Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11P-9-2015.pdf
PDF · 88.89 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-11P/9/2015
Uznesenie
Okresný súd Čadca vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. R., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom O. - H., F.Ř. XXXX, J. XXX XX, Č., dieťa matky R. H., nar. XX. X. XXXX, bytom V., R. Č.. XX, trvale bytom O. - H., F. XXXX, korešpondenčná adresa V., J. Č.. XX, V., v konaní o návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia - nariadenie ústavnej výchovy nad maloletým X. R., takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 16. 3. 2015 bolo súdu doručené podanie matky H. R. označené ako „Podnet na uloženie výchovného opatrenia“. Vo svojom podaní uvádza, že je matkou maloletého X. R., nar. X. XX. XXXX. Fakticky sa zdržujú v V., E. XX, trvale sú hlásení na adrese O. - H., F. XXXX, Č.. Otec dieťaťa zomrel pred dvomi rokmi dňa XX. XX. XXXX. Po smrti otca u syna pozoruje gradáciu výchovných ťažkostí, ktoré v súčasnej dobe sú pre ňu nezvládateľné a počívajú najmä v tom, že syn vôbec nerešpektuje jej výchovnú autoritu, nechodí do školy, túla sa po nociach, podozrieva ho zo zneužívania návykových látok a liekov (tramal), tvrdo si po od nej vynucuje prísun peňazí, ktoré je aj kradne z peňaženky. Má informácie, že jej syn má vzťah s dvadsaťročnou ženou, ktorá fetuje a je matkou malého dieťaťa. Zhruba od od októbra (října) 2014 je na úteku z domova a údajne sa zdržuje na území mesta O. - H.. Jeho útek je nahlásený Obvodnému oddeleniu policajného zboru v V.. Od doby jeho úteku do dnešného dňa nemá o synovi žiadne správy okrem dňa, keď bol niekedy v decembri minulého roku zadržaný v V. a políciou dopravený domov. Toho dňa však opäť utiekol. Približne v X. 13 rokoch boli prejednávaní políciou v SR v Č., pretože syn odcudzil susedovi kľúče od auta, s ktorými potom havaroval. Nepomáha dohováranie či už zo strany jej, alebo prarodičov, či rodinných príslušníkov, najmä X. staršieho, už plnoletého brata. V spolupráci s orgánom sociálne právnej ochrany detí Magistrátu H. O. - H. podala v septembri minulého roku k OS O.-H. návrh na nariadenie ústavnej výchovy, predmetné konanie však bolo najskôr zamietnuté, potom uznesením č. j. 0 Nc 1659/2014 zo dňa 8. 12. 2014 zastavené s odôvodnením, že súd má za to, že na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý obvyklé bydlisko, teda súd v Slovenskej republike. V záujme využitia všetkých opatrení, bola pri jednaniach s OSPOD O. - H. zvažovaná alternatíva realizácie diagnostického pobytu v tamojšom zariadení pre deti vyžadujúcich okamžitú pomoc, matka sa však oprávnene domnieva, že syn by z tohto zariadenia utekal na V., kde je odmalička zvyknutý. Rovnako spolupracuje s Úradom sociálnych vecí a rodiny v Č.. Keďže nie je v jej silách synove jednanie akokoľvek korigovať, žiada po zrelej úvahe, aby Okresný súd v Čadci predbežným opatrením rozhodol o nariadení ústavnej výchovy nad maloletým X. R..
Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Základným predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo, a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v prejednávanej veci, či už vzhľadom na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý nespadá do ich rozhodovacej právomoci, podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O. s. p. zastaví.
S poukazom na účastníkov konania a skutkové okolnosti uvedené v návrhu na vydanie predbežného opatrenia je zrejmé, že ide o vec s medzinárodným prvkom. Súd sa preto v prvom rade musel vysporiadať s otázkou danosti právomoci súdov Slovenskej republiky konať a rozhodnúť v danej veci.
