Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/127/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Lucie Horvátovej, v trestnej veci proti obžalovanému E. P., nar. XX.XX.XXXX v U., okres P., trvale bytom P. XXX, okres F. E. nad R., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre trestný čin zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), odsek 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „prokurátor") v neprospech obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. októbra 2022 pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 08. decembra 2022 v Trenčíne jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Podľa , , z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Na podklade s a

obžalovanému E. P., nar. XX.XX.XXXX v U., okres P., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava

u k l a d á

podľa § 208 odsek 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona, za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona a § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II. Podľa s a odvolanie obžalovaného E. P. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „súd prvého stupňa“) pod sp. zn. zo dňa 20. októbra 2022 bol obžalovaný E. P. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania trestného činu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), odsek 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času od dňa 19.08.2018 do dňa 27.06.2022 s výnimkou dňa 06.07.2021 a 10.05.2021 v obci P. v rodinnom dome č. XXX poškodenej L. H., s ktorou v tom čase v uvedenom dome zdieľal spoločnú domácnosť, túto opakovane ponižoval slovami, že je „dement, blázon, s ktorým sa nedá žiť; spodina, lenivá, hlupaňa, ktorú stačí dochovať a pochovať,“ pri čom jej vulgárne nadával, začiatkom roka 2020 ju udrel do tváre otvorenou jeho rukou, v presne nezistené dni od januára 2021 ju opakovane fackoval do oblasti tváre približne každý piaty deň, keď bol pod vplyvom alkoholu, pri čom jej vyčítal, že bola drzá, nedá mu najesť, nezašije mu ponožky, pričom keď nebolo po jeho vôli, tak jej vypínal elektrické ističe, dňa 02.05.2021 pod vplyvom alkoholu ju chytil pod krk a škrtil, pričom jej uviedol, že s ňou neskončil a príde to dorobiť, vulgárne jej nadával, dňa 13.06.2022 ju v priestoroch obývačky napadol tak, že ju chytil za rameno, zatlačil ju do sedačky a udrel ľavou rukou po tvárí do oblasti jej líca so slovami „vieš za čo to bolo, buď rada, že som ti dal ľavou rukou,“ pričom počas toho čo spolu žili v jednej domácnosti jej zjedol viackrát vybrané potraviny, ktoré mohla vzhľadom na jej zdravotný stav a diagnostikovanú silnú cukrovku bezpečne konzumovať, v dôsledku čoho bola viackrát hladná a od obdobia leta 2021 ju často krát sácal, aby spadla na zem s odôvodnením aby ju nemusel škrtiť a zanechávať na nej svoje otlačky, ktoré konanie pokračovalo až do roku 2022, v dôsledku čoho poškodená pociťovala konanie a správanie obžalovaného ako psychický nátlak a disstres.

Za to bol obžalovaný E. P. odsúdený podľa § 208 odsek 3, § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m), § 39 odsek 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti výroku o treste citovaného rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Dôvodil, že znaky skutku, za ktorý ho súd odsúdil, nedosahujú takú úroveň, aby bolo možné spravodlivo uložiť taký trest, ktorý zákon umožňuje podľa § 208 odsek 1 písm. a), odsek 3 písm. d) Tr. zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že má vypestované riadne pracovné a sociálne návyky a zároveň súdu predložil aj prísľub budúceho zamestnávateľa o možnosti nástupu do práce s dočasným prístreším, domnieva sa, že aj s ohľadom na jeho vek, spoločenskú ochranu, prevenciu i represiu, nie je nevyhnutné mu ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože na jeho nápravu postačí už samotné trestné stíhanie a ukončenie spolužitia s poškodenou. Je presvedčený, že pracujúci jedinec je pre spoločnosť užitočnejší, ako keď je vo výkone trestu. Dožadoval sa zmiernenia nepodmienečného trestu, ktorý vníma ako neprimeraný okolnostiam a následku spáchaného skutku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa zrušil v časti výroku o treste a uložil mu trest podmienečný a vo zvyšku, aby rozsudok potvrdil ako správny a odvolanie prokurátora zamietol podľa .

