Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Sa-21-2022.pdf
PDF · 136.3 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobkyne: mal. O. I., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť H. F., bez dokladov totožnosti, zákonná zástupkyňa žalobkyne: U. I., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť H. F., toho času obe miesto pobytu Ú. A. R. A. Y., N. XX, Z., právne zastúpená Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica, o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 16.11.2022, o nariadenie prepustenia podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, takto
rozhodol:
I./ N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobkyňa: mal. O. I., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť H. F., bez dokladov totožnosti, bola bezodkladne prepustená zo zaistenia.
II./ Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 16.11.2022 domáhala, aby súd nariadil žalovanému bezodkladne ju prepustiť zo zaistenia. Žalovaný v konaní o zaistení cudzinca podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“, resp. „ZoPC“) ostatným rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-339-032/2022-AV zo dňa 12.10.2022 podľa § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC rozhodol o jej zaistení dňom 12.10.2022 na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 12.04.2023 z dôvodu, že existuje dôvodné podozrenie, že matka žalobkyne, ako jej zástupkyňa, podala žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie, keďže už bola zaistená na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-339-016/2022-AV zo dňa 13.09.2022. Zároveň rozhodol o jej umiestnení do Ú. A. R. A. Y. Z. (Ď. „.Ú. Z.).
2. Dodala, že samostatnými rozhodnutiami žalovaného boli zaistení aj rodičia žalobkyne: N. I., nar. XX.XX.XXXX a U. I. a jej maloletí súrodenci: A. I., nar. XX.XX.XXXX a V. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sa rovnako obrátili so žalobami na súd, pričom jej zaistenie a zaistenie jej maloletých súrodencov a rodičov nemožno posudzovať bez vzájomných súvislostí a preto v záujme zachovania celistvosti rodiny a v súlade s čl. 8 Európskeho dohovoru žalobkyňa navrhla, aby správne súdy posudzovali ich zaistenie vo vzájomných súvislostiach.
3. Poukazovala na to, že žalovaný rozhodnutie o zaistení žalobkyne odôvodnil tým, že žalobkyni bolo dňa 13.09.2022 vydané rozhodnutie o zaistení pod č. PPZ-HCP-BB4-339-016/2022-AV zo dňa 13.09.2022 podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC na účel výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení vydaného žalovaným pod č. PPZ-HCP-BB4-339-013/2022-AV zo dňa 13.09.2022. Dňa 07.10.2022 bola žalovanému zariadením pre cudzincov v Z. zaslaná informácia o prijatí vyhlásenia žalobkyne o žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) v zastúpení
jej matkou. Vzhľadom na túto žiadosť žalovaný vydal voči žalobkyni napadnuté rozhodnutie zo dňa 12.10.2022.
4. S napadnutým rozhodnutím nesúhlasila z viacerých dôvodov a považovala ho za nezákonné. S poukazom na znenie bodu 15 a 24 Preambuly, čl. 3 bod 1 a čl. 8 ods. 3 písm. f) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.06.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) uviedla, že z obsahu ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC je zrejmé, že účelom zaistenia žiadateľa o azyl podľa tohto zákonného ustanovenia je jeho ponechanie v zaistení, aby nedošlo k zmareniu jeho následného odsunu z územia dotknutého štátu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Je preto nevyhnutné, aby rozhodnutie žalovaného obsahovalo v súlade s § 88a ods. 1 písm. c) a § 88a ods. 2 ZoPC presvedčivé zdôvodnenie, že v danej veci nebolo možné uplatniť iné menej závažné prostriedky než zaistenie; že žiadosť o azyl bola výlučne účelová; a že naďalej existuje reálna možnosť následného vyhostenia žalobkyne z územia Slovenskej republiky, pričom zrealizovanie účelu zaistenia možno uskutočniť v zákonnom stanovených lehotách. Rozhodnutie žalovaného, na základe ktorého je žalobkyňa držaná v zaistení, tieto atribúty riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu o zaistení žiadateľa o azyl nespĺňa a jej držanie v zaistení na jeho podklade je preto nezákonné. Žalobkyňa požiadala o udelenie azylu na území Slovenskej republiky po prvýkrát z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine a už v predošlom priebehu konania pred žalovaným pritom uvádzala, že je G. a tí čelia v Turecku utláčaniu, sú považovaní za teroristov, nemôžu používať ani svoj jazyk a v prípade návratu sa bojí prenasledovania. Poukazovala na správy ohľadne daných skutočností - výročnú správu USA US Department of State o dodržiavaní ľudských práv v Turecku v roku 2021.