Na vyriešenie otázky právomoci súd aplikoval Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkom v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (Nariadenie Brusel II bis).
Podľa článku 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“), 1. Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 2. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
Podľa článku 20 ods. 1 citovaného Nariadenia v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Rozhodujúcim pojmom pre určenie právomoci súdu je „obvyklý pobyt dieťaťa“. Definíciu tohto pojmu je potrebné určiť v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností skutkového stavu. Citované nariadenie sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho spravidla chápe vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako prvok európskeho práva. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je prechodný pobyt, ale rozhodujúci je vždy časový úsek reálneho pobytu účastníka konania s úmyslom trvalejšie sa v určitom danom mieste zdržovať. Posudzovanie obvyklého pobytu predpokladá aspoň určitý časový aspekt trvania pobytu, pričom je dôležité túto obvyklosť posudzovať v závislosti od špecifických okolností konkrétneho prípadu, pretože by bolo obtiažne paušalizovať určitý časový úsek trvania pobytu bez toho, aby sa zohľadňovali osobitosti daného prípadu. Ako štátu obvyklého pobytu je potom možno chápať predovšetkým členský štátu, na území ktorého malo dieťaťa z časového hľadiska najdlhodobejšie, trvalejšie a stabilné bydlisko, pričom je možné prisvedčiť výkladu tohto pojmu obsiahnutému v rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C - 523/07 zo dňa 2. 4. 2009, že pôjde o miesto, v ktorom sa dieťa zdržovalo trvalejšie, zabezpečujúce určité zázemie, pričom sa prihliada na mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba väčšinu roka zdržuje, kde pracuje, študuje a podobne. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa naviac je potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zriadenie, v dôsledku čoho u väčšiny maloletých detí bude ich obvyklý pobyt sledovať obvyklý pobyt jeho rodičov (rodiča), u ktorých dieťa žije. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“. To znamená súd miesta, kde sa dotknutá osoba prevažne nachádza, aby sa táto mohla bez problémov v konaní vyjadriť a tohto zúčastniť a kde je predpoklad, že sa nachádza väčšina dôkazných prostriedkov potrebných pre rozhodovanie vo veci.
Keďže zo skutkových tvrdení matky uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia - nariadenie ústavnej výchovy nad maloletým, nebolo možné jednoznačne ustáliť kde sa ku dňu podania návrhu maloleté dieťa fakticky zdržiava, súd ohľadne tejto skutočnosti požiadal o prešetrenie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca a Okresný súd vo O.-H. požiadal o doručenie rozhodnutí sp. zn. 0 Nc 1659/2014.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca vykonal šetrenie prostredníctvom Mestského úradu V.. Bližšie sa k veci písomne nevyjadril.
Zo správy Mestského úradu V. zo dňa 23. 3. 2015 vyplýva, že H. R., nar. XX. X. XXXX, bytom V. - R. Č.. XX, trvale bytom O.Ý. - H., F. XXXX v čase návštevy sociálnej pracovníčky bola doma s druhom H.K. K.. Práve sa balili, nakoľko im bol pridelený byt - 1 izba, spoločná kuchyňa a sociálne zariadenie. Byt je pridelený od 1. 2. 2015 - V., J. Č.. XX. Matka uviedla, že syn X. R., nar. X. XX. XXXX sa u nej nezdržiava, žije v Českej republike u svojho brata E. R. a jeho príbuzných. Podľa telefonického vyjadrenia zástupcu Špeciálnej školy v V. dňa 23. 9. 2015 - školu nenavštevuje od 19. 9. 2014, kedy bol v škole posledný krát. Od tohto dátumu sa do školy nedostavil. Vec je riešená v spolupráci s políciou, na upozornenia rodič nereaguje, do školy sa nedostavuje. Matka uviedla korešpondenčnú adresu V.-J. Č.. XX.
