Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/166/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného Fridrichom Paľkom, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o zaplatenie 1 336,72 Eur istiny, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 21. marca 2013, č. k. -68, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie s výnimkou výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd, ktorý výrok p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 175,- Eur, škody a nemajetkovej ujmy 1 161,72 Eur z titulu zodpovednosti štátu za škodu (druhý výrok). Tiež súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd (prvý výrok) a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, že pri posúdený veci vychádzal z ust. zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ sa písomne obrátil na odporcu ako na príslušný orgán so svojím nárokom na náhradu škody, najskôr 23. 04. 2012, keď odporca ním uplatňovaný nárok na náhradu škody neuspokojil, a preto sa navrhovateľ obrátil so svojím návrhom na súd. Z obsahu pripojeného exekučného spisu sp. zn. vyplýva, že súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora až 250 dní od podania návrhu, teda 220 dní po márnom uplynutí 30-dňovej zákonnej lehoty (§ 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z. z). V tejto exekučnej veci na súde nebola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní. V priebehu konania odporca vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku navrhovateľom. Okresný súd mal za to, že zákonná trojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, teda najskôr sa oprávnený, v tomto konaní navrhovateľ, dozvedel o škode márnym uplynutím posledného dňa lehoty uvedenej v § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z. z., t. j. dňom 08. 11. 2007 a najneskôr dňa 11. 02. 2008, keď v podaní určenom súdu, ktoré je datované týmto dňom poukazuje na prieťah v konaní v súvislosti s nerozhodovaním o jeho návrhu na zmenu exekútora. Na základe čoho okresný súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uzavrel, že návrh navrhovateľa je premlčaný, pretože ho podal na súde až dňa 27. 09. 2012, teda po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty s prihliadnutím aj na ust. § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci, preto návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj O. s. p.) na základe zásady úspechu.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonnom stanovenej lehote odvolanie dôvodiac aplikáciou ustanovení § 205 ods. 2 O. s. p. s použitím § 221 ods. 1, písm. f/, g/ a h/ O. s. p.

Konkrétne poukázal na to, že bolo porušené jeho právo na prejednanie veci nestranným súdom a právo na zákonného sudcu, pretože podľa neho nie je postačujúce, že z prejednania a rozhodovania veci bola vylúčená sudkyňa, ktorá bola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci postihnutej nesprávnym úradným postupom. K námietke premlčania uviedol, že nesúhlasí s tým ako túto námietku súd vyhodnotil, pretože subjektívna lehota 3 roky v zmysle § 19 ods. l zákona č. 514/2003 začína plynúť dňom, v ktorý sa poškodená fyzická alebo právnická osoba dozvedela o škode. Uplatnil si právo na úhradu majetkovej škody a právo na úhradu nemajetkovej ujmy, čo prvostupňový súd pri posudzovaní premlčania nerozlišoval, čo je potrebné. Navrhovateľ sa o majetkovej škode spočívajúcej v náhrade účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonane exekúcie a rozhodnutím o nej, dozvedel vtedy, keď nastali skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a jej rozsah tak, aby bolo možné určiť výšku škody v peniazoch. O škode sa nemohol dozvedieť márnym uplynutím zákonnej lehoty určenej k rozhodnutiu súdu, ani v deň spísania podania, v ktorom poukazuje na prieťah v konaní, pretože vtedy neboli uzatvorené všetky skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a jej rozsah tak, aby bolo možné určiť výšku škody v peniazoch. Moment, kedy sa poškodený dozvedel o škode je nutné pre účely posúdenia premlčania spájať s momentom, kedy sa poškodený dozvedel o vydaní rozhodnutia súdom, ktoré ukončilo nesprávny úradný postup. Navrhovateľ sa o nemajetkovej ujme spočívajúcej v porušení práva na rozhodnutie o podanom návrhu v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase podľa čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dozvedel až momentom, kedy definované práva prestali byť porušované, vtedy sa mu mohol stať známy rozsah porušenia práv, ktorý bolo možné odškodniť finančnou satisfakciou v konkrétnej výške. Práva prestali byť porušované, keď sa navrhovateľ dozvedel o vydaní rozhodnutia, kedy došlo k ukončeniu nesprávneho úradného postupu. Poukázal aj na potrebnú aplikáciu § 102 Občianskeho zákonníka vo väzbe na podmienku uplatnenia práva na náhradu škody na súde, a to predbežné prerokovanie nároku u zodpovedného orgánu. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu na opätovné prejednanie. K odvolaniu pripojil rozhodnutia krajských súdov.

