Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-2918-2022.pdf
PDF · 74.91 KB
Case nature
Subarea
48Ek/2918/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Flexi Factoring Slovakia, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 46 665 188, proti povinnému: N. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. O. XXX/XX, XXX XX H. H., o vymoženie 1 969,85 eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2918/2022 zo dňa 23. 11. 2022, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2918/2022 zo dňa 23. 11. 2022 z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2918/2022 zo dňa 23. 11. 2022.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10. 11. 2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1 969,85 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku vydaného Okresným súdom Banská Bystrica dňa 25. 04. 2013 pod sp. zn. XXC/XXX/ XXXX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 11. 02. 2014.
2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2918/2022 zo dňa 23. 11. 2022 vyšší súdny úradník zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), keď dospel k záveru, že povinný v čase pred začatím predmetného exekučného konania zomrel, v dôsledku čoho nie sú splnené procesné podmienky na pokračovanie v konaní. V poradí druhou výrokovou vetou, súd oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že predmetné exekučné konanie má v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK“) charakter tzv. repodaja, t. j. opätovne podaného návrhu na vykonanie exekúcie z dôvodu, že skôr začatá exekúcia bola po splnení taxatívne určených podmienok vymedzených v ZoUNEK-u zastavená, pričom poukazuje na to, že cit: ,,Jedna východiskových ideí ZoUNEK zakladá možnosť oprávneného na pokračovanie v exekučnom konaní pri zachovaní zabezpečovacích úkonov pôvodného exekútora. Zákonodarca to v dôvodovej správe k ZoUNEK odôvodňuje : „V súvislosti s opätovným návrhom na vykonanie exekúcie sa upravujú pravidlá, kedy ostanú účinky úkonov exekútora smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii zachované a kedy ostane zachované aj poradie starej exekúcie; podmienkou zachovania týchto účinkov je osvedčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi oprávneným, t. j. preukázanie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, a to v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania oprávnenému“. Fakt, že povinný zomrel neznamená zánik
pohľadávky, pretože dedičské konanie (ďalej len DK) po povinnom nebolo do dnešného dňa skončené. Povinný bol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na pomerne lukratívnej nehnuteľnosti v centre Banskej Bystrice. Na LV k uvedenej nehnuteľnosti je zapísaná obmedzenie na základe rozhodnutia pôvodného exekútora. Z tohto je možné odvodiť, že pohľadávka oprávneného môže byť uspokojená z dedičstva po povinnom, resp. v exekučnom konaní proti jeho právnym nástupcom v osobe dedičov. V čase odoslania repodaja na súd však nebolo možné ako povinných označiť dedičov povinného, pretože DK stále prebieha. Preto oprávnený nevyužil možnosť upravenú v ustanovení § 36 Exekučného poriadku (zmena účastníka pred vydaním poverenia). Takýto právny stav však nemôže pre oprávneného, ktorý sa podľa zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ o svoju pohľadávku stará pripraviť o možnosť vymoženia svojho nároku za okolností ktoré predpokladá aj ZoUNEK, teda zachovanie tiarch, blokácií či obmedzení na majetku povinného realizovaných pôvodným exekútorom.“. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený uvádza, aby konajúci súd pokračoval v konaní s potomkami povinného (zosnulého), pričom v kontexte týchto okolností navrhuje, aby bolo napadnuté uznesenie zrušené a vec bola opätovne posúdená, resp. bolo vo veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie či uznesenie o pripustení zmeny na strane povinného.
4. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
6. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
7. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vyhovieť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.
