Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Pc-42-2021.pdf
PDF · 103.75 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-15Pc/42/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci matky A.. H. L., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom J. N. XXX/XX, J., zastúpenej JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou AK, so sídlom Žižkova 6, Košice, matky maloletej R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Staničné námestie 9, Košice proti odporcovi A.. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX J. X - Ž., občan Českej republiky, zastúpený Mgr. Tomášom Čerepánom, advokátom AK, so sídlom Štúrova 27, Košice, v konaní o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I.Súd určuje, že A.. H. R. nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX J. X, Ž.Ž., j e o t c o m mal. R. L., nar. XX.XX.XXXX z matky A.. H. L., nar. X.XX.XXXX.
II.Mal. R. nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III.Otec je povinný prispievať na jej výživu mesačne sumou 250,- eur počnúc 13.08.2021 a od 1.01.2023 sumou 300,- eur mesačne, splatných vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
IV.Dlžné výživné za obdobie od 13.08.2021 do 8.12.2022 vo výške 2.854,80 eur sa otcovi povoľuje splatiť v troch splátkach splatných spolu s bežným výživným vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky až do úplného splatenia.
V.Otec je povinný prispievať na tvorbu úspor pre mal. R. sumou 100,- eur mesačne, a to na účet maloletého dieťaťa, ktorý bude zriadený matkou v prospech maloletého dieťaťa, vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
VI.Na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
VII.Styk otca s maloletou R. n e u p r a v u j e.
VIII.V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
IX. V prevyšujúcej časti konanie nad sumu 300,- eur z a s t a v u j e.
X.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka podaným návrhom žiadala, aby súd určil, že odporca je otcom maloletej R. L., zároveň, aby súd rozhodol o zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou mesačne 1.000,- eur od 17.08.2020 a zároveň určil styk otca s maloletým dieťaťom a priznal náhradu trov konania právnej zástupkyni v rozsahu 100%.
2.Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa začala partnersky žiť v spoločnej domácnosti v decembri 2012, kedy rok predtým sa zoznámili a viedli vzťah na diaľku. V roku 2015 si spoločne kúpili byt a v roku 2017 sa začali snažiť o dieťa. Odporca je občanom Českej republiky, pričom celý čas žili v Prahe, ich začiatok spolužitia spočíval v tom, že si užívali a cestovali po svete, záväzky nemali žiadne a povinnosti skoro žiadne, keďže spoločne bývali v nájme. S kúpou bytu im pribudli povinnosti. V roku 2017 sa účastníci začali baviť o rodine a po spoločnom uvážení na jej založení začali aj pracovať, avšak zámer založiť si spoločne rodinu bol pravdepodobne jednostranný, a to vzhľadom na súčasnú situáciu, pretože matka dúfala, že odporca to bude vidieť rovnako ako ona, že zmení svoj životný štýl na štýl, ktorý by bol zlučiteľný s výchovou dieťaťa, otehotnieť sa matke nedarilo a odporca namiesto zmeny svojho spôsobu života, pokračoval vo vedení svojho starého života, namiesto jeho výjazdov jedenkrát týždenne sa pridali aj víkendy, namiesto z piatka do soboty sa výjazdy v súvislosti s festivalmi, predlžovali zo štvrtka do pondelka, preto v decembri 2019 sa navrhovateľka s odporcom rozišla, to však netušila, že je tehotná, pričom Vianoce v roku 2019 následne strávila u rodičov na Slovensku, kde zistila, že je tehotná.
3.I keď od mája 2013 do mája 2014 žili účastníci oddelene, v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa, však matka udržiavala pohlavný styk len s odporcom, a to kontinuálne od mája 2014 až po jeho počatie, a teda iných partnerov nemala, preto len odporca môže byť otcom maloletého dieťaťa.
