrokovej sadzby: 18,40 % p. a.; mesačná anuitná splátka vrátane poistného: 40,80 eur; ročná percentuálna miera nákladov: 20,59 %. Dátum prvej anuitnej splátky bol stanovený na deň 15/05/2015; ďalšie splatné vždy k 15. dňu v mesiaci. Dátum poslednej anuitnej splátky (termín konečnej splatnosti) bol dohodnutý na deň 15/04/2024.
Ďalšie zmluvné podmienky sú uvedené v nasledujúcich bodoch zmluvy, pričom v bode 5. si zmluvné strany dohodli oprávnenie banky na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, ak je dlžník v omeškaní s úhradou dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný.
Žalovaná uhrádzala zmluvne dohodnuté splátky riadne a včas, až do mesiaca marec 2019, kedy dňa 15.3.2019 uhradila poslednú splátku úveru, ďalšie splátky tohto úveru už nerealizovala. Keďže žalovaná následne prestala splácať úver, právny predchodca žalobcu jej listom zo dňa 26.6.2016, označeným ako „Tretia upomienka – pokus o zmier“, oznámil, že k uvedenému dňu eviduje pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 132,08 eur, vyzval ju na okamžité zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátila celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátum splatnosti a upozornil ju na právo banky odstúpiť od zmluvy o úvere. Zásielka bola doručená žalovanej dňa 1.7.2019. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 13.8.2019 oznámil žalovanej, že uvedeným dňom vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom: 1.633,41 eur, z toho istina predstavuje sumu 1.494,68 eur, úroky 114,43 eur a poplatky 24,30 eur. Z doručenky predloženej žalobcom vyplýva, že žalovaná si uvedenú zásielku prevzala dňa 19.8.2019.
Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 14.2.2020 a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 14.9.2021 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená žalobcovi ako postupníkovi. Podľa prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluva o postúpení pohľadávok vzťahuje aj na pohľadávku voči žalovanej, ktorá ku dňu 8.9.2021
predstavovala: istinu vo výške 1.494,68 eur, zmluvný úrok vo výške 682,97 eur, úrok z omeškania vo výške 155,26 a poplatky 24,30 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanej len časť postúpeného nároku, nesplatenú dlžnú istinu úveru vo výške 1.494,68 eur a zákonné úroky z omeškania od 27.8.2019.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „ObZ“), sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, t.j. ku dňu 24.4.2015, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Nariadenie“),,
odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 1 ods. 4 nariadenia, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.
Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z účinného v čase podpísania zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 15 citovaného zákona, účinného v čase podpísania zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov,
s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 7 ods. 16 citovaného zákona, účinného v čase podpísania zmluvy, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.
Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona účinného v čase podpísania zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd dospel k tomuto právnemu záveru:
V danom prípade súd podrobil súdnemu prieskumu predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi zmluvnými stranami dňa 24.4.2015, pričom nezistil žiadny dôvod pre prijatie záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Zmluva totiž obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona.
Pokiaľ žalovaná v podanom odpore namietala, že v zmluve nebol uvedený vzorec pre výpočet RPMN, k tomuto súd uvádza, že predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov sú uvedené tak v bode 3. zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ako aj na samostatnej listine vlastnoručne podpísanej žalovanou pri uzatváraní zmluvy (č.l. 20 p.v.) tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Nie je dôvodná námietka žalovanej, že zmluva nemá všetky náležitosti, pretože v nej absentuje uvedenie matematického vzorca pre výpočet RPMN. K tomuto súd uvádza, že ustanovenie § 9 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., ani žiadne iné zákonné ustanovenie nevyžaduje, aby matematický vzorec pre výpočet RPMN bol obligatórnou náležitosťou zmluvy. Súd svoje konštatovanie opiera o právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovený v uznesení z 24. februára 2021, sp. zn. 7Cdo/183/2020, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že: “ Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne neukladá uviesť v zmluve i matematický výpočet výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, ako to vyplýva z dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Pokiaľ by takúto požiadavku mal zákonodarca v úmysle, nič mu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme. Zákonodarca pritom formulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je len jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone, v jeho prílohe č. 2. Pokiaľ odvolací súd považuje za predpoklad na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov i vzorec na jej výpočet, s týmto sa dovolací súd nestotožňuje.“ (viď uznesenie NS SR z 24.2.2021, sp. zn. 7Cdo/183/2020, zverejnené aj v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 7/2021, ako rozhodnutie pod č. 86).