Zo záznamu spísaného pracovníčkou Mestského úradu V. dňa 23. 3. 2015 o 11.30 hod. vyplýva, že bola vykonaná osobná návšteva u matky H. R. na adrese V. R. Č.. XX. Matka maloletého uviedla, že cca dva týždne nebola doma. Bola u brata v L.. Bola tam sama. Syn X. je u svojho brata E. R. a u ich príbuzných. Uviedla, že sa spolu s druhom H. K. ide sťahovať do sociálneho bytu na adrese V. - J. XX. Z L. poslala na Okresný súd Čadca podnet na uloženie výchovného opatrenia na syna X. R., na ktorom trvá.
Z uznesenia Okresného súdu vo O.-H. č. k. 0Nc 1659/2014-6 zo dňa 25. 9. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 1. 2015 mal súd zistené, že návrh matky na vydanie predbežného opatrenia, a to nariadenie ústavnej výchovy u maloletého X. R., nar. X. XX. XXXX sa zamieta. Z odôvodnenia vyplýva, že matka podala návrh na nariadenie ústavnej výchovy u maloletého a zároveň navrhovala vydanie predbežného opatrenia. Návrh odôvodnila tým, že výchovu maloletého syna nezvláda, syn ju nerešpektuje, nechodí do školy, túla sa po nociach, má podozrenie, že zneužíva návykové látky a lieky a tvrdo si vynucuje prínos peňazí. Má vzťah s 20-ročnou ženou, ktorá fetuje a je matkou malého dieťaťa. Na dohováranie rodinných príslušníkov nijako nereaguje. Súd zamietol návrh matky z dôvodu, že táto okrem návrhu na vydanie predbežného opatrenia, nepredložila súdu žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že sú dané dôvody predbežné opatrenie vydať.
Z uznesenia Okresného súdu vo O.-H. č. k. 0Nc 1659/2014-15 zo dňa 8. 12. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 15. 1. 2015 mal súd zistené, konanie o nariadenie ústavnej výchovy bolo zastavené s poukazom na Nariadenie rady ES č. 2201/2003 článku 8, bod 1. H. X. v dobe podania návrhu býval a stále býva na území Slovenskej republiky a súd má za to, že na konanie je príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý obvyklé bydlisko, teda súd v Slovenskej republike.
V článku 8 „Nariadenia“ je upravená právomoc súdov členských štátov vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu. Súd skúmal, či sú splnené podmienky v zmysle uvedeného článku 8 „Nariadenia“, na základe ktorých je daná právomoc súdom členského štátu vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
V kontexte vyššie uvedených skutočností, súd skúmal podmienky svojej právomoci na základe údajov obsiahnutých v podnete na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj správy Mestského úradu V., lustrácie Registra obyvateľov SR, rozhodnutí Okresného súdu O.-H. č. k. 0Nc/1659/2014-6 zo dňa 25. 9. 2014 a 0 Nc 1656/2014-15 zo dňa 8. 12. 2014. Mal preukázané, že matka s maloletým dieťaťom nemajú na území SR evidovaný ani trvalý, ani prechodný pobyt. K trvalému pobytu sú prihlásení na adrese O. - H., F. XXXX, Č. K.. Je zrejmé, že matka často mení svoj pobyt - kontaktné adresy, na ktorých sa zdržiava. V čase podania podnetu na Okresný súd Čadca dňa 16. 3. 2015 sa zdržiavala cca 2 týždne u svojho brata v L., maloletý sa ku dňu podania návrhu podľa tvrdenia matky v podnete zdržiava údajne na území mesta O. - H. (je na úteku z domova od októbra 2014), pri výsluchu pracovníčkou Mesta V. dňa 23. 3. 2015 matka uviedla, že maloletý syn žije u svojho brata E. R. a jeho príbuzných vo O.-H.. Pri nej v V. sa nezdržiava. Matka sa spolu so svojím druhom H. K. t. č. sťahuje na adresu V., J. Č.. XX, do sociálneho bytu, ktorý im bol pridelený od 1. 2. 2015. Súd mal ďalej zo správy Mestského úradu V.
zistené, že maloletý X. R., aj keď je prihlásený v Špeciálnej škole v V., túto nenavštevuje od 19. 9. 2014, kedy bol v škole posledný krát. Od tohto dátumu sa do školy nedostavil. Vec je riešená v spolupráci s políciou, na upozornenia rodič nereaguje, do školy sa nedostavuje.
Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd preukázané, že matka maloletého dieťaťa ako aj maloleté dieťa majú štátne občianstvo ČR. Podľa názoru súdu všetky okolnosti nasvedčujú skutočnosti, že v rozhodnom čase z hľadiska posudzovania právomoci súdu vo veci konať, teda v čase podania návrhu na súd, a to dňa 16. 3. 2015, maloletý X. R., nar. X. XX. XXXX na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt nemal. K uvedenému záveru súd dospel najmä na základe tvrdení matky, ktorá samotná uviedla, že maloletý sa u nej v V. nezdržiava, žije v Českej republike u svojho brata E. R. a jeho príbuzných. Tomuto tvrdeniu súd nemal dôvod neveriť. Uvedenému nasvedčuje aj tá skutočnosť, že v čase šetrenia dňa 23. 3. 2015 sa maloletý v mieste pobytu matky nenachádzal, a taktiež tá skutočnosť, že Špeciálnu školu v V. maloletý nenavštevuje od 23. 9. 2015. Zhodnotením skutkových okolností daného prípadu Okresný súd Čadca dospel k záveru, že maloletému dieťaťu, o ktorého nariadenie ústavnej výchovy v danom konaní ide, je najbližším súdom súd v Českej republike, v obvode ktorého sa maloletý ku dňu podania podnetu na súd, nachádzal, a ani ku dňu rozhodovania o svojej právomoci nemal Okresný súd Čadca preukázaný opak.
Okresný súd Čadca konštatuje, že v danej veci nemožno aplikovať ani ustanovenie čl. 20 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003, umožňujúce súdu členského štátu EÚ zakročiť aj v prípade, ak nemá právomoc konať. Pre aplikáciu tohto článku nariadenia nie je predovšetkým splnená podmienka naliehavosti konkrétneho prípadu. Je zrejmé, že toto ustanovenie sleduje účel nevyhnutnej a neodkladnej potreby vykonať určité konkrétne účinné opatrenia pri bezprostrednom a priamom ohrození dieťaťa alebo majetku, a to len za predpokladu, ak by neodkladne nemohol zasiahnuť súd, ktorému právomoc konať vo veci daného maloletého dieťaťa by inak prináležala. Z kontextu tohto ustanovenia je zrejmé, že sa ním sledovalo pokrytie výnimočných prípadov, kedy by sa dieťa celkom zjavne ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti a výchovy a bez neodkladného a okamžitého zásahu nepríslušného súdu členského štátu. O takýto prípad však podľa názoru súdu nejde. S poukazom na konkrétne skutočnosti, ktoré matka tvrdí vo svojom podnete na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj listinne preukázaných skutočností, nemožno za tých skutkových tvrdení, ako sú aktuálne spisovo obsiahnuté, naliehavosť úpravy pomerov k maloletým deťom vyvodiť.
Súd zdôrazňuje, že matka žiadnym spôsobom ani neosvedčila naliehavosť nariadenia ústavnej výchovy predbežným opatrením, keď k svojmu podnetu nepriložila žiadne listinné dôkazy preukazujúce tvrdenia v podnete. V čase podania podnetu na Okresný súd Čadca sa cca 2 týždne sama zdržiavala u svojho brata v Českej republike, v L. s tým, že jej maloletý syn sa zdržiaval na území mesta O.-H. v Českej republike. Nič nebránilo matke za takýchto okolností opätovne promptne riešiť situáciu za aktívnej spolupráce s príslušnými úradmi a súdom v Českej republike, ktoré mali v tom čase mali k maloletému najbližšie.
Keďže nedostatok súdnej právomoci je neodstrániteľnou vadou konania, súd konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zastaveniu konania, o trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 O.s.p.. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.