4.Následne od januára 2020 do mája 2020 matka ešte žila s odporcom v spoločnom byte v Prahe, bolo to pre matku veľmi náročné obdobie, pretože odporca sa o osud budúceho dieťaťa nezaujímal, zaujímal sa iba o vysporiadanie ich spoločného bytu, akonáhle však bolo pre navrhovateľku možné z Prahy odísť, po zariadení si osobných záležitostí tak urobila, pričom na Slovensko sa vracala v šiestom mesiaci tehotenstva vlakom na slovenskú hranicu, kde ju v tom čase, keďže už hranice boli zatvorené kvôli pandémii Covid-19, čakali rodičia, ktorí ju vzali domov.
5. Zo vzájomného partnerského vzťahu navrhovateľky a odporcu pochádza maloleté dieťa R., nar. XX.XX.XXXX. Matka žije s maloletým dieťaťom u svojich rodičov, maloleté dieťa malo dňa 17.08.2021 (v čase podania návrhu 1 rok) a odporca sa s ňou nestretol, pričom nejaví o ňu žiaden záujem, je pravdou, že bola matka s odporcom v kontakte v júni 2021, avšak len z dôvodu riešenia majetkového vyporiadania ich spoločného bytu.
6.Matka je presvedčená je zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi, že je otcom spoločného maloletého dieťaťa, keďže s iným mužom v dobe rozhodnej pre splodenie maloletého dieťaťa nesúložila.
7.Matka maloletého dieťaťa je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v ČR vo výške 31.605,- Kč (1.244,05 eur) s tým, že rodičovský príspevok je v jej prípade určený na obdobie troch rokov, teda do mesiaca 11/2021 bol jej mesačný príjem 0,- eur, nakoľko pri súčasnej výške mesačnej dávky matka vyčerpá celú sumu príspevku vo výške 300.000,- Kč (11.808,70 eur) v mesiaci 10/2021. Podľa platnej právnej úpravy ako zamestnanec ČR nemá súčasne v SR nárok na prídavok na dieťa.
8.Iný príjem navrhovateľka nemá, finančne jej vypomáhajú rodičia.
9.Otec - odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.
10.Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, správou o pomeroch matky, otca, o výške príjmu - štátnej sociálnej podpory v Českej republike od matky, rodným listom maloletého dieťaťa, príjmami otca, písomnými vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov konania, faktúrami, priznaním k dani z príjmov fyzických príjmov otca ako i ostatnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutočný stav:
Navrhovateľka vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že s odporcom sa stretli v septembri 2011, viedli predtým vzťah na diaľku a potom v decembri 2012 sa presťahovala za ním do Prahy, kde žili v podnájme, neskôr si odporca prenajal byt, kde žili do mája 2013, následne sa rozišli a
vrátila sa na Slovensko domov, potom sa naspäť vrátila a žili spoločne v prenajatom byte ešte ďalej a v roku 2015 si kúpili spoločný byt, kde žili spoločne až do mája 2020, pracovala vo firme Trade do 19.05.2020, následne nastúpila na materskú dovolenku, vo firme mala príjem 50.000,- Kč, výdavky súviseli s bývaním, za bývanie a žitie vo výške 20.000,- Kč. Spoločný byt kúpili tak, že odporca bral hypotéku na svoj podiel a navrhovateľka svoj podiel hradila z vlastných zdrojov, dňa 17.08.2020 sa narodila maloletá R. a navrhovateľka žije spoločne s maloletou u svojich rodičov, dieťa je u nej v celodennej starostlivosti, poberá materský príspevok, pričom na materskú dovolenku nastúpila dňa 26.06.2020, materský príspevok poberala vo výške 30.000,- Kč, po vyčerpaní materskej obdržala rodičovský príspevok vo výške 300.000,- Kč od januára 2021 do septembra 2021, avšak od októbra 2021 je bez príjmu s tým, že poberá prídavok na dieťa z ČR, ten poberá od januára 2022 doposiaľ, avšak zároveň bol s ňou rozviazaný pracovný pomer, takže dňom 1.07.2022 je evidovaná na úrade práce, pričom pracovný pomer bol rozviazaný z dôvodov odpredaja firmy. V čase, kedy bola bez príjmov, t.j. od októbra 2021, jej finančne vypomáhali rodičia, z jednorazového príspevku, ktorý dostala na dieťa 829,- eur, nakúpila športový kočiar, vajíčko, postieľku, matrac, hračky, bežné mesačné náklady na stravu, lieky, drogériu sú okolo 400,- eur, čo sa týkalo náhrad pre dieťa a aj pre ňu ako samotnú a do inkasa začala prispievať sumou 90,- eur. Maloletá je zdravá, nemá žiadne problémy, pričom odporca ako otec jej neprispel žiadnou finančnou čiastkou od narodenia dieťaťa.
