Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-199-2014.pdf
PDF · 79.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6C/199/2014
Rozhodnutie
Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa Q. G., nar. X.X.XXXX, bytom S. K. S. č. XXX, proti odporkyni S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom S. K. S. č. XXXX, zast. splnomocnenou zástupkyňou Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.W. K. S., S. č. XXXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni z r u š u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 23.10.2014 žiadal zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni, ktorá podľa jeho vedomostí ukončila stredoškolské vzdelanie a je schopná sama sa živiť. Okrem toho na jeho strane sú dôvody na zrušenie vyživovacej povinnosti aj osobné, pretože po návrate z práceneschopnosti, keď prišiel na svoje pôvodné pracovisko vo firme S., S. K. S., bol „prepustený“ s odôvodnením, že nemajú o jeho prácu záujem. Teda v súdenom prípade sú dva dôvody, pre ktoré žiada zrušenie vyživovacej povinnosti a to skutočnosť, že je nie schopný prispievať na výživu odporkyne - jeho dcéry sumou, na ktorú bol zaviazaný, t. j. vo výške 70,- Eur mesačne, nakoľko sám je nezamestnaný a v súčasnej dobe poberá iba podporu v nezamestnanosti, ktorá mu bude končiť v mesiaci apríl, ako aj z dôvodu, že odporkyňa je schopná sama sa živiť.
Odporkyňa vypočutá ako účastníčka konania uvádzala, že skončila v školskom roku 2013/2014, podala si aj prihlášku na vysokú školu, ale nebola prijatá a takisto v minulom školskom roku 2014/2015 si podala prihlášku na vysokú školu so zameraním na humanitné smery, boli to dve vysoké školy, zúčastnila sa prijímacích pohovorov na jednej z týchto vysokých škôl, avšak nebola prijatá.
V súčasnej dobe pracuje na dohodu o pracovnej činnosti vo firme Y., W..Y..R.., kde robí jednoduché baliace úkony a jej príjem predstavuje 70,- až 80,- Eur mesačne. Uvádzala tiež, že má aj v budúcnosti záujem opätovne sa pokúšať o prijatie na niektorú z vysokých škôl.
Navrhovateľ k vyjadreniu odporkyne tvrdil, že ju nemožno kvalifikovať ako osobu nezaopatrenú, pretože býva spoločne s ďalšou dcérou z manželstva s ich matkou v dome, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré doposiaľ nie je vyporiadané a ich matka tam nebýva, pretože býva so svojim priateľom v nejakom byte.
Svedkyňa tvrdila, že matka býva s ňou a jej ďalšou sestrou v rodinnom dome, priateľ matky sa odtiaľ vysťahoval a v súčasnej dobe býva v samostatnom byte, kde ho ich matka iba navštevuje.
Navrhovateľ na upresnenie svojej sociálnej situácie uviedol, že pokiaľ ukončil pracovný pomer s firmou S., S. K. S., je to najmä z dôvodu, že pre zdravotné problémy, ktoré mal v minulosti, ho zamestnávateľ zamestnával prácou, ktorá negatívne vplývala na jeho zdravotný stav a inú prácu pre neho nemal, preto ukončili pracovný pomer na základe dohody a v súčasnej dobe poberá podporu v nezamestnanosti, ktorá mu končí v apríli 2015.
Súd z listinných dôkazov predložených do súdneho spisu mal preukázané, že spoločnosť S., W..Y..R.., so sídlom v S. K. S. s navrhovateľom ukončila pracovný pomer dňom 2.10.2014 v zmysle §-u 60 Zákonníka práce a ďalší listinný dôkaz predložený odporkyňou, ktorá súdu predložila dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú v zmysle §u 228a a nasl. Zákonníka práce so spoločnosťou Y. - S., s.r.o., z ktorej mal súd preukázané, že ide o dohodu uzatvorenú dňa 1.9.2014 na dobu určitú do 1.9.2015, na základe ktorej vykonáva odporkyňa pomocné práce za dohodnutú hodinovú mzdu 2,50,- Eur.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V justičnej praxi v súvislosti s touto otázkou je riešená situácia, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa, pričom pojem sústavná príprava na povolanie si pre svoje potreby definujú viaceré zákony, ktoré môžu byť pre rozhodovanie v tomto smere určitou pomôckou a to z hľadiska rozhodnutia o tom, či na výkon určitého povolania je relevantné požadovať určitý stupeň štúdia a aký druh štúdia na vysokej škole je riadnym pokračovaním v štúdiu. Pri rozhodovaní o definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Je pravdou, že na trhu práce je veľké množstvo rôznych foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania si rôznych jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rôzne