Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-475-2014.pdf
PDF · 75.13 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/475/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: T., s.r.o., T. XX, F., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: E. L., nar. XX.X.XXXX, Y. XXX/X, Y., o vymoženie 238,99 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. V. Y., Exekútorský úrad V., Y. XX, V., pod EX XXX/XXXX-X TM, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 6.5.2014 č.k. 6Er/25/2004-16 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a vyslovil, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora, bol dňa 17.2. 2004 vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ing. V. Y.. Exekučným titulom bola notárska zápisnica č. N XXXX/XXXX, NZ XXXXXX/XXXX zo dňa 16.11.2003 spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. I. Y.. Po preskúmaní spisu súd zistil, že spísania notárskej zápisnice sa zúčastnil Mgr. M. V. konajúci v mene povinného na základe plnej moci spísanej v úverovej zmluve č. XXXXXXX z 22.8.2003, ktorá je prílohou tejto notárskej zápisnice. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), § 41 ods. 2 písm. c/, § 58 ods. 1, § 57 ods. 2, § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 3, 4, § 31 ods. 1, § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), smernice Rady 93/13/EHS a uviedol, že exekučný titul (notárska zápisnica) je nevykonateľný, preto exekúciu zastavil a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože si ich súdny exekútor neuplatnil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že notárska zápisnica - exekučný titul, už bola predmetom skúmania zo strany súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Z toho vyplýva, že plnomocenstvo udelené povinným advokátovi Mgr. M. V. je v súlade so zákonom. Navyše povinný mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo odvolať. Ďalej uviedol, že oprávnený si už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná, a teda nevymožiteľná. Oprávnený sa tiež nestotožnil s tým, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom a na svojom návrhu na vykonanie exekúcie zotrval.
Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 21.7.2014 a povinnému dňa 22.7.2014.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/ (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).
Účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere dňa 22.8.2003 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah z hľadiska, či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na to, že zo zmluvy nevyplýva, že úver bol poskytnutý povinnému v súvislosti s jeho podnikaním alebo zamestnaním a túto skutočnosť oprávnený ani nepreukázal, treba zmluvu účastníkov konania posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. I keď úverová zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, ktorý tento typ zmluvy aj upravuje, skutočnosť, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou znamená, že na posúdenie práv a povinností z nej vyplývajúcich sa použije aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V opačnom prípade by povinnému ako spotrebiteľovi nebola poskytnutá zákonná ochrana, ktorá jej z úpravy spotrebiteľských zmlúv vyplýva.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere na účely tohto zákona sa rozumie
a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Z predložených listín nepochybne vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť aj náklady spojené s týmto úverom. Súd prvého stupňa preto správne zmluvu účastníkov konania posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej mala byť uvedená aj ročná percentuálna miera nákladov, inak sa tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z.).
Nemožno súhlasiť tiež s odvolacou námietkou oprávneného, že povinný poveril advokáta Mgr. M. V. svojim zastupovaním v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).
Predpokladom zastúpenia je teda spôsobilosť zástupcu na právny úkon, o ktorý ide, pričom záujmy zástupcu nesmú byť v rozpore so záujmami zastúpeného. Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, stačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý môže vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať svoje práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia.
Každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta (§ 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii). Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi (§ 18 ods. 1 veta prvá citovaného zákona).
Z iných sporových konaní je aj odvolaciemu súdu známe, že Mgr. M. V. už skôr zastupoval ako advokát spoločnosť oprávneného. V prejednávanej veci súčasťou predtlačenej zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie pre tohto advokáta, ktorým ho dlžník splnomocnil na určité právne úkony súvisiace s vymožením a zabezpečením pohľadávky oprávneného. Tieto okolnosti vyvolávajú dôvodne pochybnosti, či zástupca, ktorého si povinný (dlžník) ani sám nezvolil, ale vybral mu ho oprávnený ako veriteľ, bude náležite hájiť záujmy práve svojho klienta. Takéto zastúpenie je v rozpore so zákonom, a preto sú právne úkony, ktoré takto splnomocnený zástupca v mene zastúpeného urobil, podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.
V posudzovanej veci súd prvého stupňa správne posúdil notársku zápisnicu z uvedených dôvodov ako neplatný právny úkon, na základe ktorého nemožno viesť exekučné konanie a exekúciu dôvodne zastavil.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku, ktorým exekúciu zastavil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách exekúcie prvostupňový súd správne rozhodol podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože to, že oprávnený predložil nespôsobilý exekučný titul, možno považovať za jeho zavinenie na zastavení exekúcie.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.