Pri preskúmavaní ďalších náležitostí zmluvy súd zistil, že v zmluve je uvedená správna výška RPMN, úver bol poskytnutý bezhotovostne, sú v nej uvedené všetky plnenia, ktoré vyplývajú pre spotrebiteľa z tejto zmluvy a dohodnutá odplata vo výške 22,18 % ročne neprekročila najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavovala dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov, zverejnenej naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu predmetnej zmluvy. Hodnota RPMN, zverejnená postupom podľa § 21 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu zmluvy predstavovala 11,58 %, teda najvyššia prípustná výška odplaty, stanovená zákonom, bola možná v hodnote 23,16 % (2x 11,58 %). Ak si žalobca so žalovanou dohodli výšku úrokovej sadzby 18,40 % a výšku odplaty 22,18 %, uvedené hodnoty nepresiahli zákonom
prípustné výšky úrokových sadzieb či odplaty a preto nemožno konštatovať, že úroky či odplata boli dojednané v rozpore so zákonom, alebo v rozpore s dobrými mravmi.
Zachovaná bola aj písomná forma zmluvy a to s poukazom na § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Súd sa zaoberal aj tým, či veriteľ postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto spotrebiteľského úveru žalovanej a teda či riadne zisťoval a preveroval jej bonitu. Bolo pritom preukázané, že žalovaná sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu prezentovala ako zamestnanec spoločnosti TRIM LEADER, a.s., kde bola zamestnaná od 07/2014 na trvalý pracovný pomer, nebola v skúšobnej dobe. Žalovaná k žiadosti o úver predložila potvrdenia o čistom príjme za posledné tri mesiace, pričom jej čistá mzda v uvedených mesiacoch predstavoval sumy: 553,58 eur, 432,26 eur, 449,22 eur. Zo žiadosti o úver vyplýva, že žalovaná prehlásila, že je slobodná, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, nemá žiadne iné záväzky v iných bankách, nemá spotrebný úver, leasing a ani hypotéku. Má pravidelný plat, ktorý je jej zasielaný na účet do banky. Žalobca v konaní preukázal, že pred poskytnutím úveru zisťoval majetkové, zárobkové a osobné pomery žalovanej nielen na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie úveru, ale ohľadom posudzovania bonity žalovanej si overoval informácie o nej aj dopytom na informačnom systéme SRBI, o čom predložil listinné dôkazy. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že právny predchodca žalobcu pri skúmaní bonity žalovanej konal s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladalo ustanovenie § 7 ods. 16 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy. Následne právny predchodca žalobcu správne vyhodnotil bonitu žalovanej a to vzhľadom nielen na jej osobné, majetkové a zárobkové pomery, ale vzhľadom aj na výšku mesačnej splátky tohto úveru, ktorá bola primeraná príjmom a výdavkom žalovanej a predstavovala sumu 40,80 eur mesačne.
