Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/310/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: KVANTUM Slovakia, s.r.o., so sídlom v Prievidzi, ul. Matice Slovenskej 8, IČO: 36334359, zastúpený JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, ul. Bakalárska 4, proti odporkyni: PhDr. V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., ul. S. 10, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42362962, zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Dobrovičova 13, o zaplatenie 768,50 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 217,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z tejto sumy od 02.07.2013 do zaplatenia.

II. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 17.07.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 768,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 708,50 eur od 27.11.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 708,50 eur od 27.11.2012 do zaplatenia. Takisto si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako podnikateľ poskytol odporkyni peňažný úver v sume 600 eur s dohodnutým úrokom z úveru v sume 460,80 eur splatný v 24 mesačných splátkach v sume po 44,20 eur, vždy do 31. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom júl 2011. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená dňa 23.06.2011. Celkový záväzok odporkyne na vrátenie úveru bol v sume 1.060,80 eur. Do dňa podania návrhu odporkyňa uhradila z tejto sumy celkovo sumu 352,30 eur. Neuhradené ostalo 708,50 eur. Písomným podaním zo dňa 07.11.2012 vyhlásil navrhovateľ úver za predčasne splatný, a to dňom 26.11.2012. Odporkyňa následne uhradila časť dlžnej sumy podľa priloženej upomienky. Účastníci si takisto v zmluve dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne z jednotlivých dlžných splátok po ich splatnosti, pričom navrhovateľ si v konaní uplatňuje zmluvnú pokutu iba vo výške 0,05 % denne, počnúc dňom, ktorý nasleduje po dni predčasnej splatnosti celého dlhu. Takisto si dohodli aj poplatok 10 eur za každú zaslanú upomienku. Navrhovateľ odporkyni zaslal celkovo 6 upomienok, preto sa návrhom domáha aj zaplatenia sumy 60 eur, ktoré tvoria súčasť žalovanej istiny.

V priebehu konania súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podala odporkyňa riadny odpor. V odpore namietala, že je potrebné vziať do úvahy aj ochranu spotrebiteľa. pričom poukázala na jednotlivé ustanovenia úverovej zmluvy, výšku úroku, výšku zmluvnej pokuty, na svoju finančnú tieseň, na smernicu Rady ES 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúru Súdneho dvora EÚ.

V priebehu konania podaním zo dňa 17.09.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník, a to na stranu odporkyne. Vedľajší účastník je združenie pôsobiace na ochranu práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník je v konaní zastúpený advokátom. Vstup vedľajšieho účastníka bol navrhovateľovi aj odporkyni riadne oznámený. Vedľajší účastník sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril. Navrhovateľ sa k oznámeniu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania do dňa vyhlásenia rozsudku súdu nevyjadril. Odporkyňa uviedla, že so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasí.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože vo veci ide o drobný spor a podľa názoru súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadrením odporkyne a s listinnými dôkazmi, a to: Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.06.2011 vrátane Všeobecných obchodných podmienok, formulárom: Štandardné Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, podľa prílohy č. 3, žiadosťou o poskytnutie úveru, upomienkami na č.l. 9 až 18 spisu. Po tomto oboznámení sa s návrhom, vyjadrením odporkyne a listinnými dôkazmi súd zistil tento, pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav :

Dňa 23.06.2011 uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 81095, ďalej len „zmluva o úvere“ a to podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

V zmluve o úvere bolo dohodnuté, že navrhovateľ ako veriteľ poskytuje odporkyni ako dlžníkovi úver vo výške 600 eur s výškou úroku 3,2 % mesačne x 24 = 76,80 %, to je 460,80 eur, s dobou splácania úveru 24 mesiacov v mesačných splátkach 44,20 eur, ktoré pozostávajú zo splátky istiny v sume 25 eur a úroku v sume 19,20 eur, konečná splatnosť úveru je 30.06.2013, splatnosť mesačnej splátky je do 31. kalendárneho dňa v mesiaci, počnúc dňom 31.07.2011. Poplatok za poskytnutie úveru je 30 eur, úver je bezúčelový, celkové náklady spotrebiteľa sú 490,80 eur. V zmluve je uvedená aj ročná percentuálna miera nákladov vo výške 91,23 %, pričom tento údaj nie je správny, avšak nie v neprospech spotrebiteľa, pretože skutočná ročná percentuálna miera nákladov bola nižšia. Miera nákladov vo výške 91,23 % bola vypočítaná za obdobie dvoch rokov, pretože nákladmi za tento úver je v skutočnosti úrok vo výške 38,40 % ročne a poplatok za poskytnutie úveru v sume 30 eur, čo predstavuje 5 % zo sumy poskytnutého úveru. V zmluve je uvedený údaj o ročnej sadzbe úroku a to 80,20 %. Priemerná hodnota RPMN pre príslušný typ úveru je uvedená vo výške 46,56 %. Dňa 23.06.2011 navrhovateľ odporkyni poskytol sumu 600 eur, čo vyplýva z výdavkového pokladničného dokladu a odporkyňa dňa 23.06.2011 zaplatila navrhovateľovi poplatok za poskytnutie úveru v sume 30 eur. Odporkyňa riadne zaplatila titulom splácania úveru navrhovateľovi, teda včas len prvé dve mesačné splátky. Celkovo odporkyňa titulom splácania úveru zaplatila navrhovateľovi sumu 352,30 eur, ako to vyplýva z prehľadu splátok na upomienke zo dňa 04.06.2013.

Vo formulári zo dňa 22.06.2011 vyhotovenom podľa prílohy č.3 k zákonu č. 129/2010 Z.z. je uvedené, že fixná ročná úroková sadzba spotrebiteľského úveru je 79,87 %. Ostatné údaje v tomto formulári sú zhodné s údajmi uvedenými v úverovej zmluve.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere ( § 497).

Podľa § 1 ods. 1, ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 30.11.2011, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm.d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 11 ods.1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Na základe zisteného skutkového stavu a aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov súd právne posúdil vec takto:

Úverovú zmluvu uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ s odporkyňou ako spotrebiteľom, pretože pri jej uzatváraní navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňa je fyzickou osobou a nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V čase uzatvorenia tejto zmluvy bola úverová zmluva považovaná za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 53 Občianskeho zákonníka, preto súd na právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktoré upravujú zmluvný záväzkový vzťah ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Zároveň aplikoval na tento zmluvný vzťah aj príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú obchodný záväzkový vzťah, teda úverový vzťah medzi účastníkmi konania a zákon č. 258/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy.

Tým, že ide o spotrebiteľskú zmluvu pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa sa otvoril priestor pre súdnu kontrolu najmä zmluvných podmienok, a to v tom zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa. Touto kontrolou súd zabezpečuje ochranu podľa § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ak súd takúto skutočnosť zistí, je povinný prihliadať na ňu z úradnej povinnosti a nepriznať plnenie dodávateľovi z takej zmluvnej podmienky. Ide o neplatnú zmluvnú podmienku z dôvodu jej neprijateľnosti.

Všeobecne, zmluva o úvere je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod. Pre zmluvu o úvere nestanovuje žiadnu formu. Podstatnými časťami zmluvy sú určenie subjektov (veriteľa a dlžníka) a určenie poskytovaných peňažných prostriedkov čo do čiastky a meny. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, naopak musí byť pod následkom neplatnosti uzatvorená v písomnej forme, pričom oproti zmluve o úvere podľa Obchodného zákonníka, musí obsahovať popri všeobecných náležitostiach zmluvy o úvere aj iné náležitosti, uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má rôzne právne následky, v závislosti od jednotlivých náležitostí a od následného správania sa zmluvných strán. Dlžník môže na základe úverovej zmluvy, pokiaľ si strany nedohodnú lehotu inú, požadovať dojednanú čiastku do doby, dovtedy, pokiaľ je poskytnutie úveru niektorou zo strán vypovedané. Veriteľ je povinný požadované prostriedky poskytnúť v lehote, ktorú si strany dohodli, alebo ktorú vo svojom požiadavku stanovil dlžník, inak bez zbytočného odkladu po doručení žiadosti. Ak sa nedohodnú strany inak, nie je veriteľ zo zákona oprávnený viazať poskytnutie prostriedkov na preukázanie účelu ich použitia ani zachovať alebo obmedziť dlžníka v spôsobe akým používa poskytnuté peňažné prostriedky. Povinnosťou veriteľa je prijať vrátené prostriedky, a to i pred dohodnutou lehotou. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote dohodnutej v zmluve, inak podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Ako už bolo uvedené, v prípade zmluvy o úvere ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o označenie pre absolútny záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu a medzi takého záväzky patrí aj zmluva o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporkyňa ako dlžník v zmluvnom záväzkovom vzťahu, si nesplnila svoju zmluvnú povinnosť vrátiť veriteľovi peňažné prostriedky poskytnuté jej veriteľom na základe úverovej zmluvy. Tento dlh si splnila len čiastočne a to vrátením sumy 352,30 eur z celkovej sumy 600 eur.