5. Ďalej uviedla, že na situáciu Kurdov v Turecku, ale aj v Sýrii, či Iraku, poukazujú aj mnohé ďalšie všeobecne dostupné správy ľudsko-právnych organizácií, výskumy etnografov a politológov, či bežne dostupné spravodajstvo. Jej tvrdenia sú v súlade s všeobecne dostupnými informáciami o jej krajine pôvodu. Na základe všeobecne dostupných informácií o situácii Kurdov v Turecku preto ani nemožno vopred a jednoznačne vylúčiť priznanie žalobkyni medzinárodnej ochrany (napr. z dôvodu diskriminácie z dôvodu národnosti), ani nemožno jednoznačne vyhodnotiť jej žiadosť o azyl ako výlučne účelovú. Uvedené spôsobuje prekážku aplikácie § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na prejednávanú vec, pretože žiadosť o azyl nie je výlučne účelová a teda neboli splnené zákonné podmienky pre držanie žalobkyne v zaistení po podaní jej žiadosti o azyl. Ďalej namietala, že žalovaný prijal nesprávny záver o účelovosti žiadosti o azyl bez potrebných skutkových zistení a náležitého dokazovania, minimálne konfrontovaním tvrdení žalobkyne s všeobecne dostupnými informáciami o postavení Kurdov v Turecku, ktoré sú ale nevyhnutným predpokladom na to, aby mohol žalovaný ponechať v zaistení cudzinca po tom. čo požiadal o udelenie azylu v zmysle § 88a ods. 1 psím. c) ZoPC. Nesprávny záver o účelovosti žiadosti o azyl a o riziku úteku vyvodil žalovaný iba z výpovede žalobkyne (jej matky) ohľadom jej cieľovej krajiny a z toho, že o azyl požiadala po 25 dňoch v zaistení. Zdôraznila, že v prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp, respektíve prezumpcia proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl. Pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú napr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé. Aj v zmysle Odporúčania Rady Európy (Odporúčanie Rady ministrov Rec(2003)5 z 16.04.2003) sa zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade. Vo veci žalobkyne neboli zistené, či preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili uloženiu miernejšieho alternatívneho opatrenia, nahrádzajúceho zaistenie napr. formou hlásenia pobytu, keďže žalobkyňa je oprávnená sa zdržiavať v azylovom zariadení, kde by jej boli zabezpečené základné potreby.
6. V ďalšej námietke mala za to, že žalovaný v rozhodnutí, na základe ktorého je držaná v zaistení, neodôvodnil náležite a na individuálnom princípe prejednávania veci dĺžku stanovej doby zaistenia, a to napriek tomu, že rozhodol dokonca o aplikácii maximálnej dĺžky zaistenia cudzinca. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR je takéto pochybenie podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia.