Pokiaľ žalovaná tvrdí, že žalobca nepostupoval v jej prípad s odbornou starostlivosťou a neposúdil s odbornou starostlivosťou jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver, pričom cituje zákonné ustanovenia § 7 ods. 1, ods. 19, ods. 20, ods. 21, § 11 ods. 2 účinné k 21.1.2019, k tomuto súd uvádza, že žalovaná poukazuje na zákonné ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z., ktoré boli účinné k 21.1.2019, avšak v danom prípade právny predchodca žalobcu uzavrel zmluvu so žalovanou dňa 24.4.2015, a preto okolnosti uzatvorenia zmluvy, jej náležitostí a (aj) správnosti postupu žalobcu pri skúmaní bonity žalovanej je potrebné posudzovať v zmysle zákonných ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. účinných k uvedenému dňu (24.4.2015). To isté je potrebné uviesť aj vo vzťahu k opatreniu Národnej banky Slovenska zo dňa 14.11.2017 č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keďže je nepochybné, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere dňa 24.4.2015 a opatrenie Národnej banky Slovenska, na ktoré poukazuje žalovaná, bolo vydané až dňa 14.11.2017.
V zmysle § 7 ods. 16 písm. d) citovaného zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy (ku dňu 24.4.2015) , vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.
V prejednávanej veci, s poukazom na vyššie uvedené konštatovania má súd za to, že žalobca pri posudzovaní bonity žalovanej postupoval s odbornou starostlivosťou, súladne so zákonnými ustanoveniami § 129/2010 Z.z. účinnými v čase uzavretia zmluvy, a pred uzavretím zmluvy získal dostatok informácií o žalovanej, ktoré pri skúmaní jej bonity, aj podľa názoru súdu, neviedli k záveru, že by u nej absentovala schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Nenastal teda dôvod v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ktorý by neumožňoval žalobcovi vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Preto žalobca bol oprávnený na predčasné zosplatnenie úveru.
Súd sa zaoberal aj tým, či právny úkon žalobcu o predčasnom zosplatnení úveru je platným právnym úkonom. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou 15.4.2019. Žalobca úver zosplatnil dňa 13.8.2019, teda v tom čase už bola žalovaná v trojmesačnom omeškaní so splátkami a zároveň žalobca si splnil aj svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže na využitie tohto práva v lehote dlhšej ako 15 dní žalovanú upozornil listom zo dňa 26.6.2019, ktorý bol doručený žalovanej dňa 1.7.2019. Spomínaný právny úkon o zosplatnení úveru, ktorú skutočnosť žalobca oznámil žalovanej listom zo dňa 13.8.2019, je preto v súlade so zákonom a je platný.
Žalovaná taktiež poukázala na skutočnosť, že úver bol poistený, žalovaná sa dostala do ekonomickej núdze, nakoľko nastúpila na materskú dovolenku, nedokázala uhrádzať splátky a preto právny predchodca žalobcu sa mal obrátiť na poisťovňu, čo neurobil. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Prešove. Právna zástupkyňa žalovanej na dotaz súdu, či žalovaná oznamovala zmenu jej pomerov v banke, uviedla, že je to informácia, ktorú jej uviedla žalovaná pri ich stretnutiach, pričom žalovaná jej uviedla, že písomne o zníženie splátok nežiadala, malo to byť prednesené iba ústne v banke. Za danej situácie, keď žalovaná nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by oznámila banke, že v jej prípade došlo k zmene pomerov, resp. k zmene schopnosti splácať úver, a že požiadala banku o odklad resp. zníženie splátok, súd nezhliadol dôvodnosť tejto námietky, nakoľko nemožno požadovať od žalobcu, aby sa obrátil na poisťovňu so žiadosťou o poistné plnenie za žalovanú, ak mu zo strany žalovanej nebolo relevantným spôsobom oznámené, že došlo u nej k poistnej udalosti spočívajúcej v zmene pomerov, resp. k zníženiu či k strate schopnosti splácať úver.
Súd napokon ex offo skúmal aj to, či uplatnená pohľadávka nie je, hoci len čiastočne, premlčaná. Táto povinnosť mu vyplýva z § 54a Občianskeho zákonníka. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Pri spotrebiteľských zmluvách je teda potrebné premlčanie posúdiť podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne § 101 a 103 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa názoru súdu trojročná premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť od zročnosti prvej omeškanej splátky, pre ktorú sa stal zročným celý dlh, t.j. 15.4.2019 a plynula do 15.4.2022. Keďže
žaloba bola podaná 4.3.2022, teda pred uplynutím premlčacej doby, nárok bol uplatnený včas a pohľadávka nie je premlčaná ani čiastočne.