Proti výroku o treste uvedeného rozsudku podal v zákonnej lehote v neprospech obžalovaného odvolanie aj prokurátor z dôvodu, že s rozhodnutím okresného súdu o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov sa nestotožnil. Tento považuje za mierny a zhovievavý a v rozpore s ustanovením § 34 odsek 4 Tr. zákona. Poukázal na to, obžalovaný bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Žilina, zo dňa 25. januára 2017, právoplatným dňa 25. januára 2017, ktorý trest vykonal dňa 15. januára 2018 a priestupkovo bol riešený 6- krát, z toho, ako poukázal okresný súd, trikrát voči poškodenej L. H. pre priestupok podľa Obžalovaný napriek opakovanému prejednávaniu priestupku, ale i postihnutiu v priestupkovom konaní nemal zábrany opakovane konať proti poškodenej L. H.. Možno konštatovať gradáciu jeho konania voči poškodenej, keď sa voči nej dopustil priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa Zákona o priestupkoch po tom, ako bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že poškodená žila v spoločnej domácnosti s obžalovaným od 18. septembra 2018 do 27. júna 2022 v rodinnom dome v P.. Napriek tomu, že okresný súd poukázal na to, že poškodená ako závažné konanie obžalovaného označuje až konanie od roku 2021, je potrebné zvýrazniť intenzitu konania obžalovaného voči poškodenej. Dlhšie trvanie môže byť v niektorých prípadoch nahradené intenzitou, pričom následky na zdraví nemusia vzniknúť. Zo svedeckej výpovede poškodenej L. H. vyplýva, že sa to začalo v januári minulého roku, keď ho prepustili z ďalšej práce. Prvá facka prišla v marci, to spadla na podlahu, mala pusu krvavú, nikdy nebol triezvy, bol denne opitý. Popísala fyzické útoky, pričom popísala aj útok, kedy jej povedal, že ešte neskončili a príde ju ešte dorobiť. Napádal ju fackami, škrtil ju, sácal, aby spadla a sama si ublížila. Svedkyňa D. H. potvrdila, že obžalovaný je pravidelným konzumentom