11.Dieťa je v celodennej starostlivosti u matky, spoločne žijú v rodičovskom dome, je vlastníčkou motorového vozidla a zároveň sa podieľa aj na inkase, prispieva na bývanie v 1/3-ine, čiže 100,- eur mesačne, na stravu má náklady vo výške 150,- eur a ďalšie náklady na oblečenie, obuv, má výdavky na oblečenie vo výške 60,- eur, drogériu 30,- eur, vitamíny, čaje, lieky 10,- eur, 70,- eur je príslušenstvo ako veci na hranie, kočiarik, autosedačka, odsávačka, mixér na prípravu stravy, ďalej od januára 2023 to bude poplatok za škôlku vo výške 50,- eur mesačne plus 35,- eur ročný poplatok, 10,- eur mesačný poplatok, príspevok na stravu 1,70 eur na deň, keďže u nich v obci je kapacita naplnená na škôlku, dieťa bude musieť chodiť do škôlky do susednej obce asi 4 km od miesta bydliska, takže ju bude musieť matka dovážať autom, pričom tieto náklady sú cca. 50,- eur mesačne a taktiež 50,- eur na vybavenie do škôlky.
12. Je pravdou, že za sumu, ktorú dostala z Českej republiky, t.j. 11.808,- eur ako jednorazový rodičovský príspevok, tieto finančné prostriedky dala svojim rodičom, keďže títo uhrádzajú všetky náklady, ktoré súvisia s maloletou a taktiež aj náklady týkajúce sa domu, bývania.
13.Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že je pravda, že žili v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou tak, ako to uviedla, avšak o tom, že sa dieťa narodilo, on nemal vedomosť, dozvedel sa to až z poisťovne, matka ho nekontaktovala, odporca má záväzky, ktoré vyplývajú z hypotéky, keďže polovicu bytu vyplatila navrhovateľka a na druhú si vzal hypotéku odporca, potvrdil, že žili v spoločnej domácnosti, avšak navrhovateľka odišla od neho v máji 2020, pričom dôvod mu nepovedala a nemali žiaden kontakt od jej odchodu, len emailové kontakty. V čase, keď žili v spoločnej domácnosti v roku 2020, mal príjem asi 300.000,- Kč, ktorý je totožný s jeho príjmom v roku 2021, pričom jeho mesačné náklady boli - hypotéka vo výške 6.650,- Kč, inkaso vo výške 4.000,- Kč, strava mesačne vo výške 400,- eur, odporca podniká v oblasti poradenstva ako daňový poradca, pričom príjem, ktorý sa týka roku 2022 od januára je vyšší ako bol príjem v roku 2020 a 2021, čo sa týka výdavkov, tie výdavky mu ostali na energiu vo výške 1.196,- Kč, elektrina 1.300,- Kč a teplo okolo 16.000,- Kč.
14. Na dieťa neprispieval z toho dôvodu, že čakal, že sa mu ozve navrhovateľka a povie, akú sumu od neho chce.
15.V priebehu konania matka rozšírila svoj návrh, ktorý súd pripustil na pojednávaní dňa 8.12.2022, pričom žiadala, aby súd určil výživné pre maloletú R. od 17.08.2020 vo výške 250,- eur mesačne a od 1.01.2021 sumou 316,- eur mesačne a zároveň, aby aj otec prispieval na úspory maloletej R. - tvorbu úspor sumou 160,- eur mesačne, pričom v ostatnej časti vzala návrh späť.