7. Rovnako poukazovala na to, že v zaistení sa nachádza s rodičmi a maloletými súrodencami - všetci vo veku 2, 4 a 5 rokov. Žalovaný je v každom prejednávanom prípade limitovaný aj nadnárodnými a medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti ochrany ľudských práv maloletých, majúcimi prednosť
pred zákonom o pobyte cudzincov. Napriek tomu, že sa obmedzenie osobnej slobody žalobkyne nerozlučne dotýka aj práv a záujmov jej maloletých detí v nízkom veku, žalovaný k tejto skutočnosti nezaujal žiadnu právnu úvahu v spojitosti s relevantnými právnymi predpismi na ochranu maloletých osôb, ktorá by odôvodňovala nevyhnutnosť zaistenia maloletej osoby, resp. zaistenie zraniteľných osôb v zmysle § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov. Zaistenie rodiny s maloletými deťmi vo veľmi nízkom veku na dobu až maximálnych 6 mesiacov navyše nepovažujeme za zaistenie na čo najkratší čas v zmysle § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov. Ďalej namietala, že žalovaný na prejednávanú vec neaplikoval ani Dohovor o právach dieťaťa, majúci prednosť pred zákonom o pobyte cudzincov. V tejto súvislosti poukazovala na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ako aj Európskeho dohovoru pre ľudské práva a kasačného súdu opakovane zdôrazňujúcu obozretné posudzovanie prípadov zaisťovania rodín cudzincov s maloletými deťmi (rozsudok ESĽP napríklad vo veci Muskhadzhiyeva a ďalší proti Belgicku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/11/2016 zo 17.10.2016, 10Sza/12/2016 zo 14.06.2016 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Sp/19/2016). Keďže žalovaný nedostatočne odôvodnil zásah do základného práva na osobnú slobodu žalobkyne a jej rodiny a maloletých detí, tým nesplnil základné podmienky pre ich zaistenie, pretože nepreskúmateľné rozhodnutie je nezákonné, domáha sa žalobkyňa prepustenia zo zaistenia. Zaistenie žalobkyne, jej maloletých súrodencov a rodičov nie je v najlepšom záujme maloletých detí a je v rozpore s čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa.
8. Rozhodnutím o zaistení č. PPZ-HCP-BB4-339-032/2022-AV zo dňa 12.10.2022 žalovaný zaistil účastníka konania (žalobkyňu) zastúpeného zákonnou zástupkyňou (rodič účastníka konania) v konaní o zaistení cudzinca v zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zaistil dňom 12.10.2022 účastníka konania podľa § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC ako žiadateľa o udelenie azylu, keďže ide o štátne príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC, na základe rozhodnutia o zaistení vydaného Mobilnou jednotkou Policajného zboru Banská Bystrica dňa 13.09.2022 pod číslom PPZ-HCP-BB4-339-016/2022-AV a ktorý podal v zastúpení svojej matky žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC s poukázaním na ustanovenie § 88a ods. 2 ZoPC zaistil účastníka konania dňom vydania tohto rozhodnutia na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 12.04.2023 a umiestnil ho do Ú. A. R. A. Y. S. Z. (Ú.).
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.11.2022 navrhol správnu žalobcu zamietnuť. Dodal, že Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica pristúpila k zaisteniu žalobkyne, jej maloletých detí a jej manžela dňom 13.09.2022 rozhodnutím č.p: PPZ-HCP- BB4-339-016/2022-AV podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC z dôvodu, že je to potrebné na účel výkonu administratívneho vyhostenia, nakoľko v konaní vo veci neoprávneného pobytu bolo žalobkyni, jej maloletým deťom a jej manželovi dňa 12.09.2022 jednoznačne preukázané, že sa nachádzali na území SR a členských štátov schengenskej dohody neoprávnene a to tým, že sa zdržiavali na území SR a členských štátov bez platného cestovného dokladu a víza, resp. povolenia na pobyt. Správny orgán preskúmal dôkazovú situáciu a zistil, že sú splnené