Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-42-2022.pdf
PDF · 78.38 KB
Case nature
Subarea
7CoP/42/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: F.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, t. č. O. XX, L. S., zastúpená: Mgr. Richard Kováč, advokát so sídlom Coboriho 1, Nitra, a otca: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, zastúpený: JUDr. Agáta Džačovská, advokátka so sídlom Hviezdoslavova 315, Senica, IČO: 37 847 759, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 11P/241/2022-23 zo dňa 18. októbra 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Zároveň zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 150,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), ako aj zistenými skutočnosťami, na základe čoho dospel k záveru, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby bolo dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky a zároveň vyhovel aj návrhu matky, a určil otcovi vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie poukázal na návrh matky, ktorá sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, a to zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a súčasného zaviazania otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa v sume 150,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa začali mať nezhody a to hlavne ohľadom výchovy maloletého dieťaťa. Uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa sa chcela rozviesť, ale vyhrážal sa jej, že maloleté dieťa neuvidí, a následne dňa 14.09.2022 sa s maloletým dieťaťom odsťahovala do L. S. k svojim rodičom. Tvrdila, že ona zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, poberá rodičovský príspevok v sume 383,80 eura mesačne a tiež prídavok na dieťa v sume 25,88 eura mesačne, otec na výživu maloletého dieťaťa neprispieva a jeho mesačný príjem je približne v sume 1.200,- eur. Matka uviedla výdavky na stravu v sume 350,- eur mesačne, drogéria v sume 30,- eur mesačne, benzín a cestovné 50,- eur mesačne, iné výdavky (výlety, voľný čas) predstavujú asi 100,- eur mesačne.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že bude v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, aby bolo dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá dostatočne osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania formou neodkladného opatrenia z dôvodu, že matka s otcom maloletého dieťaťa ukončila spolužitie v spoločnej domácnosti, pričom dôvodom boli nezhody v manželskom spolužití a rozdielne názory ohľadom výchovy maloletého dieťaťa. Vzhľadom na to, že
maloleté dieťa je v súčasnosti v starostlivosti matky, zveril súd prvej inštancie maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti. Zároveň konštatoval, že vyživovacia povinnosť otca v sume 150,- eur mesačne zohľadňuje skutočnosť, že otec od odchodu zo spoločnej domácnosti neprispieva matke na maloleté dieťa žiadnou finančnou čiastkou, pričom matka musí znášať náklady na oblečenie, stravu, hygienu pre maloleté dieťaťa a tiež uhrádza jeho voľnočasové aktivity a zároveň prispieva na chod spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi.
4. Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním otec. Uviedol, že maloletému dieťaťu sa snažil venovať a to aj po práci, aby si matka mohla oddýchnuť. Za pravdivé označil tvrdenia, že s matkou majú odlišný názor na výchovu maloletého dieťaťa, ale o tejto téme málo diskutovali a zhodli sa, že maloleté dieťa bude navštevovať MŠ v O.i. Uviedol, že o maloleté dieťa sa vie riadne postarať, vie si pracovný čas zadeliť tak, aby ho nosil do škôlky. Nesúhlasil so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a preto žiadal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým sa maloleté dieťa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti a to tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vždy od párnej nedele v týždni od 18:00 hod. do nasledujúcej párnej nedele do 18:00 hod. (teda 2. týždne), otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vždy od párnej nedele v týždni od 18:00 hod. do nasledujúcej párnej nedele do 18:00 hod. (teda 2 týždne), otec je povinný maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matka je povinná maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať v bydlisku otca, každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť, každý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, výživné sa neurčuje.
5. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie potvrdil.
6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec mal na výchovu maloletého dieťaťa len jeden názor, ktorému muselo byť vyhovené a žiadny iný názor nerešpektoval. Tvrdila, že otcovi nebráni v stretávaní sa s maloletým dieťaťom, a v súčasnosti sa s ním stretáva každé dva týždne v rozsahu prespatia dvoch nocí u otca. Matka súhlasila s tým, aby otec mohol kedykoľvek prísť aj cez týždeň, keď sa s ním vopred dohodne a môže s maloletým dieťaťom tráviť voľný čas, o čo však otec neprejavil záujem. Ďalej uviedla, že striedavá osobná starostlivosť nie je na prospech maloletého dieťaťa, ktoré má len 2,5 roka. V závere navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku / ďalej ako „CSP“/) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP, § 65, § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, alebo obava z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie umožňuje pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je teda postačujúce, že sú tu okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné osvedčenie. Pri rozhodovaní tak súd vychádza z preukázaných, alebo aspoň osvedčených základných skutočností, potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len povahu osvedčovania. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže byť dosiahnuté najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má len dočasný charakter, obmedzuje sa teda len na dosiahnutie neodkladných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania.
12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Matka v konaní osvedčila existenciu právnych vzťahov ako aj potrebu a nevyhnutnosť ich dočasnej úpravy. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval za preukázanú potrebu neodkladným opatrením dočasne zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. O maloleté dieťa, ktoré je v útlom veku, sa stará jeho matka, ktorá zabezpečuje všetky jeho potreby, maloleté dieťa je na ňu citovo naviazané a preto je v jeho najlepšom záujme, aby bolo dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky. V tomto smere odvolací súd zohľadnil aj správu kolízneho opatrovníka, podľa ktorého je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby bolo dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky.
13. Odvolací súd považuje za správne aj uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa v sume 150,- eur mesačne. Potreby maloletého dieťaťa ako napríklad strava, oblečenie, hygiena, či voľnočasové aktivity zabezpečuje výlučne jeho matka, pričom maloleté dieťa je dočasne zverené do jej osobnej starostlivosti. Preto aj odvolací súd považuje sumu 150,- eur mesačne za primeranú s ohľadom na aktuálny vek a potreby maloletého dieťaťa. Zároveň odvolací súd podotýka, že konečná výška vyživovacej povinnosti povinného rodiča na maloleté dieťa bude predmetom rozhodovania vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
14. Otec vo svojom odvolaní žiadal, aby súd nariadil striedavú osobnú starostlivosť odvolací súd uvádza, že posudzovanie, či maloleté dieťa má byť zverené do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov, bude predmetom rozhodovania vo veci samej. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že neodkladným opatrením dochádza k dočasnej úprave vzťahov a neodkladné opatrenie nenahrádza rozhodnutie vo veci samej.
15. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).