Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/23/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Ž. X. XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 176,11 eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 100 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 22.1.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 19.12.2014 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 176,11 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 131,11 eur od 22.01.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 16,50 ako súdny poplatok a trov právneho zastúpenia vo výške 52,60 eur.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 21.12.2013 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100,- eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia odporkyne na adrese internetového sídla navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú môže požiadať len spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva a zmluva a prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. Navrhovateľ vyjadril súhlas zaslaním predzmluvného formulára formou elektronickej pošty. Odporkyňa vyjadrila súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný navrhovateľom cez elektronickú poštu. Odporkyňa sa zaviazala vrátiť úver vo výške 100,- eur s celkovými nákladmi (príslušenstvom) vo výške 31,11 eur do 21.01.2014. Odporkyňa však uvedenú sumu nezaplatila, navrhovateľ preto podľa čl. IV. bodu 5 rámcovej zmluvy si uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 45,- eur. Nakoľko odporkyňa navrhovateľovi nevrátila dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si v zmysle ust. a ust. nariadenia vlády č. 87/1995 uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania.

Navrhovateľ k návrhu pripojil rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, ďalej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpis z bankového účtu a 4 výzvy na úhradu dlhu.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 06.03.2015 a uviedla, že dlh uznáva, ale je v zlej finančnej situácii, preto by chcela požiadať o splátky vo výške 20-30 eur mesačne.

Podľa ust. , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. , rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s a a prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 26.03.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 16.03.2015.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 21.12.2013 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.

Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta.

Tieto náklady sú vyrátane nasledovne:

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15 eur.

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10 eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky.

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške 30 eur.

Účastníci zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa , o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a . Navrhovateľ poskytol odporkyni bezúročný úver 100,- eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet odporkyne. Odporkyňa sa zaviazala vrátiť úver 100,- eur s príslušenstvom vo výške 31,11 eur, spolu sumu 131,11 eur do 21.01.2014. V ďalej časti sa uvádza, že celkove náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 31,11 eur.

Podľa (ďalej len „“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa a , na účely tohto sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,

Podľa , na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia , 3 a 4, až 8, , , a , , , , , , , a a tohto paragrafu.

Navrhovateľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.

Súd konštatuje, že v zmysle cit. , na neho treba hľadieť ako na tzv. iného veriteľa, pretože ide o právnickú osobu, ktorá v rámci svojho podnikania poskytuje úvery spĺňajúce aspoň jednu z podmienok podľa , a (navrhovateľom poskytnutý úver spĺňa podmienku podľa - ide o úver splatný v lehote do 3 mesiacov). Zároveň však ním poskytnutý úver nespĺňa žiadnu z podmienok uvedených v , , , , až k) a až r) a zároveň nejde o banku, pobočku zahraničnej banky a finančnú inštitúciu podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. Dlžník zmluvu uzatvára ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.

Ako vyplýva z ustanovenia a 658 ods. 1 pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov ( ). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty - neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky, ktorý má byť odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, je preto absolútne neplatná pre rozpor so v zmysle . Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to len na spomínaný poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

Okrem toho súd už len pre úplnosť konštatuje, že dohoda o poplatku za poskytnutie úveru (správne pôžičky) fakticky aj obchádza prípadnú dohodu o úrokoch za poskytnutie pôžičky a navrhovateľ tým, že v zmluve výslovne uvádza, že poskytovaná pôžička je bezúročná, navodzuje dojem výhodnosti pôžičky a vzbudzuje u dlžníka dojem, ako by skutočne mal dlžník vrátiť iba to, čo si požičal (bez ďalších nákladov naviac). V skutočnosti pod zámienkou „poplatku za poskytnutie úveru“ navrhovateľ od odporcu získa aj ďalšie finančné prostriedky nad rámec poskytnutej istiny (hoci uvádza, že pôžička je bezúročná) a takto ďalšie poskytnuté finančné prostriedky fakticky predstavujú formu odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov, ktorá odplata však môže mať pri pôžičke výlučne podobu úrokov (ako už bolo uvedené). Uvedené súd hodnotí ako praktiku, ktorá spotrebiteľa zavádza a navodzuje dojem výhodnosti pôžičky

bez nutnosti poskytnutia ďalšej odmeny veriteľovi (hoci to tak nie je a odmena existuje, ibaže je skrytá v poplatku za poskytnutie pôžičky) a podľa názoru súdu preto nemôže požívať právnu ochranu.

Navrhovateľ podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporkyni ako dlžníkovi (ktorá ani nerozporovala výšku a poskytnutie prostriedkov), dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť odporkyne vrátiť peniaze. Poskytnutie peňažných prostriedkov odporkyne v sume 100,- eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu a ich poskytnutie odporkyňa potvrdila.

