Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/20/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. O., nar. XX. X. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, pracovisko Bytča, dieťa rodičov, matky F. O., nar. X. X.. XXXX, bytom O. nad V. XXX a otca F. O., nar. XX. X. XXXX, bytom I., A. XXXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -288 zo dňa 24. novembra 2014 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zaviazal otca platiť zvýšené výživné na maloletú E. zo sumy 50,- eur na sumu 80,- eur mesačne, počnúc dňom vyhlásenia rozsudku k rukám matky vždy do každého 25. dňa v mesiaci vopred. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. zo dňa 28. 1. 2013) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. Otec bol v čase predchádzajúcej úpravy nezamestnaný, z ktorého dôvodu došlo k rozhodnutiu o znížení výživného zo sumy 70,- eur na sumu 50,- eur, pričom už v súčasnej dobe má trvalé zamestnanie, kde dosahuje zárobok 386,94 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, otec maloletého dieťaťa. Žiadal rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. V čase predchádzajúcej úpravy poberal nemocenské dávky vo výške 307,- eur, a preto prvostupňový súd pochybil, keď vychádzal zo skutočnosti, že bol v tom čase nezamestnaný. V súčasnosti žije v byte, ktorý vlastnícky patrí jeho dlhoročnej priateľke B. L., lebo ona spoločne s jej manželom ho po rozvode prichýlili, nakoľko nie je v jeho schopnostiach, ani možnostiach prenajať si byt, resp. garsónku, keďže ceny za prenájom garsónky sa pohybujú okolo 200,- eur mesačne + energie a sám by znášal všetky náklady na stravu. Spôsobom, ktorým mu od roku 2008 až po súčasnosť si zabezpečuje svoje bývanie, musí prispievať 200,- eur mesačne na domácnosť. Ako zamestnanec bezpečnostnej služby pracuje nepravidelne na 12 hodinové a 24 hodinové zmeny, z ktorého dôvodu musí na cestu používať osobné motorové vozidlo a vynaloženie nákladov má cca 20,- eur mesačne na nákup pohonných hmôt.

Matka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala na to, že dcéra navštevuje 8. ročník základnej školy a výživné, tak ako ho určil prvostupňový

súd, je minimálne a nepostačuje ani na pokrytie základných potrieb dieťaťa. Len na nákup okuliarov musela zaplatiť 115,- eur. Navštevuje súkromnú umeleckú školu, kde jej musí prispievať 100,- eur ročne, pričom vo februári už musí platiť náklady za 2. polrok. Nemôže si dovoliť ani výdavok 30,- eur za mobilný telefón, na ktorý poukazuje otec (dcére dobíja mesačne najnižší kredit 6,- eur).

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Zákonná úprava v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti v prípade, ak od poslednej úpravy výživného dôjde medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa) v dôsledku fyzického vyspievania, zvyšovaním nákladov, súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a pod., ako i na strane povinného (v tomto prípade otca) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia príjmu, rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovacích osôb a pod..

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom prvostupňový súd postupoval správne, keď na základe návrhu matky skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrhu matky vyhovel. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany otca neboli v priebehu odvolacieho konania uvedené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Povinnosťou súdu, ktorý rozhoduje o novej - zmenenej vyživovacej povinnosti, je vždy porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré existujú na strane účastníkov v čase rozhodovania o novej - zmenenej vyživovacej povinnosti. V žiadnom prípade už súd v tomto konaní nemôže skúmať, či výživné určené pôvodným rozhodnutím bolo primerané, lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia. Je nepochybné, že pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného súd vychádzal (tak ako to vyplýva z dôvodov jeho rozhodnutia) z dohody rodičov a z predpokladu, že u otca bol rozviazaný pracovný pomer, aj keď v tom čase poberal dávky počas práceneschopnosti, ktorých výšku súd bližšie neskúmal. Súd v predchádzajúcom konaní ani nemohol vychádzať z výšky dávok počas PN, lebo sa tu nejednalo o trvalý príjem, ale len o príjem dočasný s predpokladom následnej nezamestnanosti. Ak teda v súčasnej dobe otec má trvalé zamestnanie s trvalým príjmom, jedná sa o novú skutočnosť, na ktorú prvostupňový súd správne prihliadol, a preto odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Záverom je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné zdôrazniť i to, že v situácii, keď zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá rodičovi bez akéhokoľvek príjmu (t.j. i rodičovi, ktorý je objektívne nezamestnaný a nemá žiadny príjem) prispievať na nezaopatrené dieťa bez ohľadu na jeho vek (t.j. i na dieťa bezprostredne po narodení) sumou, ktorá predstavuje 30 % zo životného minima, je výživné vo výške 80,- eur na dieťa vo veku 15 rokov len minimálnym výživným a postačuje na pokrytie tých najzákladnejších potrieb.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo sa jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .