Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2Cob-104-2014.pdf
PDF · 86.14 KB
Case nature
Subarea
2Cob/104/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: 2T Future, s.r.o., so sídlom Za Tonkov 196/7, Riečka 974 01, IČO: 45 390 631, právne zastúpeného Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, proti žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok 060 01, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 2.767,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Cb/231/2013-99 zo dňa 15.8.2014, zhodou hlasov členov senátu, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 47,60 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil. Žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 6,70 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 285,65 eur na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobkyni vrátil súdny poplatok 159,30 eur a na jeho vrátenie upravil Daňový úrad Banská Bystrica a žalovanej vrátil súdny poplatok 159,30 eur a na jeho vrátenie upravil Daňový úrad Prešov.
O zastavení konania rozhodol v dôsledku späťvzatia návrhu v súlade s § 96 ods. 1 až 3 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., keď konštatoval, že zastavenie konania zavinil z procesného hľadiska žalobca. K späťvzatiu žaloby došlo po podaní odporu z jeho strany a za podstatné považoval len procesné hľadisko. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy pozostávajúce z trov konania a z trov právneho zastúpenia spolu vo výške 292,35 eur.
Uznesenie vo výroku o náhrade trov konania napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol ho zmeniť a žiadnemu z účastníkov nepriznať nárok na náhradu trov konania. Bol toho názoru, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách mal aplikovať § 147 ods. 1 O.s.p., prípadne ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.. Zdôraznil, že zmluva o postúpení pohľadávok bola vypracovaná žalovaným a jej pripomienkovanie bolo realizované len medzi žalobcom na strane jednej a žalovaným ako zástupcom postupcu na strane druhej, pričom všetky podklady týkajúce sa postupovaných pohľadávok vrátane úverových zmlúv obsahujúcich ručiteľské vyhlásenie žalovaného predkladal žalobcovi výlučne žalovaný. Ďalej uviedol, že v čase pred podaním návrhu na začatie konania v obdobných veciach opakovane vyzval žalovaného na splnenie jeho ručiteľského záväzku, pričom žalovaný existenciu a obsah svojho
ručiteľského záväzku žiadnym spôsobom nespochybnil ani v odpore proti platobnému rozkazu a bránil sa len námietkou premlčania. Poukázal na to, že napriek týmto skutočnostiam, žalovaný až v priebehu súdneho konania až po vykonaní prvého procesného úkonu predložil súdu listinu preukazujúcu zánik jeho ručiteľského záväzku, pričom túto listinu žalobca získal až na základe opakovaných urgencií v iných, obsahovo identických konaniach vedených inými súdmi. V konečnom dôsledku tak žalovaný spôsobil, že na základe novozistených skutočností musel žalobca vziať žalobu späť a ide tak o učebnicový príklad, umožňujúci aplikovať § 147 ods. 1 O.s.p., prípadne § 150 ods. 1 O.s.p..
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne a priznať mu náhradu trov konania. Má za to, že za žiadnych okolností ho nemožno považovať za osobu, ktorá by zapríčinila, že bol žalobca nútený vziať žalobu späť. Poukázal na skutočnosť, že bolo jeho výsostným právom ako účastníka konania, akú obranu v tom ktorom sporovom konaní si zvolí a o akú argumentáciu sa oprie. V sporovom konaní sa uplatňuje ako jeden zo základných princípov aj princíp hospodárnosti konania a aj vzhľadom k tomu prioritne uplatňoval námietku premlčania alebo námietky týkajúce sa nedostatku procesnej legitimácie. Upozornil, že žalobca mal podľa zmluvy o postúpení pohľadávok primeranú príležitosť vykonať vlastné šetrenie ohľadom všetkých postupovaných pohľadávok a je pritom osobou, profesionálne sa zaoberajúcou ich odkupom.
Žalobca v doplnení odvolania zo dňa 18.12.2014 poukázal na nález Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 169/05-8 z 25.8.2005. Zároveň poukázal na príbuznosť skutkového stavu v tomto náleze so skutkovým stavom v predmetnej veci.
K doplneniu odvolania sa vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že v náleze ústavného súdu je nepochybné, že žalobca (poisťovňa) nemohla objektívne vedieť o tom, že poistný vzťah zanikol, pričom sťažovateľ (poistenec) mal túto skutočnosť žalobcovi oznámiť. Naopak, v prejednávanej veci žalobca mohol objektívne vedieť o skutočnosti - Zmluve o sprostredkovaní Úverov na bývanie zo dňa 12.7.2004 v znení dodatku č.1 zo dňa 10.1.2006, nakoľko mal možnosť - primeranú príležitosť vykonať vlastné šetrenie ohľadom všetkých postupovaných pohľadávok, pričom otázku ručiteľského vyhlásenia nikdy s postupcom neriešil.
Žalobca vo svojom stanovisku z dňa 19.3.2015 trval na svojej argumentácii v odvolaní zo dňa 21.10.2014 o možnosti aplikácie § 147 ods. 1, resp. § 150 ods. 1 O.s.p..
Uznesenie vo výroku o zastavení konania, ani vo výrokoch o vrátení súdnych poplatkov nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), preto v odvolacom konaní v týchto výrokoch nebolo preskúmavané.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Ak došlo k zastaveniu konania, zásadne žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne podľa § 146 ods. 2 O.s.p. možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.
