Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_41CoE-43-2022.pdf
PDF · 101.38 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/43/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. R. Y. XXXX/XX, XXX XX H. H., právne zastúpenému JUDr. Idou Cabanovou, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie 656,-- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 10182/16, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.2Er/2558/2016-76 zo dňa 25. augusta 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2Er/2558/2016-76 zo dňa 25. augusta 2022 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie proti povinnému domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 656,-- Eur s príslušenstvom na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971 sp.zn. SRSAspA 02804/15 zo dňa 11.02.2016. Dňa 19.07.2017 súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie podanie povinného, ktorý vzniesol námietky proti exekúcii a navrhol zastavenie exekúcie.
3. Súd prvej inštancie zistil, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 25.06.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a v ten istý deň, t.j. dňa 25.06.2013 uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu. Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.
4. V posudzovanej veci súd prvej inštancie zistil, že návrh rozhodcovskej zmluvy je v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah tejto zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi dojednaná individuálne spočíva na strane dodávateľa. Súd prvej inštancie mal za to, že oprávnený v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Kvalifikačným kritériom pre záver, že
nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku považoval stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
5. Konštatoval, že rozsah možnosti upraviť rozhodcovskú zmluvu, obmedzený iba na osobné údaje, číslo zmluvy o úvere, dátum a podpis, nijako nemožno považovať za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu, pokiaľ ide o ďalší obsah tejto zmluvy. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie zmluvy v takomto znení vymienil spotrebiteľ. Ak rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, potom takáto zmluva, síce nachádzajúca sa na samostatnom tlačive, avšak tvoriaca jednu zmluvu so zmluvou o úvere, môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Súd prvej inštancie nemal z predložených listín preukázané, že povinný ako spotrebiteľ aktívne jednal o spôsobe vyriešenia prípadných sporov a ani o výbere rozhodcovského súdu, t.j. že by sa bol osobne podieľal na vzniku rozhodcovskej zmluvy, a to práve z dôvodu, že mu bola predložená zjavne formulárová zmluva. Aj z rozhodovacej činnosti mal súd prvej inštancie preukázané, že rovnaké zmluvy, s rovnakými ustanoveniami a rovnakým rozhodcovským súdom boli predkladané spotrebiteľom aj v iných súdom posudzovaných veciach. Mal za zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola predložená spotrebiteľovi v čase tzv. „zníženej bdelosti spotrebiteľa“, keď jeho prvotným zámerom bolo požičať si finančné prostriedky a nie dohodnúť spôsob riešenia prípadných sporov. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu podľa názoru súdu prvej inštancie navyše vyvoláva skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia, či bránenia svojho práva nielen pred všeobecným súdom, ale aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu, či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.
6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že praktickým dôsledkom rozhodcovskej zmluvy formulovanej tak, ako je tomu v danom prípade, je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na Okresnom súde Banská Bystrica, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Súd prvej inštancie v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že predmetná rozhodcovská zmluva je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy), čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).
7. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že v danom prípade bol predložený rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom iným ako uvedeným v rozhodcovskej zmluve, resp. zodpovedajúcim ustanoveniu § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Uviedol, že Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, ktorá zriadila pôvodný Stály rozhodcovský súd uvedený v rozhodcovskej zmluve sa stala členom Združenia arbitráže a mediácie, Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 45 745 595, ktoré združenie zriadilo nový stály rozhodcovský súd, a to: Stály rozhodcovský súd, Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, ktorý však napriek rozhodcovskej zmluve a ustanoveniu § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. nevykonal v danej veci rozhodcovské konanie (pričom zrušený bol daný súd až dňom 30.6.2017, ako to vyplýva z príslušného verejne dostupného registra vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR). Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sa nestala členom v zmysle § 54b ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní.; teda Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž nemal podľa predloženej rozhodcovskej zmluvy právomoc prejednať spor účastníkov a vydať rozhodcovský rozsudok. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že Slovenská rozhodcovská a.s. už so sídlom Karloveské rameno 8 (v súčasnosti Slovenská arbitrážna a.s., Karloveské rameno 6), 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sa v dôsledku zlúčenia stala od 01.01.2016 právnym nástupcom spoločnosti Slovenská arbitrážna s.r.o., IČO: 47 245 484, Karloveské rameno 6 (predtým Krížna 2), Bratislava, ktorou pôvodne zriadený stály rozhodcovský súd
bol Stály rozhodcovský súd, Krížna 2, 811 07 Bratislava, nakoľko jeho právomoc nebola v rozhodcovskej zmluve určená a teda v tomto prípade nemohol spor účastníkov v rozhodcovskom konaní prejednávať a rozhodnúť Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, ktorej členom sa stala Slovenská arbitrážna s.r.o., IČO: 47 245 484 v zmysle § 54b ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní za účelom zriadenia daného súdu, pretože Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž v zmysle § 54b ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní by bolo možné považovať v zmysle uvedeného ustanovenia zákona za súd, na ktorý odkazuje účastníkmi konania uzavretá rozhodcovská zmluva iba v prípade, ak by v rozhodcovskej zmluve bol pôvodne uvedený Stály rozhodcovský súd, Krížna 2, 811 07 Bratislava.
8. Na základe zistených skutočností súd prvej inštancie mal za zrejmé, že rozhodcovská zmluva je neplatná pre jej neprijateľnosť z dôvodu, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, ktorého rozsudok bol v tejto veci predložený ako exekučný titul, nemal právomoc na prejednanie a rozhodnutie sporu účastníkov konania v rozhodcovskom konaní. Následkom je skutočnosť, že predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Na základe skutočností uvedených v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie rozhodol tak, že námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.
9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi ním a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, čo vyplýva zo znenia článku II. bod 1 rozhodcovskej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru súdov Slovenskej republiky. Vyslovil názor, že v prípade, že obe strany rozhodcovskú v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojim podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej zmluve. Zároveň uviedol, že v prípade, ak by odporca (povinný) mal v rozhodcovskom konaní pochybnosti o stanovenom rozhodcovi a domnieval sa, že ide o sudcu, ktorý rozhoduje zaujato a nespravodlivo, mohol podať námietku predpojatosti. Odmietal argumenty povinného, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V predmetnom prípade sa jedná o individuálne dojednanú podmienku. Vyslovil presvedčenie, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, v zmysle platných právnych predpisov účinných v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Konštatoval, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Na záver zdôraznil, že medzi ním a povinným bola uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere a že povinný svojim podpisom vyhlásil, že s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy súhlasí a zároveň vyhlásil, že bol pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia. Z uvedených dôvodov mal za to, že rozhodcovskou zmluvou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania má povahu exekučného titulu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.
10. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný. Vo vyjadrení poukázal na všetky svoje písomné vyjadrenia podané pred súdom prvej inštancie. Vyjadril svoj súhlas s napadnutým uznesením a trval na skutočnosti, že nemal možnosť meniť znenia dojednania rozhodcovskej zmluvy a ak by ju odmietol v takomto vyhotovení podpísať, bolo by mu odmietnuté poskytnutie spotrebiteľského úveru, a teda údajná právomoc rozhodcovského rozsudku bola povinnému zo strany oprávneného nanútená, aj keď pripúšťala možnosť riešenia sporov výberom všeobecného súdu zo strany oprávneného. Vyslovil názor, že týmto postupom chcel oprávnený obísť ustanovenia o spotrebiteľských právach a získať tým výhodu pre seba, nakoľko mal potom oprávnený na výber ako bude riešiť prípadne vzniknuté spory a tento takéto spory rieši výlučne len cez rozhodcovské konania, čím sa pokúša obísť zákon. Tiež mal za to, že predmetná rozhodcovská zmluva je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť tohto zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Preto mal za to , že rozhodcovský súd nemal z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, a teda uvedený rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok proti oprávnenému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
11. K vyjadreniu povinného sa vyjadril oprávnený. Mal za to, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam vo svojich predchádzajúcich podaniach, na ktorých trvá v celom rozsahu.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
13. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 10.08.2016 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 23.05.2017 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom v Bratislave, sp.zn. SRSAspA 02804/15 zo dňa 11.02.2016. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 831,91 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 25.06.2013. Rozhodcovský súd si právomoc spor rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.07.2017 súdny exekútor súdu prvej inštancie predložil námietky povinného proti exekúcii zo dňa 26.06.2017. Povinný námietky proti exekúcii odôvodnil tým, že sú tu okolnosti, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti a zároveň sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a poukázal na ustanovenia § 53 ods. 1, 4 písm. k), § 53 ods. 5 a 6 a § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že vymoženie práva vyplývajúceho z exekučného titulu je v rozpore s predpismi o ochrane spotrebiteľa, nakoľko ročný úrok vo výške 39,15 %, poplatok vo výške 427,65 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 33,-- Eur a z nich vyplývajúce známe úroky považuje za nezákonné, úžernícke a v rozpore s dobrými mravmi. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie námietkam povinnej proti exekúcii vyhovel.
14. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný dňa 25.06.2013 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky. K zmluve o úvere oprávnený priložil aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v bode 10. si zmluvné strany dohodli mediačnú doložku. Súčasne v ten istý deň, t.j. 25.06.2013, zmluvné strany uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava podľa procesných ustanovení Rokovacieho poriadku, Štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania. (čl. I. Rozhodcovskej zmluvy). V čl. II. je upravený predmet Rozhodcovskej zmluvy tak, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov alebo pred všeobecným súdom, podľa toho, kde podá žalujúca strana žalobu. V bode 2 toho istého článku je upravená rozväzovacia podmienky rozhodcovskej zmluvy, ktorá je viazaná na podanie žaloby na všeobecnom súde vynímajúc konanie vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V bode 3 toho istého článku si zmluvné strany dohodli možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. V článku IV. bod 5 zmluvné strany vyhlásili, že sú spôsobilé na právne úkony, túto zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam rozumejú a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpisujú. Dlžník - povinný vyhlásil, že s uzatvorením tejto zmluvy súhlasí a že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Od tejto rozhodcovskej zmluvy odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.
15. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
16. Odvolací súd sa najprv zaoberal preskúmaním rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zistil, že dňa 25.06.2013 oprávnený a povinný uzavreli rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu a ktorú povinný podpísal. Rozhodcovská zmluva tiež obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinného, že súhlasí s uzatvorením tejto zmluvy a vyhlásenie o tom, že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a možnosti odstúpenia od tejto zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 zákona o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka z tohto dôvodu. S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že tvrdenie oprávneného v odvolaní povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je dôvodné.
17. Odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením námietkam povinného na zastavenie exekúcie vyhovel aj z dôvodu, že v danom prípade bol predložený rozhodcovský rozsudok vydaný iným rozhodcovským súdom, ako je uvedený v rozhodcovskej zmluve, resp. zodpovedajúcim ustanoveniu § 54b ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, ktorej členom sa stala Slovenská arbitrážna s.r.o. podľa § 54b ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní by bolo možné považovať v zmysle tohto ustanovenia za súd, na ktorý odkazuje účastníkmi konania uzavretá rozhodcovská zmluva iba v prípade, ak by v rozhodcovskej zmluve bol pôvodne uvedený Stály rozhodcovský súd, Krížna 2, Bratislava. Oprávnený v odvolaní len namietal, že rozhodcovská zmluva je individuálne dojednaná a že bola platne dojednaná, t.j. odvolacie námietky nesúviseli s celým predmetom prejedávanej veci v tomto konaní. Avšak vzhľadom na to, že podľa § 380 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a oprávnený v odvolaní nenamietal aj dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie námietkam povinného na vykonanie exekúcie vyhovel, a to, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž nebolo možné podľa § 54b ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní považovať za súd, na ktorý odkazuje účastníkmi konania uzavretá rozhodcovská zmluva.
18. Z dôvodu, že oprávnený v odvolaní nenamietal všetky dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie námietkam povinnej vyhovel, a to že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž nebolo možné podľa § 54b ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní považovať za súd, na ktorý odkazuje účastníkmi konania uzavretá rozhodcovská zmluva a z dôvodu, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný, odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.
19. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).