Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/204/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky Z. C., F.. D., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom H., C. XXXX/XX, zastúpenej v konaní právnou zástupkyňou JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Palackého 85/5, proti odporcovi A. C., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom H., C. XXXX/XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému O.Ú. C., D.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov Z. C., F.. D. V. A. C., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu H., vo zväzku 30, ročník 1997, na strane 56, pod por. č. 45 s a r o z v á d z a .

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

„Maloletý O. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.

Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Matka s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého O. sumou vo výške 30,- Eur mesačne, ktoré je matka povinná prispievať k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.“

Styk rodičov s maloletým O. s a n e u p r a v u j e .

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému O.Ú. pochádzajúcemu z manželského vzťahu účastníkov. S prihliadnutím na vyjadrenie ich 17-ročného syna, ktorého názor ona akceptuje, navrhla maloletého zveriť do osobnej starostlivosti otca. Navrhovala, aby ona bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 30,-Eur mesačne, keďže jej jediným príjmom je invalidný dôchodok 193,60 Eur mesačne a príjem z práce na dohodu cca 20,- až 24,- Eur mesačne. Uviedla, že s otcom dieťaťa sú dohodnutí na takejto úprave rodičovských práv a povinností k maloletému a žiadala schváliť ich rodičovskú dohodu. Súčasne žiadala, aby sa jej styk s maloletým neupravoval. Uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa XX.XX.XXXX po trojročnej známosti a z ich manželstva pochádza jedno dieťa, 17-ročný syn O.Ú.. Ich manželstvo navrhovateľka považovala za bezproblémové prvé tri roky, potom sa jej odporca začal vyhýbať, nadával jej, nechcel s ňou udržiavať intímny styk. Navrhovateľka uviedla, že k vážnemu rozvratu ich manželstva došlo v auguste 2014, kedy jej odporca povedal, že s ňou nebude spávať a nebude ju živiť. S odporcom si prestali rozumieť, nekomunikujú spolu a citovo sa odcudzili.

Poukázala na to, že hoci zatiaľ bývajú v jednom byte, ale nehospodária spolu a nevedú spoločnú domácnosť. Za príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka považuje vzájomné citové ochladenie.

Odporca súhlasil s rozvodom manželstva a žiadal zveriť maloletého O. do jeho osobnej starostlivosti. Najprv uviedol, že rozhodnutie o výške výživného ponechá na rozhodnutí súdu, potom na pojednávaní uviedol, že s matkou dieťaťa sa dohodli a tiež žiadal o schválenie rodičovskej dohody. Tiež žiadal, aby sa styk s maloletým O. neupravoval, nakoľko na tomto sa vedia bezproblémovo mimosúdne dohodnúť. Odporca uviedol, že on manželstvo do augusta 2014 vnímal ako harmonické, poprel, že by navrhovateľke v minulosti povedal, že s ňou nebude intímne žiť. Zhodne uviedol, že k vážnemu rozvratu manželstva došlo v auguste 2014, kedy navrhovateľka s ním prestala komunikovať a odcudzila sa a povedala mu, že sa chce rozviesť. Odporca uviedol, že si rozdelili starostlivosť o domácnosť a starostlivosť o maloletého O. s tým, že tieto prešli vo väčšej miere na neho. Od toho času si rozdelili aj platby, úvery, nájom a pod. Uviedol, že má v úmysle sa aj so synom v krátkej dobe odsťahovať z bytu navrhovateľky. Za príčinu rozvratu ich manželstva odporca považuje to, že navrhovateľka si postavila hlavu, najprv ona odišla spávať zo spálne do obývačky a potom jeho odsťahovala do detskej izby. Uviedol, že aj z jeho strany došlo k citovému ochladeniu voči navrhovateľke. Odporca zhodne uviedol, že hoci zatiaľ bývajú v jednom byte, každý z nich užíva inú miestnosť, nehospodária spolu.

Kolízny opatrovník poukázal na to, že rodičia maloletého prejavili ochotu sa dohodnúť a uzavrieť rodičovskú dohodu, preto odporučil ich rodičovskú dohodu schváliť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil lustrácie v SP, vyjadrenie odporcu z č.l. 14-15, LV č. XXXX, potvrdenie o PND, potvrdenie o príjme odporcu, čestné vyhlásenie, SL, RL, potvrdenie o poslednom spoločnom bydlisku, potvrdenia SP o nemocenských dávkach, dávkach v nezamestnanosti a invalidnom dôchodku, doklady o nákladoch na bývanie, potvrdenie SLSP o výške úveru a zistil tento skutkový stav:

Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Ich manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu H.. U oboch účastníkov sa jedná o ich druhé manželstvo. Z ich manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, O., D.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko majú účastníci v H., t.j. v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.