16.Odporca súhlasil s výškou výživného, len do sumy 250,- eur mesačne, pričom pri tvorbe úspor bol ochotný prispievať sumu 50,- eur mesačne.
17.Podľa ust. § 94 ods 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
18.Podľa ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
19. Podľa ust. § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výkon rodičovských práv a povinností a o výživné dieťaťa.
20.Rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého dieťaťa neuzavreli, preto bolo potrebné rozhodnúť, komu dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, určiť ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu a upraviť styk tohto rodiča s dieťaťom (§ 36 ods.1, § 65 ods. 1 a § 25 ods. 2 Zákona o rodine).
21.Súd podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine zveril mal. R. do osobnej starostlivosti matky, ktorá i doposiaľ sa o maloletú celodenne stará od narodenia. Zároveň určil, že matka je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri úprave styku súd tento vzhľadom na nezáujem a neochotu zo strany otca - neurčil.
22.Podľa ust. § 62 ods. 1,2,4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23.Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods.1 Zákona o rodine).
24.V zmysle ust. § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Matka podaným návrhom žiadala o priznanie výživného od narodenia dieťaťa, čo však neodôvodnila, iba uviedla, že otec sa o maloleté dieťa nezaujímal a neprispieval na jej výživu, pričom v danom prípade bola odkázaná s príjmami iba na svojej strane a podporou svojich rodičov, pričom všetku finančnú starostlivosť znáša výlučne matka a otec sa o dieťa nezaujímal a neplnil si ani svoje rodičovské povinnosti.
26. K uvedeným skutočnostiam súd poukazuje na to, že v konaní neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne, keďže zákonnou podmienkou pre takýto postup v zmysle ust. § 77 ods.1 zák. č. 36/2005 Z. z. je, že rodič, ktorý si uplatňuje výživné pre maloleté dieťa, musí preukázať skutočnosti, ktoré mu bránili podať návrh už v čase, keď si povinný rodič prestal plniť vyživovaciu povinnosť, resp. keď ju neplnil v rozsahu, ktorý by zodpovedal odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
27.Súd poukazuje na to, že dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné preukázať, pričom podľa ustálenej súdnej praxe môže medzi ne objektívne patriť aj nemožnosť podať návrh voči otcovi maloletého dieťaťa, a teda je zrejmé, že v zmysle ust. § 77 ods. 1 sa skôr jedná o výnimku, ktorú
súd použije iba v odôvodnených prípadoch. Zdôrazňuje sa tým nielen výnimočnosť priznania spätného výživného pre maloletého dieťa, ale aj snaha zamedziť možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti.
28.V prejednávanej veci však súd nezistil dôvody pre uplatnenie a určenie spätného výživného, má za to, že matka mohla podať návrh na určenie výživného skôr, teda po narodení dieťaťa.
29.V zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, možno výživné určiť spätne pred začatím konania len výnimočne, ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré však v tomto konaní zistené a preukázané neboli.
30.Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť napr. nepriaznivý zdravotný stav oprávnenej osoby, pre ktorý nemohla včas uplatniť nárok na výživné, vyhrážky zo strany výživou povinného rodiča, ktoré vzbudzujú odôvodnené obavy u druhého rodiča, že v dôsledku uplatnenia nároku na výživné bude nejakým spôsobom ohrozený jeho život, zdravie, pracovné postavenie u zamestnávateľa, výkon samostatnej zárobkovej činnosti a pod., tiež neznámy pobyt výživou povinného rodiča, dlhodobý pobyt oprávneného rodiča v zahraničí, a tým značne sťažený jeho styk s justičnými orgánmi domovského štátu a podobne (rozsudok KS Bratislava sp. zn. 20Cop/23/2016 zo dňa 18.05.2016).
