Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-1-2021.pdf
PDF · 92.53 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcu: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573, zast.: AK Balara, s. r. o., Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 31 383 408, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, o zaplatenie 1.230,36 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.230,36 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16.11.2020, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 31.12.2020 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.230,36 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.01.2019 došlo ku škodovej udalosti medzi poisteným u žalobcu, p. H. T. a poisteným u žalovaného, p. H. Š., o ktorej účastníci vyplnili a podpísali tlačivo, správu o nehode. Z opisu okolností nehody vyplýva, že vozidlo A na križovatke odbočilo doprava a zmenilo pruh, pričom pri zmene pruhu nedalo prednosť v jazde vozidlu B a narazilo do vozidla B. Na základe obhliadky vozidla došlo k oprave vozidla, pričom práce a náhradné diely boli fakturované faktúrou č. XXXXXXXX vo výške 1.395,36 Eur. Oznámením zo dňa 29.05.2019 žalobca oznámil poistenému, že predmetnú faktúru zaplatil vo výške 1.230,36 Eur na účet spoločnosti zabezpečujúcej opravu. Následne sa obrátil na žalovaného listom zo dňa 04.06.2019 - refundácia a žiadal od neho preplatiť škodu, ktorá bola spôsobená poistenému a ktorú poistenému skutočne zaplatil. Žalovaný žalobcovi oznámil, že osoba poistená u žalovaného nehodu nezavinila. Žaloba mal za to, že zo správy o nehode jednoznačne vyplýva, že vinníkom škodovej udalosti bola osoba poistená u žalovaného, ktorá spôsobila škody na vozidle osoby poistenej u žalobcu. Na základe zavinenia je zrejmé, že žalovaný je povinný znášať za poisteného vodiča, ktorý škodovú udalosť zapríčinil, celú škodu.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 24.11.2020 platobný rozkaz sp. zn. 17Up/2014/2020, proti ktorému podal odpor žalovaný, a preto bol platobný rozkaz zrušený a spis postúpený tunajšiemu súdu. Žalovaný v odpore uplatnený nárok v celom rozsahu poprel a odmietol. Uviedol, že v prejednávanej veci nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou poisteného motorového vozidla u žalovaného a škodou vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného. Poukázal na to, že poistený u
žalovaného, p. Š., v oznámení o škodovej udalosti výslovne poprel zavinenie na svojej strane, škodová udalosť nebola šetrená políciou a správa o nehode neobsahuje dohodu účastníkov o zavinení škodovej udalosti. Ani opis priebehu škodovej udalosti jednoznačne nepreukazuje zodpovednosť na strane poisteného u žalovaného. Nie je zrejmé, ktorý účastník škodovej udalosti mal povinnosť dať prednosť v jazde druhému vozidlu, resp. kto porušil povinnosti ustanovené zákonom. Žalovaný nesúhlasil ani s uplatneným nárokom na úrok z omeškania a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že zavinenie vyplýva priamo zo správy o nehode, popisu priebehu nehody. Popísal tiež možný priebeh škodovej udalosti zohľadniac právnu úpravu a dospel k záveru, že k vzniku poistnej udalosti mohlo dôjsť len tak, že vozidlo poistené u žalovaného nedalo prednosť v jazde vozidlu, ktoré bolo havarijne poistené u žalobcu.
4. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu a mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti vodiča motorového vozidla poisteného u žalovaného. Bol názoru, že poistnú udalosť zavinil vodič motorového vozidla havarijne poisteného u žalobcu. Žalovaný preto nie je povinný refundovať žalobcom uplatnený nárok.
5. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, a to najmä správou o nehode, faktúrou, korešpondenciou medzi sporovými stranami, oznámením o poistnej udalosti, fotodokumentáciou a výsluchmi svedkov.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod., došlo na križovatke ulíc Q.O. a S. v T. k nehode, škodovej udalosti, keď došlo k poškodeniu motorových vozidiel zn. Hyundai Tucson, EČV: T., ktoré viedol H. Š., a ktorého poisťovateľom bol žalovaný (ďalej len "vozidlo "A") a zn. Opel Meriva, EČV: J., ktoré viedol H. T. a ktorého poisťovateľom bol žalobca (ďalej len "vozidlo "B"). Na vozidle A je vyznačené poškodenie na ľavom boku, na vozidle B je vyznačené poškodenie v pravej prednej časti. Takému popisu zodpovedá aj fotodokumentácia oboch poškodených vozidiel. V časti "Okolnosti nehody" správy o nehode sú na strane vodiča vozidla A chaoticky označené a "odznačené" viaceré kolónky. Z nákresu nehody vyplýva, že vodič vozidla a odbočoval z Q. K. doprava na S., vodič vozidla B z Q. doľava na S. K.. V Oznámení o poistnej udalosti zo dňa 28.05.2019, formulár spoločnosti žalovaného, ktoré podal H. Š., v bode 6 vyznačil kolónku, že nehodu nezavinil, bol poškodeným a poprel aj spoluvinu. V Oznámení škody z poistenia motorových vozidiel, formulár spoločnosti žalobcu, H. T., v časti popis škodovej udalosti, uviedol, že "vodič do mňa nabúral a odišiel z miesta nehody..." a ako vinníka označil H. Š.. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 21.05.2019 vyplýva, že vodičovi vozidla B bola spoločnosťou Hilka, s.r.o. fakturovaná suma 1.395,36 Eur za opravu vozidla. Listom zo dňa 04.06.2019 žalobca oznámil žalovanému, že dňa 31.05.2019 poukázal jeho poistenému (vodičovi vozidla B) poistné plnenie vo výške 1.230,36 Eur v zmysle poistnej zmluvy, z poistného plnenia bola odpočítaná spoluúčasť vo výške 165 Eur. Listom zo dňa 02.07.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že nie ej možné vysporiadať náhradu škody, pretože nebol preukázaný právny základ nároku, keďže ich poistený (vodič vozidla A) v oznámení o vzniku škodovej udalosti uviedol, že nehodu nezavinil a jeho zodpovednosť nie je jednoznačne preukázaná. Svedok O.. H. Š. uviedol, že vyplynulo, že cez križovatku prechádzal na zelenú asi tretí v poradí a išiel som rovnako ako vozidlá pred ním. Po nehode skonštatoval, že je auto je pojazdné a aby nebrzdil premávku odbočil k farmárskej tržnici, kde spísali správu o nehode. Na zavinení sa nedohodli, mal za to, že on nebol na vine. Mal som za to, že do križovatky, keď ju nevie opustiť, nemá do nej vchádzať a ak do nej vojde má ju čo najskôr opustiť. Akonáhle to bolo možné, tak prechádzal do ďalšieho pruhu, keďže nemal stanovené, do ktorého pruhu sa má zaradiť. Uviedol, že keď vošiel do križovatky, pred ním stáli autá pred prechodom pre chodcov, bol mierne natočený na výpadovku smerom von z Bratislavy, už sa dalo manévrovať, prechádzal do ľavého pruhu, zrazu do neho vbehlo auto z ľavej strany, ktoré mu narazilo do ľavých predných dverí. Zastavil za prechodom v ľavom pruhu, lebo tam už bol, v momente nárazu už bol v ľavom pruhu. Bol vo fáze prechádzania zo stredného do ľavého pruhu, nevedel presne povedať či to bolo pred alebo za prechodom. Znamenie o zmene smeru jazdy nedával. Už pri spisovaní zápisu tvrdil, že vinníkom bol druhý vodič. Svedok H. T. viedol, že dňa 30.01.2019 išiel so synom z tréningu, na križovatke Q. - S. stál v ľavom jazdnom pruhu smer S.Ň., keď skočila zelená a išiel do križovatky, spozoroval z pravej strany rýchlo prichádzať auto, čo povedal aj synovi. Pred prechodom spomalil, na prechode zastavil a následne prišiel
náraz z pravej strany. Vodič pokračoval ďalej v jazde, zastavil až na jeho blikanie a trúbenie, asi po 50 m. Vo vozidle nebol vodič sám, bola tam jeho pani. H. Š. sa mu zdal vykoľajený, zaskočený, nekomunikoval. Požiadal ho, aby v kolónke vinník označil seba, čo odmietol. Na polícii mu neskôr uviedli, že kamery nie sú funkčné. Kontaktoval H.. Š., aby odsúhlasil, že je vinníkom, vletel do križovatky cez tri jazdné pruhy. Svedok stál v ľavom jazdnom pruhu a do ľavého sa aj radil. Pri zaregistrovaní vozidla stihol spomaliť a zastaviť na prechode, snažil sa uhnúť čo najviac do ľavej strany k obrubníku. Na otázku, či vozidlá idúce pred H.. Š. išli tým istým smerom ako on uviedol, že žiadne iné vozidlá tam neboli, išiel sám. Svedok mohol vyraziť až vtedy, keď bola protistrana celá červená, aj odbáčacie pruhy. Na križovatke bol prvý. Keď vošiel do križovatky nikto neprechádzal cez priechod pre chodcov, mali červenú a vozidlo H.. Š. bolo jediné, ktoré odbáčalo z toho smeru a zaraďovalo sa do ľavého pruhu, nie najbližšieho. Po náraze H.. Š. pokračoval v jazde, zastavil pri Freshmarkete, kde aj spísali správu o nehode.
7. Podľa § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
8. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
9. Podľa § 420 ods. 2 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
10. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o cestnej premávke"), v obci na ceste s dvoma alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy smie vodič vozidla použiť na jazdu ktorýkoľvek jazdný pruh; to neplatí pre vodiča uvedeného v odseku 2, na ktorého sa vzťahujú pri jazde v obci odseky 1 a 2.