alkoholu, často z domu p. H. išiel krik až do takej miery, že mu poškodená nadávala vulgárne do „bezdomovcov, kokotov a ožranov“ a pritom často kričala o pomoc slovami „pomoc!“ Minulé leto v roku 2021 bolo počuť z jej domu krik častejšie, pričom vo vnútri ich domu rinčalo sklo. Vtedy zavolala na políciu. Z psychologického hľadiska konanie obžalovaného voči poškodenej L. H. možno považovať za výrazne zaťažujúce, neprimerané, afektívna reakcia v stave opitosti spôsobila výraznú stresovú reakciu poškodenej. Sú u nej prítomné parciálne symptómy týranej ženy, a to hlavne naučená bezmocnosť (výrazne submisívne a pasívne správanie, nízke sebavedomie a neschopnosť nastaviť si primerané hranice) a tendencia minimalizovať následky (preberať vinu na seba). Poškodená pociťovala konanie a správanie obžalovaného ako psychický nátlak a disstres (príkorie). Konanie obžalovaného sa prejavilo v prežívaní a pocitoch poškodenej. V oblasti neuroticizmu-úzkostnosti sa poškodená nachádza v pásme veľmi silnej neurotickej symptomatológie, navyše v oblasti somatiky (poruchy spánku, zlý výkon, tras tela a vnútorné chvenie, nesústredenosť, podráždenosť) a afektivity (zlá nálada, precitlivenosť, úzkosť a pocit neistoty pred ľuďmi). Znalkyňa u poškodenej zistila prítomnosť stredne silných depresívnych príznakov, najmä v oblasti porúch spánku, nízkeho sebavedomia, smútku a obáv z budúcnosti. U obžalovaného znalec - psychiater diagnostikoval zmiešanú poruchu osobnosti s dissociálnymi a emočne nestabilnými rysmi, bolo zistené škodlivé užívanie alkoholu bez potvrdenej závislosti. Ide o sústavné požívanie vína (prakticky celodenné), ktoré je súčasťou jeho životného štýlu. Jeho zmeny osobnosti sú nezávislé od požívania alkoholu a boli by prítomné aj pri abstinencii. Obžalovaný má sklony k agresivite, čo súvisí s jeho emočnou labilitou. Jeho konanie to ovplyvňuje tak, že aj po menej závažných podnetoch reaguje slovnými a fyzickými útokmi. Okolnosti prípadu nie sú takými okolnosťami, ktoré odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Dal do pozornosti fyzické danosti obžalovaného a poškodenej, ktorá je navyše vo veku 70 rokov a pritom má zdravotné problémy v oblasti mobility. Obžalovaný napriek svojmu veku je naopak vo výdatnej fyzickej sile. Vzhľadom k charakteru spáchanej trestnej činnosti, takto uložený trest odňatia slobody obžalovanému dôsledne nezodpovedá zákonným kritériám, vzťahujúcim sa pri ukladaní trestu a ani očakávanému účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním spojeného generálno-preventívneho účinku a takýto trest ani nezodpovedá v dostatočnej miere morálnemu odsúdeniu konania obžalovaného spoločnosťou. Navrhol odvolaciemu Krajskému súdu v Trenčíne, aby v zmysle napadnutý rozsudok zrušil a sám rozhodol rozsudkom vo veci a obžalovanému uložil podľa Tr. zákona, s použitím , a Tr. zákona, s prihliadnutím na , a Tr. zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom obhajcu uviedol, že žalovaný skutok nepredstavoval „typické týranie“ s typickými následkami a okolnosťami. Poškodená nebola typickou obeťou a k tomu zodpovedajúcemu typickému správaniu sa. Ani on neprestavuje typického páchateľa násilných trestných činov. Predmetný skutok bol dôsledkom spolužitia dvoch ľudí v jednej domácnosti, s absolútne odlišnými povahovými vlastnosťami, zdravotným stavom aj doterajšími životnými dráhami. Jeho predchádzajúce nesúvisiace odsúdenia boli úplne iného charakteru. Preto nesúhlasil, že by jeho kriminálna „kariéra“ gradovala, a toto by mal byť súčasne dôvod na jeho prísnejšiu penalizáciu. Dĺžka jeho spolužitia s poškodenou nemá kauzálny význam pre posudzovanie obdobia, v ktorom sa mal dopúšťať predmetného činu. Išlo iba o zopár incidentov pred koncom roka 2021 a v roku 2022, ktoré boli dôsledkom toho, že sa pod vplyvom chovania poškodenej neovládol, k čomu prispelo i jeho dočasné zníženie príjmov. Jeho správanie predstavovalo reakciu na vyvolanú (vyprovokovanú) situáciu. Po nejakej slovnej hádke dobrovoľne odišiel do vedľajšej nehnuteľnosti umyť riad (keďže poškodená niekedy nevstala z postele celý deň) a po prinesení umytého riadu do obytnej časti domu, poškodená telefonovala so synom, ktorému nepravdivo povedala, že bude končiť, pretože prišiel a zasa ju bude biť. Poškodená tiež dokázala nezriedka otvoriť okno a zámerne spustiť krik, čím pútala pozornosť susedov, hoci sa absolútne nič v domácnosti nedialo. Išlo o jej vlastné, ním nepodmienené duševné stavy. Je si vedomý svojich zlyhaní a skutok ľutuje, ale poškodenú pozná negatívnejšie, ako je profilovaná v trestnom spise. Dokázala byť vulgárna, agresívna, pričom na neho pľula, čomu sa snažil zabrániť. Skutočnosť, že bol fyzicky o niečo zdatnejší ako poškodená, nie je dôvodom, aby všetky jej ťažkosti boli pripisované na vrub jeho konania. V domácnosti a pri sprevádzaní k lekárovi sa jej snažil byť oporou za to, že mu poskytla prístrešie. Navrhol, aby súd odvolanie prokurátora zamietol podľa ako nedôvodné.