Zákonným predpokladom pre vyslovenie povinnosti nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. je jednak dôvodne podaný návrh, ale tiež správanie sa odporcu (žalovaného), pre ktoré sa stal návrh po jeho podaní bezpredmetným. Pritom dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne, preto nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby. O dôvodnosti podania návrhu treba preto uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania nárok navrhovateľa uspokojí, resp. splní požiadavku navrhovateľa bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd, a to aj vtedy, ak by odporca uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť teda také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu), pričom medzi správaním odporcu a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V takom prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.
Zavinenie v zmysle citovaných ustanovení možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej, to znamená, že by už po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto ak žalobca vzal žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je povinný preto nahradiť jeho trovy.
V danej veci žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, preto mu zásadne vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy zastaveného konania. Túto povinnosť by nemal (a naopak, takáto povinnosť by vznikla žalovanému), ak by sa zistilo v konaní, že žaloba bola podaná dôvodne, že ju žalobca vzal späť len v dôsledku správania sa žalovaného. O tento prípad však v prejednávanej veci - ako to správne uzavrel aj súd prvého stupňa - nejde. Žalobca bez akýchkoľvek pochybností vzal žalobu späť po tom, ako žalovaný v rámci odporu proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania a žalobca zistil, že ručiteľský záväzok žalovaného v danej veci zanikol dňa 31.12.2009. Všeobecne platí, že je vecou žalobcu uplatňovať si svoje nároky so znalosťou veci (a potrebnej dokumentácie) a je právom žalovaného voči žalobe vznášať akékoľvek, podľa neho relevantné námietky. Výsledkom takéhoto kontradiktórneho procesu môže byť situácia, kedy žalovaný subjekt vznesie námietku premlčania, čomu zodpovedá i výsledok konania, a to buď v podobe zamietnutia žaloby alebo zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa ustálenej súdnej praxe v prípade, keď sú dané predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., nemusí súd priznať náhradu trov konania účastníkovi, u ktorého to prichádza do úvahy, ak dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov podľa cit. ust. § 150 O.s.p.. V takomto prípade sa zaoberá súd výnimočnosťou veci, ktorá môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností na strane účastníkov konania treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery toho účastníka, koho by podľa všeobecného ustanovenia stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, pričom treba vziať do úvahy aj to, či použitím tohto ustanovenia bude dotknutá majetková sféra toho účastníka, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania.
V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalovanému, či dokonca pre uloženie povinnosti jemu hradiť trovy konania žalobcovi. Neobstojí argumentácia žalobcu poukazujúca na konanie žalovaného v iných súdnych sporoch. Je vecou žalovaného, akú obranu zvolil v prebiehajúcom konaní, bez ohľadu na jeho postup v iných konaniach a nemôže ísť na jeho ťarchu fakt, či žalobca ako postupník vedel (či nevedel) o existencii dodatku k zmluve o sprostredkovaní úverov zo dňa 10.1.2006. Ako už bolo uvedené, žalobca vzal žalobu späť, a tak z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
V danej veci nebolo možné aplikovať ani ust. § 147 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila.
Predmetné ustanovenie rieši situácie, kedy zásada náhrady trov konania podľa pomeru úspechu nemusí zodpovedať spravodlivej úprave vzťahov a umožňuje, aby bez zreteľa na úspech v konaní hradil trovy konania ten účastník (alebo jeho zástupca), ktorý vznik týchto trov spôsobil svojím správaním alebo tieto vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. Rozhodnutie podľa tohto ustanovenia pritom nie je časovo viazané na rozhodnutie vo veci samej a súd podľa neho môže rozhodnúť kedykoľvek v priebehu konania.
Odvolací súd má za to, že s prihliadnutím na procesný výsledok konania (zastavenie konania) ust. § 147 ods. 1 O.s.p. na vzťah žalobcu a žalovaného pri rozhodovaní o trovách konania použiť nemožno, keď v tomto štádiu konania nemožno robiť závery (vyvodzované žalobcom), že žalovaný vznik trov zavinil svojím správaním.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si trovy odvolacieho konania uplatnil riadne a včas. Na základe týchto skutočností odvolací súd zaviazal žalobcu, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, k povinnosti nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celkovej výške 47,60 Eur. Uvedené trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu z 4.12.2014 a vyjadrenie k doplneniu odvolania z 9.3.2015), a keďže predmetom sporu (odvolania) je zaplatenie trov prvostupňového konania vo výške 292,35 Eur, tvorí tarifnú hodnotu veci v odvolacom konaní táto čiastka. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tejto hodnoty je 23,24 eur v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“). V súlade s § 13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky sa odmena znižuje na jednu polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. na čiastku 11,62 eur, teda za 2 úkony patrí odmena vo výške 23,24 eur (2 x 11,62 eur). K tejto odmene sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov (§ 16 ods. 3 Vyhlášky) vo výške 8,04 eur za úkon vykonaný v roku 2014 (vyjadrenie k odvolaniu z 4.12.2014) a vo výške 8,39 eur za úkon vykonaný v roku 2015 (vyjadrenie k doplneniu odvolania z 9.3.2015), spolu vo výške 16,43 eur. Súčet odmeny a náhrady (39,67 eur) sa zvyšuje o 20% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), t.j. o sumu 7,93 eur na celkovú výšku náhrady 47,60 eur.
Prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania vo výške 47,60 eur je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX. vedený v D. S., a.s. (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.