Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/92/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa otca G. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. D. XX, a matky P. D., rod. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. XX, P., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Vyživovacia povinnosť otca G. D., nar. XX.X.XXXX voči maloletej K. D., nar. XX.X.XXXX sa zvyšuje zo sumy 2.500,- Sk mesačne na sumu 140,00 € mesačne, a to s účinnosťou od 1.2.2015, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Trnava č. -76 zo dňa 9.11.2006, v časti o výške výživného plateného otcom na maloletú K..

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.2.2015 do 25.3.2015 vo výške 114,04 € povoľuje súd otcovi splácať v splátkach po 10,00 € mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 12.11.2014 domáhala zvýšenia výživného plateného otcom zo sumy 82,98 € na sumu 150,00 € mesačne. Uviedla že Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. -76 zo dňa 29.1.2007 bola maloletá K. po rozvode rodičov zverená do jej osobnej starostlivosti, a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumu 82,98 €. Od uvedenej doby náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli - v čase rozhodovania o výživnom maloletá nastupovala do 1. triedy základnej školy, teraz začala navštevovať 1. ročník strednej priemyselnej školy; v čase rozhodovania o výživnom otec bol živnostníkom, matka pracovala aj pracuje ako zdravotná sestra. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k maloletej K..

Súd si zadovážil pre svoje rozhodnutie oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,52 € mesačne, matka ani otec nie sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi ani žiadnej inej štátnej sociálnej dávky, vyjadrenie ÚPSVaR zo dňa 11.12.2014, potvrdenie sociálnej poisťovne o skutočnosti že otec nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, potvrdenie daňového úradu o podaní dani z príjmov otca za rok 2013 (základ dane vo výške 3.694,00 €), oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti že otec nie je vedený v evidencii nezamestnaných, výplatné pásky otca za mesiace december 2013, január a september 2014 (mzda vo výške od 325,82 € do 464,38 € mesačne, a spisy Okresného súdu Trnava sp.zn. a .

Matka na pojednávaní konanom dňa 25.3.2015 uviedla že výživné naposledy bolo určené v roku 2005 na sumu 2.500,- Sk - od tejto doby nežiadala o zvýšenie výživného aj napriek tomu, že maloletá v čase posledného určenia výživného ešte nechodila ani do školy, momentálne študuje na 1. ročníku strednej školy (v mieste bydliska). Maloletá trpí na alergiu (lieky mesačne vo výške 15,00 €), potrebuje okuliare, bola na lyžiarskom kurze, sú na ňu zvýšené výdavky z dôvodu štúdia; výdavky na ňu sa zvýšili tiež v súvislosti s jej vývojom nákladov na obliekanie, mimoškolskú činnosť, tancovanie, záujmy - žiada o zvýšenie výživného na sumu 150,00 €, od 1.2.2015. Matka je zamestnaná s príjmom 623,00 €, poberá prídavky na deti vo výške 23,50 € mesačne, žiadne ďalšie príjmy nemá. Býva spolu s maloletou v byte (má partnera ktorý s ňou nežije, nehospodária spolu), za nájomné platí 150,00 € mesačne, za spotrebu médií a telefón 40,00 € mesačne; na chod domácnosti nemá žiadne zvýšené výdavky.

Otec na pojednávaní konanom dňa 25.3.2015 uviedol že jeho finančná situácia je zlá, nemá finančné prostriedky ani na platenie doteraz určeného výživného. Do septembra 2013 bol živnostník v oblasti servisu počítačov v lekárňach - v súvislosti s postupným zánikom malých lekární prišiel o množstvo zákaziek; z tejto doby má z dôvodu nezaplatenia odvodov exekúcie ktoré trvajú doposiaľ, preto aj keby sa zamestnal z platu by mu zostala iba suma cca. 360,00 €. V októbri 2013 sa otec zamestnal ako obrábač strojov na dobu určitú, v októbri 2014 už s ním zmluvu nepredĺžili. Na úrade práce nie je evidovaný v evidencii nezamestnaných, údajne z dôvodu že musí pokračovať v živnosti pretože má dlh voči štátu a živnosť nemôže ukončiť. Otec má vyštudovanú strednú školu s odbornosťou informačné technológie. Chodí na pracovné pohovory, ale maximálna suma ktorú mu ponúkajú je 460,00 € mesačne

- uviedol že keď odpočíta cestu do zamestnania by mu z platu ostala malá suma (z dôvodu exekúcie by dosiahol najvyšší plat 380,00 € mesačne). Otec býva v rodinnom dome s priateľkou (je zamestnaná s príjmom približne 500,00 mesačne), majú spolu maloleté dieťa (narodené v roku 2010); výdavky na chod domácnosti majú približne 200,00 € mesačne, žiadne zvýšené výdavky nemajú, maloletá R. (jeho dieťa s partnerkou) je zdravá, chodí do škôlky (30,00 € mesačne), zvýšené výdavky na ňu nie sú.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní konanom dňa 25.3.2015 uviedla že vzhľadom na skutočnosť že od posledného určenia výživného uplynula dlhá doba za ktorú výdavky na maloletú v súvislosti s jej rastom a potrebami sa zvýšili navrhuje, aby súd návrhu vyhovel, a aby pritom prihliadal na možnosti otca.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca maloletého dieťaťa, a zástupkyne kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s vyjadreniami účastníkov a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, oboznámením sa s pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.zn. a , ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Maloletá K. má XX rokov, navštevuje strednú školu v mieste bydliska; má mierne zdravotné problémy (alergia, potreba nosiť okuliare) náklady sú na nákup liekov vo výške 15,00 € mesačne. Maloletá má záujmy primerané jej veku, výdavky na stravu, školské pomôcky, záujmy a ostatné výdavky (oblečenie, obuv, hygiena, poistenie a pod.) sú nezvýšené, v obvyklej výške.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. -76 zo dňa 9.11.2006 (t.j. v dobe pred takmer deviatimi rokmi) bolo určené výživné na maloletú vo výške 2.500,- Sk / 82,98 € mesačne - v tom čase mala maloletá 6 rokov, výdavky na jej výživu a výchovu boli primerané, nezvýšené, chodila do materskej školy v mieste bydliska. Otec v tom čase podnikal ako fyzická osoba s príjmom cca. 9.000,- Sk / 298,74 € mesačne (základ dane za rok 2005 mal vo výške 118.915,- Sk), matka bola zamestnaná s príjmom vo výške 9.084,- Sk / 301,53 € mesačne, poberala prídavky na dve deti, výdavky rodičov boli bežné, obvyklé, neboli zvýšené.

Uvedeným rozsudkom bol otec zaviazaný platiť tiež výživné na vtedy maloletú E. vo výške 3.500,- Sk / 116,18 € - táto vyživovacia povinnosť otca zanikla.

Návrh na zvýšenie výživného bol matkou podaný dňa 12.11.2014, výživné žiadala upraviť počnúc dňom 1.2.2015.

Matka je zamestnaná s mesačným príjmom vo výške 623,00 €, je poberateľkou prídavkov na deti vo výške 23,50 € mesačne, žiadne ďalšie príjmy nemá (má partnera s ktorým však nebýva v spoločnej domácnosti, tento neprispieva na úhradu výdavkov matky). Matka býva s maloletou K., výdavky na

bývanie vrátane spotreby médií má cca. 150,00 € mesačne, žiadne zvýšené výdavky nemá; okrem maloletej K. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Otec je t.č. „nezamestnaný“, v evidencii nezamestnaných však nie je evidovaný z dôvodu, že má aktívne živnostenské oprávnenie (údajne ho nemôže zrušiť pre nedoplatky voči štátu), nepoberá žiadnu štátnu sociálnu dávku. Za rok 2013 vykázal príjmy pred zdanením vo výške 3.694,00 €, do októbra 2014 bol zamestnaný na dobu určitú, pracovná zmluva s ním nebola predĺžená. Otec chodí na pracovné pohovory, kde mu je ponúkaný plat vo výške 460,00 € mesačne, ktorý otec neakceptuje (nakoľko z dôvodu exekúcií z doby podnikania a cestovného do práce by mu ostala maximálne suma 380,00 €); má vyštudovaná strednú školu v odbore informačných technológií (podľa údajov Štatistického úradu SR priemerný mesačný plat v uvedenom odvetví za rok 2014 bol vo výške 1.660,00 €, priemerný mesačný plat v národnom hospodárstve bol vo výške 858,00 €). Otec žije so svojou partnerkou (je zamestnaná s príjmom vo výške cca. 500,00 € mesačne), výdavky rodiny otca na chod domácnosti sú vo výške cca. 200,00 € mesačne, žiadne zvýšené výdavky nemajú; otec má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej R. (jeho dieťa s terajšou partnerkou) - maloletá je zdravá, chodí do škôlky (výdavky vo výške 30,00 € mesačne), žiadne zvýšené výdavky na ňu nie sú.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, prispievajú obaja rodičia na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76, ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77, ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78, ods. 1 Zákona o rodine možno dohody a súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78, ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa tak slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom slova zmysle ale aj k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bielizeň, hračky a pod.) a aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa, jeho vzdelávania, ako aj pre udržiavanie jeho zdravotného stavu, resp. liečenie jeho nepriaznivého zdravotného stavu, uspokojovanie jeho kultúrnych

a sociálnych potrieb. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, formy vzdelávania, záujmov a pod.

Zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v okolnostiach rozhodných pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru hlavne tých okolností, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia, teda o zmenu ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Za zmenu pomerov je vždy potrebné považovať odôvodnené potreby oprávneného, ku ktorým môže dôjsť okamžite (napr. choroba, nástup do školy) alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku, pričom v tomto prípade bude zvyčajne potrebné, aby od predchádzajúcej úpravy uplynula dlhšia doba.

Pri rozhodovaní o zmene musí súd posudzovať všetky zmeny pomerov účastníkov ku ktorým došlo od poslednej úpravy komplexne. Pri rozhodovaní súd zohľadňuje tiež ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne, pretože takúto starostlivosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a osobná starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča.

Princíp potencionality príjmov je inštitútom ktorý výrazne ochraňuje záujmy oprávneného, pričom prvoradým záujmom je, aby v rámci majetkových vzťahov boli uspokojené potreby maloletého dieťaťa

- zákon teda umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať (t.j. prednosť pred princípom fakticity). V tejto súvislosti zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu - úplne zrejme sa pritom jedná o zmenu na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem (alebo nedosahuje žiaden príjem), a to bez závažných dôvodov, ktoré by ho mali k tomu viesť. Následkom princípy potencionality je potom skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie doposiaľ určeného výživného došlo hlavne a prioritne na strane maloletého dieťaťa ako oprávnenej osoby.

Odôvodnené potreby maloletej od poslednej úpravy výživného v roku 2006 (t.j. v dobe pred takmer deviatimi rokmi!) stúpli, a to hlavne v súvislosti s jej vzdelávaním (v čase predchádzajúceho určenia výživného maloletá chodila do materskej školy, t.č. chodí na strednú školu), ale tiež v súvislosti s rastom cien a spotrebou na stravu, oblečenie, záujmy, spoločenské vyžitie, zdravotnú starostlivosť, a v neposlednom rade aj v súvislosti s jej telesným vývinom; k mimoriadnemu zvýšeniu potrieb maloletej od poslednej úpravy výživného neprišlo.

K výraznejšej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného neprišlo ani na strane rodičov, ani jeden z nich nemá od doby poslednej úpravy výživného mimoriadne zvýšené výdavky; matka má primerane zvýšený príjem, otec je t.č. dobrovoľne nezamestnaný, má aktívnu živnosť (z ktorej údajne nemá žiadne príjmy), žije s partnerkou ktorej príjem je 500,00 € mesačne, zanikla mu vyživovacia povinnosť voči dcére E. vo výške 116,18 € mesačne, pribudla mu však vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére R. (výdavky na ňu sú v obvyklej výške, nezvýšené).

Vo veci určenia výšky výživného súd potom vzal do úvahy príjmy (u otca potenciálny príjem) a výdavky rodičov (tiež partnerky otca) a oprávnené potreby maloletého dieťaťa. Matka mala príjem v čase ostatného rozhodovania o výživnom vo výške 301,53 € mesačne (plat) a prídavky na dve deti - teraz má príjem vo výške 623,00 € mesačne (plat) a prídavok na jedno dieťa; matka má partnera, ktorý však nebýva s ňou v spoločnej domácnosti, na nákladoch matky sa nepodieľa. Výdavky rodiny matky sú t.č. obvyklé, v nezvýšenej miere (na bývanie vrátane spotreby médií vo výške cca. 150,00 € mesačne, ďalšie obvyklé výdavky na stravu, drogériu, hygienu, ošatenie, mobilné telefóny, zdravotnú starostlivosť a ďalšie); matka má vyživovaciu povinnosť iba k maloletej K.. Otec mal príjmy v čase ostatného rozhodovania o výživnom vo výške 298,74 € mesačne (príjem z podnikania) - teraz otec je vedený ako živnostník, nemá však údajne žiaden príjem, nie je zamestnaný, ani vedený v evidencii nezamestnaných

- súd však vychádzal pri určení výživného z jeho potenciálneho príjmu ktorý mohol dosahovať vo výške 460,00 € mesačne, nakoľko otcovi bola ponúknutá práca (s uvedeným platom), ktorú však otec odmietol (z dôvodu nízkeho príjmu, a tiež z dôvodu exekúcií, po ktorých by „mu ostala maximálne suma 380,00

€“), čím sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku (§ 75, ods. 1 Zákona o rodine); súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na skutočnosť, že otec má stredoškolské vzdelanie v oblasti informačných technológií - podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR priemerná mzda v uvedenom odvetví za rok 2014 bol vo výške 1.660,00 €, priemerný mesačný plat v národnom hospodárstve bol vo výške 858,00 € - ktorýkoľvek z uvedených príjmov by otcovi (ktorý je zdravý, a nemá žiadne obmedzenia pre ktoré by sa z objektívnych dôvodov nemohol zamestnať) umožňoval platiť bez vážnejších problémov zvýšené výživné. Výdavky má otec porovnateľné s výdavkami v čase ostatného rozhodovania o výživnom (obvyklé, nezvýšené), otec žije so svojou partnerkou (je zamestnaná s príjmom vo výške cca. 500,00 € mesačne), výdavky rodiny otca na chod domácnosti sú vo výške cca. 200,00 € mesačne, žiadne zvýšené výdavky nemajú. Otec má vyživovaciu povinnosť okrem maloletej K. aj voči maloletej R. (jeho dcéra s terajšou partnerkou - maloletá je zdravá, chodí do škôlky, žiadne zvýšené výdavky na ňu nie sú), v dobe od ostatného určenia výživného mu však odbudla vyživovacia povinnosť voči dcére E. určená vo výške 116,18 €. Súd tiež vzal do úvahy potreby maloletého dieťaťa, ktoré od úpravy výživného v roku 2006 bezpochyby vzrástli, a to v súvislosti so vzdelávaním (t.č. maloletá navštevuje už strednú školu, keď v čase predchádzajúceho určenia výživného bola v predškolskom veku!), ale tiež so všeobecným rastom cien a spotrebou dieťaťa (strava, oblečenie, hygiena, záujmy, zdravotná starostlivosť, jeho telesný vývin), aj keď k mimoriadnemu zvýšeniu potrieb maloletej neprišlo. Na základe zhora uvedených skutočností dospel súd k názoru, že zvýšenie výživného zo sumy 2.500,- Sk / 82,98 € je nevyhnutné (keď k predchádzajúcemu určeniu výživného prišlo pred takmer deviatimi rokmi, a náklady na výchovu maloletej bez akýchkoľvek pochybností stúpli, čo koniec koncov uznal aj otec), keď uvedené zvýšenie výživného na sumu 140,00 € mesačne je potom podľa názoru súdu primerané, v súlade s § 75, ods. 1 Zákona o rodine.

Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil od 1.2.2015, t.j. odo dňa ako to požadovala matka.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.2.2015 (deň určenia zvýšenej vyživovacej povinnosti) do 25.3.2015 (deň rozhodnutia súdu) vo výške 114,04 € (ako rozdiel medzi novo určeným výživným vo výške 140,00 € a doposiaľ určeným výživným vo výške 82,98 €) súd povolil splatiť otcovi v splátkach po 10,00 € mesačne spolu s bežným výživným (pod stratou výhody splátok), a to vzhľadom na výšku nedoplatku a na príjmové a majetkové pomery otca.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle , ods. 1 písm. a) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (, ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.