Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-167-2022.pdf
PDF · 81.72 KB
Case nature
Subarea
6S/167/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: „Združenie Oraving - MBM-GROUP
- LSS" skupina dodávateľov zložená z vedúceho člena Liptovská stavebná spoločnosť, s.r.o. skrátene LSS, s.r.o., Andreja Hlinku 72, 034 06 Ružomberok, IČO: 36 440 353, a členov Oraving, s.r.o., M.R.Štefánika 1833, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 31 637 965 a MBM-GROUP, a.s., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 740 519, práv. zast.: CREDIS Law s.r.o., advokátska kancelária, Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 820 05 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti: CZT Ružomberok, s. r. o., Bystrická cesta 1, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 820 300, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 7635-9000/2022 zo dňa 30.06.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 7635-9000/2022 zo dňa 30.06.2022, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len správny súd) dňa 04.08.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného číslo spisu: 7635-9000/2022 zo dňa 30.06.2022, (ďalej len napadnuté rozhodnutie) a jemu predchádzajúceho rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. 6312-6000/2022-OD zo dňa 05.05.2022, a zároveň správny súd požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
2. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil tým, že právoplatnosťou napadnutých rozhodnutí došlo k nezákonnému vylúčeniu žalobcu z verejného obstarávania, čím sa žalobcovi zmarila ďalšia účasť v súťaži. V dôsledku uvedeného môže kontrolovaný subjekt pokračovať v súťaži s inými uchádzačmi, bez ďalšej účasti žalobcu, a vo výsledku uzavrieť zmluvu o dielo s iným uchádzačom. Uviedol, že v prípade úspešnosti tejto žaloby a zrušenia napadnutých rozhodnutí by mohla nastať situácia, kedy by bola obnovená žalobcova účasť v súťaži, avšak súťaž by už neexistovala, keďže verejný obstarávateľ by medzičasom pravdepodobne uzavrel zmluvu o dielo s iným uchádzačom, čím by došlo k nenapraviteľnému následku na strane žalobcu, ktorý by fakticky nebol schopný ďalej uplatňovať svoje práva v súťaži. Právoplatným vylúčením zo súťaže žalobcovi hrozí aj značná hospodárska škoda zodpovedajúca ušlému zisku žalobcu, ktorý by žalobca nadobudol realizáciou zákazky v prípade úspechu vo verejnej súťaži, pričom hodnota zákazky sa pohybuje na úrovni 6 miliónov Eur. Žalobca tiež vyjadril presvedčenie, že priznanie odkladného účinku v predmetnej veci nie je v rozpore s verejným záujmom.
3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 14.11.2022, v ktorom Správny súd požiadal správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zamietnuť tiež návrh na odklad vykonateľnosti správnej žalobe. Uviedol, že priznanie odkladného účinku žalobe nepovažuje za dôvodné, a to
jednak s poukazom na presvedčenie o zákonnosti napadnutého rozhodnutia zo strany žalovaného ako aj s poukazom na skutočnosť, že dňa 19.09.2022 bola uzavretá Zmluva o dielo č. XXXX/P/ XX medzi kontrolovaným ako objednávateľom a zhotoviteľom - spoločnosťou M. D., S..X..F.., D. X, XXX XX Ž., IČO: XX XXX XXX. K žalobcovej námietke, že mu právoplatným vylúčením zo súťaže hrozí značná hospodárska škoda zodpovedajúca ušlému zisku žalobcu, ktorý by žalobca nadobudol realizáciou zákazky v prípade úspechu vo verejnej súťaži žalovaný uviedol, že tento vyplýva len z akéhosi žalobcovho automaticky očakávaného nároku na uzatvorenie zmluvného vzťahu na realizáciu predmetnej zákazky, pričom upriamil pozornosť na časť uznesenia NS SR 2Cdo/72/2017 zo dňa 26. 4. 2018, v ktorom sa okrem iného v bode 23 uvádza, cit.: „Komisia sa môže rozhodnúť neuzavrieť žiadnu zmluvu, a teda ani uchádzač/záujemca, ktorý predložil najvýhodnejšiu ponuku nemá záruku, že s ním bude zmluva uzavretá. Každý musí kalkulovať s tým, že nemá vopred právny nárok na uzavretie zmluvy.“ Uviedol, že žalobca nemá vopred daný právny nárok na to, aby s ním verejný obstarávateľ uzatvoril zmluvu ako výsledok verejného obstarávania. Ďalej z citovaných rozhodnutí vyplýva, že na uzavretie zmluvy nemá nárok ani len za predpokladu, že by pri opačnom rozhodnutí žalovaného splnil všetky podmienky a kritéria a teoreticky by sa mohla stať jeho ponuka úspešnou. Uviedol, že Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. Návrh nemôže byť abstraktný. Žalobca musí konkretizovať vyššie uvedenú hrozbu, napríklad na určitého adresáta a jej možný dopad. Ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody, musí dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, nakoľko od tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP.
9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku
správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že osvedčenie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým osvedčuje, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd uvádza, že zákonom (SSP) predpokladaná hrozba negatívnych dopadov na žalobcu musí byť zároveň priamo spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a súčasne musí byť splnená podmienka, že kladné rozhodnutie správneho súdu o návrhu žalobcu nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu takáto závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
12. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci, pričom v danom prípade po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí konštatovať, že nezistil žiadny zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil tým, hrozbou finančnej škody, bližšie však takúto ujmu nijako nešpecifikoval a ani žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by osvedčovali skutočnosť, že výkonom napadnutého rozhodnutia dôjde k závažnej ujme a prikláňajúc sa k názoru žalovaného správny súd dodáva, že žalobca nemá vopred daný právny nárok na to, aby s ním verejný obstarávateľ uzatvoril zmluvu ako výsledok verejného obstarávania a to ani za predpokladu, že by pri opačnom rozhodnutí žalovaného splnil všetky podmienky a kritéria a teoreticky by sa mohla stať jeho ponuka úspešnou.
13. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je žiadny dôvod na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe, pretože žalobca ničím neosvedčil, že by mu bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
14. Žalobca podľa správneho súdu tiež neosvedčil tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku podanej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko napadnuté rozhodnutie nezasahuje do verejného ale súkromného záujmu žalobcu.
15. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, správny súd musí konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody, a preto správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.
16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).