Obžalovaný v písomnom podaní zo dňa 10. novembra 2022 (vyjadrenie k písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora) tvrdil, že nesúhlasí s konštatovaním prokurátora o jeho „nenapraviteľnosti,“ v

súvislosti s jeho minulým odsúdením. V prvom prípade, kedy bol v roku 2002 odsúdený za „podvod,“ kedy nebol schopný splácať podnikateľský bankový úver, keďže za hotovú odovzdanú prácu nedostal doplatky konečných faktúr v celkovej sume 4,8 mil. slovenských korún a jeho neúspešné podnikateľské konanie bolo súdom kvalifikované ako „podvod.“ Bol neskúsený podnikateľ - začiatočník a nie úmyselný podvodník. V druhom prípade išlo o nesplnenie si vyživovacej povinnosti, kedy na jeho osobu podala trestné oznámenie jeho zlomyseľná bývalá manželka O.. L. P. v zastúpení ich 25-ročnej zárobkovo-činnej dcéry O.. I. P.. V čase, keď mal stabilnejšie zamestnanie, snažil sa dorovnať jeho dlh a namiesto súdom stanovených 100 eur/mesiac, uhrádzal 200 eur aj 300 eur mesačne. Platenie minimálnej sumy 30 eur za mesiac považoval za špekulatívny úmysel a spätným doplácaním dlžnej čiastky sa snažil o vyrovnanie jeho finančného záväzku. V obidvoch prípadoch nemal úmysel konať trestnú činnosť, jednalo sa o jeho nezvládnutie ekonomickej situácie, jeho pochybenia, ktoré však nemajú žiaden súvis s trestnou vecou, ktorá je mu dávaná do súvisu s akousi „nenapraviteľnosťou“ v trestnej veci , alebo „nepoučiteľnosťou.“ V dôchodkovom veku sa chcel venovať vnúčatám a dať do poriadku rodinné vzťahy. Chcel len v pokoji dožiť niekde na dedine a pritom narazil na p. H.. Zostávajúce roky jeho života chce prežiť čo najprospešnejšie pre spoločnosť, chce pracovať, pokiaľ mu to zdravie dovolí a odovzdať jeho dlhoročne nadobudnuté skúsenosti z technickej oblasti ďalším generáciám a venovať sa rodine, o p. H. nechce viac počuť. Stotožnil sa s návrhom jeho obhajcu p. Mgr. W. v odôvodnení odvolania proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 26. októbra 2022 (správne má byť zo dňa 20. októbra 2022), kde navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil v časti výroku o treste a uložil mu trest podmienečný, vo zvyšku, aby rozsudok potvrdil ako správny a odvolanie prokurátora zamietol podľa .