K podanému odvolaniu zaslal odporca svoje vyjadrenie, v ktorom k výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania pre zaujatosť uviedol, že navrhovateľ podáva opakovane námietku zaujatosti, preto by súd na ňu v zmysle § 15a ods. 4 O. s. p. nemal prihliadať. Podľa neho samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci, teda dôvod na jeho vylúčenie. Súhlasí s napadnutým rozsudkom, považuje jeho skutkové, ako aj právne zistenia za správne aj z hľadiska posúdenia námietky premlčania, pričom podrobne sa vyjadruje k odvolacím námietkam čo sa týka majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a vedomosti navrhovateľa o nich. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle § 219 ods. l O. s. p. K vyjadreniu pripojil rozhodnutia krajských súdov a komentár k § 102 Občianskeho zákonníka.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l O. s. p.) preskúmal vec v medziach daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil mu vec na ďalšie konanie s výnimkou výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd, ktorý výrok v zmysle § 219 ods. l a 2 O. s. p. potvrdil.

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodoval o návrhu navrhovateľa voči odporcovi o zaplatenie 1 336,72 Eur titulom zodpovednosti za škodu uplatňovanej v zmysle zákona o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom návrh zamietol z dôvodu jeho premlčania.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ svoj návrh o zaplatenie 1 336,72 Eur uplatnil podaním doručeným na súd dňa 27. 09. 2012, ktorým žiadal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť mu z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci škodu 175,-- Eur a nemajetkovú ujmu 1 161,72 Eur, pričom škoda mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, keď Okresný súd vo Veľkom Krtíši v exekučnej veci sp. zn. , týkajúcej sa povinného I. W. nerozhodol o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, proti návrhu navrhovateľa vzniesol námietku premlčania, pretože ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. v právnej veci oprávneného Pohotovosť s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému I. W., pre vymoženie 1.336,72 Eur istiny s príslušenstvom vyplýva, že oprávnený podal na súd dňa 09. 10. 2007 návrh na zmenu súdneho exekútora, o ktorom dňa 16. 06. 2008 vyššia súdna úradníčka C.. T. T. rozhodla tak, že žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora nevyhovela. Na odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu sudca I.. D. Q. uznesením zo dňa 21. 07. 2009 zmenil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka a návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel. Oprávnený podaním došlým na súd dňa 14.02.2008 uviedol, že návrh na zmenu exekútora podal riadne v zmysle § 44 Exekučného poriadku, výzvu považuje za nedôvodnú a spôsobujúcu zbytočný prieťah v konaní.

Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu premlčania, odvolací súd zameral svoju pozornosť najskôr na preskúmanie okolnosti, či predmetné vznesenie námietky premlčania odporcom je dôvodné. Vznesením námietky premlčania na súde prestáva byť totiž subjektívne právo vynútiteľné. Podľa platného právneho stavu súd nemá možnosť premlčanie práva odpustiť, naopak premlčané právo veriteľovi nemôže priznať. Funkciou premlčania je práve uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Vychádzajúc z uvedenej zákonnej dikcie § 19 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je v danom prípade pri posudzovaní premlčania rozhodujúca vedomosť poškodeného o škode (teda nie o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného

o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich). Pojem „dozvedel sa o škode“ v zmysle § 19 ods. l zákona o zodpovednosti za škodu vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde (Z IV, s. 634 ods. 3). Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (Rozsudok NS ČR z 29. 11. 2006, sp. zn. ).

Vzhľadom na záver prvostupňového súdu, ktorý posúdil vznesenú námietku premlčania a vedomosť navrhovateľa o škode so zreteľom na § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z. z. v platnom znení, keď márnym uplynutím lehoty uvedenej v citovanom zákonnom ustanovení (30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora), t. j. dňom 08.11.2007 sa navrhovateľ dozvedel o škode a najneskôr dňa 11.02.2008, kedy v podaní určenom súdu datované týmto dňom poukazuje na prieťah v konaní, je zrejmé, že prvostupňový súd neposudzoval vedomosť poškodeného vzhľadom na vyššie uvedené kritéria, keď neskúmal vedomosť poškodeného o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Z uvedeného dôvodu okresný súd nepostupoval správne, nezistil v konaní ďalšie rozhodujúce skutočnosti a tak nedostatočne zistil skutkový stav, aby mohol kvalifikovane vyhodnotiť vznesenú námietku premlčania.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v rozsahu podaného návrhu vo veci samej zrušil podľa § 221 ods. l, písm. h/ O. s. p., pretože okresný súd svojim postupom vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní prvostupňový súd dôsledne zistí skutkový stav v danej veci s akcentom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti pre vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania, ako aj podmienok právnej zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to a) existenciu nesprávneho úradného postupu, b) vznik škody, c) príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, eventuálne aj podmienok nároku na nemajetkovú ujmu vyjadrenú v peniazoch (§ 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) a až potom môže súd vec právne posúdiť a vo veci rozhodnúť ohľadom uplatneného nároku navrhovateľa voči odporcovi vo vzťahu k žalovanej sume titulom práva na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.).

Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie navrhovateľa čo do návrhu na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd, považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za správne, keď takýto návrh navrhovateľa zamietol, stotožňuje sa s jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň odkazuje. Súčasne dodáva, že takisto nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nestrannosť zákonného sudcu. Sudcu je možné vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť vec v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu existujú okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napríklad na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. mája 2010). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. júna 2013, sp. zn. z 12. septembra 2013). Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.