9. Podstatou oprávneným podanej sťažnosti je stanovisko, podľa ktorého je úlohou exekučného súdu pokračovať v konaní v prípade, ak skôr zastavená exekúcie po naplnení zákonných predpokladov v zmysle ZoUNEK bola zastavená, pričom pri opätovne podanom návrhu na vykonanie exekúcie je exekučný súd v novom konaní povinný pokračovať s právnymi nástupcami osoby povinnej, ktorá v čase pred začatím opätovne iniciovaného exekučného konania zomrela, a to s okruhom osôb, ktoré oprávnený v podanej sťažnosti označil. Takto nastolený skutkový stav však vo svojej podstate v plnom rozsahu odporuje myšlienke spočívajúcej vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, keď úlohou súdu v novom konaní (v opätovne iniciovanom exekučnom konaní) je o. i. aj posudzovanie procesných podmienok, medzi ktoré sa kategoricky zaraďuje aj právna subjektivita. Súd mal v predmetnom konaní za preukázané, že povinný v čase pred začatím tohto exekučného konania (10. 11. 2022) zomrel, a to dňa 10. XX. XXXX. Z uvedeného dôvodu, je nesporné, že povinný v čase začatia konania nedisponoval procesnou subjektivitou ako jedným z elementov nevyhnutných pre pokračovanie v konaní (pozn. v tomto konaní), v dôsledku čoho bol nepochybne daný dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku. Odlišný právny stav by nastal v prípade, kedy by k úmrtiu povinného došlo v časovom úseku medzi začatím exekučného konania a začiatkom exekúcie, kedy je súd v zmysle ustálenej súdnej praxe povinný prerušiť konanie, a to až do okamihu právoplatného skončenia dedičského konania. V takomto prípade, po nadobudnutí rozhodnutia zakladajúceho prechod práv a povinností, súd pokračuje na základe príslušného uznesenia o dedičstve s právnym nástupcom, resp. s právnymi nástupcami osoby povinnej. K uvedenému však v predmetnom konaní nedošlo, majúc na zreteli skutočnosť, že povinná osoba umrela v čase pred začatím exekučného konania.
10. Domnienka oprávneného, podľa ktorej sú zabezpečovacie mechanizmy plynúce zo starej exekúcie aplikovateľné aj v novom konaní však nie je správna, keď toto zabezpečenie sa vzťahuje explicitne len na majetok osoby povinnej, pričom musí ísť o majetok podliehajúci výkonu exekúcie. Tento mechanizmus je ale limitovaný procesným postupom oprávneného, ktorý je povinný v lehote 30 dní odo dňa doručenia oznámenia o ukončení starej exekúcie iniciovať nové exekučné konanie (t. j. repodaj). Vo svetle vyššie uvedených skutočností preto nemožno zohľadniť argumentáciu oprávneného, ktorá vychádza z nesprávneho výkladu zabezpečovacích účinkov zachytených v starej exekúcii, ochrana ktorých sa v rámci nového vykonávacieho konania sleduje, keď ich obmedzenie je viazané na konkrétny majetok. Navyše je potrebné zdôrazniť, že oprávnený nielen k návrhu na vykonanie exekúcie, ale ani k samotnej sťažnosti nepripojil verejnú listinu v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá by zakladala vo vzťahu k zosnulému povinnému právne nástupníctvo. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že názor, resp. domnienka oprávneného vo vzťahu k potenciálnym dedičom nemá vzhľadom na odkazované ustanovenie Exekučného poriadku žiadne právne účinky, keď požiadavka oprávneného o exekvovaní možných dedičov povinného je úplne bez právneho významu. Zároveň platí, že oprávnený nie je spôsobilým subjektom, ktorý si môže na základe voľnej úvahy určovať, resp. vymedzovať okruh spôsobilých dedičov, a to na báze zistených skutočností vyplývajúci z výpisu z Registra obyvateľov SR, označujúc za dedičov zosnulého povinného jeho potomkov (deti).
11. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2918/2022 zo dňa 23. 11. 2022 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie netrpí žiadnymi vadami vo vzťahu k právnemu posúdeniu úmrtia osoby povinnej v čase pred začatím predmetného exekučného konania, nakoľko absencia procesnej subjektivity je nesporne neodstrániteľným prvkom, zakladajúcim prekážku v pokračovaní v konaní. Rovnako je potrebné uviesť, že oprávnený v priebehu konania nepredložil v zmysle ustanovenia § 36 Exekučného poriadku dôkaz o prechode vymáhanej povinnosti na iný subjekt, než je ten, voči ktorému inicioval predmetné exekučné konanie.
12. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).