Z vyššie uvedených dôvodov súd teda považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie sumy 1.494,68 eur v celom rozsahu vyhovieť.
Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Žalovaná požiadala súd, aby v prípade, ak žalobe, hoci aj čiastočne vyhovie, umožnil jej prisúdenú sumu splácať v splátkach, pričom poukázala na to, že je nezamestnaná, poberá len rodinné prídavky, stará sa o 6 ročného syna a má aj iné záväzky. Uviedla, že by prijala splátky najviac vo výške 20,- eur. Na potvrdenie ňou uvádzaných skutočnosti predložila rozhodnutie Centra právnej pomoci v Prešove zo dňa 11.5.2022 o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, v ktorom je konštatované, že v prípade žalovanej z predložených dokladov o príjme a informácií o majetkovej situácii žiadateľky a SPO bolo preukázané, že žiadateľka spĺňa zákonom stanovenú podmienku – stav materiálnej núdze. Súd s prihliadnutím na žalovanou uvádzané skutočnosti a ňou predložené rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznaní nepriaznivej situácie žalovanej dospel k záveru, že povolenie splátok je vzhľadom na sociálnu a majetkovú situáciu žalovanej v súlade so zásadou spravodlivosti uvedenou v čl. 2 ods. 1 CSP. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, aby sa predišlo ohrozeniu živobytia žalovanej a jej rodiny, súd povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 30,- eur tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Podľa názoru súdu povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Súd zastáva názor, že slabšia strana, ktorou žalovaná ako spotrebiteľka nesporne je, si zaslúži ochranu, keď sa objektívne ocitla v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre ňu devastujúce.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca úver zosplatnil dňa 13.87.2019. Listom zo dňa 13.8.2019 žalobca oznámil žalovanej, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a zároveň ju vyzval, aby v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy uhradila žalobcovi dlžnú pohľadávku vo výške 1.633,41 eur, z toho istina predstavuje 1.494,68 eur, úroky 114,43 eur a poplatky 24,30 eur. Žalovaná si zásielku prevzala dňa 19.8.2019. Sedemdňová lehota na uhradenie dlžnej sumy uplynula dňa 26.8.2019. Žalovaná sa tak dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty, t.j. 27.8.2019 dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu žalobcovi. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok zo omeškania vo výške 5 % z požadovanej sumy 1.494,68 eur odo dňa 27.8.2019.
O trovách konania súd rozhodol takto:
V spore bol žalobca úspešný a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 CSP.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Účelom ustanovenia § 257 CSP je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Zákon ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nepriznať náhradu trov podľa hore uvedeného výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiach konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým konaniam alebo určitej procesnej situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov, dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinná strana sporu môže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Treba však zvýrazniť, že pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej , ktorá by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej, ktorej majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.
V prejednávanej veci súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania dospel k záveru, že v tomto súdnom spore je namieste aplikácia § 257 CSP, nakoľko tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej. Tieto dôvody súd zhliadol v osobných, majetkových a sociálnych pomeroch žalovanej, pričom vychádzal jednak vyjadrenia žalovanej, že je nezamestnaná, stará sa o 6-ročného syna, poberá len rodinné prídavky, a jednak aj z rozhodnutia Centra právnej pomoci v Prešove, ktoré taktiež konštatovalo, že žalovaná sa nachádza v materiálnej núdzi.
Za danej situácie má súd za to, že uvedené skutočnosti možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú v danej veci postupovať pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 257 CSP.
Preto súd postupom podľa § 257 CSP žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.