podmienky § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC. Na základe uvedených skutočností bolo žalobcovi vydané dňa 13.09.2022 rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BB4-339-013/2022-AV a určení zákazu vstupu v súlade s ustanovením § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko mal neoprávnený pobyt na území SR. Keďže ďalej bolo zistené a preukázané, že zákonní zástupcovia maloletého nemali finančné prostriedky na zabezpečenie pobytu a cestovných nákladov, ale taktiež nedisponovali pre seba a svoje deti ani žiadnym platným cestovným dokladom a tiež si ho nevedeli sami zabezpečiť. S ohľadom na preukázanú existenciu rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu a ďalšie skutočnosti zistené následne zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania evidovanej pod č.p.: PPZ- HCP-BB4-339-015/2022-AV zo dňa 12.09.2022, získal správny orgán nevyhnutné podklady pre vydanie rozhodnutia o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC vydaného dňa 13.09.2022 pod č. PPZ-HCP-BB4-339- 016/2022-AV, osobná sloboda žalobcu bola obmedzená do 12.10.2022 a bol umiestnený v Ú. Z. spolu s svojou celou rodinou. Dňa 07.10.2022 Ú. Z. svojou písomnosťou č.p.: PPZ-HCP-SE1-358-027/2022-ZC oznámil správnemu orgánu, že matka žalobcu, ako jeho zákonný zástupca, počas svojho zaistenia dňa 07.10.2022 požiadala o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine. Šetrením správneho orgánu bolo zistené, že Ú. v deň prijatia vyhlásenia matky žalobcu, ako jeho zákonného zástupcu, o tom, že žiada o udelenie azylu na území SR, t.j. 07.10.2022, bezodkladne vyrozumel Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave (ďalej len
„Migračný úrad“) a zaslal mu dokumentáciu potrebnú na posúdenie predmetnej žiadosti účastníka konania. Správny orgán bral pri ďalšom postupe do úvahy nielen dôvody a okolnosti zadržania účastníka konania, ako aj všetky okolnosti a informácie, ktoré boli predmetom skúmania a šetrenia už odo dňa začatia konania vo veci administratívneho vyhostenia a jej následného zaistenia na účel výkonu jej administratívneho vyhostenia. V záujme dôsledného vyhodnotenia situácie, keď matka žalobcu, ako jeho zákonný zástupca, podala žiadosť u udelenie azylu na území Slovenskej republiky nielenže po zistení ich neoprávneného pobytu, ale až po 25 dňoch ich zákonného zaistenia na účel výkonu administratívneho vyhostenia, pričom doposiaľ plne akceptovala všetky kroky vykonané Slovenskej republikou, resp. Ú., o vybavenie náhradného cestovného dokladu a pri vybavovaní aktívne spolupracovala, správny orgán veľmi citlivo zvažoval svoj ďalší postup a podrobne preskúmal celú situáciu účastníčky konania. Preverovaním bolo zistené, že matka žalobcu, ako jeho zákonný zástupca, bola zaistená dňa 12.09.2022 na účel výkonu administratívneho vyhostenia, nakoľko mala neoprávnený pobyt na území SR a bolo jej vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Počas celého konania, vedeného na útvare Mobilnej jednotky PZ Banská Bystrica dňa 12.09.2022 žiadnym spôsobom nevyjadrila svoju vôľu požiadať na území SR o azyl. V zápisnici o vyjadrení účastníka konania evidovanej pod č.p.: PPZ-HCP-BB4-339-12/2022-AV, spísanej v konaní vo veci administratívneho vyhostenia dňa 12.09.2022 za prítomnosti ustanoveného tlmočníka, matka, ako zákonný zástupca žalobcu, ako dôvod, pre ktorý opustili svoju domovskú krajinu, uviedla, že odišla preto, že Turci neakceptovali, keď rozprávala po kurdsky, celkovo ich utláčajú a berú ich za teroristov. Ďalej do zápisnice uviedla, že jej cieľovou krajinou je Nemecko. Na otázku, či má z niečoho strach, odpovedala, že nemá strach z ničoho. Na otázku, či jej hrozí v krajine pôvodu alebo v krajine, z ktorej prichádza, prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo či jej v tejto krajine hrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, odpovedala, že jej hrozí rasové prenasledovanie, nakoľko je turecký Kurd, bojí sa štátu, ktorý ich terorizuje a utláča. Na otázku, či jej bol v domovskej krajine uložený trest smrti alebo je predpoklad, že jej môže byť takýto trest uložený a či sa vzhľadom na tieto obavy nemôže alebo nechce vrátiť do tejto krajiny, odpovedala, že nie. Z uvedeného vyplýva, že v zápisnici spísanej dňa 12.09.2022 uviedla len túto jednu bližšie nešpecifikovanú obavu, ktorú ale následne nerozviedla a ani ďalej nevyjadrila vo forme svojej žiadosti o udelenie azylu na území SR. Vzhľadom na skutočnosť, že matka žalobcu, ako jeho zákonný zástupca, podľa obdržaného písomného oznámenia Ú. požiadala o azyl počas doby ich umiestnenia v zariadení, a to s odstupom 25 dní odo dňa ich zaistenia na účel výkonu jej administratívneho vyhostenia, správnemu orgánu vzniklo a stále existuje dôvodné podozrenie, že matka žalobcu, ako jeho zákonný zástupca, podala žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť ich administratívne vyhostenie. V súvislosti s vyššie uvedenými zistenými skutočnosťami a vzhľadom na to, že zaistenie žalobcu končilo dňa 12.10.2022, bolo správnym orgánom v priestoroch Ú. dňa 12.10.2022 začaté správne konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC. S matkou žalobcu, ako jej zákonným zástupcom, bola za prítomnosti pribratého tlmočníka dňa 12.10.2022 spísaná v Ú. zápisnica o vyjadrení účastníčky konania, evidovaná pod číslom PPZ-HCP-BB4-339-031/2022-AV podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Matka žalobcu, ako jeho zákonný zástupca, v zápisnici dobrovoľne uviedla, že vie, aké sú zistenia správneho orgánu a čo tvorí podklad pre rozhodnutie vo veci zmeny účelu zaistenia. Ani v tejto zápisnici neuviedla žiadne bližšie špecifikované okolnosti a dôvody jej žiadosti o azyl, ani žiadne informácie, týkajúce sa jej postavenia, ako príslušníčky Kurdskej entity v Tureckej republike. Dodal, že správnemu orgánu je síce z verejne dostupných zdrojov známa situácia, týkajúca sa nepokojov a napätia v otázke prístupu Tureckej väčšiny ku Kurdskej menšine, avšak nie je možné všeobecnú situáciu automaticky uplatniť v každom prípade Kurdského príslušníka, ak tento príslušník sám nevyjadrí svoje obavy na základe osobnej skúsenosti prípadne teritoriálnej príslušnosti. Zaistenie žalobcu považoval za účelné a efektívne, pretože zaistením účastníka konania, ako žiadateľa o azyl, spolu s matkou, ako zákonným zástupcom, bude dosiahnutý stav, aby bol žalobca k dispozícii príslušnému správnemu orgánu, rozhodujúcemu o jeho žiadosti o udelenie azylu na území SR, ktorým je Migračný úrad. Počas tejto doby Migračný úrad rozhodne vo veci žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. V zmysle ustanovenia § 20 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle Migračný úrad v konaní o azyle rozhodne do 6 mesiacov od začatia konania. Zároveň v prípade neschválenia žiadosti žalobcu o udelenie azylu by tak bolo ďalej možné pokračovať vo vykonávaní všetkých úkonov smerujúcich k reálnemu a fyzickému výkonu administratívneho vyhostenia a zároveň aj eliminovať
riziko úteku a skrývania sa, ktoré správny orgán považuje u žalobcu a jeho rodiny za reálne, keďže nemajú na území členských štátov oprávnený pobyt a bolo im vydané právoplatné rozhodnutie o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu dvoch rokov. V procese spracovávania azylovej žiadosti žalobcu je nevyhnutná úzka súčinnosť zákonných zástupcov žalobcu. Lehota 6 mesiacov je síce maximálnym ohraničením času, v rámci ktorého musí Migračný úrad rozhodnúť o žiadosti, nie je to však lehota, počas ktorej musí byť žalobca a jeho zákonní zástupcovia zaistení, ak bude o ich žiadostiach rozhodnuté pred uplynutím tejto zákonnej lehoty. Rovnako v prípade negatívneho