Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-204-2014.pdf
PDF · 95.33 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/204/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky Z. C., F.. D., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom H., C. XXXX/XX, zastúpenej v konaní právnou zástupkyňou JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Palackého 85/5, proti odporcovi A. C., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom H., C. XXXX/XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému O.Ú. C., D.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov Z. C., F.. D. V. A. C., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu H., vo zväzku 30, ročník 1997, na strane 56, pod por. č. 45 s a r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
„Maloletý O. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Matka s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého O. sumou vo výške 30,- Eur mesačne, ktoré je matka povinná prispievať k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.“
Styk rodičov s maloletým O. s a n e u p r a v u j e .
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému O.Ú. pochádzajúcemu z manželského vzťahu účastníkov. S prihliadnutím na vyjadrenie ich 17-ročného syna, ktorého názor ona akceptuje, navrhla maloletého zveriť do osobnej starostlivosti otca. Navrhovala, aby ona bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 30,-Eur mesačne, keďže jej jediným príjmom je invalidný dôchodok 193,60 Eur mesačne a príjem z práce na dohodu cca 20,- až 24,- Eur mesačne. Uviedla, že s otcom dieťaťa sú dohodnutí na takejto úprave rodičovských práv a povinností k maloletému a žiadala schváliť ich rodičovskú dohodu. Súčasne žiadala, aby sa jej styk s maloletým neupravoval. Uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa XX.XX.XXXX po trojročnej známosti a z ich manželstva pochádza jedno dieťa, 17-ročný syn O.Ú.. Ich manželstvo navrhovateľka považovala za bezproblémové prvé tri roky, potom sa jej odporca začal vyhýbať, nadával jej, nechcel s ňou udržiavať intímny styk. Navrhovateľka uviedla, že k vážnemu rozvratu ich manželstva došlo v auguste 2014, kedy jej odporca povedal, že s ňou nebude spávať a nebude ju živiť. S odporcom si prestali rozumieť, nekomunikujú spolu a citovo sa odcudzili.
Poukázala na to, že hoci zatiaľ bývajú v jednom byte, ale nehospodária spolu a nevedú spoločnú domácnosť. Za príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka považuje vzájomné citové ochladenie.
Odporca súhlasil s rozvodom manželstva a žiadal zveriť maloletého O. do jeho osobnej starostlivosti. Najprv uviedol, že rozhodnutie o výške výživného ponechá na rozhodnutí súdu, potom na pojednávaní uviedol, že s matkou dieťaťa sa dohodli a tiež žiadal o schválenie rodičovskej dohody. Tiež žiadal, aby sa styk s maloletým O. neupravoval, nakoľko na tomto sa vedia bezproblémovo mimosúdne dohodnúť. Odporca uviedol, že on manželstvo do augusta 2014 vnímal ako harmonické, poprel, že by navrhovateľke v minulosti povedal, že s ňou nebude intímne žiť. Zhodne uviedol, že k vážnemu rozvratu manželstva došlo v auguste 2014, kedy navrhovateľka s ním prestala komunikovať a odcudzila sa a povedala mu, že sa chce rozviesť. Odporca uviedol, že si rozdelili starostlivosť o domácnosť a starostlivosť o maloletého O. s tým, že tieto prešli vo väčšej miere na neho. Od toho času si rozdelili aj platby, úvery, nájom a pod. Uviedol, že má v úmysle sa aj so synom v krátkej dobe odsťahovať z bytu navrhovateľky. Za príčinu rozvratu ich manželstva odporca považuje to, že navrhovateľka si postavila hlavu, najprv ona odišla spávať zo spálne do obývačky a potom jeho odsťahovala do detskej izby. Uviedol, že aj z jeho strany došlo k citovému ochladeniu voči navrhovateľke. Odporca zhodne uviedol, že hoci zatiaľ bývajú v jednom byte, každý z nich užíva inú miestnosť, nehospodária spolu.
Kolízny opatrovník poukázal na to, že rodičia maloletého prejavili ochotu sa dohodnúť a uzavrieť rodičovskú dohodu, preto odporučil ich rodičovskú dohodu schváliť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil lustrácie v SP, vyjadrenie odporcu z č.l. 14-15, LV č. XXXX, potvrdenie o PND, potvrdenie o príjme odporcu, čestné vyhlásenie, SL, RL, potvrdenie o poslednom spoločnom bydlisku, potvrdenia SP o nemocenských dávkach, dávkach v nezamestnanosti a invalidnom dôchodku, doklady o nákladoch na bývanie, potvrdenie SLSP o výške úveru a zistil tento skutkový stav:
Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Ich manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu H.. U oboch účastníkov sa jedná o ich druhé manželstvo. Z ich manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, O., D.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko majú účastníci v H., t.j. v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
Z výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo po trojročnej známosti a z ich manželstva pochádza jedno maloleté dieťa O.. Hoci navrhovateľka hodnotila ich manželstvo za harmonické a dobré len prvé tri roky trvania manželstva a potom pociťovala ochladenie citov zo strany odporcu, zo zhodných výpovedí účastníkov možno konštatovať, že k vážnemu a definitívnemu rozvratu manželstva došlo v auguste 2014 a obaja manželia nemajú záujem na obnovení spolužitia. Navrhovateľka považuje za príčinu rozvratu manželstva vzájomné citové ochladenie. Odporca považuje za príčinu rozvratu manželstva to, že navrhovateľka si postavila hlavu a aj z jeho strany došlo k citovému ochladeniu voči navrhovateľke. Hoci účastníci zatiaľ bývajú v jednom byte, nežijú spolu ako manželia, každý z nich užíva inú izbu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú. Odporca má v úmysle sa v krátkej dobe, aj spolu so synom, odsťahovať z bytu navrhovateľky a za tým účelom si už našiel podnájom.
Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení:
Podľa § 23 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Ich manželstvo je nefunkčné. Definitívny rozvrat v ich manželstve nastal v auguste 2014. Hoci účastníci zatiaľ bývajú v jednom byte, nežijú spolu ako manželia, každý z nich užíva inú izbu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny, intímne sa nestýkajú. Odporca má v úmysle sa v krátkej dobe, aj spolu so synom, odsťahovať z bytu navrhovateľky a za tým účelom si už našiel podnájom. Možno konštatovať, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom. Z ich manželstva sa vytratila vzájomná láska a vzájomné pozitívne citové väzby. Obaja účastníci odmietajú obnovenie manželského spolužitia. Keďže súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 28 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, predmetom tohto konania bola aj úprava rodičovských práv a povinností k maloletému O. na čas po rozvode.
Ohľadom pomerov na strane účastníkov konania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletý O. má 17,5 rokov a je žiakom 2. ročníka Strednej odbornej školy v Z. H., odbor grafik digitálnych médií. Počas pracovných dní býva na internáte, ktorý stojí 80,-Eur mesačne vrátane stravného.
Otec maloletého je zamestnaný ako dispečer vodnej elektrárne s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 02/2014 do 01/2015 vo výške 1.314,51 Eur. Okrem maloletého O. už otec nemá iné vyživovacie povinnosti, jeho staršia dcéra je už plnoletá a zárobkovo činná.
Matka maloletého je podľa jej udania nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Poberá invalidný dôchodok v sume 193,60 Eur mesačne a privyrába si cca 20,- až 24,- Eur mesačne. Okrem maloletého O. už matka nemá iné vyživovacie povinnosti, jej staršie deti sú už plnoleté a zárobkovo činné.
Zákon o rodine predpokladá, že rodičia sa vedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu a taká dohoda podlieha schváleniu súdu. V prípade, že sa rodičia dohodnú a dohoda je v súlade so zákonom a v záujme dieťaťa, mala by mať dohoda prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Keďže v danej veci rodičia na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu vyššie uvedeného znenia, súd ju schválil, nakoľko bola uzavretá v záujme dieťaťa, rešpektujúc vôľu 17-ročného O., ktorý sa pred oboma rodičmi vyjadril, že by mal záujem byť zverený do osobnej starostlivosti otca a obaja rodičia rešpektovali ním prejavenú vôľu. Rodičia sa dohodli aj na výške výživného pre maloletého zo strany matky v sume 30,-Eur mesačne, nakoľko jediným príjmom matky je len invalidný dôchodok 193,60 Eur mesačne a príjem z práce na dohodu 20,- až 24,-Eur mesačne a vyššie výživné by nebolo v jej súčasných schopnostiach a možnostiach.
V súlade s § 25 ods. 2 Zákona o rodine súd na žiadosť oboch rodičov styk s maloletým O. neupravoval.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného prostredia maloletého dieťaťa).