Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-26-2015.pdf
PDF · 66.53 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/26/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a sudcov JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu v trestnej veci odsúdeného M. R., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12.02.2015, sp. zn. 3Nt/23/2014, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 26. marca 2015, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosť odsúdeného M. R., narodeného XX.XX.XXXX,
z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci tohto súdu vedenej pod sp. zn. 2T/178/2012.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí odsúdený sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil sám aj prostredníctvom obhajkyne podaniami doručenými 18.02.2015.
V sťažnosti v zhode s návrhom na povolenie obnovy konania namietal nesprávne mu uložený trest v posudzovanej trestnej veci z dôvodu, že mu mal byť uložený súhrnný trest podľa § 42 odsek 1, 2 Trestného zákona aj vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo 07.07.2011, č. k. 2T/36/2011-343, k čomu však nedošlo. Argumentoval tým, že prečin podvodu, pre ktorý bol odsúdený v tomto konaní, spáchal skôr, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok v konaní vedenom identickým súdom pod sp. zn. 2T/36/2011. Týmto postupom bol znevýhodnený, pretože súhrnný trest by bol pre neho priaznivejší. Ďalej poukázal na to, že trestný rozkaz v tejto veci bol vydaný 18.07.2013, kedy konajúci súd ešte nemohol vedieť, či sa v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 2T/36/2011, v ktorej mu bol uložený trest s podmienečným odkladom, osvedčí alebo nie, lebo o tejto skutočnosti sa rozhodovalo až 16.10.2013. Navrhol preto, aby Krajský súd v Nitre zrušil napadnuté uznesenie a povolil obnovu konania v trestnej veci vedenej Okresným súdom Nové Zámky pod sp.zn. 2T/178/2012.
Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo (okrem iného aj) právoplatným trestným rozkazom, sa povolí ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v citovanom zákonnom ustanovení. Z hľadiska splnenia podmienok pre povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli skôr súdu známe. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania treba preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní (môže to byť aj výpoveď predtým nevypočutého svedka), ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom (napr. zmena výpovede v pôvodnom konaní vypočutého svedka). Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov. V konaní o povolení obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní, ani prípadné právne chyby napadnutého rozhodnutia, t.j. ani zákonnosť uloženého trestu, nakoľko, ako je zrejmé aj z § 394 odsek 1 Trestného poriadku, inštitút obnovy konania ako mimoriadny opravný prostriedok slúži primárne na nápravu rozhodnutí, ktoré sú nesprávne preto, že boli urobené na základe nesprávnych skutkových zistení (práve ako dôsledku nezohľadnenia dôkazov a skutočností súdu skôr neznámych).
Na základe uvedeného treba prisvedčiť argumentácii súdu I. stupňa, že odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania a následne ani na verejnom zasadnutí konanom o tomto návrhu, neuviedol žiadne skutočnosti súdom v pôvodnom konaní skôr neznáme. Domáhal sa nápravy právnej chyby napadnutého trestného rozkazu vo výroku o treste, ktorej preskúmanie však nemožno dosiahnuť v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, a preto sa ani nadriadený súd v konaní o sťažnosti odsúdeného nimi nemohol zaoberať.
Nadriadený súd tak zistil, že súd I. stupňa dospel k správnemu záveru, že neboli splnené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Trestného poriadku, osobitne v jeho prvom odseku, tj. že v posudzovanej trestnej veci nevyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste.
V tomto smere nadriadený súd len zdôrazňuje, že vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, okrem vyjadrenia zamietnutia návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku bolo namieste vyjadriť aj skutočnosť, že k zamietnutiu návrhu došlo z dôvodu nezistenia podmienok obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. Táto nedôslednosť pri formulácii napadnutého výroku je však výlučne formálnej povahy a nemá vplyv na inak vecnú správnosť napadnutého uznesenia, preto nadriadený orgán len z tohto formálneho dôvodu napadnuté uznesenie nezrušoval.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie rozvedenými úvahami, Krajský súd v Nitre sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.