Z výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo po trojročnej známosti a z ich manželstva pochádza jedno maloleté dieťa O.. Hoci navrhovateľka hodnotila ich manželstvo za harmonické a dobré len prvé tri roky trvania manželstva a potom pociťovala ochladenie citov zo strany odporcu, zo zhodných výpovedí účastníkov možno konštatovať, že k vážnemu a definitívnemu rozvratu manželstva došlo v auguste 2014 a obaja manželia nemajú záujem na obnovení spolužitia. Navrhovateľka považuje za príčinu rozvratu manželstva vzájomné citové ochladenie. Odporca považuje za príčinu rozvratu manželstva to, že navrhovateľka si postavila hlavu a aj z jeho strany došlo k citovému ochladeniu voči navrhovateľke. Hoci účastníci zatiaľ bývajú v jednom byte, nežijú spolu ako manželia, každý z nich užíva inú izbu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú. Odporca má v úmysle sa v krátkej dobe, aj spolu so synom, odsťahovať z bytu navrhovateľky a za tým účelom si už našiel podnájom.

Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení:

Podľa § 23 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Ich manželstvo je nefunkčné. Definitívny rozvrat v ich manželstve nastal v auguste 2014. Hoci účastníci zatiaľ bývajú v jednom byte, nežijú spolu ako manželia, každý z nich užíva inú izbu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny, intímne sa nestýkajú. Odporca má v úmysle sa v krátkej dobe, aj spolu so synom, odsťahovať z bytu navrhovateľky a za tým účelom si už našiel podnájom. Možno konštatovať, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom. Z ich manželstva sa vytratila vzájomná láska a vzájomné pozitívne citové väzby. Obaja účastníci odmietajú obnovenie manželského spolužitia. Keďže súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 28 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, predmetom tohto konania bola aj úprava rodičovských práv a povinností k maloletému O. na čas po rozvode.

Ohľadom pomerov na strane účastníkov konania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletý O. má 17,5 rokov a je žiakom 2. ročníka Strednej odbornej školy v Z. H., odbor grafik digitálnych médií. Počas pracovných dní býva na internáte, ktorý stojí 80,-Eur mesačne vrátane stravného.

Otec maloletého je zamestnaný ako dispečer vodnej elektrárne s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 02/2014 do 01/2015 vo výške 1.314,51 Eur. Okrem maloletého O. už otec nemá iné vyživovacie povinnosti, jeho staršia dcéra je už plnoletá a zárobkovo činná.

Matka maloletého je podľa jej udania nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Poberá invalidný dôchodok v sume 193,60 Eur mesačne a privyrába si cca 20,- až 24,- Eur mesačne. Okrem maloletého O. už matka nemá iné vyživovacie povinnosti, jej staršie deti sú už plnoleté a zárobkovo činné.

Zákon o rodine predpokladá, že rodičia sa vedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu a taká dohoda podlieha schváleniu súdu. V prípade, že sa rodičia dohodnú a dohoda je v súlade so zákonom a v záujme dieťaťa, mala by mať dohoda prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Keďže v danej veci rodičia na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu vyššie uvedeného znenia, súd ju schválil, nakoľko bola uzavretá v záujme dieťaťa, rešpektujúc vôľu 17-ročného O., ktorý sa pred oboma rodičmi vyjadril, že by mal záujem byť zverený do osobnej starostlivosti otca a obaja rodičia rešpektovali ním prejavenú vôľu. Rodičia sa dohodli aj na výške výživného pre maloletého zo strany matky v sume 30,-Eur mesačne, nakoľko jediným príjmom matky je len invalidný dôchodok 193,60 Eur mesačne a príjem z práce na dohodu 20,- až 24,-Eur mesačne a vyššie výživné by nebolo v jej súčasných schopnostiach a možnostiach.

V súlade s § 25 ods. 2 Zákona o rodine súd na žiadosť oboch rodičov styk s maloletým O. neupravoval.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného prostredia maloletého dieťaťa).