Po vykonanom dokazovaní však súd konštatuje, že úver poskytnutý odporkyni na základe úverovej zmluvy je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Je tomu tak preto, že v nej absentuje riadny (určitý) údaj výške úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V úverovej zmluve je síce uvedené, že sadzba úroku je vo výške 3,2 % mesačne, t.j. 76,80 % za 24 mesiacov, avšak takisto je v nej uvedený údaj, ktorý odporuje tomuto údaju, a to že ročná fixná úroková sadzba je 80,20 % ročne. Ustanovenia úverovej zmluvy, ktoré sa týkajú výšky úrokovej sadzby sú tak nejednoznačné a zmätočné. Navyše vo formulári k úverovej zmluve je uvedené, že fixná ročná úroková sadza spotrebiteľského úveru je 79,87 % ročne, pritom všetky ostatné údaje uvedené v tomto formulári, ktoré sa týkajú poskytnutého úveru boli uvedené aj v úverovej zmluve. Vzhľadom k tejto nejednoznačnosti údaju o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, je potrebné uzavrieť, že tento údaj nebol v zmluve riadne, teda vôbec uvedený. S následkom neuvedenia údaju o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru je spojený podľa § 11 ods.1 písm.b/ zákona o spotrebiteľských úveroch taký následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom k tomu, že odporkyni bol poskytnutý úver v sume 600 eur, a k tomu, že odporkyňa zaplatila navrhovateľovi titulom splácania úveru sumu 352,30 eur a sumu 30 eur titulom zaplatenia odplaty za poskytnutie úveru v sume 30 eur (túto odplatu je potrebné považovať za úrok, teda za odplatu za poskytnutie úveru), má odporkyňa dlh z úverovej zmluvy voči navrhovateľovi v sume 217,70 eur.

Tvrdenie navrhovateľa o tom, že došlo k platnému zosplatneniu úveru písomným podaním zo dňa 07.11.2012, súd nemal v konaní za preukázané. Žiadny listinný dôkaz o tejto skutočnosti navrhovateľ súdu nepredložil. Preto súd uzavrel, že odporkyňa je v omeškaní s plnením jej peňažného dlhu od 02.07.2013, t.j. od dňa, nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru (30.06.2013 bola nedeľa, preto bol dňom konečnej splatnosti deň 01.07.2013 v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V deň omeškania bola výška úrokov z omeškania 8,50 % ročne, určená na základe § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom k tomu, že úver je potrebné z vyššie uvedených dôvodov považovať aj za bezpoplatkový, súd návrh navrhovateľa zamietol aj v časti uplatnených poplatkov za zaslané upomienky.

Navrhovateľ si svojim návrhom voči odporkyni uplatnil i zmluvnú pokutu v sume 0,05 % denne, t.j. 18,25 % ročne zo žalovanej sumy. Ustanovenie § 53 a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.03.2010) zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Toto ustanovenie je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a táto v čl.7 ods.1 ukladá členským štátom EU zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Účastníci si v zmluve o úvere, a to v čl. IV. bod 2 dojednali povinnosť odporcu v prípade omeškania s úhradou mesačných splátok zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej mesačnej splátky. Vzhľadom na ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia úverovej zmluvy medzi účastníkmi bolo povinnosťou súdu zisťovať, či zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala neprijateľné podmienky, či neodporuje niektorými dojednaniami dobrým mravom a nespôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov. V konkrétnom prípade navrhovateľ ako dodávateľ zmluvné podmienky úveru s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nemajú teda charakter individuálne dojednaných podmienok. Zmluva vrátane všeobecných podmienok bola na predtlačenom formuláre. Podľa názoru súdu niektoré časti tejto zmluvy sú svojim obsahom koncipované tak, že pôsobia jednostranne v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa. Tak vyhodnotil aj dohodnutú sankciu pre prípad porušenia povinnosti splácať riadne a včas spotrebiteľský úver - zmluvnú pokutu vo výške do 0,3 % denne, čo je 109,50 % ročne ( i keď si navrhovateľ uplatnil zmluvnú pokutu iba vo výške 0,05 % denne) Túto sankciu súd považuje za neprimeranú sankciu, ktorá je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 5 považuje neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve za neplatné, preto nebolo možné aplikovať moderačné právo ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, ako sa domnieva navrhovateľ, keď požaduje zníženú výšku zmluvnej pokuty. Súd preto zamietol návrh aj v časti zaplatenia zmluvnej pokuty.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože navrhovateľ aj odporca boli v konaní čiastočne úspešní (navrhovateľ bol úspešný na 28,33 % a odporkyňa na 71,67 %). Odporkyňa, ktorá bola v konaní úspešnejšia ako navrhovateľ, tak patrí náhrada trov konania v časti 43,34 %. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si právo na náhradu trov konania neuplatnila a žiadne jej z obsahu spisu ani nevyplývajú, súd mu jej náhradu trov konania nepriznal. Z rovnakých dôvodov rozhodol aj o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne. Vedľajší účastník okrem oznámenia o vstupe do konania žiadny iný úkon v konaní neurobil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.