rozhodnutia Migračného úradu budú ďalej pokračovať úkony Ú. Z. smerujúce k realizácii administratívneho vyhostenia. V súvislosti s námietkou žalobcu k nezaoberaniu sa potencialitou priznania medzinárodnej ochrany žalovaným si uviedol, že správnemu orgánu neprináleží hodnotiť a predikovať výsledné rozhodnutie Migračného úradu, ako ani jeho konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádza. Doplnil, že správny orgán sa počas konania o zaistení, ktoré súvisí s podanou žiadosťou matky žalobcu, ako zákonného zástupcu, o udelenie azylu zaoberal, aj tzv. alternatívami zaistenia aj z hľadiska efektivity výkonu, ako aj praktickej realizácie a možnosti ich využitia. Zo zápisnice spísanej dňa 12.10.2022 vyplýva, že zákonná zástupkyňa žalobcu nemá na území Slovenskej republiky žiadnu blízku rodinu, ani žiadne záväzky, okrem manžela a maloletých detí, ktorí cestujú spolu s ňou, nemá dostatok finančných prostriedkov a ani si ich nevie zabezpečiť, na území Slovenskej republiky nikoho nepozná a nevie si tu zabezpečiť ani ubytovanie. Toto jej vyjadrenie neumožnilo uložiť alternatívu zaistenia. Zaoberal sa aj možnosťami aplikácie menej prísneho donucovacieho opatrenia, t.j. umiestniť osobu do tábora pre žiadateľov o azyl, lenže po zhrnutí faktov, ktoré mal správny orgán k dispozícii, a to: neoprávnený vstup a pobyt žalobcu a jeho rodiny na území SR, absencia cestovného dokladu alebo iného dokladu, ktorý by potvrdzoval totožnosť žalobcu, priebeh doterajšieho aktívneho a pozitívneho prístupu zákonnej zástupkyne žalobcu k vybavovaniu náhradného cestovného dokladu, náhle prejavený záujem zákonnej zástupkyne žalobcu o udelenie azylu na území SR prejavený po 25 dňoch od ich zaistenia a zatiaľ neukončené spracovanie ich žiadostí o udelenie azylu na území SR, správny orgán považoval za potrebné v prípade zákonnej zástupkyne a jej rodiny využiť v ich prípade inštitút zaistenia podľa § 88a ZoPC. Znova poukazoval na skutočnosti zistené zo zápisnice o vyjadrení účastníčky konania, teda matky žalobcu, ako jeho zákonného zástupcu, zo dňa 12.10.2022 a využitie inštitútu zaistenia podľa § 88a považuje za účelné a efektívne a v prípade matky žalobcu, ako jeho zákonného zástupcu, aj preto, že žiadosť o udelenie azylu bola matkou žalobcu, ako jeho zákonnou zástupkyňou, podaná za účelom dostať sa do otvoreného tábora a keďže podľa zápisnice sa chcela celá rodina matky žalobcu, ako jeho zákonného zástupcu, prioritne dostať do Nemecka, existuje reálny predpoklad, že ich nezaistením by sa zmarilo jednak posudzovanie ich žiadosti o udelenie azylu na území SR a v prípade ich zamietnutia, resp. zastavenia azylového konania, by taktiež nebolo možné pokračovať v úkonoch v rámci zabezpečenia výkonu ich administratívneho vyhostenia v zmysle právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Počas konania o zaistení sa správny orgán zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života rodiny žalobcu v zmysle v článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Neupiera žalobcovi práva vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru a plne ich rešpektuje. Správny orgán rešpektoval jej súkromný a rodinný život a konal v jej záujme a nebola jej spôsobená ujma, ktorá by mala za následok na živote, zdraví a sociálnej existencii. Úkonom zaistenia nedošlo k rozdeleniu rodiny žalobcu. Na základe šetrení správny orgán dospel k záveru, že zaistením nie sú, s ohľadom na platnú legislatívu, porušené práva maloletých detí, resp. sprevádzajúcej rodiny. Na základe získaných informácií od Ú. konštatoval, že ide o zariadenie, v ktorom sú vytvorené podmienky aj pre umiestnenie rodín s deťmi. Ú. je zariadením prispôsobeným na umiestňovanie rodín s deťmi, zaistených v súlade so zákonom o pobyte cudzincov. Mal za to, že v rozhodnutí sa tejto oblasti správny orgán dostatočne venoval.
10. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že uprednostnenie verejného záujmu je dostatočne odôvodnené s ohľadom na zásah do práv zákonnej zástupkyne žalobcu a jej maloletých detí. Správny orgán preskúmal dôkazovú situáciu a okolnosti veci, pričom zistil, že sú splnené podmienky § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Záverom uviedol, že v konaní o zaistení bola zákonnej zástupkyni žalobcu poskytnutá maximálna súčinnosť a boli jej poskytnuté všetky predpísané poučenia, tak aby jej nevznikla v konaní ujma.
11. Podľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky
c) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.
12. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, Žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4.
13. Podľa § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.
14. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak b) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
15. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
16. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
17. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
18. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody, okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
19. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
20. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, Zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.
21. Podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.
22. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
23. Podľa článku 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
24. Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami.
25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
27. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
28. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
29. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
31. Podľa § 206 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
32. Podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.
33. Správny súd poukazuje v prvom rade na tú skutočnosť, že žalobkyňou produkované žalobné námietky v správnej žalobe smerovali na preskúmanie samotnej zákonnosti ostatného rozhodnutia o zaistení vydaného žalovaným, v zmysle ktorého sa žalobkyňa v zaistení nachádza. Predmetom tohto konania je posúdenie otázky, či ďalšie držanie žalobkyne v zaistení je zákonné. Správny súd hlavne poukazuje na tú skutočnosť, že v danej veci je nepochybne potrebné zohľadniť stav veci v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia v zmysle § 206 ods. 4 SSP. Z dôvodov uvedených nižšie má správny súd za to, že správna žaloba je dôvodná.
34. Žalobkyňa sa nachádza v zaistení na základe ostatného rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BB4-339-032/2022-AV zo dňa 12.10.2022, ktorým žalovaný podľa § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC rozhodol o jej zaistení dňom 12.10.2022 na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 12.04.2023 s tým, že ju umiestnil v Ú. Z.. Predmetné rozhodnutie vydal na základe tej skutočnosti, že dňa 07.10.2022 mu bola zariadením pre cudzincov zaslaná informácia o prijatí vyhlásenia žalobkyne o žiadosti o udelenie azylu na území SR v zastúpení jej matkou. Predtým sa žalobkyňa nachádzala v zaistení na základe rozhodnutia žalovaného vydaného pod č. PPZ-HCP-BB4-339-016/2022-AV zo dňa 13.09.2022 podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC na účel výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení vydaného žalovaným pod č. PPZ-HCP-BB4-339-013/2022-AV zo dňa 13.09.2022.
35. Predmetom súdneho prieskumu v zmysle správnej žaloby bolo posúdenie, či v prípade žalobkyne, ako maloletého dieťaťa, je jej ďalšie zotrvanie v zaistení realizované v Ú. Z. naďalej zákonné v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia o jej zaistení.
36. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody v zmysle čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z daného potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.
37. V správnej žalobe rovnako poukazovala nato, že bola zaistená spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi - rodičmi a maloletými súrodencami, ktorí boli zaistení na základe samostatných rozhodnutí žalovaného a navrhla, aby súd posudzoval ich veci vo vzájomnej súvislosti s cieľom nerozdelenia rodiny. V rozhodnutí žalovaného sa však tejto skutočnosti nevenuje žiadna pozornosť. Mala zato, že vzhľadom na medzinárodný princíp najlepšieho záujmu dieťaťa nebolo ani jej zaistenie prípustné. Správny súd, s poukazom na judikatúru uvedenú nižšie, vyhodnotil danú námietku ako dôvodnú.
