Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-20-2015.pdf
PDF · 71.08 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/20/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. O., nar. XX. X. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, pracovisko Bytča, dieťa rodičov, matky F. O., nar. X. X.. XXXX, bytom O. nad V. XXX a otca F. O., nar. XX. X. XXXX, bytom I., A. XXXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/89/2014-288 zo dňa 24. novembra 2014 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zaviazal otca platiť zvýšené výživné na maloletú E. zo sumy 50,- eur na sumu 80,- eur mesačne, počnúc dňom vyhlásenia rozsudku k rukám matky vždy do každého 25. dňa v mesiaci vopred. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. 21P/264/2012 zo dňa 28. 1. 2013) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. Otec bol v čase predchádzajúcej úpravy nezamestnaný, z ktorého dôvodu došlo k rozhodnutiu o znížení výživného zo sumy 70,- eur na sumu 50,- eur, pričom už v súčasnej dobe má trvalé zamestnanie, kde dosahuje zárobok 386,94 eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, otec maloletého dieťaťa. Žiadal rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. V čase predchádzajúcej úpravy poberal nemocenské dávky vo výške 307,- eur, a preto prvostupňový súd pochybil, keď vychádzal zo skutočnosti, že bol v tom čase nezamestnaný. V súčasnosti žije v byte, ktorý vlastnícky patrí jeho dlhoročnej priateľke B. L., lebo ona spoločne s jej manželom ho po rozvode prichýlili, nakoľko nie je v jeho schopnostiach, ani možnostiach prenajať si byt, resp. garsónku, keďže ceny za prenájom garsónky sa pohybujú okolo 200,- eur mesačne + energie a sám by znášal všetky náklady na stravu. Spôsobom, ktorým mu od roku 2008 až po súčasnosť si zabezpečuje svoje bývanie, musí prispievať 200,- eur mesačne na domácnosť. Ako zamestnanec bezpečnostnej služby pracuje nepravidelne na 12 hodinové a 24 hodinové zmeny, z ktorého dôvodu musí na cestu používať osobné motorové vozidlo a vynaloženie nákladov má cca 20,- eur mesačne na nákup pohonných hmôt.
Matka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala na to, že dcéra navštevuje 8. ročník základnej školy a výživné, tak ako ho určil prvostupňový
súd, je minimálne a nepostačuje ani na pokrytie základných potrieb dieťaťa. Len na nákup okuliarov musela zaplatiť 115,- eur. Navštevuje súkromnú umeleckú školu, kde jej musí prispievať 100,- eur ročne, pričom vo februári už musí platiť náklady za 2. polrok. Nemôže si dovoliť ani výdavok 30,- eur za mobilný telefón, na ktorý poukazuje otec (dcére dobíja mesačne najnižší kredit 6,- eur).
Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Zákonná úprava v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti v prípade, ak od poslednej úpravy výživného dôjde medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa) v dôsledku fyzického vyspievania, zvyšovaním nákladov, súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a pod., ako i na strane povinného (v tomto prípade otca) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia príjmu, rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovacích osôb a pod..
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom prvostupňový súd postupoval správne, keď na základe návrhu matky skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrhu matky vyhovel. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany otca neboli v priebehu odvolacieho konania uvedené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
Povinnosťou súdu, ktorý rozhoduje o novej - zmenenej vyživovacej povinnosti, je vždy porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré existujú na strane účastníkov v čase rozhodovania o novej - zmenenej vyživovacej povinnosti. V žiadnom prípade už súd v tomto konaní nemôže skúmať, či výživné určené pôvodným rozhodnutím bolo primerané, lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia. Je nepochybné, že pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného súd vychádzal (tak ako to vyplýva z dôvodov jeho rozhodnutia) z dohody rodičov a z predpokladu, že u otca bol rozviazaný pracovný pomer, aj keď v tom čase poberal dávky počas práceneschopnosti, ktorých výšku súd bližšie neskúmal. Súd v predchádzajúcom konaní ani nemohol vychádzať z výšky dávok počas PN, lebo sa tu nejednalo o trvalý príjem, ale len o príjem dočasný s predpokladom následnej nezamestnanosti. Ak teda v súčasnej dobe otec má trvalé zamestnanie s trvalým príjmom, jedná sa o novú skutočnosť, na ktorú prvostupňový súd správne prihliadol, a preto odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Záverom je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné zdôrazniť i to, že v situácii, keď zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá rodičovi bez akéhokoľvek príjmu (t.j. i rodičovi, ktorý je objektívne nezamestnaný a nemá žiadny príjem) prispievať na nezaopatrené dieťa bez ohľadu na jeho vek (t.j. i na dieťa bezprostredne po narodení) sumou, ktorá predstavuje 30 % zo životného minima, je výživné vo výške 80,- eur na dieťa vo veku 15 rokov len minimálnym výživným a postačuje na pokrytie tých najzákladnejších potrieb.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo sa jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .