Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Er-239-2011.pdf
PDF · 74.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/239/2011
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, proti povinnej: V. T., N.. XX. X. XXXX, A. A. X, R. V.š, pre vymoženie pohľadávky 333,20 eur, vykonávanej súdnym exekútorom Františkom Radzom, so sídlom Exekútorského úradu Radlinského 1728/47, Dolný Kubín, pod sp. zn. Ex 90/2011, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Františkom Radzom sa dňa 3. 3. 2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 90/2011 na vymoženie pohľadávky vo výške 10.038,- Sk, priznanej platobným výmerom Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš č. 725-1-042-4101/2004 zo dňa 4. 2. 2004. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 028572* zo dňa 22. 3. 2011, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 333,20 a trovy exekúcie.
Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 16. 3. 2015 podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie, pretože pohľadávka oprávnenej zanikla z dôvodu uplynutia času vykonať.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.
Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona, a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.
Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
Podľa § 148 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej len "pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.
Podľa § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
Predmetom konania je vymáhanie povinnosti zaplatiť penále, uloženej rozhodnutím podľa zákona o Sociálnej poisťovni. Z prechodného ustanovenia § 277 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je potrebné vyvodiť, že o sankciách vzniknutých po 1. januári 2004 sa postupuje už podľa nového zákona o sociálnom poistení (s účinnosťou od 1. 1. 2004). Na tom nič nemení tá skutočnosť, že predmetné rozhodnutie (exekučný titul) bolo vydané ešte podľa zákona o Sociálnej poisťovni (zákon č. 274/1994 Z. z.), ktorý bol zrušený zákonom o sociálnom poistení. Ak by mala platiť opačná situácia, teda že sa aj pri vymáhaní sankcií (a tým aj povinnosti platiť penále) uložených síce po 1. 1. 2004 ale na základe dovtedajších právnych predpisov, postupuje podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003, nič nebránilo zákonodarcovi, aby túto skutočnosť uviedol v predmetnom prechodnom ustanovení. Cit. ust. § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení potom zakotvuje 10-ročnú prekluzívnu lehotu týkajúce sa o. i. vymáhania pohľadávok, ktorými bola uložená povinnosť platiť penále. Takéto rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti s tým, že ustanovenia zákona o správnom konaní (§ 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) sa nepoužijú. Pre úplnosť súd dodáva, že aj predtým účinný zákon o Sociálnej poisťovni zakotvoval 10-ročnú prekluzívnu lehotu (§ 25 ods. 2).
Rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistné, dávky, náhradu škody, pokuty a penále je možné exekúciou vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Pretože ide o prekluzívnu lehotu, v jej priebehu musí byť konanie nielen začaté ale i skončené. Uplynutím lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným, pričom súd na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada z úradnej povinnosti. Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu ukladajúceho povinnosť platiť penále, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. 5. 2004. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vykonať, sa potom skončila dňom 11. 5. 2014 a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Na plynutie prekluzívnej lehoty pritom nemalo vplyv ani uznanie dlhu povinnou, nakoľko vzťah medzi Sociálnou poisťovňou a platiteľom poistného je vzťahom verejnoprávnym, pričom platné právne predpisy nespájajú s uznaním verejnoprávneho dlhu taký účinok, akým by bolo predĺženie, resp. prerušenie prekluzívnej lehoty. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor uviedol, že si neuplatňuje trovy exekúcie, preto súd rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora tak, že mu náhradu týchto nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.