38. Správny súd uvádza, že zaistenie žalobkyne a jej rodinných príslušníkov - rodičov a maloletých súrodencov nemožno posudzovať izolovane, ale tieto oba prípady musia byť posudzované vo vzájomných súvislostiach. Kasačný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňoval potrebu posudzovať v prípade zaistenia maloletých detí najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Deti by pritom nemali byť postihované obmedzením osobnej slobody pre imigračné postavenie ich rodičov.
39. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako vo viacerých prípadoch rozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
40. V tomto kontexte súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prezentovanú v rozsudku sp. zn. 10Sza/12/2016 zo dňa 14.6.2016 (Judikát roka 2017). V zmysle predmetného rozsudku správny orgán musí, s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa, nie je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov, najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov, opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
41. Kasačný súd považoval za dôležité tiež zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, respektíve s pozmenenými, dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku. Pritom poukazoval na rozhodovaciu prax ESĽP vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19.01.2012 vo veci Popov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku zo dňa 12.10.2006 vo veci Mubilanzila Mayeka a Kaník Mitunga v. Belgicko (sťažnosť č. 13178/03) a rozsudku zo dňa 19.01.2010 vo veci Muskhadzhiyeva i. v. Belgicko (č. 41442/07).
42. V tejto súvislosti kasačný súd rovnako vyjadril právny názor, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, respektíve s pozmenenými, dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku (rozsudok NS SR sp. zn. 1Szak/14/2016 z 11.10.2016). V tomto rozhodnutí ďalej súd uviedol, že vo veci „spornosti zaistenia (umiestnenia) maloletých detí s matkou a obozretného súdneho prieskumu tohto právneho stavu sa už Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v konaní podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, judikoval svoj právny názor (rozsudok
sp.zn. 10/SZa/12/2016 zo dňa 14.06.2016), s právnymi názormi, ktorého sa kasačný súd stotožňuje s precedenčnými následkami uvedenými v ustanovení § 3 ods. 3 spolu s § 139 ods. 2 a 3, § 440 ods. 1 písm. i/, § 464, ako aj § 469 S.s.p, ako aj so sankčnými dôsledkami podľa § 80 ods. 1 písm. c/ S.s.p. Kasačný súd v uvedenej súvislosti najmä poukazuje na judikatúru ESĽP (§ 131 veta druhá S.s.p.), z ktorej vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu.“
43. Správny súd rovnako poukazuje na judikatúru kasačného súdu, že žalovaný v súlade s vyššie uvedenými záväzkami podľa čl. 3 ods. 2 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa pri úvahe o umiestnení detí spoločne s rodičom do Ú. musí zohľadniť, že tak, ako deti bez sprievodu, tak aj deti, ktoré sú na ceste s rodičmi, by nemali trpieť zdĺhavým pobytom v zaistení. V prejednávanej veci však ide o zaistenie maloletých detí do 12.04.2023. Najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 88 ods. 8 ZoPC bolo možné od správneho orgánu očakávať, vzhľadom na obmedzenia osobnej slobody maloletých detí, vysporiadanie s požiadavkou zákonodarcu, že zaistenie maloletých detí, ako zraniteľných osôb, musí byť obmedzené na čo najkratší čas.
44. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu sa správny súd nemôže stotožniť s názorom žalovaného prezentovaného v preskúmavanom rozhodnutí, že v prípade zaistenia maloletých cudzincov zobral do úvahy príslušné ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa a že zaistenie maloletej žalobkyne je v súlade s článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý sleduje najlepší záujem dieťaťa v každom prejednávanom prípade.
45. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zo strany súdu, tieto nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015).
46. Preto správny súd, s poukazom na vyššie uvedené podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, nariadil jej bezodkladné prepustenie, keďže ďalšie držanie žalobkyne v zaistení je nezákonné a v rozpore s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich náhradu žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.