31.Na základe takto zistených a preukázaných skutočností súd mal za to, že v danom prípade nie je daný dôvod osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného, keďže navrhovateľka svoj návrh na určenie spätného výživného pred podaním návrhu neodôvodnila žiadnymi objektívnymi prekážkami, ktoré by jej bránili podať návrh skôr, a preto súd návrh v tejto časti zamietol.
32. Navrhovateľka upraveným návrhom žiadala, aby súd určil odporcu za otca maloletého dieťaťa a zároveň žiadala, aby súd rozhodol o výške výživného na maloletú R., a to od narodenia dieťaťa, t.j. od 17.08.2020 vo výške 250,- eur mesačne a od 1.01.2022 sumou 316,- eur mesačne a zároveň aj rozhodnúť o prispievaní odporcu pre mal. R. na tvorbu úspor sumou 160,- eur mesačne.
33.Je nepochybné, že mal. R. sa narodila dňa 17.08.2020 ako dieťa z matky Ing. H. L., pričom v rodnom liste otec nebol uvedený.
34.Z vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky, matky ako i odporcu - otca, súd mal preukázané, že maloletá je spoločným dieťaťom oboch účastníkov konania, keďže v dobe rozhodnej pre splodenie maloletého dieťaťa, títo spoločne žili a intímne sa stýkali. Otec skutočnosti uvádzané matkou vo svojej výpovedi potvrdil, taktiež je zrejmé, že matka opustila spoločnú domácnosť, ktorú viedli s odporcom v Prahe, v čase, keď už bola v 6-tom mesiaci tehotenstva a vrátila sa naspäť na Slovensko, kde aj maloleté dieťa porodila. Odporca sa s maloletou nestretol, neprejavoval o ňu žiaden záujem a žiadnou finančnou čiastkou neprispieval. Matka v čase spoločného bývania s odporcom bývali najskôr v prenajatom a neskôr v spoločnom byte, pracovala v spoločnosti Trade, s príjmom 50.000,- Kč, kde pracovala do 19.05.2020 a následne šla na materskú dovolenku, pričom z dôvodov ukončenia pracovného pomeru, z dôvodov zániku firmy, matke bolo vyplatené odstupné u českého zamestnávateľ, a to dňa 14.07.2022 vo výške 317.371,- Kč (dôkaz č.l.81), poberala od nástupu na materskú dovolenku materský príspevok vo výške 30.000,- Kč, následne po vyčerpaní materskej, obdržala rodičovský príspevok vo výške 300.000,- Kč na obdobie od januára 2021 do septembra 2021, v októbri 2021 dostala jednorazový príspevok na dieťa vo výške 829,- eur, z ktorých nakúpila športový kočiar, vajíčko, posteľ, hračky a od októbra 2021 bola navrhovateľka bez príjmu, poberala len prídavok na dieťa z ČR, k 1.07. je zaevidovaná na úrade práce v SR, čím navrhovateľke zanikol nárok na prídavok na dieťa v ČR, pričom prídavok na dieťa z ČR poberala od 11.04.2022 do 11.07.2022 vo výške 630,- Kč a dostala pri narodení dieťaťa jednorazový príspevok v roku 2020 vo výške 829,86 eur. Žije v spoločnej domácnosti u svojich rodičov, ktorým prispieva 1/3-inu, t.j. na inkaso 90,- eur mesačne, na stravu dáva cca. 400,- eur mesačne, na pohonné hmoty sumu 50,- eur, oblečenie a obuv sumou 150,- eur a drogéria vo výške 100,- eur mesačne. Zároveň matka súdu predložila aj dôkazy o nakupovaní drogérie, oblečenia pre maloleté dieťa (č.l. 89 až 220), čiže bežné mesačné náklady na stravu, lieky a drogériu od októbra 2021 vyčíslila matka vo výške 400,- eur mesačne plus 50,- eur pohonné hmoty, od júla 2021 je poberateľkou podpory v nezamestnanosti, a to až do 31.12.2021 vo výške 1.100,- eur, pričom matka má ponuku práce od spoločnosti Deutsche Telecom, s nástupom od 1.01.2023 s mesačnou mzdou 1.050,- eur brutto s tým, že maloletá od 2.01.2023 nastúpi do predškolského zariadenia, s čím budú
spojené náklady - na škôlku 50,- eur mesačne, 35,- eur ročný poplatok, 10,- eur príspevok na program, 1,70 eur doplatok za stravu na deň, cestovné 50,- eur, keďže škôlka v obci, kde bývajú je naplnená 50,- eur, príslušenstvo do škôlky, posteľné prádlo, hygienické potreby, prezúvky a pod..