Keďže navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol odporkyni peňažné prostriedky vo výške 100,- eur, pričom odporkyni vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu do 21.01.2014 a odporkyňa túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnila, bolo právne dôvodné žalobe o zapletenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 100,- eur vyhovieť. Nakoľko súd z vyššie uvedených dôvodov považoval dohodu o poplatku za poskytnutie pôžičky za neplatnú, súd návrh v časti o zaplatenie sumy 31,11 eur zamietol.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Žalobca na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovanej) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaná nemohla ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy.

Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s výzvami odporkyni na úhradu jej dlhu, a to vo výške 45,- eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Navrhovateľ predložil súdu 4 ks výziev na úhradu, pričom jednak nepreukázal ani ich skutočné odoslanie (či vôbec a akým spôsobom ich odporkyni zasielal, či ich posielal poštou, emailom, resp. inou formou). Rovnako tak navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu v súvislosti so zasielaním týchto výziev vznikli nejaké finančné náklady. Zároveň však súd poznamenáva, že pokiaľ by aj navrhovateľ tieto skutočnosti preukázal, súd by zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa . Podľa názoru súdu uvedené „skutočné náklady“ nie sú ničím iným len ďalším duplicitným prostriedkom sankcionovania odporkyne za porušenie jej peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa/navrhovateľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/ paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a opäť do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť suma 10, 15 alebo 30,- eur adekvátnou náhradou za domnelé výdavky navrhovateľa spojené so zaslaním upomienky, ktoré zaslanie upomienky je automaticky vykonané prostredníctvom elektronických prostriedkov navrhovateľa bez reálneho podielu ľudského faktora a neprináša navrhovateľovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že zaslanie upomienky z hľadiska jeho vzťahu k vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy, ani z hľadiska vzniku nejakých jeho iných práv, nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Nakoľko však v tejto časti súd zamietol návrh z dôvodov nepreukázania zasielania výziev odporkyni a nepreukázania vynaloženia nákladov za ne, bližšie sa nezaoberal dôvodmi, pre ktoré by súd považoval predmetnú zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v časti prevyšujúcej istinu vo výške 100,- eur (t.j. 76,11 eur, čo predstavuje náklady s poskytnutím úveru a náklady v súvislosti s výzvami odporkyni) ako nedôvodnú zamietol.

Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na , .

Podľa vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25 % z dlžnej sumy 131,11 eur od 22.01.2014 do zaplatenia. Dlžníkom je spotrebiteľ, súd preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, ale iba z priznanej sumy 100,- eur. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 22.01.2014 ako ku dňu nasledujúcemu po dni 21.01.2014, ktorý je dňom dohodnutej konečnej splatnosti. Dňom 21.01.2014 sa celá pôžička stala splatnou, a preto odo dňa 22.01.2014 je odporkyňa v omeškaní s úhradou peňažného dlhu. Ku dňu 22.01.2014 úroková sadzba predstavovala 5,25 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,25% plus 5%, a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Čo sa týka žiadosti odporkyne o možnosť splátok súd konštatuje, že odporkyňa spolu so žiadosťou o splátky len doručila súdu svoje výplatné pásky za obdobie 10/214 až 01/2015, z ktorých vyplýva, že príjem odporkyne za dané obdobie je priemerne 67,25 eur mesačne. Hoci odporkyňa má príjem cca len 67,25 eur mesačne, čo preukázala, neboli preukázané ostatné jej sociálne a majetkové pomery, na ktoré súd musí tiež pri žiadosti o splátky prihliadať, nakoľko nízky príjem nie je jediným ukazovateľom, ktorý osvedčuje nepriaznivú ekonomickú situáciu odporkyne. Uvedená výška príjmu nie je sama osobe dôvodom na povolenie splátok, keď odporkyňa nepreukázala svoje celkové majetkové pomery, nakoľko nie je vylúčené, že odporkyňa disponuje aj inými príjmami, príp. úsporami, z ktorých môže dlžnú sumu uhradiť. Odporkyňa nepreukázala, že jej celkové majetkové pomery jej neumožňujú zaplatiť dlžnú sumu naraz, a preto splátky odporkyni nepovolil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ sa domáhal priznania sumy 176,11 eur a úrokov z omeškania 5,25% ročne zo sumy 131,11 eur od 22.01.2014 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje 8,09 eur. 100%-ným úspechom navrhovateľa by bolo priznanie sumy 184,20 eur. Navrhovateľ bol úspešný len v časti, keď mu súd priznal sumu 100,- eur a úroky z omeškania 5,25% ročne zo sumy 100,- eur od 22.01.2014 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje 6,17 eur. Navrhovateľ bol úspešný čo do zaplatenia 106,17 eur, odporkyňa čo do zaplatenia 78,03 eur. Je zrejmé, že pomer úspechu účastníkov konania bol približne rovnaký, resp., že žiaden z účastníkov konania vo veci nemal plný úspech. Preto žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.