kurzy, diaľkové, nadstavbové štúdium, prípadne zahraničné stáže. V súvislosti otázkou ukončenia sústavnej prípravy na budúce povolanie treba vychádzať v súdenom z toho, že odporkyňa študovala na strednej pedagogickej škole so zameraním na učiteľstvo v materských školách. To znamená, že pri výbere tohto povolania bola uzrozumená s tým, že jej príprava na budúce povolania učiteľky v materskej škole sa ukončí štúdiom na uvedenej škole. Pokiaľ aj javila záujem o štúdium na vysokej škole, je treba vychádzať z kvalifikačných predpokladov pre učiteľstvo v materských školách, kde na určitom stupni je kvalifikácia ukončením strednej školy s takýmto zameraním považovaná za ukončenú kvalifikáciu. Teda z jednej strany je treba konštatovať, že závery v tomto prípade sú závermi, ktoré v súdnej praxi sa spájajú so vznikom schopnosti samostatne sa živiť, aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolenia a neuplatnenie sa na trhu práce. I keď v tomto slova zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť, je pravdou, že pokiaľ odporkyňa nepokračuje v štúdiu prípravou na svoje budúce povolanie, pretože už dva krát sa pokúšala o prijatie na vysokoškolské štúdium a prijatá nebola, čoho dôsledkom je aj hľadanie si zamestnania, ktoré v súčasnej dobe vykonáva iba na dohodu o pracovnej činnosti, avšak z pohľadu schopnosti samostatne sa živiť možno konštatovať, že sústavná príprava na jej budúce povolanie bola ukončená absolvovaním strednej pedagogickej školy so zameraním na učiteľstvo materskej školy.
Na základe rozhodovacej činnosti súdov v otázke vyživovacej povinnosti rodičov k deťom treba konštatovať, že v prípade, že dieťa po ukončení stredoškolského štúdia sa uchádza o štúdium na vysokej škole a nie je prijaté, či už pre obmedzený počet prijímaných študentov alebo z iných dôvodov a nastúpi do zamestnania so zámerom uchádzať sa o štúdium v ďalšom období, vychádza sa v súdnej praxi z toho, že schopnosť dieťaťa živiť sa samostatne, nie je síce definitívna vzhľadom k jeho možnostiam, schopnostiam a nadaniu a po prijatí na štúdium na vysokej škole sa vyživovacia povinnosť rodičov obnoví. Avšak keď dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožňuje sa živiť, ale ktoré neskôr preruší za účelom štúdia, ktorým chce nadobudnúť kvalifikáciu pre iné povolanie, neobnovuje sa v zásade vyživovacia povinnosť k dieťaťu a súdna prax v ostatnom čase však berie do úvahy širšie súvislosti medzi vykonávaným povolaním a novým štúdiom a hodnotí dôvody prerušenia štúdia a ďalšie okolnosti významné pre zhodnotenie spoločenského dopadu veci a preferuje záujem na zvýšení kvalifikácie detí. Teda súdy v súvislosti s rozširujúcimi sa možnosťami doplnenia vzdelania a kvalifikácie riešia otázku, či už určitý typ vzdelania predstavuje ešte prípravu na budúce povolanie alebo je už určitým nadštandardným doplňovaním znalostí bez nadväznosti na budúce povolanie. Určitým dôležitým
faktorom môže byť zistenie, či určitá vzdelávacia inštitúcia je zaradená do siete škôl Ministerstva školstva alebo či ide len o nejaké čiastočné pracovné zvýšenie si kvalifikácie.
V súdenom prípade nie je možné jednoznačne posúdiť, či u odporkyne bude pokračovať príprava na budúce povolanie v súvislosti s jej ukončeným stredoškolským odborom učiteľstvo v materskej škole, ale v súčasnej dobe možno túto kvalifikáciu považovať za ukončenú a samotná tá skutočnosť, že prijala zamestnanie ako pracovná sila na dohodu o vykonaní práce, je pravdepodobne zapríčinená aj nedostatkom pracovných príležitostí v tej oblasti, ktorú vyštudovala a ďalšími okolnosťami, avšak pravdou je, že vo výške, v akej jej bola poskytovaná suma z titulu vyživovacej povinnosti navrhovateľa v takejto výške, je v schopnostiach a možnostiach odporkyne si zarobiť finančné prostriedky a preto súd považoval z hľadiska Zákona o rodine v súčasnej dobe vyživovaciu povinnosť otca, t. j. navrhovateľa k odporkyni za ukončenú a vyživovaciu povinnosť zrušil, bez ohľadu na to, či navrhovateľ je nezamestnaný z dôvodov subjektívnych alebo objektívnych.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože účastníci nepreukázali, že by im v spojení s konaním vznikli trovy vzhľadom na to, že konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je konanie, ktoré je oslobodené od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).