35.Z predložených dôkazov ako i z výpovede odporcu súd zistil, že príjem otca bol 300.000,- Kč, ktorý bol totožný s rokom 2021, pričom pracuje ako živnostník, jeho výdavky mesačne predstavujú - hypotéka vo výške 6.650,- Kč, 4.000,- Kč je inkaso, elektrina vo výške 1.300,- Kč, teplo cca. 16.000,- Kč a za stravu mesačne cca. 400,- eur. Skutočnosti o príjme otca vyplývajú i z predloženého daňového priznania (č.l. 248), z uvedeného je zrejmé, že čistý mesačný príjem otca je vo výške 3.900,- eur a mesačné výdavky otca podľa jeho údajov predstavujú sumu 1.200,- eur.
36. Keďže za obdobie od podania návrhu 13.8.2021 do rozhodnutia súdu - 8.12.2022, bolo súdom určené výživné v sume 250,- eur mesačne, ktoré odporca neuhrádzal, vznikol na výživnom nedoplatok vo výške 4.145,- eur (9- 12/2021 - 3 mesiace x 250, + 18 dní x 8,06 (250 : 31) + 1 - 12/2022 - 12M x 250,- eur), ktoré súd otcovi povolil splácať v 3 splátkach v sume po 1.381,66 eur až do úplného vyrovnania dlžného výživného.
37.Súd má za to, že na základe týchto skutočností je v možnostiach a schopnostiach otca platiť súdom určené výživné vo výške 250,- eur mesačne (ktorú výšku výživného i odporca samotný navrhol), a to počnúc 13.08.2021, ktorú výšku súd považuje za primeranú k možnostiam a schopnostiam otca, k jeho majetkovým pomerom a taktiež aj spôsobu žitia s tým, že súd od 1.01.2023 túto sumu zvýšil na 300,- eur mesačne z dôvodu, že maloletá v danom období začne navštevovať predškolské zariadenie, a teda matke stúpnu náklady na škôlku, náklady, ktoré súvisia s umiestnením dieťaťa v predškolskom zariadení.
38. Súd v prejednávanej veci poukazuje na skutočnosť, že otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, a teda mesačne po odrátaní základných potrieb mu ostáva k dispozícii suma 2.700,- eur mesačne, a teda je to suma, z ktorej je možné uhrádzať výživné a zároveň aj prispievať k tvorbe úspor pre maloletú, keďže aspoň takýmto spôsobom môže otec prispieť k vývoju maloletej do budúcna.
39.Navrhovateľka nežiadala, aby súd upravoval styk otca s maloletou R., keďže tento o maloletú neprejavuje náležitý záujem.
40. Súd zároveň v prevyšujúcej časti, t.j. určenia výživného od 1.01.2023 sumou 316,- eur a pri tvorbe úspor 160,- eur nad súdom priznanú čiastku zamietol.
41.Keďže navrhovateľka v konaní vzala pôvodný návrh na určenie výživného v sume 1.000,- eur späť, súd pripustil späťvzatie návrhu (nad sumu 316,- eur) a v tejto časti konanie zastavil.
42.O trovách konania v prejednávanej veci súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)