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti poškodenej L. H. podľa per analogiam, prokurátorka krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu uviedla, že sa stotožnila s podaným odvolaním podriadenej prokurátorky, avšak modifikuje návrh na to, ako má odvolací súd rozhodnúť tak, že navrhla napadnutý výrok o treste zrušiť v celom rozsahu s tým, aby odvolací súd sám rozhodol podľa Tr. zákona, s prihliadnutím na existujúce poľahčujúce i priťažujúce okolnosti ale bez použitia ustanovenia Tr. zákona o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné podľa zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal na písomné odôvodnenie ich odvolania a písomné vyjadrenie k písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora, na ktorých obsahoch i naďalej zotrvávajú. Dodal, že spolužitie jeho klienta s poškodenou možno charakterizovať ako vzťah medzi „kosou a kameňom“ a osobitne tiež zdôraznil, že alkohol u obžalovaného nezohrával podstatnú úlohu, resp. rolu v jeho konaní vo vzťahu k poškodenej, ktorá, ako už na to poukázali počas celého konania, aj v rámci dôvodov odvolania, sa správala veľakrát provokačne, zavádzala či klamala a podobne. Poukázal tiež na nie ťažké následky, ktoré nastali u poškodenej v dôsledku konania jeho klienta tak, ako to vyplynulo zo znaleckého dokazovania a navrhol, aby odvolací súd rozhodol spôsobom ním navrhnutým v ich písomnom odôvodnení odvolania s tým, aby odvolanie prokurátora ako nedôvodné, odvolací súd podľa zamietol.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečnom návrhu uviedol, že sa stotožňuje so všetkým čo uviedol jeho obhajca a aj s tým, ako navrhol, aby bolo rozhodnuté o oboch podaných odvolaniach.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa /v posudzovanom prípade výlučne iba z dôvodu podľa písm. c) citovaného ustanovenia, vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa právoplatne prijal svojim uznesením na hlavnom pojednávaní uznanie viny obžalovaného, za splnenia zvyšných obligatórnych zákonných podmienok podľa /.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa o uznaní viny, po splnení zvyšných obligatórnych zákonných podmienok uznal obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , Tr. zákona s poukazom na Tr. zákona, pretože tento svojím konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaných odvolaní obžalovaného a prokurátora v zmysle len výrok o uloženom treste odňatia slobody a v nadväznosti na to i výrok o spôsobe výkonu tohto trestu a dospel tak k záveru, že dôvodné je iba odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného proti výroku o treste odňatia slobody a naproti tomu odvolací súdu dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného dôvodné nie je.

Preskúmaním výrokov o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému a určenom spôsobe jeho výkonu, z podnetu podaných odvolaní prokurátora (v neprospech obžalovaného) a obžalovaného odvolací súd dospel teda k nepochybnému záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Súd prvého stupňa síce na jednej strane správne obžalovanému priznal existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona (bol už za trestný čin v minulosti odsúdený), no naproti tomu obžalovanému priznal ešte jednu poľahčujúcu okolnosť § 36 písm. n) Tr. zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), čo ho následne v spojení so zohľadnením zásad ukladania trestov (§ 34 Tr. zákona) i skúmaním zákonných podmienok ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona viedlo k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody s tým skutkovým a právnym záverom, že obžalovaného odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odvolací súd pri interpretácii hmotnoprávneho odklonu zo strany súdu prvého stupňa, ktorým je mimoriadne zníženie trestu vo vzťahu k trestu odňatia slobody, s následnou aplikáciou ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona zistil pochybenie. V preskúmavanej veci by uvedené ustanovenie spĺňalo nielen kritériá opodstatnenosti, zákonnosti, primeranosti, ale aj spravodlivosti len za situácie, pokiaľ by bolo po skutkovej i právnej stránke nepochybne ustálené, že použitie upraveného rozpätia trestnej sadzby (7 rokov až 12 rokov a 4 mesiace), pre zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 odsek 3 Tr. zákona vo vzťahu k ustanoveniu § 208 odsek 3 Tr. zákona), by vzhľadom na okolnosti prípadu alebo na pomery obžalovaného bolo neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania.