11. Podľa § 10 ods. 6 zákona o cestnej premávke, vodič pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.
12. Podľa § 137 ods. 2 písm. h) zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je nezastavenie vozidla na pokyn STOJ! dávaný policajtom alebo inou oprávnenou osobou, alebo na signál svetelného signalizačného zariadenia s červeným svetlom "Stoj!".
13. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe v časti istiny ako dôvodne podanej vyhovel. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nehodu, škodovú udalosť dňa 30.01.2019 na križovatke ulíc Q. a S. v Bratislave zavinil H. Š., poistník spoločnosti žalovaného.
14. V konaní bolo sporným samotné zavinenie škodovej udalosti, keďže Správa o nehode neobsahuje kolónku o zavinení, k dohode medzi účastníkmi škodovej udalosti o zavinení nedošlo, a v Oznámení o poistnej udalosti H. Š. uviedol, že nehodu nezavinil. Sporným bol tiež priebeh škodovej udalosti ako ho popísali svedkovia. Problematickým a sporným zostáva stret oboch motorových vozidiel v oblasti priechodu pre chodcov.
15. Vyhodnotením svedeckých výpovedí súd dospel k záveru, že uveriteľnejšia je verzia svedka H. T., ktorý odbočoval doľava, a preto nemohol vojsť do križovatky skôr ako bola oproti červená pre všetky jazdné pruhy. V križovatke stál ako prvý a čakal na zelenú. Sám uviedol, že vozidlo svedka H. Š., ktorý odbočoval vpravo prešlo križovatkou ako jediné a veľkou rýchlosťou. Z toho možno vyvodiť, že H. Š. vošiel do križovatky ako posledný, keď už na semafóre nebolo zelené svetlo, alebo ešte neskôr. Tomu by potom zodpovedala aj popisovaná veľká rýchlosť, či jazda cez niekoľko jazdných pruhov. K tomu treba ešte poukázať aj na výpoveď svedka Š., ktorý uviedol, že sa môže radiť do ktoréhokoľvek jazdného pruhu, čo teda zodpovedá aj tvrdeniu druhého svedka o štýle jeho jazdy. Takto popísaný dej zodpovedá aj stretu v oblasti priechodu pre chodcov, keď svedok T. spomaľoval až zastavil a následne prišiel náraz z pravej strany, pričom svedok Š. po náraze, strete, pokračoval v jazde. Tu treba uviesť, že správanie H. Š. po nehode nie je v predmetnej veci podstatným pre posúdenie zavinenia, a preto sa ním súd ďalej nezaoberal. Súd má teda za to, že vodič H. Š.Á. porušil právnu povinnosť, ustanovenú v § 10 ods. 3 a ods. 6 zákona o cestnej premávke.
16. Čo sa týka spôsobenej škody, táto nebola spornou. Z obsahu spisu vyplýva, že oprava motorového vozidla svedka H. T., Opel Meriva, EČV: J. bola vykonaná spoločnosťou Hilka, s.r.o, a bola fakturovaná vo výške 1.395,36 Eur. Následne žalobca svojmu poistenému z havarijného poistenia uhradil sumu 1.230,36 Eur, s tým, že z poistného plnenia bola odpočítaná spoluúčasť vo výške 165 Eur (1.395,36 - 165 = 1.230,36).
17. Súd konštatuje, že je daná aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Ak by H. Š. zastavil na signál svetelného signalizačného zariadenia s červeným svetlom "Stoj!" a pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu dal prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pričom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, nedošlo by k stretu motorových vozidiel, k škodovej udalosti, ani k vzniku škody vo vyššie uvedenom rozsahu.
18. Na základe uvedeného, keďže žalobca uhradil H. T. sumu 1.230,36 Eur z havarijného poistenia, vznikol žalobcovi v zmysle citovaného ustanovenia § 813 ods. 1 OZ voči žalovanému nárok na regres, a to do výšky poskytnutého plnenia.
19. Súd žalobu zamietol v časti uplatneného úroku z omeškania a tiež paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky z dôvodu, že toto plnenie žalobca H. T. neposkytol, a preto mu naň nárok nevznikol.
20. Súd nevykonal navrhované dôkazy ako konfrontáciu svedkov, nakoľko zavinenie bolo sporné už bezprostredne po nehode a aj v konaní pred súdom svedkovia vypovedali v zásade rovnako, zavinenie bolo naďalej sporným. Súd nevykonal výsluch spolujazdcov svedkov, teda manželky H. Š. ani syna H. T., ktorí sa nachádzali v motorových vozidlách, nakoľko mal za to, že to neprispeje k odstráneniu rozporu pri popise nehodového deja, v oboch prípadoch šlo o príbuzných. Súd ani nevyžiadal signálny plán križovatky, nakoľko mal za to, že samotná znalosť signalizačného plánu nepostačuje na to, aby bol odstránený rozpor pri riešení zavinenia.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Neúspech žalobcu sa týkal len príslušenstva pohľadávky. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.