Pri hodnotení preukázaných okolností prípadu odvolací súd zistil, že obžalovaný je trestne stíhaný pre závažný trestný čin zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu /§ 208 odsek 1 písm. a), odsek 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona/, teda závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas), ku ktorému sa súčasne priznal tým, že urobil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Charakter uvedeného zločinu, premietnutý do skutkovej vety výroku o vine napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, navyše spáchaný obžalovaným voči poškodenej, ako osobe vyššieho veku (počas celého trestnoprávne relevantného konania obžalovaného) podľa názoru odvolacieho súdu, napriek podrobne uvedeným predovšetkým okolnostiam prípadu súdom prvého stupňa bráni tomu, aby mohol byť obžalovanému podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona mimoriadne znížený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby (7 rokov) tak, ako to nesprávne aplikoval súd prvého stupňa. Rovnako pri pomeroch obžalovaného neboli relevantne preukázané také jeho významné osobné a rodinné pomery (z hľadiska ich použiteľnosti pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona), ktoré by náležite odôvodňovali takýto postup. Argumenty, o ktoré súd prvého stupňa oprel mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona tak, ako vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozsudku, akceptovať ani z hľadiska správnej logiky možné nie je. U obžalovaného preto neboli splnené zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona a zákonných limitov podľa odseku 3 citovaného ustanovenia.

Po ustálení skutkového a právneho stavu veci však odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci prichádza predsa len do úvahy mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, ale z iného, použiteľného zákonného dôvodu. Pre zistený pomer (1:1) poľahčujúcich okolností /§ 36 písm. l) Tr. zákona/ a priťažujúcich okolností /§ 37 písm. m) Tr. zákona/, počas ukladania trestu odňatia slobody odvolací súd podľa § 38 odsek 2 Tr. zákona najskôr vychádzal zo základnej výmery tohto trestu pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 3 Tr. zákona (7 rokov až 15 rokov). Odvolací súd následne dospel k záveru, že použitie tejto trestnej sadzby sa zdá byť neprimerane prísne, a preto po prijatí vyhlásenia o vine obžalovaného na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa dospel k záveru, že u obžalovaného sú splnené zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 odsek 2 písm. d), Tr. zákona per analogiam (analogicky) ako v prípade mimoriadneho zníženia trestu v rámci konania o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Podkladom k takémuto postupu tvorilo jeho uznanie viny v celom rozsahu podľa , ktoré významnou mierou uľahčilo predovšetkým prácu žalobcovi (prokurátorovi), ako nositeľovi dôkazného bremena v trestnom konaní, pričom takáto prax vychádza z už ustálenej judikatúry nielen Krajského súdu v Trenčíne, ale aj ďalších súdov v rámci SR a je v intenciách príslušného stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v Bratislave.

Pri takomto mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody o 1/3 (jednu tretinu) pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (7 rokov) odvolací súd pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému vychádzal z upravenej výmery trestnej sadzby (4 roky a 8 mesiacov až 15 rokov). Odvolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedenú skutočnosť (prijatie vyhlásenia o vine obžalovaného), ktorú odvolací súd už použil, ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) použiť nemohol, pretože by to bolo v rozpore s platnou zásadou zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti. Táto však v konečnom dôsledku mala zásadný vplyv na výmeru trestu odňatia slobody u obžalovaného. Odvolací súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody, ktorý odvolací súd sám uložil obžalovanému vo výmere 5 (päť) rokov, podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 208 odsek 3 Tr. zákona (za súčasného použitia mimoriadneho zníženia trestu), t. j. pod dolnú hranicu príslušnej trestnej sadzby a súčasne pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby (4 roky a 8 mesiacov), zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 odsek 1, 3 a 4 Tr. zákona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistenú poľahčujúcu a priťažujúcu okolnosť, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencii, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je tiež dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Odvolací súd na výkon trestu odňatia slobody (rovnako ako správne už predtým súd prvého stupňa) obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Odvolací súd v tomto smere, s prihliadnutím na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, nezistil relevantný dôvod pre jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu iného (minimálneho či maximálneho) stupňa stráženia.

Z týchto dôvodov odvolací súd z podnetu odvolania obžalovaného a prokurátora výrokom pod bodom I. zrušil podľa , , v napadnutom rozsudku celý výrok o treste s tým, že na podklade sám vo veci rozhodol a výrokom II. podľa odvolanie obžalovaného zamietol, a to oboma výrokmi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.